Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_24C-481-2015.pdf
PDF · 69.11 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/481/2015
Rozhodnutie
I. súd Y., sudcom R.. E. C., v právnej veci navrhovateľky: R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. II XXXX/X, XXX XX U. V., proti odporcovi: E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. II XXXX/X, XXX XX U. V., o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
L. návrh z a m i e t a.
I. náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
W. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala určenia vyživovacej povinnosti ako manželke platiť výživné do jej rúk sumu X,- X. mesačne.
L. návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v V. manželstiev, Y. úradu U. V., zväzok 8, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. T. ich manželstva sa im narodili X deti E. V., dňa XX.XX.XXXX W. V. XX.XX.XXXX a F. V. XX.XX.XXXX. I. sa tohto času už odsťahoval k matke a navrhovateľka s ním nemá žiadne citové väzby. W. aj odporca sú toho času bez zamestnania.
I. sa k návrhu nevyjadril. A. sa dostavil na pojednávanie pričom nepotvrdil ani nevyvrátil skutočnosť, či je tohto času nezamestnaný, resp. nepreukázal žiadne svoje príjmy.
W. súdu okrem predmetného návrhu listinných dôkazov a to sobášneho listu, rodných listov spoločných detí a potvrdenia D., že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali majetkové, alebo zárobkové pomery odporcu. L. z vyššie uvedeného dôvodu, teda nie je známe, či tento je evidovaný na D. práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani či je evidovaný ako poberateľ dávok v hmotnej núdzi. C. z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany navrhovateľky súdu nie je zrejmé, či odporca je vedený aj v L. poisťovni, resp. kedy naposledy pracoval, kedy mal posledný príjem, alebo či aktuálne je zamestnaný, resp. má nejaký pravidelný mesačný príjem.
U. na vyššie uvedené možno konštatovať, že navrhovateľka vo veci neuniesla dôkazné bremeno.
W. poučeniu súdu o povinnosti predložiť listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhovateľka uviedla, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie.
T. ust. § 7X ods. 1 A. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní súd na návrh niektorého z nich určí jeho rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželov bola v zásade rovnaká. T. rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
T. ust. § 75 ods. X A. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
T. návrhom navrhovateľka žiadala priznal manželské výživné s tým, že s odporcom sú manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti a nepodieľajú sa na spoločnom hospodárení. V. navrhovateľka zostala bez príjmu a je nezamestnaná chce požiadať o dávku v hmotnej núdzi D. práce, sociálnych vecí a rodiny v Y.. A. úradom bola odkázaná na podanie návrhu na určenie manželského výživného.
W. súdu nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, či odporca je zamestnaný, či má nejaký príjem, resp. či poberá nejaké dávky. U. k týmto skutočnostiam súd návrh ako nedôvodný zamietol s poukazom na ust. § 72 a § XX A. o rodine.
L. poukazuje na skutočnosť, že základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § X20 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. G. ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy a svoje tvrdenia. K. pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. D., ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. C. následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. A. určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. H. toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ( napríklad aj v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Ak účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť predmetné dôkazy musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. T. dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti účastníkom tzv. bremena tvrdenia. Y. povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. W. povinností tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla v konaní najavo spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. A. účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, pri určovaní hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. M. norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané a jednak nositeľa dôkazného bremena.
I. platí, že skutočnosti navodzujúce žalobné, resp. žalovaného právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti tohto práva vylučujúce sú záležitosťou žalovanej. F. tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. T. posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, teda pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa v zásade nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálne neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
U. k týmto okolnostiam, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh bol v celom rozsahu zamietnutý.
T. ustanovenia § 157 ods. X O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Po vyhlásení rozsudku sa navrhovateľka a odporca písomne vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.
T. rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § X42 ods. X O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v podstate v konaní úspešná náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a ich priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno účinne podať odvolanie, pretože po vyhlásení rozsudku, jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa všetci účastníci konania odvolania výslovne vzdali. Doručenie tohto rozsudku má za následok jeho právoplatnosť.