Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-310-2015.pdf
PDF · 87.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/310/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti odporcovi: Š. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. Z. X, Košice, zastúpený JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom Čajakova 5, Košice, v konaní o zaplatenie 107,45 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 240,01 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Danice Holováčovej, advokátky.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 2.10.2014, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 107,45 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 19,26 Eur od 4.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 26,51 Eur od 4.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 58,18 Eur od 4.12.2011 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 3,50 Eur ročne od 4.1.2012 do zaplatenia. Uplatnená pohľadávka v istine predstavovala, podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu, odporcom nezaplatenú cenu a poplatky za telekomunikačné služby, poskytnuté mu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 16.3.2011 (ďalej tiež len „zmluva o pripojení“), vyúčtované na základe cenníka služieb postupne faktúrou č. 7109059769, splatnou dňa 3.10.2011, na sumu 19,26 Eur, faktúrou č. 7110468172, splatnou dňa 3.11.2011, na sumu 26,51 Eur, faktúrou č. 7111626893, splatnou dňa 3.12.2011 na sumu 58,18 Eur a faktúrou č. 7112797133, splatnou dňa 3.1.2012 na sumu 3,50 Eur. Navrhovateľ svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k uplatnenému nároku odvíjal od Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 16.3.2011 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., na základe ktorej nadobudol pohľadávku voči odporcovi.
Na základe návrhu navrhovateľa súd vydal vo veci dňa 27.1.2015 pod sp. zn. 28Ro/525/2014 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Proti platobnému rozkazu podal odporca na tunajšom súde včas odpor, v ktorom v podstatnom namietal, že zmluvu o pripojení s právnym predchodcom navrhovateľa neuzavrel, s tvrdením, že podpis na zmluve nie je jeho a že pri jej uzatváraní došlo k zneužitiu jeho osobných údajov. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 19,26 Eur odporca tiež vzniesol námietku premlčania s argumentáciou, že táto cena za elektronické komunikačné služby bola vyúčtovaná faktúrou č. 7109059769, splatnou dňa 3.10.2011 a preto pokiaľ ho navrhovateľ uplatnil na súde návrhom dňa 15.10.2014 (pozn. súdu: správne dňa 2.10.2014), urobil tak až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odporu tvrdenie odporcu, že zmluvu o pripojení s jeho právnym predchodcom neuzavrel, označil len za účelové, pritom vyjadril názor, že dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti, spočíva na odporcovi, keďže ju na svoju obranu v konaní tvrdil. Naproti tomu odporca vo svojej argumentácii k otázke rozloženia dôkazného bremena vychádzal zo záverov tzv. negatívnej dôkaznej teórie, založenej vo svojej podstate na výnimočnosti tvrdenia o neexistencii určitej právnej skutočnosti z hľadiska vôbec možnosti reálne ju preukázať a cez to na potrebe procesnej tolerancie (z hľadiska rozloženia dôkazného bremena) k uplatňovaniu pravidla preukazovania vlastných tvrdení v konaní. K odporcom vznesenej námietke premlčania navrhovateľ uviedol, že k podaniu návrhu na súde došlo dňa 2.10.2014 (nie 15.10.2014 ako sa odporca mylne domnieva) a preto k uplatneniu ceny za elektronické komunikačné služby, vyúčtovanej faktúrou č. 7109059769, splatnou dňa 3.10.2011, došlo ešte pred uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti nakoľko na návrhu na začatie konania, žurnalizovanom v spise (čl. 1) boli podľa zistenia súdu otlačené dve odlišné denné podacie pečiatky (2.10.2014 a 15.10.2014) súd požiadal o stanovisko k času podania návrhu na súde Okresný súd Košice I, ktorému bol návrh doručený a ktorý až dňa 7.11.2014 vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpil tunajšiemu súdu. Podľa vyjadrenia tohto súdu, k podaniu návrhu došlo dňa 2.10.2014, avšak nakoľko bol tento návrh doručený v jednej obálke s inými návrhmi, po zistení tejto skutočnosti došlo k jeho dodatočnému zaevidovaniu až dňa 15.10.2014.
