Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/64/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: P. J., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX, E.. F., právne zastúpeného: JUDr. Viera Straková, advokátka so sídlom kpt. Nálepku 5, Prešov, proti žalovaným v 1. rade: Q. J., na neznámom mieste, v 2. rade: M. N., H.. J., na neznámom mieste, v 3. rade: Y. M., H.. J., na neznámom mieste, v 4. rade: Q. J. P.., na neznámom mieste, všetci žalovaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, v konaní o určenie rozsahu dedičstva takto

rozhodol:

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou súdu podanou dňa 6.3.2013 navrhol žalobca určiť, že do dedičstva po neb. H. J., A.. XX.XX.XXXX, zomrelom 25.10.1963, naposledy bytom Q. XXX patria nehnuteľnosti v katastrálnom území obce Q.Y., E.. F. tak ak boli uvedené v petite žaloby. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že darovacou zmluvou zo dňa 14.10.1961 uzavretou v USA, registrovanou na Štátnom notárstve v Prešove 10.12.1965, žalovaní v 1. až 4. rade darovali obdarovanému H. J., A.. XX.XX.XXXX (otec žalobcu) nehnuteľnosti v k.ú. Q., zapísané v pozemkovej knihe prot. čís. XX pod A r.č.1 P.. XX dom a záhradu zapísanú pod B12 a B13 a b c v celosti. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaní žili dlhodobo v USA a nemali záujem vrátiť sa na Slovensko a z tohto dôvodu svoje nehnuteľnosti darovali svojmu príbuznému H. J., pričom Q. J. (žalovaný v 1. rade) bol otcom obdarovaného H. J. a žalovaní v 2. až 4. rade boli súrodenci obdarovaného. Zo žaloby ďalej vyplýva, že obdarovaný H. J., A.. XX.XX.XXXX náhle zomrel dňa 25.10.1963 a jeho zákonnými dedičmi mali byť manželka Y. J., H.. Č., A.. XX.X.XXXX, naposledy bytom Q. XXX, zomrelá 3.7.2008 a deti P.A. J. (Ž.), H. U., H.. J., A.. X.X.XXXX a Y. Q., H.. J., A.. X.X.XXXX. Zo žaloby vyplýva aj to, že žalovaný v 1. rade Q. J. daroval všetky svoje nehnuteľnosti v k.ú. Q.Í. svojmu synovi H. J., jednalo sa o nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe, avšak Q. J. je stále vedený ako podielový spoluvlastník týchto nehnuteľností. Zo žaloby zároveň vyplýva, že rodičia H. J. užívali predmetné nehnuteľnosti a on pokračoval v dobromyseľnej držbe, ktorá nebola nijakým spôsobom rušená. V roku 1961 žalovaní darovali H. J. všetky nehnuteľnosti v katastrálnom území Q., aj keď darovacia zmluva neobsahovala všetky nehnuteľnosti. Z textu žaloby vyplýva, že podľa súčasného aj v minulosti platného právneho stavu, právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva vydržaním môže byť aj nedostatočné alebo formálne neplatný nadobúdací právny titul, pričom v čase smrti H. J. XX.XX.XXXX mu svedčal zákonný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a to titulom vydržania v dôsledku dobromyseľnej držby trvajúcej po zákonom stanovenú dobu.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ako aj oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, darujúca zmluva zo dňa 14.októbra 1961 registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove 10. decembra 1965, uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 16.6.2009, osvedčenie o dedičstve JUDr. Viery Čopákovej zo dňa 13.10.2011, výpisy majetku vlastníkov, rozhodnutie sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku, ako aj ostatný obsah spisu a obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

Z darujúcej zmluvy zo dňa 14.10.1961 vyplýva, že žalovaní v 1. až 4. rade ako darujúci (otec a súrodenci obdarovaného) a H. J. (otec žalobcu) ako obdarovaný uzavreli zmluvu, na základe ktorej žalovaní v 1. až 4. rade darovali otcovi žalobcu nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe, katastrálne územie Q. v prot. čís. XX pod A r.č.1 P.. XX dom a záhradu zapísanú pod B 13 a b c v celom podiele na nich zapísanom. Uvedená zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove dňa 10.12.1965.

Žalobca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že predmetom konania sú lesné pozemky, ako aj orná pôda, pričom on sa snažil tieto pozemky vysporiadať, avšak keď bol na katastri a žiadal list vlastníctva, tak mu ho nechceli vydať, pretože nemal nijaké doklady. Ohľadom darovacej zmluvy, ktorú predložil ako prílohu žaloby uviedol, že v rámci tejto zmluvy je uvedený rodinný dom a záhrada. Vysvetlil, že účastníkmi darovacej zmluvy boli jeho dedo Q. J. a taktiež súrodenci jeho otca, sestry M., Y. a brat Q.. Zároveň uviedol, že jeho otec mal ešte dve sestry, a to H. Y. Ž., pričom otcove sestry M. Y. Y. deti nemali, podobne ako brat Q., sestra H. bola rehoľná sestra a Ž. bola vydatá niekde pri Bratislave, pričom sa nevie vyjadriť, či mala deti. Jeho otec však má 3 deti a to jeho a dve dcéry. Žalobca poukázal na to, že keď prichádzali príbuzní z Ameriky, tak vraveli, že si všetko môžu nechať, keďže oni sa už neplánujú vrátiť. Tiež vraveli, že pošlú aj nejaké doklady, avšak nestihli to už, pretože dedo zomrel a poslali iba jednu darujúcu zmluvu. Zároveň uviedol, že keď sa prejednávalo dedičstvo po otcovi, tak sa so sestrami dohodol, že všetko prejde na neho.

