Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/337/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, v konaní zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: E. Q., bytom Ž. XX/XX, G. R., o zaplatenie 387,- eur s príslušenstvom a iné

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 387,- eur spolu s 0,25 % úrokom denne zo sumy 387,- eur od 11.1.2010 do 28.3.2010, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 387,- eur od 29.3.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,29 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti o zaplatenie 0,25 % úroku denne zo sumy 387,- eur od 29.3.2010 do zaplatenia z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uvedeným návrhom si uplatnil voči odporcovi pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 387,- eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 387,- eur od 11.1.2010 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 387,- eur od 29.3.2010 do zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 1,29 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú odporca vystavil dňa 19.8.2009 na zmenkovú sumu 387,- eur, pričom sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 11.1.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenková listina je opatrená aj doložkou „ bez protestu“, preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ nič nezaplatil.

Po tom, ako tunajší súd z dôvodu vecnej nepríslušnosti danú vec, týkajúcu sa nárokov zo zmenky, postúpil podľa § 104a ods. 2 O.s.p., s prihliadnutím aj na § 10 ods. 1, 2 písm. d/ zákona č. 371/2004 Z.z. Okresnému súdu Nitra ako zmenkovému súdu, Krajský súd v Nitre uznesením z 11.7.2013 o námietke navrhovateľa proti postúpeniu veci a o nesúhlase Okresného súdu Nitra s postúpením veci rozhodol tak, že miestne príslušným je Okresný súd Komárno.

Navrhovateľ súdny poplatok za návrh zaplatil do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu z 25.10.2013 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, a tak súd uznesením z 9.12.2013

zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a uznesením z 23.1.2014 prerušil dané konanie až do skončenia konania o prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie v Luxemburgu uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 16.10.2013. Po tom, ako uvedený krajský súd zobral návrh na začatie prejudiciálneho konania späť a uznesením zo 4.6.2014 bolo rozhodnuté, že vec C-558/13, v ktorej sa konalo o prejudiciálnej otázke, sa vymazáva z registra Súdneho dvora, tunajší súd uznesením z 27.2.2015 prerušil konanie vo veci do skončenia prejudiciálneho konania vedeného Súdnym dvorom Európskej únie v Luxemburgu pod číslom C-328/14. Keďže aj vec C-328/14 bola na základe rozhodnutia zo 17.6.2015 vymazaná z registra Súdneho dvora, uznesenie tunajšieho súdu o prerušení konania vo veci stratilo účinnosť, a tak súd uznesením z 21.9.2015 zrušil uznesenie z 27.2.2015 a oznámil účastníkom konania, že pokračuje v prerušenom konaní.

V zmysle článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu, keď navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, daná vec patrí do pôsobnosti citovaného nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 19 citovaného nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Odporca po doručení návrhu a tlačiva „C“ na odpoveď (dňa 5.1.2015) podľa článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 neodpovedal v určenej lehote, hoci bol v tlačive „C“ na odpoveď poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok. S poukazom na čl. 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007, keď žiadny z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a konajúci súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné aj s poukazom na skutočnosť, že konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je konaním písomným, tunajší súd za účelom vydania rozsudku v zmysle čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil dňa 2.12.2015 na úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

Navrhovateľ spolu s návrhom doručil súdu listinu - zmenku - vystavenú v S. dňa 19.8.2009 na zmenkovú sumu 387,- eur. Podľa tejto zmenky sa odporca ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 387,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 11.1.2010. V uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ......"bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný krstným menom a priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodné číslo. Na zmenke je podpis vystaviteľa.

Súd na danú vec aplikoval okrem citovaných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu aj článok I. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 11 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 13 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 14 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 34 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 77 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb..

Súd skúmal predloženú zmenku ako cenný papier. Teda či navrhovateľom predložená zmenka spĺňa náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. a či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym vzťahom, ktorý je podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal, keď kauza je skúmaná len v prípade námietok (obrany) účastníka (odporcu), pričom bez podnetu súd kauzu neskúma. Námietky zo strany odporcu uplatnené neboli.

Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom a označenej zmenka, na základe ktorej sa navrhovateľ domáha uplatnených nárokov, súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje

dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými náležitosťami vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť.

Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§12 a 13 zákona č. 191/1950 Zb.. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku, v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaný. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 citovaného zákona s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.

V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 citovaného zákona zbavuje majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky „bez protestu“ sa predloženie zmenky na platenie, odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu, vzhľadom na pasivitu odporcu, súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá za preukázané. S poukazom na čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to v danej veci urobil odporca (doložka „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zmenka bola predložená na platenie vo vystaviteľom určenej lehote štyroch rokoch odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona, teda včas.

Vistazmenka je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úrok odo dňa 29.3.2010, z čoho možno jednoznačne, s poukazom na čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., vyvodiť ako deň splatnosti zmenky deň 29.3.2010, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou jej predložením dňa 29.3.2010, ktorým dňom vznikla odporcovi povinnosť plniť zmenkové nároky. Pokiaľ odporca nepreukázal, že realizoval úhradu zmenkovej sumy, je povinný zaplatiť majiteľovi zmenky - navrhovateľovi - zmenkovú sumu vo výške 387,- eur, keď navrhovateľ ako majiteľ zmenky má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy voči vystaviteľovi bez ďalších podmienok.

