Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2R/1/2015

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: L.. L. D., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania (bytom) XXX XX G. nad H. XXX, L.: XX XXX XXX, o návrhu predkladateľa - dlžníka na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov a o návrhu potvrdenie plánu, takto

rozhodol:

I. N a h r á d z a súhlas skupiny č. 5: podriadení veritelia, s reštrukturalizačným plánom dlžníka zo dňa 02.10.2015, o ktorom účastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali na schvaľovacej schôdzi dňa 19.11.2015.

II. Reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia, p o t v r d z u j e.

III. U k o n č u j e reštrukturalizáciu dlžníka: L.. L. D., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania (bytom) XXX XX G. nad H. XXX, L.: XX XXX 501.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 20.02.2015, podaným na súde dňa 23.02.2015 sa navrhovateľ - dlžník domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že napriek prijatiu a zavedeniu viacerých úsporných opatrení (v roku 2014) na zníženie materiálových a mzdových nákladov, sa mu nepodarilo odvrátiť úpadok vo forme platobnej neschopnosti. Navrhovateľ preto poveril správkyňu: JUDr. Janku Grolmusovú, so sídlom kancelárie E.B. Lukáča 2, 036 01 Martin, vypracovaním reštrukturalizačného posudku, pričom správkyňa v posudku vypracovanom dňa 20.02.2015 reštrukturalizáciu dlžníka odporučila. K návrhu navrhovateľ pripojil Reštrukturalizačný posudok, Zoznam majetku, Zmluvný prehľad, Zoznam záväzkov, Zoznam spriaznených osôb, posledná riadna individuálna účtovná závierka 31.12.2013.

Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -108 zo dňa 30.03.2015, ktoré bolo v zmysle § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 08.04.2015, povolil súd reštrukturalizáciu dlžníka a do funkcie správcu súd ustanovil: JUDr. Janku Grolmusovú, so sídlom kancelárie E.B. Lukáča 2, 036 01 Martin (ďalej len „správca“).

Uznesením č.k. -192 zo dňa 02.06.2015 odvolal súd ustanovenú správkyňu a postupom podľa § 131 ods. 5 ustanovil náhodným výberom do funkcie správcu Ing. Jaroslava Veréba, so sídlom kancelárie Mudroňova 43, 036 01 Martin.

Podaním zo dňa 25.11.2015, doručeným súdu dňa 27.11.2015 dlžník navrhol súdu, aby nahradil súhlas piatej skupiny veriteľov (veritelia s podriadenými pohľadávkami), ktorá na schvaľovacej schôdzi dňa 19.11.2014 nehlasovali za prijatie plánu a zároveň, aby súd predložený plán potvrdil.

Dňa 29.10.2015 bolo súdu doručená žiadosť veriteľov: 1) ATTIC - N Reality s.r.o., so sídlom Radlická 832/38, 150 00 Praha - Smíchov, IČO: 25 689 703, 2) FORM - N Inženýring s.r.o., so sídlom Radlická 832/38, 150 00 Praha 5 - Smíchov, IČO: 63 72 067, obaja veritelia so sídlom v Českej republike (ďalej len „veritelia“). Veritelia uviedli, že žiadali správcu, aby postupoval s odbornou starostlivosťou, a aby bezodkladne požiadal o vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na postup správcu v konaní veritelia žiadali, aby súd reštrukturalizačné konanie zastavil, a aby vyhlásil konkurz. Svoju žiadosť odôvodnili nezrovnalosťami v účtovníctve dlžníka. V tejto súvislosti veritelia poukázali na svoje pripomienky adresované správcovi. Veritelia dlžníka namietali: 1) ocenenie majetku v účtovníctve (726.718,- eur), posudku (1.662.119,30 eur) a teda rozdiel ich hodnôt ako aj nadhodnotenie ďalšej nehnuteľnosti vo Vrícku (ocenené na sumu 177.978,- eur). 2) nezrovnalosti v účtovníctve dlžníka, čo do hodnoty záväzkov a príjmov s poukazom na to, že príjmy dlžníka v roku 2013 boli 31.915,84 eur a výdavky 81.756,10 eur, pričom záväzky vo výkaze boli len vo výške 109.212,- eur, pričom v roku 2012 boli záväzky vo výške 164.911,- eur. Účtovníctvo nie je vedené v súlade so zákonom č. 563/1991 Zb. 3) nezamestnávanie zamestnancov dlžníkom v roku 2013 vyplácal mzdy vo výške 4.614,- eur, v roku 2014 vo výške 0,- eur, pričom rok 2014 ukončil stratou (čo do rozdielu príjmov a výdavkov) 928,- eur a v roku 2015 vo výške 71,- eur. 4) evidovanie záväzkov v účtovníctve v sume 108.819,53 eur k 08.04.2015 5) podnikanie dlžníka v roku 2015 so stratou, pričom podľa ich záveru, dlžník nevykonáva podnikateľskú činnosť. 6) pôžička vo výške 150.000,- eur, ktorú poskytli dlžníkovi a manželke, nie je zavedená v účtovníctve dlžníka, pričom šlo o pôžičku za účelom splnenia záväzkov dlžníka z podnikateľskej činnosti. 7) dlžník nevykonáva podnikateľskú činnosť v rozsahu predpokladanom plánom, a preto nemožno predpokladať udržanie podniku. 8) postup správcu vo veci zisťovania a popierania pohľadávok. 9) reálnosť uspokojenia veriteľov pri prvej plánovanej splátke vo výške 91.140,23 eur, nakoľko podľa názoru veriteľov speňaženie nehnuteľnosti za 120.000,- eur je nereálne, pričom v prípade predaja bude primárne uspokojovaný zabezpečený veriteľ. 10) nereálnosť dosiahnutia potrebných výnosov, vzhľadom na polohu penziónu a teda nemožnosť vyprodukovať zisk, resp. výnosy v dostatočnej výške pre plnenie prvej splátky k 30.06.2016 vo výške 91.140,23 eur. 11) zdravotný stav dlžníka neumožní splnenie plánu. 12) v rámci uplatnených námietok k schôdzi veriteľov č.l.352 namietali veriteľ svoje zaradenie pohľadávok do skupín pre nedotknuté pohľadávky a čiastočne do skupiny č. 4 nezabezpečenej pohľadávky.

