Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/329/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu W.. S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX X., SZČO, zast. Advokátskou kanceláriou BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s. r. o., J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému KARTAGO TOURS, a. s., so sídlom Špitálska 53, 811 01 Bratislava, IČO: 31 371 205, zast. advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098, o zaplatenie 1 042,- Eur, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 275,03 Eur do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia 300,- Eur do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.042, - Eur a to titulom škody ktorá mu vznikla poskytnutím služby a sumy 300,- Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci meritórne rozhodol dňa 29. 04. 2013 tak, že uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 347,43 Eur v lehote 7 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Súd zároveň nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal žalovaný dňa 18. 06. 2013 odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 15. 10. 2014 č. -102 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 347,43 Eur a rozhodol o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň vyslovil v predmetnej veci svoj právny názor, ktorým bol okresný súd v ďalšom konaní právne viazaný.

Súd následne na základe výsluchu žalobcu, písomného a verbálneho vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, písomných vyjadrení právneho zástupcu žalovaného a ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Odvolací súd na strane 8 svojho zrušujúceho uznesenia jednoznačne ustálil, že žalobca vadu reklamoval riadne (viď 3. odstavec), teda v ďalšom konaní sa súd už otázkou, či došlo k platnému reklamovaniu vadou poskytnutej služby žalobcom vo vzťahu k žalovanému už nezaoberal, toto mal už súd ustálené vysloveným názorom odvolacieho súdu.

Súd následne vychádzal z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k preloženiu termínu odletu, kedy tiež tento tvrdil, že už samotné preloženie odletu zapríčinilo vadu cesty, zvlášť keď ide o podstatnú zmenu času a vo vzťahu k službám, ktoré majú byť poskytnuté. Odvolací súd vychádzal aj z rozhodnutia Spolkového súdneho dvora (Nemecko), kde v zmysle rozhodnutia zo dňa 17. 04. 2012 Z. z. X ZT 76/11 k výhrade možností preloženia odletu vo Všeobecných obchodných podmienkach súd zaujal názor, že možno túto skutočnosť považovať za vadu cesty, kedy došlo k preloženiu odletu o 10 hodín skôr ako bolo pôvodne plánované. Posunutie letu na skorší termín nemožno považovať za nezanedbateľné obmedzenie cesty. Pri zistení vady cesty záleží od toho, aký podiel mala vada na celkových službách spojených s cestou a nakoľko závažný bol dopad vady na záujmy cestujúceho. V ďalšom mal prvostupňový súd za úlohu v zmysle naznačeného postupu zisťovať závažnosť tohto dopadu na záujmy cestujúceho (cestujúcich), teda na tvrdenie, že mienili stráviť plnohodnotný deň v destinácii. Tento záver závisel aj od toho, ako vyplynú závery dokazovania ohľadom služieb, ktoré v tomto období mali byť poskytnuté.

Právna úprava vo vzťahu k danej veci vychádza z § 741a Občianskeho zákonníka a nasl., pričom toto ustanovenie je v súlade s obsahom smernice Rady EÚ č. 90/314 EEC. Občiansko-právna úprava zmluvy o obstaraní zájazdu je rámcová, čo znamená že Občiansky zákonník je vo vzťahu k zák. č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, v podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr, zákonom „lex generalis“, čo znamená že pokiaľ týmto zákonom nie je upravený iný postup, platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zmluva o zájazde je charakterizovaná v § 6 daného zákona ako spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52

- § 60 a § 741a - § 741k Občianskeho zákonníka. Z pohľadu § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, to však neplatí, pokiaľ ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne (aplikovateľné k námietke „formulárovej zmluvy“).

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

To znamená, že pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že Všeobecné obchodné podmienky boli dostupné na internetovej stránke, bez ďalšieho to jednoznačne neznamená, že klient má možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy, lebo nikde nie je určená povinnosť klienta mať prístup do internetovej siete, alebo využívať prístupu do internetu prostredníctvom providera/poskytovateľa.

