Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-116-2014.pdf
PDF · 119.61 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/116/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Mariany Philadelphyovej a prísediacich Evy Chlebovej a Ing. Antona Fricka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 12. 2015 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaných 1/. Y. S. a spol., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku súd obžalovaných
1/ Y. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX v Brezne, trvale bytom, B., K.. X. Q. XXX/X, V. O. P. XXX, V.,
2/ B. Š., K.. XX. XX. XXXX v Brezne, trvale bytom O., J.. K. XXXX/XX, prechodne bytom O.Á. O., I. Č.. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1Pv 18/12/6611 zo dňa 08. 08. 2014, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
po vzájomnej dohode dňa 08.11.2011, počas prechodného pobytu v rodinnom dome Č..V.. XX nachádzajúcom sa v obci Kráľovce - Krnišov, okres Krupina, z priestorov tohto domu, z dvora nehnuteľnosti a po vniknutí do murovanej maštale zaistenej železnou hasprou aj z jej priestorov, odcudzili kovové rúry, železné náradie, kovové zámky z dverí a iný kovový šrot o celkovej hmotnosti 340 kg, keď tento materiál následne odpredali Zberným surovinám v Krupine za sumu 636,40 €, čím A. V., nar. XX.XX.XXXX a E. V.S., K.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom V., W. Č.. X/XX spôsobili škodu vo výške najmenej 636,40 €,
pretože nebolo dokázané, že sa skutok, stal.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodených A. V., nar. XX.XX.XXXX a E. V., K.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom V., W. Č.. X/XX, s ich árokom na náhradu škody ich o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom obžalovaných, poškodených, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. Obžalovaná 1/ Y. S. poprela spáchanie žalovaného skutku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dokazovala, že v minulosti, v čase skutku tvorili s obžalovaným 2/ pár, žili v spoločnej domácnosti a v tej dobe plánovali spoločnú budúcnosť. Vypovedala, že dohoda s poškodenými znela tak, že môžu na tejto usadlosti bývať, užívať ju, len sa o ňu musia starať. Takto s obžalovaným 2/ usadlosť upratali, pričom podotkla, že všetko v nej bolo zničené, zanedbané. Tak to bolo aj so šrotom, ktorý bol všade a tento vypratávali, vynášali na kopu, ktorú poškodení aj videli, nič nepovedali. Táto kopa bola podľa obžalovanej až do jej výšky ( ona meria 175 cm ). Po tom, čo šrot odpredali, ona sama poškodeným povedala, že dostali zaň nejaké peniaze, pričom ich zaujímalo len to, že koľko zaň dostali peňazí. Keď toto zistili, pýtali od nich peniaze za nájom, hoci pred tým ich ohľadom nájomného neurgovali. K maštali obžalovaná 1/ vypovedala, že nebola ničím zaistená, že všetko v usadlosti bolo staré a nič na nej uzamknuté nebolo. Uviedla, že len ohľadom jednej miestnosti mali od pána Plánočku povedané, aby ju neprerábali, aby mu ju ponechali z dôvodu, že keď na usadlosť príde, aby sa mal kde zložiť. Jednalo sa o malú miestnosť o rozmeroch 1,5 x 2,5 metra. Ku kovovému šrotu uviedla, že sa jednalo o staré veci, hrdzavé, boli tam aj rúry 10-15 kusov, či tieto boli použiteľné, k tomu sa obžalovaná 1/ vyjadriť nevedela a tento zhŕňali po dobu asi aj dvoch týždňov. Ďalej tu bol šporák, lavóre, hrnce, staré pletivo, t.j. všetko, čo sa nahromadí počas rokov v starom dome. Potvrdila, že peniaze za šrot minula na potraviny, uhradila si aj alimenty.