Podľa § 206b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov (ďalej len , Konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 206b ods. 2 ZKR, ustanovenia § 155a, § 159a a 159b, § 161 ods. 3 písm. c) a d) a odseku 5 a § 161a sa použijú aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ak ku dňu účinnosti tohto zákona nebol súdu predložený návrh na potvrdenie plánu.

Podľa §206b ods. 3 ZKR, ustanovenia § 131 ods. 5 a 6, § 145 ods. 1 písm. f), § 145 ods. 4, § 147 ods. 2 a 5 a § 164 ods. 1 písm. d) sa použijú aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ak ku dňu účinnosti tohto zákona sa neuskutočnila schvaľovacia schôdza.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných ustanovení právnych predpisov, ktoré aplikoval v súlade s prechodnými ustanoveniami k zákonu č.87/2015 (uvedené v predchádzajúcich troch odsekoch), ktorý nadobudol čiastočne účinnosť vyhlásením dňa 28.04.2015, tj. použil právne predpisy platné a účinné do 27.04.2015 s výnimkami vyplývajúcimi z vyššie uvedených ustanovení.

Podľa § 151 ods. 1 ZKR, plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

Podľa § 151 ods. 2 ZKR, návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.

Podľa § 152 ods. 1 ZKR, Ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak, b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

Podľa § 152 ods. 3 ZKR, o nahradení súhlasu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu.

Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

Podľa § 153 ods. 2 ZKR, plán potvrdený súdom tvorí súčasť súdneho spisu. Účastníci plánu a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, ako aj plánu potvrdeného súdom a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím, d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 148 ods. 1 ZKR, na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Podľa § 148 ods. 2 ZKR, skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ.

Podľa § 131 ods. 1 ZKR, súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

Podľa § 131 ods. 1 písm. a) a b) ZKR, Súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že

a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, b) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,

Podľa § 132 ods. 1 ZKR, reštrukturalizačný plán (ďalej len "plán") je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len "účastník plánu"), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

Podľa § 132 ods. 2 ZKR, plán sa člení na opisnú časť a záväznú časť

Podľa § 135 ods.1 ZKR, opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať a) opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením, b) osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, c) údaj o spôsobe hlasovania o pláne.

Podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) ZKR, posudok obsahuje a) presné označenie dlžníka, b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka,

Podľa § 110 ods. 2 písm. a) až c) ZKR, posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov, b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení, c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu

Podľa § 135 ods. 2 písm. a) a d) ZKR, Opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä a) zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné, d) pokračovanie v prevádzkovaní podniku dlžníka alebo jeho časti dlžníkom na účel jeho výhodnejšieho predaja v budúcnosti,

Podľa § 136 ods. 1 ZKR, záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.