Zákonné ustanovenie § 8 zák. č. 281/2001 Z. z. v ods. 1 pod písm. a) ukladá povinnosť cestovnej kancelárii pred uzavretím zmluvy o zájazde v katalógu, resp. inou písomnou formou informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä o termíne začatia a skončenia zájazdu (tomu zodpovedá § 741b ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka). Aj napriek tomu, že z uvedenej právnej úpravy nevyplýva, že zmluva o obstaraní zájazdu musí obsahovať presný čas odletu a príletu, s odkazom na zákonné ustanovenie § 741d ods. 1 Občianskeho zákonníka cestovná kancelária je povinná najneskôr 7 dní pred začatím zájazdu poskytnúť objednávateľovi písomne ďalšie podrobné informácie o všetkých skutočnostiach, ktoré sú pre objednávateľa dôležité a ktoré sú známe, a to najmä spresnenie údajov uvedených v § 741b ods. 2 písm. a) - d). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zákonodarca uložil cestovnej kancelárii povinnosť bližšie uviesť údaje, ktoré obsahuje zmluva o obstaraní zájazdu, teda aj termín začatia zájazdu sa upresňuje ďalšími údajmi, ktorým je aj miesto a čas odletu. Cestovná kancelária v zmysle § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka by zodpovedala objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky mala plniť ona sama, alebo iný dodávateľ služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že za danej situácie a na základe nimi predložených dôkazov je nepochybné, že žalovaný ako poskytovateľ zájazdu žalobcovi a jeho manželke neposkytol službu v takom rozsahu, ako sa zaviazal v uzavretej zmluve o predaji zájazdu. Žalobca so svojou manželkou bol ukrátený o 1 deň, ktorý mohol stráviť buď na pláži, alebo na mieste v blízkej pôsobnosti hotela, v ktorom boli obaja ubytovaní. Okrem iného, tak ako to vyplývalo zo zmluvy o obstaraní zájazdu (služby boli poskytované formou „all inclusive“), žalobca s manželkou boli ukrátení o plnohodnotné raňajky, plnohodnotný obed a plnohodnotnú večeru, ktoré sa v takýchto prípadoch a v danej destinácii poskytujú formou tzv. švédskych stolov včítane nápojov.

Žalobca vo svojej výpovedi opäť poukázal na svoj predzrušujúci prejav, kedy zotrvával na tej časti prednesu, ktorou požadoval poskytnúť odlet z dovolenkovej destinácie na Slovensko tak, ako to bolo zmluvne dohodnuté. Nepristúpil na žalovaným ponúkanú možnosť zotrvať v mieste pobytu ďalšie dni, ktorú možnosť niektorí z účastníkov zájazdu využili; pretože mal nevyhnutné pracovné povinnosti, ktoré musel na Slovensku riešiť. Na druhej strane však pociťoval ako ujmu fakt, že dovolenkovú destináciu musel opustiť v čase skrátenom o jeden pobytový deň. Hotelovú izbu opúšťal s manželkou krátko po polnoci dňa 21. 05. 2012, určite to bolo najneskôr o cca 01.00 hod, kedy už na izbe nemohol byť a izba musela byť odovzdaná. Následne s manželkou sedel s batožinou v hale na recepcii hotela, kde čakali na transferový autobus. Právny zástupca žalobcu poprel tvrdenia žalovaného ktorý uvádza, že žalobca s manželkou bol povinný vypratať hotel a odovzdať izbu 21. 05. 2012 o 12.00 hod. resp. o 10.00 hod., takže mal nárok maximálne na raňajky. Tvrdil, že žalobca mal od delegáta cestovnej kancelárie žalovaného informáciu, že všetci sú povinní si veci z izby hotela povynášať dňa 21. 05. 2012 o 15.00 hod. s tým, že majú nárok ešte na všetky služby ktoré mali v rámci bežného dňa k dispozícii včítane večere. Večera sa podávala od 18.00 hod. (18.30 hod.). Sám žalobca uviedol, že predmetný zájazd si kupoval v S. T. E. X., P. A. X s pobytovým zájazdom 7 nocí s tým, že si chcel s manželkou oddýchnuť a načerpať síl jednak pri mori, ako aj zo slnka.

V ostatnom sa pridržiaval tých skutkových tvrdení, ako ich interpretoval do súdnej zápisnice v rámci predzrušujúceho konania.