Obžalovaný 2/ B. Š. K. hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, nemal úmysel poškodených okradnúť, naopak mal úmysel usadlosť zveľadiť, bývať v nej. Uviedol, že v roku 2011 niekedy v septembri došlo k podpísaniu nájomnej zmluvy medzi obžalovanou 1/ a poškodenou A. V., pri čom bol prítomný a bol prítomný aj poškodený E. V.. Poškodenej ešte uviedol, že je synom pani Č., ktorá predmetnú usadlosť užívala pred nimi posledných 10 rokov a to ako chalupu, na ktorú aj on chodieval a ani v tom období nič v nej nebolo uzamknuté. Práve V. V. im povedal, že na usadlosti môžu robiť terénne úpravy, kosiť ju, že dokonca môžu zbúrať staré budovy, prikázal mu spíliť nejaké stromy, že všetok bodrel z pozemku môžu vypratať a vyniesť. Obžalovaný 2/ spomenul, že by časom chcel opraviť strechu na dome, voči čomu poškodení nemali námietky. Tiež sa rozprávali o tom, že ak by obžalovaní vymenili okná, strechu, poškodený V. im uviedol, aby si ponechali pokladničné bločky, že by sa následne nejako vyrovnali. Pán V. nemal úmysel usadlosť predávať, len obžalovaní to takto do budúcna plánovali. Následne obžalovaný 2/ spoločne s obžalovanou 1/ začali v tejto usadlosti bývať a užívať ju. Bývali v nej do konca novembra 2011 t.j. 3 mesiace a počas tejto doby celý dvor dali do poriadku. Len ku kuchynke mu pán V. uviedol, aby mu ju ponechal z dôvodu, že keď príde, aby sa mal kde zložiť. Poškodení tam chodievali na hroby. V areáli usadlosti sa nachádzala aj kamenná maštaľ, ktorá nebola žiadnym spôsobom uzamknutá, nebol na nej žiadny funkčný visiaci zámok, ani iný uzamykací mechanizmus, ktorý by bránil vstupu do nej. Na tejto maštali bola haspra, bola na nej retiazka, ktorá bola cez klinčeky len prevesená, neuzamknutá. Takto to bolo aj počas užívania usadlosti jeho matkou, pričom jeho matka v tejto maštali mala narúbané drevo, triesky, odkiaľ si tieto brali a kúrenie v dome. Potvrdil, že po usadlosti aj z maštale vyzbieral kovový šrot, pomáhala mu aj obžalovaná 1/, pričom takto vyzbierali železné rúry a iný kovový šrot a to staré hrnce, zámky, starú pucku, ktorý zhromaždili k bráne z vnútornej strany a tohto šrotu bola celá kopa. Tvrdil, že tieto rúry neboli zánovné, jednalo sa o staré železo, hrdzavé, neupotrebiteľné. Bolo tam asi 10-15 rúr. Na predmetnej maštali boli staré drevené dvere, nijako funkčne nezabezpečené, bol na nej len nefunkčný visiaci zámok a len touto retiazkou boli tieto dvere uzatvorené tak, že retiazka bola len tak prekvačená cez ne, aby sa dvere samovoľne neotvárali. Bol do nej voľný prístup. Podotkol, že celá usadlosť má asi 200 rokov. Obžalovaný 2/ poprel, že by tieto dvere bol nejako vylomil ani inak násilím do tejto maštale nevošiel, lebo nebola uzamknutá. Počas dní spomienok na zosnulých, začiatkom novembra 2011, do usadlosti prišli poškodení a videli túto kopu šrotu, ktorá mohla siahať až do výšky 3 metrov, nemali voči tomu žiadne námietky. Následne nejaký pán zo zberných surovín sa prišiel na tento šrot pozrieť, po tom, čo obžalovaná 1/ bola v Zberných surovinách v Krupine a uviedla im, že majú na predaj kovový šrot, tento pán sa prišiel pozrieť z dôvodu, akým vozidlom má preň prísť. Potom prišlo auto s hydraulickou rukou a všetok kovový šrot z dvora usadlosti odviezlo. Zo zberných surovín obžalovanej 1/ bolo vyplatených za šrot okolo 600,- €. Z týchto finančných prostriedkov mala uhradiť nájomné, ktoré nemali uhradené za dva mesiace, čo neurobila, peniaze minuli. Na záver dodal, že nie je vinný zo žalovaného skutku, do maštale násilne nevnikol, nič neodcudzil a poukázal na to, že poškodení im nezakázali povynášať
kovový šrot, naopak ohľadom renovácie, prerobenia či zveľaďovania usadlosti, mali od poškodených voľnú ruku. V novembri 2011 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody a už sa nevedel vyjadriť k tomu, čo sa ďalej s usadlosťou dialo.