Navrhovateľ si návrhom uplatnil plnenie záväzku na peňažné plnenie, vyplývajúceho podľa opisu rozhodujúcich skutočností zo Zmluvy o pripojení, uzavretej podľa jeho tvrdenia dňa 16.3.2011 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a odporcom. Takto tvrdenú skutočnosť navrhovateľ preukazoval písomnou zmluvou (čl.61) z ktorej súd zistil, že v časti označenia zmluvnej strany účastníka obsahuje tiež správne údaje o mene, priezvisku, bydlisku, rodnom čísle a čísle občianskeho preukazu odporcu ako aj, že v časti určenej pre podpis zmluvnej strany účastníka, je opatrená nečitateľným, úradne neovereným podpisom. Odporca skutočnosť uzavretia tejto zmluvy v rámci svojej obrany popieral s tvrdením, že podpis na zmluve nie je jeho a že pri jej uzatváraní došlo k zneužitiu jeho osobných údajov. Za tohto stavu, nevyhnutným z hľadiska zamerania dokazovania i jeho hodnotenia z pohľadu rozloženia dôkaznej povinnosti, bolo posúdenie otázky, či len zmluva obsahujúca osobné údaje o konkrétnej osobe, touto osobou podľa obsahu zmluvy i podpísaná, za situácie, keď z uvedenej zmluvy je voči tejto osobe v súdnom konaní uplatnený nárok a táto osoba skutočnosť uzavretia zmluvy v rámci svojej obrany popiera, predstavuje dostatočný podklad pre záver, že zmluvu skutočne uzavrela táto osoba s čím je organicky spojená otázka, na ktorom z účastníkov spočíva v konaní dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto spornej skutočnosti, a teda, či má navrhovateľ i inými dôkaznými prostriedkami ako samotnou zmluvou preukázať, že zmluvu uzavrela práve tá osoba, ktorá je v nej označená ako zmluvná strana, alebo je na odporcovi, aby preukázal, že zmluvu neuzavrel. Podľa názoru súdu, pokiaľ niekto popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny, včítane skutočnosti, že bola podpísaná v nej označenou osobou, na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a teda ktorý tiež z tejto súkromnej listiny uplatňuje v súdnom konaní nárok. Preto je predovšetkým na navrhovateľovi, aby v prípade spornosti preukázal nie len skutočnosť, že zmluva s určitým obsahom bola uzavretá, ale tiež že túto uzavrel práve odporca. Ako bolo spomenuté už na inom mieste, podpis osoby, ktorá v zmluvnom postavení účastníka podpísala zmluvu o pripojení, nebol úradne overený, pričom spôsob identifikácie tejto osoby zo zmluvy nevyplýva ani inak. Navrhovateľ súdu predložil a súd vykonal dôkaz písomnosťou, označenou ako „Identifikačné údaje Účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.“ (čl. 63), z ktorej podľa zistenia súdu vyplýva, že identifikácia osoby, ktorá zmluvu podpisovala, mala byť urobená na základe predloženej identifikačnej karty (občianskeho preukazu) a karty poistenca. V rámci identifikácie došlo podľa zistenia súdu k správnemu zapísaniu do tejto písomnosti tých istých osobných údajov ako sú uvedené na samotnej zmluve, s tým však, že údaje o dátume vydania (15.5.2007) a platnosti (15.5.2017) občianskeho preukazu č. EB 446839 boli v listine uvedené úplne nesprávne, keďže podľa zistenia súdu (z občianskeho preukazu) občiansky preukaz odporcu s číslom EB 446839 bol vydaný dňa 15.12.2010 a k ukončeniu jeho platnosti má dôjsť 15.12.2020 a údaj o čísle karty poistenca (ani iný identifikátor z nej) nebol v písomnej identifikácii uvedený. To podľa záveru súdu nevyhnutne vyvolalo pochybnosť o tom, či identifikácia osoby, ktorá zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. uzavrela, vôbec uskutočnená bola a pokiaľ i áno, či sa tak, vzhľadom na zapísanie úplných nesprávností, vo svojej podstate vylučujúcich len chybu pri zisťovaní údajov či ich zapisovaní, stalo z dokladov, tak, ako je to uvedené v písomnej identifikácii. Pochybnosť v uvedenom smere len prehĺbila už odporcovou obranou založenú spornosť skutočnosti, kto v zmluvnom postavení účastníka zmluvu o pripojení podpísal. Odporca v rámci svojej účastníckej výpovede kategoricky poprel, aby podpísal
zmluvu o pripojení a tvrdil nad rámec toho tiež, že ani on a ani žiaden z členov jeho domácnosti (matka a otec) telefonické služby poskytované spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (skôr T-mobile Slovensko, a.s.) nevyužívali. Sám, ako uviedol, nevyužíval ani telefónne číslo 0903237510, pridelené na základe zmluvy o pripojení a tvrdil, že v rozhodnom čase využíval služby iného mobilného operátora (používal telefónne číslo 0907 301 727) a že ani netuší, kto toto telefónne číslo využíval. Odporca nemal vedomosť ani o tom, aby na adresu jeho bydliska boli doručované faktúry, ktorými došlo k vyúčtovaniu služieb elektronickej komunikácie, poskytovaných prostredníctvom tohto telefónneho čísla a vysvetliť nevedel ani skutočnosť, že skoršie faktúry, vystavené v mesiacoch máj až september 2011 boli i uhradené, ako vyplýva z prehľadu predloženého navrhovateľom (čl. 60). Rovnako i svedok Š. E. (otec odporcu) vo svojej svedeckej výpovedi poprel vedomosť o používateľovi telefónneho čísla XXXXXXXXXX i o tom, kto za elektronické komunikačné služby využívané prostredníctvom tohto telefónneho čísla, platil. Tvrdil, že sám spornú zmluvu po pripojení nepodpísal a že faktúry za služby poskytované na jej základe, im doručované neboli. Vyhodnotením takto vykonaných dôkazov, a to každého v jednotlivosti i všetkých v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko čo za konania vyšlo najavo, včítane toho čo tvrdili v konaní účastníci, dospel súd k záveru, že skutočnosť, že Zmluvu o pripojení zo dňa 16.3.2011 uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. odporca, v konaní preukázaná nebola.