Žalovaný sa písomne k veci vyjadril dňa 21. 10. 2015, kde okrem iného uviedol, že podpisom zmluvy o obstaraní zájazdu č. 106 003 228 žalobca súhlasil so znením aktualizovaných Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch žalovaného, ktoré sú uvedené na internetovej stránke www.kartago.sk <http:// www.kartago.sk>, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. V zmluve žalobca dokonca potvrdil svojim podpisom, že prevzal katalóg odporcu, súčasťou ktorého boli aj vtedy aktuálne VOP odporcu. Následne poukázal na bod 5.6. VOP, bod 9.3.VOP , bod 9.5. VOP z čoho okrem iného vyplýva z pohľadu žalovaného, že deň odletu je určený na zabezpečenie dopravy a nemožno ho považovať za plnohodnotný deň rekreačného pobytu, teda je bez právneho významu, či odlet dňa 21. 05. 2012 bol o 6.25 hod. ráno alebo o 22.20 hod. v zmysle pôvodnej informácie, lebo vždy je to deň určený na prepravu a nie ako deň zájazdu. U každého zájazdu je uvedený počet nocí, ktorým zodpovedá aj nárok na stravovanie, pričom stravovanie začína a končí spoločne s ubytovacími službami. Ďalej je zrejmé, že je potrebné izby opustiť v deň odletu do 12.00 hod.; teda v prípade ak by sa aj bol realizoval plánovaný odlet o 22.20 hod. - podľa pôvodnej informácie, žalobca by musel vykonať odubytovanie sa z hotela najneskôr do 12.00 hod., v tomto okamihu by sa skončilo aj jeho stravovanie v hoteli.

Žalovaný ďalej tvrdil, že nemožno prisvedčiť žalobcovi, že keď je v zmluve uvádzaných 7 nocí, znamená to automaticky, že v cieľovej destinácii v hoteli strávi aj 7 celých dní. Žalovaný v žiadnom prípade nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že došlo k skráteniu pobytu žalobcu o jeden deň. V zmluve pri špecifikácii zájazdu bol uvedený termín pobytu od 14. 05. 2012 do 21. 05. 2012 a tiež počet nocí: 7 a toto všetko žalovaný dodržal, pretože žaloba skutočne strávil na zájazde a bol ubytovaný v hoteli 7 nocí.

Z dokumentu vydaného žalovaným a označeného ako „komplexné odbavenie letenka, voucher a poistenie“ s rezervačným číslom: 106003228 jednoznačne vyplýva, že žalovaný minimálne pred odletom (07. 05. 2012) garantoval žalobcovi a jeho manželke odchod do D. S. R. dňa 14. 05. 2012 o 13.30 hod. s plánovanou hodinou príletu 21.20 hod. a odlet zo D. S. R. späť do vlasti garantoval dňa 21. 05. 2012 o 22.20 hod. s plánovaným príletom o 02.10 hod. (+ 1).

S takýmto časovým rozvrhom tak odletom, ako aj návratom do východzej stanice bol žalobca aj s manželkou uzrozumený a počítal s tým, že aj napriek dovolenke a žalovaným garantovaných 7 nocí bol

presvedčený o tom, že ešte aj deň 21. 05. 2012 má možnosť stráviť ako plnohodnotný deň, pretože odlieta o 22.20 hod. Je úplne jedno, ako si z právneho pohľadu vysvetľuje zájazd, ktorý je garantovaný dĺžkou 7 nocí žalovaný a jeho právny zástupca, podstatným je to, ako ponuku cestovnej kancelárie chápe a vníma klient - žalobca, ktorý sa rozhoduje pre uzavretie zmluvy o poskytnutí zájazdu reálnym časom odletu odchodu a príletu - návratu.

