Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/17/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PLENKALL SK, s. r. o., so sídlom Macharova 1104/3, 851 01 Bratislava, IČO: 46 699 864, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 762,86 eura a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -46 z 5. novembra 2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

P riznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 762,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23. augusta 2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol že zmluvná podmienka uvedená v časti V. Záverečné ustanovenia, bod 9. zmluvy o úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX z 21. marca 2013, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na sankčných poplatkoch: Poplatky za: - upomienka zaslaná e-mailovou správou – 1,60 eur/správa, upomienka zaslaná prostredníctvom SMS – 3,00 eur/SMS, upomienka – výzva poštou – 7,50 eur/list, telefonická výzva na úhradu nedoplatku – 9,00 eur/hovor, návrh na vykonanie exekúcie – 16,50 eur.“ je neprijateľná. Žalobcovi taktiež priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 762,86 eura s prísl. a určenia vyššie citovanej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobca poukázal na to, že, zmluva o úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“) neobsahuje náležitostí podľa , , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a správny údaj o výške RPMN, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný mu poskytol úver vo výške 1.000,- eur a on mu zaplatil 1.762,86 eura, žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 762,86 eura. Zmluvná podmienka je neprijateľná, lebo nebola individuálne dojednaná a absentuje v nej zodpovedajúce protiplnenie. Taktiež je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky veriteľa, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky a ktoré si on sám určil pevnou sumou vopred s tým,

že výšku uvedených poplatkov žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, pričom požadovanie týchto poplatkov od spotrebiteľa odporuje aj dobrým mravom.

3. Prvoinštančný súd zistil, že strany sporu 21. marca 2013 uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v plnej výške, vrátane odmeny a príslušenstva v 36 mesačných splátkach po 52,22 eura. V tejto zmluve nie je uvedená žiadna úroková sadzba úveru, je uvedená len RPMN 33,75 % a v súvislosti s odmenou je v článku III. bod 1. uvedený iba zoznam splátok a termínov pre ich úhradu, v ktorom je pri prvých 14 splátkach uvedená ako účel splátky odmena, pri 15. splátke odmena + istina a pri nasledujúcich splátkach istina. V článku III. bod 4. zmluvy o úvere je upravená možnosť prijímateľa splatiť úver prednostne bez sankčných poplatkov s tým, že ak nedošlo k omeškaniu splátok, bude poskytnutá 10 % zľava z celkovej nesplatenej sumy úveru, vrátane odmeny. V článku V. bod 9. zmluvy o úvere je uvedená zmluvná podmienka, ktorú žalobca považuje za neprijateľnú.

4. Na daný právny vzťah prvoinštančný súd aplikoval ust. , prvá veta, ods. 1, , , , , , , , , , , prvá veta, , v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, , , prvá veta, , , prvá veta, , , , v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Ďalej vychádzal aj z ust. , prvá veta o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, (ďalej len „“), , a a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

5. Dospel k záveru, že zmluvná podmienka upravujúca tzv. sankčné poplatky, a to poplatok za zaslanie upomienky vo výške 1,60 eur/správa, 3,- eur/SMS a 7,50 eur/list, poplatok za telefonickú výzvu na úhradu nedoplatku vo výške 9,- eur/hovor a poplatok za návrh na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur, spôsobuje celkom zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže tieto poplatky majú celkom zjavne sankčnú povahu, resp. povahu paušalizovanej náhrady škody a ich výška je z dôvodu absencie obmedzenia ich opakovaného účtovania a najmä absencie vysvetlenia tvrdení o ekonomických nákladoch na administratívne úkony súvisiace s úverom, celkom zjavne neprimeraná. Spoplatnené úkony nemajú pre spotrebiteľa žiaden význam, dokonca väčšina z nich je bez právneho významu pre dodávateľa a navyše je zrejmé, že bežné ekonomické náklady na jednoduché administratívne úkony (zaslanie e-mailovej správy, SMS, listu) sú obvykle oveľa nižšie. Keďže zmluva o úvere neobsahuje úrokovú sadzbu, podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku dňu podpisu zmluvy o úvere, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho veriteľ právo na ich úhradu nemal, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu predstavujúcu rozdiel medzi sumou uhradenou žalovaným (1.762,86 eura) a sumou úveru poskytnutého žalobcovi (1.000 eur), t. j. 762,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa , v spojení s ust. , . V tomto konaní bol úspešný žalobca, preto mu bola priznaná náhrada trov konania voči neúspešnému žalovanému.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že zmluva o úvere nadobudla platnosť pri jej podpise žalobcom, t. j. 21. marca 2013, čo s prihliadnutím na ustanovenie , v zmysle ktorého premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, znamená, že podmienky dohodnuté v tejto zmluve mohli byť žalované najneskôr do 20. marca 2016. Z tohto dôvodu žaloba, ktorá bola doručená súdu 16. júna 2018, už nemôže byť účinná voči ničomu, čo je dohodnuté v zmluve, nakoľko toto právo je premlčané. Naviac určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je úplne irelevantné, pretože sankčné poplatky neboli vôbec vyčíslené ani uplatnené. Čo sa týka nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, posledná jeho úhrada bola pripísaná na účet žalovaného 15. júla 2015, v dôsledku čoho sa žalobca mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia najneskôr do 14. júla 2017. Vzhľadom

na dátum doručenia žaloby súdu, je žaloba aj v tomto bode neúčinná, nakoľko možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia je premlčaná. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu zrušil, nakoľko všetky práva, ktoré si žalobca uplatnil, už boli premlčané.

