Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9C/321/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným : X./. B. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. A. K., L. G. XXX/XX Q. X./. B. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. A. K., L. G. XXX/XX, o zaplatenie 110,23 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.05.2015 domáhal zaplatenia 110,23 Eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 24.11.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.11.2006 uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 597,49 Eur, ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške po 33,19 Eur. Žalovaní v 1. a 2. rade však napriek povoleniu odkladu splátok, úver nesplácali riadne a včas a doposiaľ zaplatili žalobcovi splátky v celkovej výške 1.084,61 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v omeškaní so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace, žalobca uplatnil právo na zosplatnenie úveru a prostredníctvom tejto žaloby si uplatnil právo na zaplatenie sumy 110,23 Eur predstavujúcej súčet neuhradených splátok. Žalobca si zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe nevyjadrili.

Pretože predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 110,23 Eur s príslušenstvom, v zmysle § 200ea O.s.p. sa jedná o drobný spor. Na základe uvedeného súd postupom v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nenariadil a tento rozsudok za splnenia podmienok stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil dňa 11.12.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, oznámenia o zosplatnení zo dňa 28.10.2014, Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 01.11.2006, Zmluvného dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 08.11.2006, kópie poštovej doručenky adresovanej žalovanému v 1. rade, karty klienta, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca, ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade, ako dlžníci uzavreli dňa 03.11.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade, ako spoludlžníkom úver vo výške 597,49 Eur, ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať v 36 mesačných splátkach po 33,19 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola dohodnutá na 78,09 %. Z bodu 12 Zmluvy vyplýva, že súčasťou Zmluvy sú aj zmluvné dojednania žalobcu.

Z karty klienta, ktorú súdu predložil žalobca vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade úver splácal do 16.09.2009. Následne už žalovaní v 1. a 2. rade úver nesplácali v termínoch splatnosti splátok, resp. v dohodnutej výške splátok. Žalovaní v 1. a 2. rade celkovo uhradili splátky vo výške 1.084,61 Eur. Z tohto dôvodu žalobca listom zo dňa 28.10.2014 vyhlásil splatnosť úveru a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu zostatku úveru do 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Toto oznámenie bolo žalovanému v 1. rade doručené do vlastných rúk dňa 05.11.2014.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (03.11.2006) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (03.11.2006) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (03.11.2006) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (03.11.2006) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (03.11.2006) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (03.11.2006) zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (03.11.2006) pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (03.11.2006) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že žalobca, ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 03.11.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 597,49 Eur, ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali zaplatiť v 36 mesačných splátkach splatných v 16. dňa v mesiaci po 33,19 Eur a to pri dohodnutej RPMN vo výške 78,09 %.

Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý je založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský (čo napokon účastníci konania, vrátane žalobcu ani nespochybňovali), podliehajúci právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (03.11.2006). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca v právnej forme spoločnosti s ručením obmedzeným poskytla žalovaným v 1. a 2. rade spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri. Naopak, žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu ako fyzické osoby - nepodnikatelia, a teda majú v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. postavenie spotrebiteľov. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.

Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne

ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 258/2001 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. nemôže žalobca od žalovaných v 1. a 2. rade požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve. Nakoľko v Zmluve nie sú uvedené žiadne úroky a poplatky, žalovaným v 1. a 2. rade vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu úveru, ktorý im bol skutočne poskytnutý, a to bez úrokov a poplatkov. Z obsahu Zmluvy je zrejmé, že žalovaným v 1. a 2. rade bol poskytnutý úver vo výške 597,49 Eur. Súd vychádza zo skutočnosti, že žalovaní v 1. a 2. rade do podania žaloby zaplatili splátky v celkovej výške 1.084,61 Eur, čo vyplýva nielen v úverovej karty klienta ale túto skutočnosť uviedol v odôvodnení žaloby aj samotný žalobca. Z uvedeného je zrejmé, že pri závere súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru už žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili viac, ako predstavuje suma poskytnutého úveru, čím záväzok žalovanej voči žalobcovi vyplývajúci zo Zmluvy zanikol. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol, z hľadiska zásady úspešnosti upravenej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., tento výsledok konania svedčí o plnom úspechu žalovaných v 1. a 2. rade, ktorým tak vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaní v 1. a 2. rade náhradu trov konania neuplatnili a ani im žiadne trovy konania nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, že im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.