Svedkyňa - poškodená A. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanými uzatvorila zmluvu o prenájme predmetnej usadlosti. Ich dohoda znela, že sa o ňu budú starať, napravia škridlu, že len také malé bežné veci na nej vykonajú, žiadne zásadné, že si budú platiť elektriku a to k jej rukám. Obžalovaní mohli vstupovať do všetkých miestností, okrem maštale, ktorá bola riadne uzamknutá. Vypovedala, že bola zabezpečená hasprou, t.j. kovovou pásovinou na jednej strane opatrenou zámkou a táto bola zamknutá, pričom kľúče od nej mal jej manžel. V čase uzatvárania zmluvy, všetko spoločne s obžalovanými prezreli a haspra so zámkou boli v poriadku. Pokiaľ zo zmluvy vyplýva, že obžalovaní mohli určité práce vykonať na vlastné náklady, bolo to preto, že obžalovaný 2/ im uviedol, že pracuje so strechami, ponúkol sa, že môže strechu opraviť - žľaby, škridle. Už si na hlavnom pojednávaní svedkyňa nespomenula, kedy presne na usadlosti boli, pamätala si, že v nej boli dva krát, avšak žiadny vyzbieraný kovový šrot si na nej nevšimla. K tomu, čo konkrétne kovový šrot mal obsahovať, vypovedala, že to nevie, že to vie jej manžel. Podotkla však, že tam boli rúry, ktoré boli dovezené z Podbrezovej, ale nevedela uviesť kedy. Dokazovala, že boli v poriadku a boli práve v tej maštali, v suchu. S obžalovanými sa vôbec nerozprávali o šrote, nerozprávali sa o tom, že ho môžu z usadlosti vypratať. O tomto šrote sa dozvedela tak, že telefonovala susede, či vôbec obžalovaní tam ešte bývajú, lebo sa im neozývali, nemali uhradenú elektriku ( o tomto komunikovala s A. Z. ) a práve od tejto susedy sa dozvedela, že z usadlosti sa ozýva buchot kovového zvuku. Z tohto dôvodu s manželom sa v priebehu pár dní boli v usadlosti pozrieť, avšak pred tým sa cestou zastavili v zberných surovinách, kde boli oboznámený s vážnym lístkom, z ktorého vyplývalo množstvo odpredaného kovového šrotu a to okolo 3000 kg a nie 340 kg, ako to vyplýva zo skutkovej vety podanej obžaloby. S určitosťou ešte dodala, že v usadlosti bola aj na sviatok zosnulých t.j. 2. novembra a žiaden nahromadený kovový šrot nevidela. Potvrdila, že potom, keď prišli na usadlosť a vedeli, že obžalovaní dostali za šrot peniaze, svedkyňa od obžalovanej 1/ požadovala tieto peniaze ako úhradu za elektrinu v sume 170,- € ( v ktorej bol zahrnutý aj dlh za matku obžalovaného 2/ vo výške 30,- € a keď obžalovaný 2/ jej povedal, že to za matku uhradí ), pričom na hlavnom pojednávaní podotkla, že suma, ktorá bola obžalovanej 1/ vyplatená, v tej dobe predstavovala jej dvojmesačný dôchodok. Obžalovaná 1/ však začala plakať, že už peniaze nemá. Svedkyňa sa od manžela dozvedela, že haspra bola vylomená, kde táto je dnes, uviesť nevedela, pričom podotkla, že po obžalovaných hneď v decembri boli v usadlosti už ďalší nájomníci, ktorí im urobili ešte väčšiu škodu, než obžalovaní. Podotkla, že po odchode obžalovaných na usadlosti ako aj na dverách predmetnej maštali nevykonali žiadne úpravy. Po tom, čo sa poškodená na hlavnom pojednávaní oboznámila s fotografiou č. 7 na čl. 131, uviedla, že na tejto fotografii ňou spomenutá haspra nie je, lebo táto bola od jedného kraja dverí až po druhý kraj a bola prichytená na jednom konci o stenu. Pokiaľ v prípravnom konaní ( čl. 59 posledný riadok ) vypovedala o retiazke s visiacim zámkom a na hlavnom pojednávaní už o haspre, uvedené nevedela vysvetliť, len dodala, že zrejme na tej haspre bola aj retiazka so zámkom, že si to už dobre nepamätá. Potvrdila, že pred obžalovanými usadlosť užívala matka obžalovaného 2/ a podotkla, že aj v tom čase bola maštaľ zabezpečená hasprou a zámkom. Ďalej vypovedala, že obžalovaní na usadlosti nič neurobili, nezrenovovali ju, okrem kosenia trávy, čo svedkyňa považuje za bežnú údržbu. Poprela, že by vykonali nejaké terénne úpravy, či vypílili stromy. Na záver svedkyňa potvrdila, že mala vedomosť o tom, že obžalovaní plánovali výmenu okien, čo nie je bežnou údržbou, že im povedali, aby si odložili bločky, že sa to potom vyrovná. Tiež potvrdila, že pri podpise zmluvy bolo obžalovaným povedané, že si s usadlosťou môžu robiť čo chcú, aj ju zbúrať, len nech tú kuchynku im ponechajú, ale zdôraznila, že obžalovaným nebolo povedané, že si môžu vziať nejakú vec a túto odpredať. V tomto trestnom konaní si uplatnila náhradu škody za 3000 kg šrotu v sume 3.000,- €, v ktorej sume je už zarátaná aj škoda z titulu úhrady elektriny. Pri stanovení jej výšky s manželom vychádzali zo zistení v zberných surovinách ohľadom množstva šrotu a z odhadu, za čo by sa tie rúry boli dali predať s poukazom na to, že iná je cena za šrot a iná za rúry. Nevedela uviesť, koľko rúr takto v zozbieranom šrote bolo, nevedela uviesť ani cenu za jednu rúru. Svedok - poškodený E. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spolu s manželkou A. V. sú spoluvlastníkmi predmetnej usadlosti. Na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi a obžalovanými, títo túto usadlosť užívali. Existovala medzi nimi aj ústna dohoda, že budú bývať a starať sa o usadlosť, najmä o strechu. Pokiaľ je v zmluve uvedené, že oni ako poškodení súhlasia s renováciou a prerobením pozemku na vlastné náklady obžalovanými, on nevie, čo je to renovácia a prerobenie pozemku, podotkol, že sa jedná o 120 ročnú usadlosť. Nájomné dohodnuté nebolo, len to, že sa o nehnuteľnosť budú obžalovaní starať. Pokiaľ aj obžalovaný 2/ vypovedal, že mohol na nehnuteľnosti
robiť čokoľvek, svedok uviedol, že takto to dojednané nebolo. Potvrdil, že povolil obžalovanému zoťať nejaké stromy a drevo použiť pre vlastnú potrebu. Obžalovaným však neudelil súhlas na vyhodenie kovového šrotu z priestorov maštale, o takýchto veciach s obžalovanými nebola ani reč. K maštali dokazoval, že táto bola riadne uzamknutá, že bola v múre skoba, cez ktorú bola pretiahnutá reťaz s visiacim zámkom. Tento zámok pri podpise zmluvy odkontroloval, bol v poriadku. Preto nemal dôvod obžalovaným hovoriť, že do tejto maštale nesmú vstúpiť, keďže bola zamknurá. V maštali sa nachádzali rúry, v množstve ( o váhe ) ktoré vie z vážneho lístka, na hlavnom pojednávaní nevedel svedok uviesť ich počet, či veľkosť. Uviedol, že tieto boli rôznej veľkosti, rôznej hrúbky. Jednalo sa o kvalitné rúry, nepoškodené. Tieto on doniesol do maštale asi pred 20 rokmi. Pokiaľ sa vyjadroval ku kovovému šrotu, uviedol, že sa jednalo o hrnce na zabíjačku, lopaty, sekery, čakany, všetko, čo na dedine býva. Dokazoval, že žiadnu kopu šrotu pri bráne nevidel, keď na usadlosti bol. Od susedy sa telefonicky dozvedeli, že z usadlosti počuť kovový buchot a to už asi dva dni. To čo bolo vhodné do šrotu, poškodený uviedol, že si vyzbieral z usadlosti sám. V podstate na pozemku žiaden šrot nebol, z tohto dôvodu obžalovaní ani nemali čo zbierať. Uviedol, že výslovne obžalovaným nedal súhlas na vyzbieranie šrotu z pozemku. Po tom, čo na hlavnom pojednávaní sa svedok oboznámil s fotografiou č. 7 na čl. 131 uviedol, že tá skoba bola upevnená v pravej časti zárubne a bola upevnená cez drevo až do múru, cez ktorú šla reťaz okolo tej malej haspry, ktorú na fotografii vidieť, na ktorej visela reťaz a zámka, ktorá bola uzamknutá. Kľúče od zámky mal on s manželkou. Nevedel uviesť, kde sa v súčasnej dobe nachádza ním popísaný uzamykací mechanizmus. Keď po telefonáte so susedou bol na usadlosti, bol skontrolovať dvere maštale, tieto boli otvorené, neboli vyštiepané, ním vyššie popísaný uzamykací mechanizmus sa tam nenachádzal. Svedok poprel, že by pri podpise zmluvy bol obžalovanému 2/ dovolil robiť na usadlosti čokoľvek aj búrať s tým, že mal zachovať len kuchynku. Ešte pred tým, než prišli na usadlosť po telefonáte so susedou, zastavili sa v zberných surovinách, kde sa dozvedel o predaji šrotu obžalovanými. Pred týmto asi v deň pamiatky zosnulých boli na usadlosti, lebo pre niečo iné nemali dôvod na usadlosť chodiť, pričom vtedy nevidel žiaden nahromadený šrot. Vtedy ešte na maštali dvere a zámok boli neporušené. Poprel, že by na dverách maštali bola nejaká veľká haspra, ktorá by siahala od jedného konca dverí k druhým. Bola tam skoba, reťaz a visiaci zámok, pričom ten zámok uzamykal tú reťaz. Bez násilia nebolo možné reťaz povoliť a dvere otvoriť. Po obžalovaných mali v usadlosti ihneď ďalších nájomníkov, ktorí ju ešte viac zdevastovali než obžalovaní. Svedok-poškodený si na hlavnom pojednávaní uplatnil škodu vo výške 3.000,- €, ktorú vyčíslil z váhy kovového šrotu a z 3-4 násobku ceny, ktorá bola zbernými surovinami vyplatená obžalovaným, pretože, keby on chcel toto železo kúpiť tak by zaň zaplatil takúto sumu. Takto si to odhadom vyčíslil s poukazom na cenník, ktorý videl v zberných surovinách.
