Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-682-1998.pdf
PDF · 80.18 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/682/1998
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: TESLA Liptovský Hrádok a.s., so sídlom Pálenica 53/79, Liptovský Hrádok, IČO: 00 009 687, proti povinnému: SENAK, spol. s r.o. v likvidácii, naposledy so sídlom Južná trieda 48, Košice, IČO: 31 569 358, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.665,97 eur s príslušenstvom, vykonávaného súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom exekútorského úradu Nešporova 4, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. EX 119/1998, takto
rozhodol:
Exekúcia je neprípustná. Súd exekúciu z a s t a v u j e. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa 13. 5. 1998 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 119/1998 na vymoženie pohľadávky vo výške 50.189,- Sk s prísl., a to na základe platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Rob/870/1997 zo dňa 14. 1. 1998. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *001934 zo dňa 5. 6. 1998, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 50.189,- Sk s prísl. a trovy exekúcie.
Súdny exekútor doručil v priebehu konania súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd preukázané, že na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 2K 217/05-14 zo dňa 22. 2. 2006, právoplatného 25. 4. 2006, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného zamietnutý pre nedostatok majetku, bola obchodná spoločnosť SENAK, spol. s r.o., naposledy so sídlom Južná trieda 48, Košice, IČO: 31 569 358, v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra dňom 20. 6. 2006. Zánikom
právnickej osoby zanikla aj spôsobilosť povinného byť účastníkom konania. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť a preto súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 109,91 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor má za výkon svojej činnosti vždy právo na odmenu za úkony exekučnej činnosti a náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli pri výkone exekúcie. Exekučný poriadok definuje trovy exekúcie ako odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času pri vykonaní exekúcie. K tomu, aby súd mohol výnimočne oprávneného zaviazať k náhrade trov exekúcie sa podľa znenia ust. § 203 Exekučného poriadku nevyžaduje existencia procesného zavinenia oprávneného smerujúceho k zastaveniu exekúcie, tak ako je to upravené v ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom od 1. 2. 2002. Pokiaľ súd rozhodne, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený, pri priznávaní ich výšky je povinný prihliadnuť na to, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a zároveň na to, či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Povinnosť súdu zohľadniť to, či mohol oprávnený predvídať zastavenie exekúcie má význam na postup súdu pri rozhodovaní o výške účelných trov exekúcie a nie pri rozhodovaní o tom, kto bude znášať trovy súdneho exekútora. V prejednávanej veci je dôvodom zastavenia exekúcie výmaz povinného z obchodného registra; oprávnený si musí byť pri podaní každého návrhu na vykonanie exekúcie vedomý, že jeho pohľadávka nemusí byť v konečnom dôsledku vymožená práve pre nemajetnosť povinného. Z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra, ako aj z dôvodu, že pôvodnému súdnemu exekútorovi neboli trovy exekúcie priznané, súd v súlade s citovaným ustanovením § 203 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 4. 2008 (ďalej len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 75 minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za dve začaté hodiny vo výške 13,28 eur. Jedná sa o čas potrebný na prijatie návrhu a jeho preskúmanie - 10 minút, vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie - 15 minút, upovedomenie o začatí exekúcie - 20 minút a vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a uplatnenie trov exekúcie - 30 minút.
Súd sa nestotožnil s časovou špecifikáciou niektorých úkonov súdneho exekútora, a to prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preskúmanie (50 minút), vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (30 minút), vypracovanie predloženia podnetu na zastavenie exekúcie (50 minút). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie sleduje, či sú splnené podmienky účelnosti, primeranosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Nakoľko súd vzhľadom na rozsah a obsah týchto úkonov usúdil, že ich vykonanie nemohlo objektívne trvať čas uvedený v špecifikácii súdneho exekútora, určil sám v súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti trov exekúcie primeraný a hospodárny čas trvania týchto úkonov na účely priznania odmeny súdneho exekútora. V súlade so zásadou zákazu duplicitného odmeňovania za jednotlivé úkony exekučnej činnosti súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko súdnemu exekútorovi patrí odmena za získanie poverenia, v ktorej už je zahrnutá odmena za úkony súdneho exekútora, ktoré predchádzali získaniu poverenia (najmä vypracovanie žiadosti, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súdnemu exekútorovi nepatrí ani hodinová odmena, ktorú si uplatňoval za úkony označené ako založenie návrhu a doručovanie jednotlivých písomností, nakoľko v týchto prípadoch ide len o administratívne práce, za ktoré v zmysle § 25 vyhlášky osobitná odmena nepatrí. Napokon, súd nemohol priznať odmenu za budúce úkony súdneho exekútora (vypracovanie prípisu vrátenie poverenia, ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie, archivácia), nakoľko exekučný súd je pri rozhodovaní o trovách exekúcie viazaný stavom, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia (ust. § 154 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), a preto nemôže zaväzovať na úhradu budúcich trov. Navyše ide predovšetkým o administratívne práce, za ktoré súdnemu exekútorovi nepatrí osobitná odmena (§ 25 vyhlášky).
Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur (100,- Sk) za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/). Uplatnená odmena za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie súdnemu exekútorovi nepatrí, nakoľko túto písomnosť doručoval prostredníctvom pošty. Za úkony doručovania však patrí súdnemu exekútorovi odmena len vtedy, ak doručuje písomnosti sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov; za doručovanie poštou mu patrí len náhrada hotových výdavkov.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 4,31 eur, teda vo výške uplatnenej súdnym exekútorom, nakoľko na základe predloženého exekútorského spisu považoval tieto náklady za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súd však nepriznal súdnemu
exekútorovi uplatnené materiálové náklady, nakoľko vynaloženie týchto nákladov súdny exekútor nijako nepreukázal.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané spolu vo výške 20,91 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 4,18 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 8. 2005 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd nepriznal DPH z náhrady hotových výdavkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. 12. 2004.
Celkom tak súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 25,09 eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 13,28 eur, na paušálnu odmenu 3,32 eur, na náhradu hotových výdavkov 4,31 eur a na DPH 4,18 eur.
Z predloženého exekútorského však súd zistil, že oprávnený sa v zmysle Zmluvy o vykonaní exekúcie z 22. 6. 1998 zaviazal poskytnúť súdnemu exekútorovi preddavok na trovy exekúcie vo výške 5.500,- Sk (182,57 eur). Záznamom v exekútorskom spise mal súd preukázané, že oprávnený tento preddavok zložil. Keďže trovy exekúcie súdneho exekútora schválené súdom predstavujú 25,09 eur a oprávnený už súdnemu exekútorovi na jeho trovy zaplatil 182,57 eur, súdnemu exekútorovi už súd náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko tieto boli v plnom rozsahu zaplatené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.