Za dôvodný súd považoval aj návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zákonného zmenkového úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy vo výške 387,- eur od 29.3.2010 až do zaplatenia. Tento úrok patrí navrhovateľovi v zmysle ustanovenia čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. od splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia zmenkovej sumy. Súd návrhu vyhovel aj v časti odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čo v danom prípade zodpovedá sume 1,29 eur.

Navrhovateľ ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy vo výške 387,- eur od 11.1.2010 až do zaplatenia. Pri zmenke splatnej na videnie podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona sa vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V danej veci je táto zákonom určená povinnosť dodržaná, keďže priamo v zmenke je uvedené úroková miera 0,25 % denne. Podľa čl. I § 5 ods. 3 citovaného zákona sa úrok počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. Na predmetnej zmenke je v danom prípade určené, že tento úrok patrí od 11.1.2010, preto možno konštatovať, že navrhovateľ dôvodne požaduje v danej veci zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 387,- eur od 11.1.2010. V zásade, zmenky po splatnosti úročiteľné nie sú, keď zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. úročenie zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 %úroku podľa

čl. I § 48). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak zákon č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo preferuje vistazmenku a lehotnú vistazmenku pred datozmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby po vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo zmenkovej sumy zahrnutý aj v datozmenke a fixnej zmenke. Pretože je však známy deň ich splatnosti, je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. V záujme jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon pod sankciou neplatnosti úrokovej doložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a fixnej zmenke umožňuje úročiť zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu pri vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie, kedy by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia jej splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí byť prípustný pri každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký nárok zmenkou uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu úročenia zmenkovej sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje aj na oba druhy vistazmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj v odbornej literatúre (Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva. Právo cenných papírů. 3. vydání. Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček, František. Výklad pojmů. Náležitosti směnky: 4. Vymíněné úroky). Keďže po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., potom od zročnosti zmenky je možné požadovať od vystaviteľa zmenky len zákonný úrok vo výške 6 %. Súčasné uplatnenie dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom sledovaným včl. I § 5 zákona č. 191/1950 Zb.(obdobne Zákon směnečný a šekový, komentář- Josef Kotásek, vydavateľstvo Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd. Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn. zo dňa 16.10.2003). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje ustanovenie čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Ide o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon nepripúšťa, navrhovateľovi patrí iba zmenkový úrok 0,25% úrok denne zo sumy 387,- eur od 11.1.2010 do 28.3.2010 vrátane, teda do dňa splatnosti zmenky, keď navrhovateľ si uplatnil nárok na zákonný 6% úrok, na ktorý má nárok odo dňa splatnosti zmenky, od 29.3.2010. Súd preto návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti 0,25% úroku denne zamietol.

Vo vzťahu k výške uplatneného úroku podľa § 5 zákona č. 191/1950 Zb., táto nie je zákonom obmedzená a pre jej posudzovanie podľa kritérií dobrých mravov a poctivého obchodného styku v prejednávanej veci nebol daný priestor, nakoľko účastníkmi neboli v konaní tvrdené žiadne kauzálne súvislosti vystavenia zmenky , ktoré by takéto posúdenie súdom umožňovali.

Súd poznamenáva, že v tomto konaní nemal žiadnym z účastníkov tvrdené a preukázané, že by zmenka vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi, alebo že by išlo o splnenie dlhu z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. Aj keby to tak bolo, ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nedopĺňa zákon zmenkový a šekový, nehovorí nič o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť zmenky, ale že jeho porušenie zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka ako abstraktný cenný papier je nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch nespôsobuje jej neplatnosť. Priznanie nárokov vyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi však nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti veriteľa (majiteľa zmenky) za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

V konaní boli čiastočne úspešní obaja účastníci konania, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 387,- eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 387,- eur od 11.1.2010 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 387,- eur od 29.3.2010 do zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 1,29 eur. Konajúci súd vychádzajúc zo zisteného pomeru úspechu účastníkov v konaní, t.j. sumy uplatnenej pohľadávky vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorá pozostáva z navrhovateľom požadovaného úroku 0,25 % denne zo sumy 387,- eur od 11.1.2010 ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 11.12.2015 v sume 2090,76 eur, 6%-ného úroku, ktorý k okamihu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 132,57 eur, istiny 387,- eur a zmenkovej odmeny 1,29 eur, spolu v sume 2611,62 eur a navrhovateľovi priznanej istiny 387,- eur, úroku 0,25 % denne do 28.3.2010, čo zodpovedá sume 74,49 eur, zmenkovej odmeny 1,29 eur a 6 % úroku ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 132,57 eur, teda spolu 595,35 eur, úspech navrhovateľa v konaní predstavuje 22,80 % a úspech odporcu 77,20 %. Odporcovi tak vznikol nárok na náhradu 54,40 % jeho trov konania. Odporca si však nárok na priznanie náhrady trov konania neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a súd ani nezistil, že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto o trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.