Svedkyňa Emília Čierna na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je matkou obžalovaného 2/ a usadlosť užívala spolu s X. S. pred obžalovanými. Dokazovala, že všetko v tejto usadlosti bolo zarastené, neupravené, opustené, staré. Ona užívala dve miestnosti, kúpelňu, kuchyňu a dreváreň. Potvrdila, že poškodenými im bolo uvedené, že môžu všetko užívať, môžu aj zrušiť králikáreň, pokiaľ im zavadzia. Nič im nebolo zakázané užívať. Pri králikárni bola miestnosť, o ktorej im poškodení povedali, že v nej majú veci, i napriek tomu nemali ohľadom tejto miestnosti od nich udelený žiadny zákaz. Všetky zámky na dverách boli vytrhané. Aj maštaľ bola otvorená, ona do nej nechodila, bola tam tma, bodrel, boli v nej zvyšky dreva, taká kôra, piliny, prach, rúry v nej nevidela. V záhrade videla nejaké rúrky v počte 3-4 kusy, nevedela uviesť akej veľkosti, tieto boli zarastené trávou, zhrdzavené. Vo vnútri niektorej z budov si svedkyňa žiadne rúrky nevšimla. Drevo si do usadlosti nosili a toto ukladali do drevárne. Potvrdila, že v čase, keď v usadlosti už bývali obžalovaní, bola tam na návšteve a nevidela na nej nejakú zmenu, všimla si, že záhradu mali pokosenú, mali to tam tak podľa svojho, bolo vidieť, že sa o to starajú. Podotkla, že bez jej vedomia poškodení túto nehnuteľnosť prenajali obžalovanej 1/. Pokiaľ do tejto nehnuteľnosti poškodení chodili, bolo to jeden krát do roka na sviatok pamiatky zosnulých.
Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka X. S., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevlastným otcom obžalovaného 2/ a poškodených pozná z dôvodu, že mal od nich prenajatú chalupu spolu s A.J. Č.. Usadlosť hodnotil ako zrúcaninu s tým, že sa v nej dal užívať len jeden dom. Pozostávala z niekoľkých budov. Tento použiteľný dom pozostával z kuchyne a dvoch izieb. Jednu miestnosť poškodení mali uzamknutú, kde mali svoje veci, ktoré si neskôr odviezol a potom už bolo všetko pootvárané. Napríklad na chatke na drevenej zárubni bola len petlica na kovový zámok, bez zámku. Bola tam aj maštaľ, táto bola uzatvorená starým zámkom s možnosťou zaisťovacej páčky, čo však nefungovalo. Bol v nej bodrel a to drevo, triesky, hrnce a podobne. Rúry v nej neboli. Rúry boli len pod podstienkou, nevedel uviesť akej dĺžky. V zmysle nájomnej zmluvy, ktorú s poškodenými uzatvoril on,
mohli všetko v tejto usadlosti užívať, manipulovať so všetkým, zbúrať, čo im zavadzalo. V usadlosti nič nezbúral, nemal čo, veď to bola zrúcanina, naopak kadečo poopravoval. Jednoznačne potvrdil, že maštaľ uzamknutá nebola. K šrotu uviedol, že tam bolo nejaké pletivo, staré hrnce a podobne. Keby na pozemku boli nejaké použiteľné rúry, bol by tieto použil a stavbu plotíka pri potoku, tento však zhotovil z drevených kolíkov. Usadlosť užíval 5 rokov, zmluva znela na 10 rokov. Žiadnym spôsobom usadlosť neodovzdával poškodeným. Nájomné neplatil, s poškodenými mali dohodu, že sa bude o usadlosť starať. Platil len domovú daň a za spotrebu elektriky, po tom, čo mu poškodený preložili vyúčtovanie. Potvrdil, že počas jeho nájmu poškodený do usadlosti chodili len na sviatok pamiatky zosnulých. Keď takto prišli, nič a nikto im nebránil odkontrolovať, poobzerať sa po všetkom, lebo všetko bolo pootvárané.
