Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/306/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. Š. XXXX/XXX, P. - U., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom pre konanie L.. L. F., X. F. Ú. D. F. P., o zaplatenie 382,65 eur, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 133,70 eur s 8,75 %-ným p. a. úrokom z omeškania zo sumy 57,08 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 39,38 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 37,24 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22.06.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 382,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 57,08 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 39,38 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 37,24 od 26.01.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % p. a. zo sumy 248,95 eur od 26.10.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi ním ako postupníkom a Slovak Telekom, a.s. ako postupcom je jeho právnym nástupcom. Jeho právny predchodca a žalovaný uzatvorili dňa 02.10.2012 zmluvu č. 901709233, na základe ktorej jeho právny predchodca poskytol žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb a dodržiavať povinnosti. Právny predchodca vyúčtoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby faktúry na sumu 57,08 eur a splatnosťou 25.11.2012, na sumu 39,38 eur a splatnosťou 25.12.2012, na sumu 37,24 eur a splatnosťou 25.01.2013, na sumu 248,95 eur splatnosťou 25.10.2013. Žalovaný dlžné pohľadávky neuhradil. Preto žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 382,65 eur s príslušenstvom.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Pretože pobyt žalovaného nebol známy, súd uznesením z 12.11.2015 v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil žalovanému opatrovníka pre konanie.

Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 200ea ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko predmetom konania je zaplatenie pohľadávky, ktoré nepresahuje sumu 1.000,- eur a jedná sa teda o drobný spor.

Súd na základe vykonaného dokazovania v súlade s prednesmi účastníkov, oboznámením listinných dôkazov, a to Zmluvy o poskytovaní verejných služieb s Dodatkom, faktúr, Zmluvy o postúpení pohľadávok, pokusu o zmier, Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS), Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a Slovak Telekom, a.s. došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 02.10.2012 zmluvu č. 901709233, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb a dodržiavať povinnosti. Právny predchodca vyúčtoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby faktúry na sumu 57,08 eur a splatnosťou 25.11.2012, na sumu 39,38 eur a splatnosťou 25.12.2012, na sumu 37,24 eur a splatnosťou 25.01.2013, na sumu 248,95 eur splatnosťou 25.10.2013. Žalovaný dlžné pohľadávky neuhradil.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

Podľa § 78 ods. Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 4 ods. Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb právny predchodca žalobcu umožnil žalovanému pripojenie na verejnú mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytoval mu s tým súvisiace služby. Žalovaný služby právneho predchodcu žalobcu využíval, ale cenu za služby právnemu predchodcovi žalobcu vo výške 57,08 eur, vo výške 39,38 eur a vo výške 37,24 eur, celkovo cena za služby 133,70 eur v lehote splatnosti neuhradil. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 133,70 eur titulom ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (tzv. hovorné).

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania s riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči žalovanému nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 57,08 eur od 26.11.2012 do zaplatenia (splatnosť faktúry bola dňa 25.11.2012), zo sumy 39,38 eur od 26.12.2012 do zaplatenia (splatnosť faktúry bola dňa 25.12.2012) a zo sumy 37,24 eur od 26.01.2013 do zaplatenia (splatnosť faktúry bola dňa 25.01.2013) na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC-240/98 až C 344/98 konštatuje, že nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51).

Pokiaľ si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur, súd v tejto časti žalobu zamietol. Vzhľadom na obsah uzatvorenej zmluvy o pripojení má súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi nie je možné posudzovať len podľa ustanovení Zmluvy s Dodatkom a Všeobecných podmienok, ale v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o poskytovaní verejných služieb má povahu formulára, ktorej znenie žalovaný nemal možnosť ovplyvniť a všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú ich súčasťou, neobsahujú individuálne dojednané ustanovenia. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že neprijateľnými podmienkami sú ustanovenia v zmluve, ktoré vytvárajú jednej zo zmluvných strán zvýhodnenie na úkor spotrebiteľa. Dohodu o zmluvnej pokute súd posúdil ako neprijateľnú podmienku, ktorou sa požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Zároveň žalobcom uvádzané slovné spojenie v dodatku zmluvy k možnosti uplatnenia zmluvnej pokuty za porušenie“ niektorej z povinností podľa dodatku a vo výške, ktorá je nezmenená, bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti naznačuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a preto zmluvná pokuta za porušenie povinností označených iba indikatívne, je neakceptovateľná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Môže nastať situácia, že žalobca uplatní rovnakú zmluvnú pokutu v prípade účastníka, ktorý sa dostane do omeškania na začiatku existencie zmluvného vzťahu a rovnakú pokutu u spotrebiteľa, ktorý poruší povinnosť tesne pred ukončením doby viazanosti. Takto koncipovaná zmluvná pokuta nemôže obstáť v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho vzťahu. Predmetná zmluvná pokuta podľa názoru súdu nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany spotrebiteľa, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Nemožno zohľadniť ani poskytnutý benefit zo strany žalobcu spočívajúci v poskytovaní služieb za zľavnený mesačný paušálny poplatok oproti všeobecnej cene poskytovaných služieb. Podľa zmluvy nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý. V záujme naplnenia jedného zo základných práv v Európskej únii „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných práv Európskej únie), je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Právny predchodca žalobcu ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15.6.2006 sp. zn. a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právu ochranu. Právnym predchodcom žalobcu koncipovaná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj strán. Preto súd žalobcovi zmluvnú pokutu nepriznal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a v prevažnej miere úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď žalovaný náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.