Podľa § 142 ZKR, Prílohy plánu tvoria neoddeliteľnú súčasť plánu. Prílohu plánu okrem iných zákonom predpokladaných listín tvorí vždy zoznam pohľadávok, posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka a priebežná individuálna účtovná závierka dlžníka vyhotovená ku dňu povolenia reštrukturalizácie spolu s priebežnými individuálnymi účtovnými závierkami dlžníka vyhotovenými vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po povolení reštrukturalizácie. Ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, prílohu plánu tvorí tiež správa audítora.

Podľa § 137 ods. 3 ZKR, ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.

Podľa § 137 ods. 4 ZKR, pre každého zabezpečeného veriteľa, pri ktorého zabezpečenej pohľadávke možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorý ju zabezpečuje, bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, ibaže dotknutí zabezpečení veritelia súhlasia s iným vytvorením skupín.

Podľa § 137 ods. 5 ZKR, ak sú v reštrukturalizácii prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina týchto pohľadávok, pričom tieto pohľadávky nemôžu byť uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky.

Podľa § 155 ods. 4 ZKR, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

Podľa § 155a ods. 1 ZKR, dlžník alebo preberajúca osoba, nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok; na tieto účely pôvodná pohľadávka do výšky 50% nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov. Pohľadávka podľa predchádzajúcej vety je do splnenia plánu alebo do neúčinnosti plánu nevymáhateľná.

Podľa § 161 ods. 1 ZKR, V prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu 25) počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti

Podľa § 161 ods. 2 písm. c) ZKR, Pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159.

Podľa § 5 ZKR, ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd, správca a veriteľský výbor postupujú pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok; dlžník je pritom povinný poskytovať bez zbytočného odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

Súd sa oboznámil s reštrukturalizačným plánom dlžníka o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza, návrhom na potvrdenie plánu, zápisnicou o priebehu schvaľovacej schôdze, pričom vo svojom rozhodnutí vychádzal aj z ďalších skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu konania a zistil, že dňa 20.10.2015 schválil návrh reštrukturalizačného plánu veriteľský výbor, ktorý zároveň požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze, ktorá sa uskutočnila dňa 19.11.2015. Súd konštatuje, že za prijatie plánu hlasovala skupina č. 4 - nezabezpečení veritelia, pričom skupiny č. 1, 2, 3, sa v dôsledku zákonnej fikcie súhlasu podľa § 148 ods. 2 považujú za skupiny súhlasiace s plánom. Teda za prijatie plánu hlasovalo 4 skupiny veriteľov z celkového počtu 5 skupín, do ktorých boli veritelia reštrukturalizačným plánom rozdelení. Súčasne dvaja veritelia v konaní vyjadrili pochybnosti o pláne (námietkami) a súdu doručili žiadosť o vykonanie dohľadu nad činnosťou správcu a vydanie rozhodnutia o zastavení konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.

Súd v ďalšom rozoberie námietky veriteľov vo vzťahu k predloženému plánu (dodržania povinnosti pri príprave plánu) a následne aj skutočnosti, ktorého súd považoval za rozhodné pri vydaní rozhodnutia a úvahy, ktorými sa riadil.

Súd námietky veriteľov rozdelil v odseku štyri odôvodnenia na 12 častí.