Na hlavnom pojednávaní ako svedok bol vypočutý aj Ľ. Y., ktorý uviedol, že je pravdou, že kovový šrot na predmetnej usadlosti bol nahádzaný pred bránou z vnútra dvora a to asi do výšky jeho postavy ( tak 1,80 na výšku a 2,5 metra na šírku ). Svedok však nebol prítomní pri samotnom odvoze tohto šrotu, bol ho len ohliadnúť pred odvozom. Podotkol, že sa nejednalo o nové železo, či materiál, ktorý by bolo možné ešte použiť a toto jeho vyjadrenie platí aj pre rúrky. K rúrkam vypovedal, že roli rôznej dĺžky, podľa svedka by sa z nich nedal vystavať súvislý plot, iba ak nejaký oplotok pre kozy. Uvedená kopa bola viditeľná už z ulice.
Svedok Q. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on nakladal a odvážal kovový šrot z usadlosti poškodených. Potvrdil, že šrot bol nahromadený hneď pred bránou z vnútra domu. Tvoril ho pletivo, hrnce, sporák, odkvapové rúry, zvodové rúry, rúry. K počtu rúr, hrúbke, sa svedok vyjadriť nevedel, uviedol, že tieto boli rôznej dĺžky. Podľa svedka však tieto boli použiteľné ako šrot. Šrot nakladal asi 3 hodiny. Nemal pocit, že by niekto chcel tento šrot pred vonkajším svetom utajiť. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že rúry bolo možné podľa neho ešte použiť a na hlavnom pojednávaní takto nevypovedal, vysvetlil, že je pravdou asi to, čo vypovedal skôr, lepšie si to pamätal.
Vypovedala vo veci na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa A. Z. a uviedla, že poškodených pozná, nemá však s nimi žiadny vzťah. Ďalej uviedla, že keď išla na záhumienku, videla ako sa nakladal šrot, videla tam také „hočo“, čo tam bolo nahádzané. Predtým tento šrot na kope nevidela, pretože len tento jeden krát, keď bola brána otvorená a stálo tam auto zberných surovín, popri išla. Dokazovala, že nie je bezprostrednou susedou tejto usadlosti, jej dom je až piaty od predmetnej nehnuteľnosti poškodených, poprela, že by vôbec niekedy telefonicky s poškodenými komunikovala, a to ani v roku 2011, preto nie je pravdou tvrdenie poškodenej A. V. o tom, že im ona oznámila, že počuje kovový buchot z usadlosti.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý ako svedok aj X. Ž. a tento vypovedal, že obžalovaných pozná z videnia z predmetnej usadlosti a poškodených pozná, boli jeho susedmi. Uviedol, že v súčasnej dobe žije už v Žiline a to 7 rokov, ale v minulosti býval od nehnuteľnosti poškodených asi 50 metrov. Zdržiaval sa v Krnišove od júla do septembra, kedy sa zbierala úroda. Takto to bolo aj v roku 2011. V roku 2011 táto nehnuteľnosť podľa svedka bola ešte v pomerne dobrom stave oproti súčasnej doby ( asi aj o 50 % ). Potvrdil, že sa jedná o 120 ročnú nehnuteľnosť, v ktorej sa vystriedali už 5-ti nájomníci a všetci ju devastovali. Naposledy v nej bývali dvaja Rómovia s rodinami a títo ju už úplne zruinovali. Dokazoval, že má vedomosť o predmete konania, o tom, že v ňom ide o nejaký kovový šrot a sám sa po oboznámení obžaloby diví, odkiaľ tento šrot mohol byť, keďže na tejto nehnuteľnosti sa vystriedalo mnoho nájomníkov a každý z nich tento šrot vyvážal. Potvrdil, že boli tam aj rúry a jedny z nich boli aj uskladnené v maštali
- zamknuté a dosť veľká časť rúr bola aj poukladaná na podstienke vedľa steny domu. Dokazoval, že boli tam aj nejakí mafiáni, 3-4 dni v dome prespali, nechali tam štvrtého mladého muža a ten celý deň nič iné nerobil, len pílil rúry, ktoré potom naložili do parádneho veľkého vozidla a odviezli. Podľa svedka obžalovaní ako nájomníci prišli po nich. Pokiaľ uvádza, že maštaľ bola zamknutá, takto to bolo v čase, keď tam býval pred tými 7 rokmi a v nej mal majiteľ rúry a iné veci.