Zástupca žalovaných poukázal na to, že pri žalobách na určenie, či určité veci patria do dedičstva je nevyhnutnou podmienkou, aby účastníkmi konania boli všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, čo v danom prípade nebolo splnené, preto v danom prípade nie je úplný okruh účastníkov a už z tohto dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť. Zároveň namietal pasívnu legitimáciu z dôvodu nejednoznačného určenia okruhu účastníkov, ďalej namietal skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond zastupuje zo zákona tých vlastníkov, ktorých sa týka poľnohospodársky pôdny fond, pričom je nesporné, že predmetom konania je aj lesný pôdny fond, preto zástupcom majú byť taktiež aj Lesy Slovenskej republiky. Vyjadril sa aj ku skutočnosti, že žalobca odvodzuje svoj vstup do držby od darovacej zmluvy z roku 1961, ktorá však nemôže preukazovať vstup do držby ohľadom predmetu tohto konania, pretože z darovacej zmluvy jednoznačne vyplýva, čo bolo predmetom darovania, teda že sa jedná o presne špecifikované nehnuteľnosti, v danom prípade rodinný dom a záhradu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. .

Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Podľa § 91 ods. 1 O.s.p., ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 175b O.s.p., učastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160101>, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 <http://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160101> je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.

Súd v predmetnej veci skúmal v prvom rade skutočnosť, či je v prejednávanej veci úplný okruh účastníkov, pričom zistil, že tento okruh nie je úplný tak ako to namietal zástupca žalovaných, pričom z výsluchu samotného žalobcu vyplynulo, že tento má dve sestry, čo je nepochybné aj z pripojeného

dedičského spisu sp. zn. a to, H. U., H.. J., A.. X.X.XXXX a Y. Q., H.. J., A.. X.X.XXXX a minimálne z tohto dôvodu nie je na strane žalobcu úplný okruh účastníkov, navyše samotný žalobca sa v súvislosti so svojou tetou Žofiou vyjadril tak, že táto je vydatá niekde pri Bratislave a nevie sa vyjadriť, či táto má deti a taktiež sa vyjadril, že osoba označené ako Q. F. môže byť vnuk jeho tety Ž. F.. V súvislosti s aktívnou legitimáciou súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. , z ktorého okrem iného vyplýva: „pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriaci do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p.. Záver odvolacieho súdu, že žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie daného skutočnosťou, že účastníkmi tohto sporového konania neboli všetci tí, ktorí nimi mali byť, je preto správny“. Vzhľadom na uvedené je teda nesporné, že účastníkmi tohto konania minimálne nie sú všetci tí, ktorí nimi majú byť (minimálne sestry žalobcu), preto súd žalobu zamietol. Vzhľadom na túto skutočnosť preto už neskúmal ďalšie okolnosti týkajúce sa účastníkov konania, v danom prípade označených na strane žalovaných a zamietol návrhy právnej zástupkyne žalobcu a zástupkyne žalovaných na doplnenie dokazovania, pričom zástupkyňa žalobcu v podstate svoj návrh ani presne nešpecifikovala.

Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že zo samotného textu žaloby vyplýva, že otcovi žalobcu (H. J.) mali byť darované všetky nehnuteľnosti, teda aj podiely na jednotlivých nehnuteľnostiach tak ako sú opísané v petite návrhu, aj keď darovacia zmluvy neobsahovala všetky nehnuteľnosti. Z výsluchu samotného žalobcu ale vyplynulo, že príbuzní z Ameriky poslali iba darovaciu zmluvu týkajúcu svojich podielov sa dome a záhrade a ostatné doklady už nestihli poslať, pretože dedo zomrel (žalobca sa prvotne ale vyjadril, že doklady boli zničené, keďže boli záplavy a čitateľná mu ostala iba darovacia zmluva týkajúca sa iba domu a záhrady). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci darovacej zmluvy sú presne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru, pričom táto zmluva bola riadne registrovaná štátnym notárstvom a žalobca nepreukázal existenciu žiadnej ďalšej zmluvy, resp. inej písomnosti od ktorej by mohol odvíjať svoj prípadný vstup do držby, resp. vstup do držby jeho právneho predchodcu (otca), pričom tak ako správne argumentovala zástupkyňa žalovaných aj prípadná ústna zmluva, ktorá ale nebola ani v danom konaní preukázaná, nemôže zakladať dobromyseľnosť potencionálneho vlastníka, teda aj v prípade úplného okruhu účastníkov by nebolo možné žalobe vyhovieť, resp. urobiť záver, že otec žalobcu ako jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke právo ku všetkým podielom označeným v žalobe vydržaním.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a zástupca úspešných žalovaných si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.