7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v odvolaní nezistil, pre ktoré zákonné dôvody vymedzené ustanovením až h) žalovaný rozsudok napáda, preto by mal odvolací súd v zmysle ustanovenia toto odvolanie pre nesplnenie základných náležitostí podľa , konkrétne pre neuvedenie odvolacích dôvodov, odmietnuť. Námietka premlčania vznesená žalovaným je neurčitá a nesprávne konkretizovaná, a preto je potrebné považovať ju za absolútne neplatnú, nespôsobujúcu žiadne právne účinky a nemožno na ňu prihliadať. Navyše pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom z neprijateľných zmluvných podmienok začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozsudku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom z absencie obligatórnych náležitostí zmluvy, absencia ktorých má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozsudku o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná bez ohľadu na to, či a kedy by sa spotrebiteľ určenia jej neplatnosti domáhal a naliehavý právny záujem sa v tomto prípade nemusí preukazovať. S poukazom na uvedené argumenty žalobca navrhol odvolanie žalovaného podľa odmietnuť, alternatívne odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

8. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že spor považoval za uzatvorený, avšak ak žalobca trvá na otvorení tohto sporu, bude nútený postupovať v zmysle platných zákonov, predovšetkým podať návrh na trestné stíhanie pre marenie exekučného konania, a to z dôvodu, že voči žalobcovi bolo od 28. decembra 2015 vedené exekučné konanie, k zastaveniu ktorého došlo 31. decembra 2020 v súlade s ustanovením o ukončení niektorých exekučných konaní. Na základe uvedeného žalovaný opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu zrušil, nakoľko všetky práva, ktoré si žalobca uplatnil už boli premlčané.

9. K odvolacej replike žalovaného žalobca nepodal odvolaciu dupliku.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) subjektom k tomu oprávneným ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.09.2022 ( ). Zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis, ktorý aj správne vyložil. Na dôvody uvedené v rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd v celom rozsahu odkazuje ( ). Odvolací súd naviac, vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného k veci udáva:

11. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

12. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal výhradne premlčanie práva žalobcu domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, čo by pre odvolací súd malo znamenať, že je povinný v odvolacom konaní posúdiť, či tieto žalobcom uplatňované práva boli v čase rozhodovania prvoinštančného už súdu premlčané. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, ktorý tomuto odvolaniu žalovaného predchádzal a zistil, že žalovaný v prvoinštančnom konaní v rámci svojej procesnej obrany žiadnu námietku premlčania nevzniesol. Z tohto dôvodu odvolací súd hodnotil námietky premlčania vznesené žalovaným v odvolaní ako novoty uplatnené v odvolacom konaní ( )

14. Odvolací súd pre úspešnú aplikáciu novôt v odvolacom konaní nezistil splnenie podmienok uvedených v , c) . V danej veci možno vznesenie námietok premlčania subsumovať len pod písm. d) , teda kvalifikovať ich ako také, ktoré je možné v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný ako subjekt, ktorý so žalobcom uzavrel zmluvu o úvere ako veriteľ, ktorému žalovaný poskytnutý úver splácal, mal už v provinštančnom konaní vedomosť o tom, kedy zmluvu o úvere so žalobcom uzavrel, kedy mu žalobca uhradil poslednú splátku a kedy žalobca predmetnú žalobu podal. Preto žalovaný mohol vzniesť námietky premlčania voči nárokom uplatneným žalobcom už v prvoinštančnom konaní, nič mu v tom nebránilo. Žalovaný v odvolaní nepreukázal opak. Preto odvolací súd nemohol na námietky premlčania voči obom nárokom prihliadnuť a vyhodnotiť ich.

15. Pokiaľ teda žalovaný v danej veci nemohol vzniesť námietky premlčania v odvolaní, odvolací súd sa nemohol týmito jeho námietkami v odvolacom konaní zaoberať a posúdiť, či práva žalobcu boli alebo neboli premlčané a či súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobe vyhovel. Iné odvolacie dôvody v odvolaní tvrdené neboli. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

16. Správne postupoval prvoinštančný súd, ak rozhodol o trovách strán sporu podľa úspechu v prejednávanej veci, čo je v súlade s ust. . Podľa citovaného zákonného ustanovenia prvoinštančný súd zohľadnil úspech strany v spore v prejednávanej veci, teda priznal úspešnému žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s ust. a , . V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešnou stranou konania, preto mu patrí nárok na plnú náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa prvoinštančným súdom samostatným uznesením.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.