V priebehu dokazovania sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to s dohodou o prenajatí nehnuteľnosti ( čl. 2 ) zo dňa 22.09.2011 uzatvorenou medzi A. V. a obžalovanou 1/, z ktorej vyplýva aj možnosť odkúpenia, že prenajímatelia súhlasia s renováciou a prerobením pozemku na vlastné náklady podnájomníka, že podnájomník sa bude o túto starať a zveľaďovať ju, s výdavkovým pokladničným dokladom ( čl. 80 ), z ktorého vyplýva množstvo železného šrotu prevzatého zbernými surovinami a jeho cena, keď merná jednotka je tona a množstvo v prvej položke 0,660 a v druhej 2,720, v cene celkovo 636,40 €, s faktúrou za dodávku elektriny za fakturačné obdobie od 03.09.2010 do 02.09.2011 s preplatkom 174,57 €, zápisnicou z ohliadky miesta činu zo dňa 13.01.2012 vrátane fotodokumentácie
( čl. 125-138 ) s detailným záberom na dvere predmetnej maštale na fotografii č . 7 na čl. 131, s úradným záznamom ( čl. 144 ), z ktorého vyplýva, že A. V. žiadne doklady o nadobudnutí odcudzených vecí k dispozícii nemá, so zmluvou o prenájme predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 20.12.2011 ( čl. 298 ) a s ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise.
Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky. Podľa odseku 4 písm. b) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. e) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu vlámaním.
Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách súd dospel k záveru, že s poukazom na výsledky dôkazov nemožno jednoznačne pokladať za preukázané, že by boli obžalovaní spáchali skutok tak, ako im to kládla za vinu obžaloba. Naopak dokazovanie vnieslo do zistenia skutkového stavu množstvo pochybností a nejasností, ktoré už ale v súčasnej dobe nie je možné a to ani doplnením dokazovania súdom zistiť a to už pre odstup času od spáchania skutku, existenciou ďalších nájomníkov v usadlosti a z dôvodu, že poškodení nevedia preukázať, aká konkrétna škoda, aké veci v akom množstve z kovového šrotu im boli z usadlosti práve obžalovanými odcudzené. Pokiaľ obžaloba obžalovaným kládla za vinu krádež vlámaním, súd vykonaným dokazovaním nemal jednoznačne a bez pochýb za preukázané, že skutočne ku vlámaniu obžalovanými došlo, pretože nebolo preukázané, že na dverách maštale bol a to akýkoľvek uzamykací mechanizmus, keďže z výsluchov obžalovaných vyplynulo, že žiadny na predmetných dverách maštale nebol, aj výpoveďami samotných poškodených, keď práve ich výpovede ohľadom tohto zaisťovacieho mechanizmu sú rozporné, každý z poškodených uviedol iný systém uzamknutia dverí maštale a napokon aj výpoveďami svedkov A. Č., X. S., X. Ž. mal súd za preukázané a to v opačnom zmysle, než tvrdili poškodení, že maštaľ nebola nijakým spôsobom v čase skutku uzamknutá, či zabezpečená pred násilným vniknutím do nej. Pritom sám poškodený pán Plánočka vypovedal, že pri ním tvrdenom uzamykacom mechanizme sa bez použitia násilia dvere maštale nedali otvoriť. Na čl. 131 na fotografii č. 7 však v rámci ohliadky miesta činu po viac ako jednom mesiaci od údajného spáchania skutku súd nevzhliadol na zárubni dverí, či stene pri vchode do maštale, ani na dverách žiadne známky po násilí, napríklad, že by bolo z nej vidieť poškodenie dverí, či zárubne alebo steny, na ktorých mal byť upevnený ten uzamykací mechanizmus, o ktorom pá Plánočka vypovedal a keď dvere bolo možné otvoriť len násilím, t. j. vlámaním. Preto z takto vykonaného dokazovania výsluchu obžalovaných, svedkov aj samotných poškodených, zo zápisnice z ohliadky miesta činu vrátane jej fotodokumentácie súd nemal tento znak skutkovej podstaty žalovaného trestného činu za preukázaný. Ďalej sa súd sústredil na dokazovanie, či konaním obžalovaných došlo alebo nedošlo k spáchaniu trestného činu krádeže bez vlámania. Vykonaným dokazovaním, výsluchmi obžalovaných, susedy Z., Ž., Č., S., najmä však svedka Ž. a aj z obsahu nájomnej zmluvy, súdu po zhodnotení dôkazov vyvstal