1) Súd konštatuje, že ide o porovnanie značne nesúrodých hodnôt, ktoré ani nemôžu byť rovnaké, nakoľko vychádzajú z úplne iných princípov. Účtovná hodnota 726.718,- vyjadruje hodnotu, ktorá je uvedená v účtovníctve, t.j. vec pôvodne v obstarávacej cene - vykonané odpisovanie. V účtovníctve dlžníka môže byť vec s účtovnou hodnotou 0,- eur (napr. motorové vozidlo, ktoré dlžník vlastní 6 rokov), ktoré však má reálnu hodnotu 6.000,- eur. Ohodnotenie veci správcom v posudku vychádza z jej určenia podľa jeho názoru, pri konaní s odbornou starostlivosťou, pričom táto hodnota by sa mala viac, či menej približovať hodnote všeobecnej, ktorú by prípadne určil znalec. Správca samozrejme môže vychádzať z hodnoty uvedenej v znaleckých posudkoch, ktoré sú mu známe, alebo ktoré boli uznané ako hodnota špecifkovaná účastníkmi zmluvného vzťahu (napr. bankou ako prípustná hodnota zabezpečenia). Obe uvedené hodnoty (účtovná hodnota alebo znalcom stanovená cena) nemusia (môžu však) vyjadrovať cenu, za ktorú sa následne majetok speňaží, t.j. aký bude dosiahnutý výťažok v prípade speňaženia v konkurze. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zákonodarca umožnil reštrukturalizačné posudky vypracovávať len správcom (obdobne kontrolu prípravy plánu a podnikanie v priebeh reštrukturalizácie vložil do rúk správcovi) ako osobe nestrannej, nakoľko správca je osobou odborne zdatnou na to, aby vedel posúdiť vzhľadom na svoje skúsenosti (so speňažovaním majetku, priebehom konkurzného konania), do akej miery - akej výšky možno očakávať reálne speňaženie majetku a teda dosiahnutie výťažku na uspokojenie veriteľov v prípade reštrukturalizácie a v prípade konkurzu. Ak veriteľ namietal, že hodnota ďalšej nehnuteľnosti vo Vrícku vo výške 177.978,- eur je nadhodnotená, tak sa jeho názor stretol so správcovým, nakoľko tento ohodnotil v posudku reálne dosiahnuteľnú hodnotu výťažku z tohto majetku v konkurze na 40.000,- eur. Súd poznamenáva, že je druhým stupňom kontroly počas reštrukturalizácie vo veci stanovenia hodnoty tak pri povolení reštrukturalizácie ako aj pri potvrdení plánu, pričom pri hodnotení súd vychádza z údajov, ktoré sú k dispozícii v spise, do momentu než má preukázaný opak. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že táto námietka veriteľov nie je dôvodná. 2) Vo vzťahu k námietke veriteľov k nepresnosti účtovníctva, súd konštatuje, že názor veriteľov nebol podopretý konkrétnymi dôkazmi, ale dohadmi. Súd konštatuje, že nie je orgánom, ktorý je oprávnený kontrolovať a vyhodnocovať účtovníctvo podnikateľa, pokiaľ toto nemá priamy dopad na reštrukturalizáciu, čo v tomto prípade súd nezistil. Priami dopad na reštrukturalizáciu súd v uvedených údajoch nevzhliada, a to najmä z toho dôvodu, že dlžník ako fyzická osoba, bol povinný uviesť všetky svoje záväzky, a to tak z podnikateľskej činnosti ako aj tie, ktoré má ako fyzická osoba nepodnikateľ. Súd ďalej konštatuje, že záväzky fyzických osôb podnikateľov, ktoré majú ako fyzické osoby nepodnikatelia sa neevidujú v účtovníctve, nakoľko nejde o záväzky z podnikateľskej činnosti. Reálne v podnikaní fyzickej osoby podnikateľa nastávajú situácie, kedy súkromné pôžičky používajú na platenie záväzkov z podnikateľskej činnosti, pričom však pôžička, ktorú si vzali ako fyzické osoby nepodnikatelia nie je zavedená v účtovníctve, a to najmä v situácii, kedy sa u podnikateľa objavia prvé podnikateľské problémy a situáciu musí riešiť získaním pôžičiek ako súkromná osoba. Rozhodujúce pre posúdenie charakteru pôžičky je označenie jej účastníkov, pričom pri pôžičke od veriteľa ATTIC - N Reality s.r.o., IČO: 25689703, je v zmluve dlžník (spolu s manželkou) označený ako fyzická osoba nepodnikateľ, a teda ide o nepodnikateľský záväzok bez ohľadu na účel použitia. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že námietka veriteľov bez ďalšieho nie je relevantná. Čo do námietky, že účtovníctvo nie je vedené v súlade so zákonom č. 563/1991 Zb. súd je toho názoru, že v podstate ani nemôže, keďže uvedený právny predpis bol zrušený neskorším zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že nemožno posúdiť pokles záväzkov v roku 2013 na 109.212,- eur z hodnoty v roku 2012 vo výške 164.911,- eur pri dosiahnutí straty v roku 2012 ako nereálny účtovný stav, ktorý by viedol k nepotvrdeniu plánu. 3) Nezamestnávanie zamestnancov v stálom pracovnom pomere, súd nevyhodnotil ako okolnosť, ktorá je v príkrom rozpore s účelom reštrukturalizácie fyzickej osoby podnikateľa a viedla by k nepotvrdeniu plánu. bol pôvodne mienený na reštrukturalizáciu väčších podnikov, ale zákonodarca nevylúčil možnosť reštrukturalizácie fyzickej osoby podnikateľa, nakoľko nestavuje presné podmienky v podobe minimálneho počtu zamestnancov, postačuje prevádzka podniku. Pod pojmom podnik v tomto prípade treba rozumieť tak hmotné ako aj nehmotné zložky podnikania, ktoré sú v tomto prípade nesporne zastúpené a pod osobnou zložkou samotného podnikateľa s tým, že táto je zabezpečená aj využitím zamestnancov na kratší pracovný úväzok, resp. tak ako uviedol správca vo vyjadrení - výpomocou rodinných príslušníkov. Podnik dlžníka podľa predložených priebežných závierok reálne funguje a dosahuje príjmy zo svojej činnosti, pričom nezamestnávanie osôb v trvalom pracovnom pomere, nemožno vyhodnotiť ako skutočnosť na nepotvrdenie plánu. 4) Táto námietka má v zásade rovnaký charakter ako námietka č. 2, pričom súd má na vec rovnaký náhľad ako na námietku č. 2.