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 491 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa ust. § 43c ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa ust. § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok navrhovateľa za nedôvodný v celom rozsahu. Vo svojich úvahách vedúcich k tomuto záveru súd skutkovo vyšiel z už konštatovaného nepreukázania skutočnosti že Zmluvu o pripojení zo dňa 16.3.2011, o plnenie peňažnej povinnosti z ktorej v konaní šlo, uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. práve odporca a právne, ako súd podrobne rozviedol už vyššie, z posúdenia spočívania právnej povinnosti preukázania uvedenej skutočnosti na navrhovateľovi. Súd v priebehu konania vykonal všetky z navrhovateľom predložených alebo označených dôkazov; tieto však ani v jednotlivosti a ani vo vzájomnej súvislosti neumožnili prijať jednoznačný záver, že zmluvu o pripojení uzavrel odporca. Navrhovateľ vo vzťahu k tejto ním tvrdenej, vzhľadom na vymedzenie nároku, rozhodne nevyhnutnej skutočnosti, v konaní neuniesol dôkazné bremeno, zodpovednosť za ktorý stav sa v občianskom súdnom
konaní, postavenom na zásade kontradiktórnosti, prejaví v procesnom neúspechu. Preto, nakoľko súd nezistil v intenciách opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu ani inú právnu skutočnosť ako zmluvu, ktorá by zaväzovala odporcu na peňažnú povinnosť, plnenia ktorej sa navrhovateľ domáhal, neostávalo iné, ako návrh navrhovateľa na začatie konania, zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ktorého úspešnému účastníkovi konania patrí právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva. odporcovi priznaná náhrada trov konania pritom pozostáva z náhrady súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v sume 16,50 Eur a z náhrady odmeny a hotových výdavkov advokáta, ktorý odporcu v konaní zastupoval, podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., v znení neskorších zmien a doplnkov, za úkony právnej služby takto: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 9.2.2015 - odmena v sume 16,60 Eur a režijný paušál v sume 8,39 Eur, písomné podanie na súd (odpor) zo dňa 10.2.2015 - odmena v sume 16,60 Eur a režijný paušál v sume 8,39 Eur, písomné podanie na súd (vyjadrenie) zo dňa 28.5.2015 - odmena v sume 16,60 Eur a režijný paušál v sume 8,39 Eur, účasť na pojednávaní dňa 15.6.2015 - odmena v sume 16,60 Eur a režijný paušál v sume 8,39 Eur, účasť na pojednávaní dňa 9.7.2015 v sume 4,15 Eur (1/4 podľa ust. § 13a ods. 4 veta druhá vyhl. 655/2004 Z. z) a režijný paušál v sume 8,39 Eur, účasť na pojednávaní dňa 31.8.2015 v sume 4,15 Eur (1/4 podľa ust. § 13a ods. 4 veta druhá vyhl. 655/2004 Z. z) a režijný paušál v sume 8,39 Eur, účasť na pojednávaní dňa 5.10.2015 v sume 16,60 Eur a režijný paušál v sume 8,39 Eur, účasť na pojednávaní dňa 2.11.2015 v sume 16,60 Eur a režijný paušál v sume 8,39 Eur a účasť na pojednávaní dňa 10.12.2015 v sume 16,60 Eur a režijný paušál v sume 8,39 Eur. Nakoľko je právna zástupkyňa odporcu platiteľkou dane z pridanej hodnoty v súlade s ust. § 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z. z., zvyšuje sa náhrada odmeny a hotových výdavkov v celkovej sume 200,01 Eur o DPH v percentuálnej výške 20% a predstavuje tak 240,01 Eur. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov za vyčíslený úkon právnej služby odvolanie zo dňa 28.9.2015, nakoľko sa podľa obsahu spisu jedná o opravný prostriedok proti uzneseniu súdu o uložení poriadkovej pokuty odporcovi za neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní a preto náklady spojené s týmto úkonom právnej služby nemožno považovať za vynaložené potrebne v rámci obrany odporcu proti uplatnenému nároku navrhovateľa v konaní.
Povinnosť navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Košiciach 10. decembra 2015