záver, že obžalovaným z nájomnej zmluvy nevyplývala povinnosť ničoho sa nedotknúť a to aj šrotu nachádzajúceho sa na pozemku, keď aj sám poškodený V. potvrdil, že to, čo bolo dobré si on odniesol, potvrdil, že obžalovaní mohli aj búrať, keď už toto samotné sa súdu javí ako zásah závažnejší do vlastníctva poškodených, než len odpredaj starého železa. V tomto smere sa súd stotožnil s názorom obhajoby obžalovaného 2/ v tom, že poškodení vyslovili súhlas s tým, že obžalovaní môžu na svoje náklady usadlosť zhodnocovať, pričom medzi nimi aj prebehla komunikácia o možnom odkúpení usadlosti obžalovanými v budúcnosti a ak by k takejto dohode nedošlo, boli by sa navzájom finančne vysporiadali. Obžalovaný 2/ mal záujem z maštale vybudovať garáž, čím by bolo došlo k jej zhodnoteniu a s týmto poškodení vyslovili súhlas a v prípade, že by si usadlosť v budúcnosti neodkúpili, poškodení by im z titulu zhodnotenia maštale boli povinní uhradiť bezdôvodné obohatenie, ktoré by týmto zhodnotením získali. Jednalo by sa pri tom o vyššiu finančnú sumu, než ktorú obžalovaní dostali od zberných surovín za šrot. Je potrebné poukázať aj na to, že svedok Ž. vypovedal o tom, že ešte pred obžalovanými videl v danej usadlosti píliť železné rúry a tieto odvážať a to po dobu niekoľkých dní a veľkým vozidlom inými osobami než obžalovanými, pričom poškodení nevedeli presne špecifikovať výšku škody, ani aké konkrétne množstvo, dĺžku, hrúbku kovové rúry mali práve obžalovaní odcudziť. V podstate k ostatnému kovovému šrotu - hrnce, pletivo,
lavóre, šporák a podobne, sa poškodení na hlavnom pojednávaní bližšie nevyjadrovali, záujem mali len o kovové rúrky, o ktorých tvrdili, že boli zánovné, nehrdzavé, použiteľné. Keďže vlámanie podľa názoru súdu nebolo jednoznačne dokazovaním preukázané, sú tu pochybnosti, či vôbec existoval na dverách maštale funkčný uzamykací mechanizmus, súd ďalej dokazoval, či sa jednalo o krádež vecí s poukazom na vyššie uvedené, keď poškodení nevedeli presne špecifikovať aké veci im mali byť obžalovanými odcudzené, hovorili len o rúrkach, ktoré rovnako presnejšie nešpecifikovali ( ich počet, druh, dĺžku, hrúbku, kedy tieto nadobudli ), keď svedok Ž. vypovedal práve o rúrkach, ktoré ale iné osoby než obžalovaní pílili na menšie a opakovane po dobu viacerých dní z usadlosti odvážali, pričom sa tak udialo ešte pred nájmom usadlosti obžalovanými, keď ďalej nebola podľa názoru súdu preukázaná v konaní ani subjektívna stránka žalovaného trestného činu spočívajúca v úmyselnom konaní oboch obžalovaných, ktorí konali v dobrej viere pozemok vyčistiť a ďalej ho užívať s možnou jeho budúcou kúpou a podľa názoru súdu nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi týmto protiprávnym konaním obžalovaných, keď takúto protiprávnosť súd v ich konaní nevidel a výškou škody, ktorá poškodenými ani nebola presne špecifikovaná ( vo výške 3.000,- € ). Pokiaľ aj počas celého konania poškodení poukazovali na nesprávne uvedené množstvo kovového šrotu v skutkovej vete podanej obžaloby, že správne má znieť 3400 kg, uvedené je pravdou, takto z vykonaného dokazovania a potvrdenia o odovzdaní šrotu zberným surovinám to aj vyplýva, s poukazom však na závery zdôvodnenia tohto rozsudku a oslobodenia obžalovaných spod podanej obžaloby, je podľa názoru súdu irelevantné uvedenie množstva šrotu, či 340 kg alebo 3400 kg, z ktorého dôvodu potom súd ani toto množstvo v skutkovej vete neopravil. Považoval to za nadbytočné. S poukazom na vyššie uvedené pochybnosti, nejasnosti, ktoré tak, ako to už súd uviedol, nie je možné doplnením dokazovania zistiť a preukázať, v zmysle zásady in dubio pro reo súd obžalovaných 1/ a 2/ oslobodil spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní. O nároku poškodených manželov V. súd rozhodol v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pre iným príslušným orgánom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica. Odvolanie má odkladný účinok.