5) Súd konštatuje, že podľa predložených priebežných závierok správcom v súčasnosti, ku dňu posudzovania návrhu na potvrdenie plánu dlžník má kladný výsledok hospodárenia vo výške 2.000,- eur, pri obrate 10.014,- eur (č.l. 380-396) a teda uvedené skutočnosti súd nevyhodnotil ako spôsobilé na nepotvrdenie plánu. 6) Názor súdu je rovnaký ako v bode 2) a 4). 7) Podľa dosiahnutých výsledkov od povolenia reštrukturalizácie súd je toho názoru, že dlžník v súčasnej situácii dosahuje kladné hospodárske výsledky, pričom nižšie výnosy v súčasnom období nemožno vyhodnotiť tak, že by došlo k nepotvrdeniu plánu a zastaveniu konania (vyhláseniu konkurzu). Súd v tomto štádiu konania je názoru, že pokiaľ správca nevyhodnotil situáciu podľa § 129 ods. 2 a naďalej predpokladá úspešné naplnenie reštrukturalizácie (viď vyjadrenie č.l. 331-332), a odmieta podať žiadosť o vyhlásenie konkurzu, súd nemôže bez ďalších relevantných dôkazov (ktoré v konaní produkované nie sú) vyhodnotiť situáciu podľa § 131 a zastaviť konanie. 8) Súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci v rámci reštrukturalizácie posudzovať popretie pohľadávok správcom, nakoľko tieto je oprávnený posúdiť len príslušný sudca v rámci konania o určenie popretých pohľadávok. Uznanie pohľadávok správcom počas reštrukturalizácie by súd mohol vyhodnotiť v rámci potvrdzovania/zamietania plánu len pokiaľ by šlo o zjavný a preukázateľný exces správcu pri výkone funkcie. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nie je možné uvedenú námietku vyhodnotiť dôvod spôsobilý na nepotvrdenie plánu. 9) a 10) dlžník v rámci plánu ráta s predajom nehnuteľnosti vo výške 121.000,- eur, s dosiahnutím príjmov na úrovni 13.000,- eur , ďalších 7.200,- eur z príjmov manželky dlžníka (viď vyjadrenie správcu č.l. 331-332). Splnenie plánu v rovine predbežne stanovených príjmov dlžníka, resp. jeho manželky súd vyhodnocuje ako reálne. Vo vzťahu k predaju nehnuteľnosti a následného výťažku, súd nemôže bez ďalších dôkazov, ktoré veritelia nenavrhli ani nepredložili, vyhodnotiť ako zjavne nesprávny/nepodložený/nereálny, a tým vyhodnotiť postup pri príprave plánu ako vadný. Súd pri skúmaní podmienok prijímania plánu vychádza tak ako už uviedol vyššie z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a preto bez ďalšieho nemôže vyhodnotiť (na základe názoru veriteľa), či je reálne alebo nereálne predať chatu s pozemkom v U. M. za 121.000,- eur, keď na uvedenej skutočnosti dlžník fakticky postavil splnenie plánu, pričom správca (vykonávajúci dozor), tento cieľ považuje za reálny. 11) súdu neprináleží skúmať/hodnotiť zdravotný stav dlžníka pre účely plnenia plánu, nakoľko zdravotný stav dlžníka je jeho osobnou vecou, a takýto zásah súdu by bol neodôvodnený zásah do osobných práv fyzickej osoby. Ak by malo byť uvedené vôbec hodnotené, bol by na to potrebné odborné znalosti znalca z príslušného odboru, pričom samotný dlžník by musel dať súhlas na takéto skúmanie, pričom zdravotnú spôsobilosť nemožno preskúmať zbežným pohľadom. 12) k námietke veriteľa k nezaradeniu pohľadávky do skupiny zabezpečených veriteľov, a to ale výlučne len vo vzťahu k potvrdeniu plánu (eventuálne jeho zamietnutiu) súd konštatuje nasledovné: - najsprávnejší postup by bol, ak by bola zaradená celá pohľadávka veriteľa do skupiny pre zabezpečené pohľadávky s tým, že uspokojenie veriteľa v tejto skupine by sa nastavilo na hranicu zodpovedajúcu výťažku zo speňaženia (súd uvádza teoretickú hodnotu napr. 80%). Správca však postupoval tak, že pohľadávku rozdelil na plánom nedotknutú a pohľadávku zaradenú do skupiny nezabezpečených veriteľov. Súd je názoru, že mohla byť zaradená pohľadávka čiastočne aj do skupiny č. 4 (nezabezpečení veritelia) v rozsahu, v akom založený majetok nekryje príslušné pohľadávky po odpočítaní možných nákladov konkurzu. Súd zastáva tento názor, vychádzajúc zo skutočnosti, že po speňažení majetku, ktorý zabezpečuje príslušnú pohľadávku nedôjde k uspokojeniu pohľadávky dotknutého veriteľa v celom rozsahu (v prípade konkurzu), nakoľko výťažok zo speňaženia po odpočítaní pohľadávok proti podstate by nebol dostatočný na úhradu tejto pohľadávky (rovnako viď str. 137 Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii komentár, edícia C.H.BECK, rok vydania 2012). Ďalej súd je toho názoru, že zaradenie veriteľov do skupiny pre veriteľov plánom nedotknutých pohľadávok v rozsahu predpokladaného uspokojenia z výťažku z majetku zabezpečujúceho pohľadávku je zaradenie zodpovedajúce, ako keby bol zaradený v samostatnej skupine pre zabezpečené pohľadávky, nakoľko zaradenie do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v spojení so zachovaním zabezpečovacieho práva dáva veriteľovi rovnaké postavenie ako zabezpečenému veriteľovi, resp. zachováva jeho postavenie zabezpečeného veriteľa. Súd má za to, že postup pri príprave plánu v tejto nebol úplne správny, avšak tento postup nemal nepriaznivý vplyv na príslušného účastníka plánu, nakoľko jeho pohľadávka zostáva zachovaná čo do zabezpečovacieho práva v celom rozsahu, ako aj čo do výšky. Súd pre vysvetlenie svojho záveru uvádza, že spoludlžníkom z príslušnej zmluvy je manželka dlžníka, pričom podľa § 155 ods. 4 ZKR, veriteľovi zostávajú zachované práva voči spoludlžníkovi dlžníka, tj. veriteľ sa bude môcť po potvrdení