Z ďalšej listiny označenej ako predbežná cenová kalkulácia jednoznačne vyplýva, že miestom ubytovania v D. S. R. mal byť hotel Y. O. O. S. s označením kategórie „5“ so stravou poskytovanou formou „all inclusive“. Z uvedenej predbežnej cenovej kalkulácie, ktorou sa od počiatku žalobca riadil pri rozhodovaní či využije ponuku žalovaného jednoznačne vyplýva dátum odletu 14. 05. 2012 o 13.30 hod. a dátumom spiatočného letu dňa 22. 05. 2012 o 02.10 hod. (je uvádzaný čas príletu na letištnú plochu cieľovej stanice). V predbežnej cenovej kalkulácii sa uvádza aj cena zájazdu na jednu dospelú osobu 939, Eur (x 2 = 1878,- Eur), servisný poplatok SAE 170,- Eur (x 2 = 340,- Eur), poplatok za víza SAE 80,- Eur za osobu (x 2 = 160,- Eur) a poistenie SVET na jednu dospelú osobu za pobyt vo výške 27,- Eur (x 2 = 54,- Eur). Za danej situácie s prihliadnutím na žalovaným garantovaný čas príletu a čas odletu, za situácie kedy žalobca nemohol využiť na rekreáciu deň 21. 05. 2012, súd dospel k záveru, že má nárok, aby mu žalovaný, ako poskytovateľ zájazdu, vrátil 1/7-inu hodnoty zájazdu za 2 osoby (1.878,- Eur : 7 = 268,28 Eur), ako aj 1/8-inu z poistenia (54,- Eur : 8 = 6,75 Eur), vychádzajúc z poistenia na celý pobyt, pričom prvým poistným dňom bol dátum 14. 05. 2012 o 00.00 hod a posledným poistným dňom bol deň 22. 05. 2012 o 23.59 hod. Pokiaľ žalobca s manželkou prileteli domov dňa 21. 05. 2012, je logicky pri jednoduchom matematickom výpočte aby uhrádzali ešte aj 8. deň (22. 05. 2012) poistné, keď už reálne zájazd ukončili dňa 21. 05. 2012. Súd potom zaviazal žalovaného z titulu vzniknutej škody zaplatiť žalobcovi čiastku 275,03 Eur ako súčet krátenej 1/7-iny hodnoty zájazdu vo výške 268,28 Eur a 1/8-iny poistného vo výške 6,75 Eur. Súd nekrátil v prospech žalobcov úhrady z titulu servisného poplatku SAE, ani poplatku za víza SAE vzhľadom k tomu, že servisný poplatok v zmysle medzinárodných dohôd o poskytovaní leteckej prepravy, technickej podpory, pomoci, pohonných látok a potrebných mazív, určuje správa letiska a viaže sa na čas príletu, dočerpania PHM, prípadne iných substancií a deň odletu s tým istým rozsahom služieb. Je teda jedno, či by žalobca strávil v D. S. R. 2 dni alebo 20 dní, servisný poplatok SAE by zaplatil tak v prvom, ako aj v druhom prípade 170,- Eur na osobu (x 2 = 340,- Eur). Tým istým výpočtom mechanizmu sa spravujú aj poplatky za víza SAE 80,- Eur na osobu ( x 2 = 160,- Eur), kedy podľa všeobecne prístupných informácií či už na zastupiteľskom úrade SAE vo Viedni, alebo na internetových stránkach by bol poplatok za víza ten istý pri 6 ako aj 7 dňoch pobytu v danej krajine. Súd z tohto dôvodu potom uvedené poplatky nemal dôvod, v zmysle požiadavky žalobcu, krátiť.

Podľa § 3 ods. 5 tretej vety zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v platnom znení, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Vzhľadom na charakter poskytovanej služby, destináciu ktorú si žalobca s dôverou v kvalitu služieb žalovaného zvolil, súd považoval žalobcom uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia 300,- Eur za odôvodnenú a adekvátnu a preto žalobe aj v tejto časti vyhovel.

Z uvedeného dokazovania je nepochybné, že žalobca so svojou manželkou prišli minimálne o jeden zážitkový pobytový deň v D. S.Ý. R., pričom tento typ dovolenky sa vo všeobecnosti považuje za luxusnú dovolenku, kedy objednávateľ (klient) takéhoto zájazdového pobytu aj očakáva služby na primeranej - tomu zodpovedajúcej - úrovni a primeranej kvalite.

Pokiaľ išlo o nárok žalobcu na náhradu údajnej škody, ktorá mu vznikla za situácie keď musel odísť o 10 hodín skôr z dovolenkového rezortu a naopak účastníci zájazdu ktorí súhlasili s predĺžení dovolenky v rezorte o ďalšie dni, tento nárok súd považoval za neopodstatnený, pričom poukazuje na 5. stranu pôvodného rozsudku zo dňa 29. 04. 2013 ods. 3, kde zdôvodnil prečo považoval nárok na peňažnú sumu 694,86 Eur za nedôvodný a právne neopodstatnený.

Podľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie, vzhľadom k tomu že tak jeden ako aj druhý z účastníkov bol v konaní úspešný len čiastočne, súd o trovách konania rozhodol tak, že nepriznal ani jednému z nich náhradu vzniknutých trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).