plánu domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z príslušného zabezpečenia (založeného majetku) patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (súd prijal záver, podľa zistení zo spisu - podľa listu vlastníctva, že bezpodielové vlastníctvo manželov trvá), nakoľko reštrukturalizačný plán nemá vplyv na záväzky manželky dlžníka. Súd poznamenáva, že tohto konania (a teda práv veriteľov) sa týka aj nová právna úprava v § 155a ZKR, ktorý ma vplyv na vyššie uspokojenie veriteľov. Súd sa pri skúmaní zaradenia pohľadávky veriteľa do skupiny pre plánom nedotknutých pohľadávok paradoxne skôr zaoberal otázkou, či pri príprave plánu nebol veriteľ zabezpečenej pohľadávky (ktorého námietky súd rieši) zvýhodnený oproti iným veriteľom tým, že bol zaradený do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky, a to aj so zistenou pohľadávkou vo výške 13.000,- eur. Súd zohľadňujúc celkovú situáciu (spoludlžníctvo manželky, postoj samotného veriteľa a fakt, že jeho pohľadávka bola z väčšej časti popretá) má za to, že veriteľovi nebola poskytnutá osobitná výhoda. Súd v postupe predkladateľa plánu vidí vyššie uvedené chyby pri tvorbe plánu, pričom však nejde o také pochybenie, ktoré by bolo spôsobilé na zamietnutie plánu, nakoľko nejde o chyby, ktoré by malo nepriaznivý vplyv na účastníka plánu, prípadne by ho zvýhodňovalo.

Súd ďalej konštatuje, že úloha súdu v reštrukturalizačnom konaní smeruje najmä k dohľadu nad zákonnosťou procesu reštrukturalizácie, pričom z preskúmavacej právomoci súdu je v zásade vylúčené posudzovanie ekonomickej možnosti, či efektívnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka. Výnimkou z tejto zásady predstavuje však prípad špecifického inštitútu reštrukturalizačného konania - nahradenia súhlasu skupiny veriteľom nesúhlasiacej s plánom. Na základe uvedených konštatovaní sú formulované v ustanovení § 154 ods. 1 aj dôvody, pri naplnení ktorých súd reštrukturalizačný plán zamietne, hoc by s ním jeho účastníci súhlasili. Dôvody na zamietnutie plánu sú stanovené v tomto ustanovení v zásade taxatívne a súd pre potreby tohto rozhodnutia musí vykonať kontrolu každého z nich:

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

Vzhľadom na skutočnosti, ktoré plynú z priebehu konania súd konštatuje, že v celom priebehu reštrukturalizačného konania nenachádza také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali podstatné porušenie ustanovení ZKR, ktoré by malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Tento dôvod teda naplnený nie je. Súd konštatuje, že schôdze veriteľov, ako aj predloženie plánu na schválenie sa konali v zákonných lehotách, pričom aj návrh na schválenie plánu bol predložený v zákonnej lehote. Súd zistil pochybenie pri náležitostiach zápisnice, ktorá obsahuje len jeden plán (v podobe schválenom veriteľským výborom) s poznámkou, že takto schválený plán je identický so schváleným plánom schôdzou veriteľov, pričom však uvedené nie je dôvodom spôsobilým na nepotvrdenie plánu a pochybenie, ktoré súd konštatoval pri námietke č. 12.

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,

Skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z predloženého plánu a priebehu konania, postoja účastníkov neindikujú prijatie záveru, že niektorému z jeho účastníkov boli poskytnuté osobitné výhody, resp. že by prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním. Tento dôvod teda naplnený nie je.

c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,

Zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze plynie záver, že reštrukturalizačný plán schvaľovacou schôdzou nebol prijatý, keďže za jeho prijatie nehlasovala jedna skupina veriteľov a síce skupina č.5 - podriadení veritelia. Z uvedenej skupiny, jeden prítomný veriteľ hlasoval za (2.541 hlasov) a jeden proti (45.379 hlasov). Dlžník v návrhu na potvrdenie plánu navrhol ich nesúhlas nahradiť rozhodnutím súdu, na čo je súd oprávnený za podmienok vymedzených v § 152 ods. 1 ZKR:

ca) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak (§ 152 ods. 1 písm. a))

Súd v rámci rozhodovania o nahradení súhlasu skúma, či účastníci hlasujúci proti prijatiu plánu, nebudú v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade prijatia plánu, pričom vychádza z reštrukturalizačného plánu. V reštrukturalizačnom pláne je pre túto skupinu veriteľov vyhradená suma na ich uspokojenie vo výške 1% prihlásených pohľadávok, pričom existujúce právne vzťahy s dlžníkom ovplyvňuje tak modifikácia splatnosti ich existujúcich pohľadávok voči nemu ako aj modifikácia ich výšky (dostanú pätinu pôvodnej pohľadávky). Splatnosť pohľadávok je v záväznej časti plánu pre skupinu veriteľov č. 5 rozložená do roku 2024 (9 rokov).

Súd vychádzajúc z indikátorov uvedených v opisnej časti plánu (súd nemá k dispozícii v zásade iné podklady a v konaní je povolaný zisťovať skutkový stav veci) má za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, by sa miera uspokojenia veriteľov v skupine 5 bola nižšia ako v prípade potvrdenia plánu. Súd poznamenáva, že v pláne na č.l. 368 predkladateľ plánu uvádza mieru uspokojenia 62 % pre skupinu č. 4 a 5 bez bližšieho vysvetlenia, avšak z uvedeného je nepochybné, že miera uspokojenia veriteľov v skupine 5 by bola 0%, nakoľko v konkurze sa pohľadávky spriaznených osôb uspokojujú ako podriadené (preto boli zaradené aj do uvedenej skupiny). Súd k vyššie uvedenému záveru konštatuje, že pod pojmom „ako podriadené“ treba rozumieť až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok, t.j. veritelia skupiny 5 by sa uspokojovali až po uspokojení veriteľov skupiny č.4, čo je nereálne. Súd sa stotožňuje s konštatovaním v pláne, že miera uspokojenia veriteľov skupiny č.4 by bola v konkurze nižšia ako v predloženom pláne a teda miera uspokojenia veriteľov skupiny č.5 by bola 0%. Súd sa súčasne stotožňuje so závermi uvedenými v pláne, a to že uspokojenie v konkurze by znížilo aj prihlásenie veriteľov, ktorí sa v reštrukturalizácii nestihli prihlásiť, s tým, že možné uspokojenie veriteľov by znížili aj pohľadávky proti podstate, či už v podobe odmeny správcu, alebo nákladov speňaženia. Pri skupine veriteľov č. 5 súd nemá v zásade pochybnosti o tom, že pri prijatí plánu sa nezhorší postavenie veriteľov (resp. veriteľa) v tejto skupine oproti situácii vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, kde by neboli uspokojení ani čiastočne.

cb) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou

Za prijatie plánu hlasovala väčšina skupín (s tým, že pri troch skupinách. existuje zákonná fikcia hlasovania), a teda táto podmienka je splnená.

cc) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

Za prijatie plánu hlasovala potrebná väčšina veriteľov v zmysle výšky ich prihlásených a zistených pohľadávok, a teda táto podmienka je splnená.

Vzhľadom k splneniu všetkých vyššie indikovaných podmienok, súd nahradil chýbajúci súhlas skupiny č. 4: Štátni veritelia a skupiny č. 8: Leasingové spoločnosti, s reštrukturalizačným plánom dlžníka zo dňa 02.10.2015, o ktorom účastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali na schvaľovacej schôdzi dňa 19.11.2015. Ďalej vzhľadom k tejto okolnosti, tej skutočnosti, že tu nie sú dôvody na zamietnutie plánu a s ohľadom na ustanovenie §153 ods. 1 ZKR, rozhodol súd o schválení plánu, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia a zároveň o skončení reštrukturalizácie. Súd pri posudzovaní námietok veriteľa, nahradzovaní súhlasu a potvrdzovaní plánu vychádzal z § 5 a zohľadnil aj spoločný záujem veriteľov, pričom je toho názoru, že aj keď sa niektorým účastníkom môže javiť ich postavenie v rámci reštrukturalizácie ako menej výhodné, tak pri porovnaní s možným uspokojením v konkurze, je pre účastníkov plánu (či už plánom dotknutých, alebo nedotknutých) v tomto konaní primárne výhodnejšie potvrdenie plánu, ktoré im zabezpečí väčší pomer uspokojenia pohľadávok a v určitej časti aj rýchlejší (pri uspokojení podľa plánu), kde účastníci 30.06.2015 budú vedieť, či sa plán splní (dostanú prvé plnenie) oproti prípadnému konkurzu, kde by prípadné uspokojovanie prichádzalo do úvahy hoc aj čiastočne najskôr v polovici/koncom roku 2017. Súd stanovil plynutie času podľa odhadu, vychádzajúceho zo zákonných lehôt v konkurze a potrebného postupu správcu, ktorý nemožno opomenúť (zverejnenie zamietnutia plánu 4 pracovné dni, plynutie odvolania 15 dní, odvolacie konanie do 30 dní od predloženia veci, vyhlásenie konkurzu marec 2016, prvá schôdza veriteľov - najskôr 90 dní od účinkov vyhlásenia, návrh správcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - odhad min. 6 mesiacov, následne žiadosť správcu o záväzný pokyn, záväzný pokyn na speňažovanie, ak nebude vrátený záväzný pokyn tak výber dražobnej spoločnosti, speňažovanie (ak sa podarí speňažiť v prvom kole),

zoznam pohľadávok proti podstate, rozvrh). K prvému plneniu na základe rozvrhu by mohlo dôjsť v roku 2017 (ak nebudú prebiehať incidenčné konania), pričom však by sa odčítali náklady na speňaženie, odmena správcu, ostatné pohľadávky proti podstate (vrátane nákladov na zabezpečenie objektov). Súd súčasne poznamenáva, že v prípade nedodržania plánu dlžníkom si veritelia sami môžu zvoliť, ako budú postupovať pri uspokojovaní svojich pohľadávok, či exekúciou (pohľadávky podľa § 161 budú podkladom pre exekúciu), alebo pristúpia k výkonu záložného práva, alebo podajú návrh na vyhlásenie konkurzu.

Súd úplným záverom ku konaniu konštatuje, že : 1) nároky voči spoludlžníkom nezanikajú (§ 155 ods. 4 a pohľadávky voči nim možno vymáhať v plnej miere bez ohľadu na potvrdený plán 2) v priebehu 6 nasledujúcich mesiacov bude preukázané, či dlžník plán dodrží alebo nie a pre dlžníka z toho plynúce dôsledky. 3) nezanikajú zabezpečovacie práva veriteľov, ktorí majú zabezpečené pohľadávky 4) dlžník nemôže v nasledujúcich 9 rokoch použiť zisk na svoju osobnú spotrebu, nakoľko uvedenému bráni na toto konanie účinné zákonné ustanovenie podľa § 155a ods. 1 5) v prípade nedodržania plánu dlžníkom, a teda jeho neúčinnosti voči niektorému (všetkým veriteľom), obnovuje sa podľa § 161 ods. 1 pôvodná pohľadávka a podľa § 161 ods. 2 písm. c) ZKR, možno viesť exekúciu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. /