Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-109-2015.pdf
PDF · 140.08 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/109/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Y. Z., nar. XX.XX. XXXX, naposledy bytom H. Vestenice, A. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom, Simonou Plachou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Partizánske, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 2.346,29 eur s prísl. takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi, k rukám jeho právneho zástupcu, náhradu trov konania vo výške 671,87 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2.346,29 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 16.4. 2011 do 11.8. 2013 vo výške 180,31 eur a spolu s 8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.346,29 eur od 12.8. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh zdôvodnil tým, že odporca uzatvoril s jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu č. 373622726 dňa 24.4. 2009 (ďalej len „UZ“). Na základe UZ bol odporcovi poskytnutý úver v sume 2.500 eur a odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach. Túto povinnosť si však odporca nesplnil a s úhradou dlžnej sumy sa dostal do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6. 2013, uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „SLSP“), prešla pohľadávka voči odporcovi na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlžná suma predstavovala sumu 2.627,98 eur a pozostávala z istiny vo výške 1.821,55 eur, riadneho úroku vo výške 524,74 eur, úroku z omeškania v sume 143,90 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 137,79 eur. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil iba nárok na zaplatenie sumy 2.346,29 eur, ktorá predstavuje neuhradené splátky úveru v počte 37, ktorých splatnosť mala nastať v období od 15.4. 2011 do 15.4. 2014, s tým, že splátky pôvodne splatné od 20.8. 2013 do 15.4. 2014 sa stali splatnými dňa 11.8. 2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Súd v predmetnej veci pod č. k. 11Ro/82/2014-37 zo dňa 29.5. 2014 vydal platobný rozkaz, ktorý pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk odporcu uznesením č. k. 11Ro/82/2014-58 zo dňa 17.2. 2015 podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil.
Pretože v priebehu konania sa súdu nepodarilo zistiť miesto súčasného pobytu odporcu a ani osobu, ktorá by bola ochotná a spôsobilá odporcu v konaní zastupovať ako opatrovník z jemu blízkeho rodinného prostredia, uznesením č. k. 12C/109/2015-75 zo dňa 2.7. 2015 ustanovil súd odporcovi v konaní opatrovníka v osobe Simony Plachej, súdnej tajomníčky Okresného súdu Partizánske.
V priebehu konania, podaním zo dňa 10.11. 2014, vstúpilo podľa § 93 ods. 2 O.s.p. do konania Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, na ochranu a podporu práv odporcu. Opatrovníčka odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu súhlasila. Uznesením č. k. 12C/109/2015-80 súd pripustil vstup Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Vedľajší účastník v priebehu celého konania žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.
Opatrovníčka odporcu sa k meritu veci nevyjadrila, na pojednávanie sa neustanovila. Za splnenia podmienok ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával súd vo veci v neprítomnosti opatrovníčky odporcu.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, oboznámením obsahu UZ, Všeobecných obchodných podmienok, Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7. 2013, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6. 2013, prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, pokusu o zmier zo dňa 13.2. 2014, Výzvy SLSP k úhrade zo dňa 22.6. 2011, písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 7.4. 2015 a 16.11. 2015, písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 25.11. 2015, oznámenia SLSP zo dňa 8.4. 2015, platobnej histórie k úverovému účtu, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu, mal súd zistený tento skutkový a právny stav:
Odporca uzatvoril dňa 24.4. 2009 s právnym predchodcom navrhovateľa - SLSP, UZ, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver v sume 2.500 eur. V zmluve si dohodli fixnú úrokovú sadzbu 16,60 % ročne. Odporca sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach po 63,45 eur, poplatok za správu úveru 1,99 eur mesačne a zaplatiť spracovateľský poplatok vo výške 72,99 eur. Splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na deň 15.5. 2009, počet splátok 60, konečná splatnosť úveru bola určená dňom 15.4. 2014, splátky boli splatné vždy k 15. dňu v mesiaci a úroky v posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov bola stranami úverovej zmluvy dohodnutá na 21,67 % a priemerná hodnota RPMN na 20,09 %.
Z návrhu navrhovateľa, z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, z platobnej histórie k úverovému účtu ako i z písomného podania navrhovateľa zo dňa 25.11. 2015 vyplýva, že odporca čerpal peňažné prostriedky od právneho predchodcu navrhovateľa v celkovej výške 2.500 eur (čerpanie peňažných prostriedkov je v platobnej histórii označené ako „Bezhot. čerpanie úveru“).
Z platobnej histórie účtu mal súd zistené, že z poskytnutého úveru uhradil odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu v celkovej výške 2.011,99 eur (úhrady sú v platobnej histórii označené ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“ a „Bezh. splátka úveru“). Z doteraz odporcom realizovaných úhrad bola na istinu započítaná suma 1.930,04 eur, na poplatky suma 72,99 eur a na úrok z omeškania suma 8,96 eur. Poplatky za správu účtu sú v platobnej histórii označené ako „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“. Zmluvný úrok je v platobnej histórii označený ako „Zaúčt. riadnych úrokov s kapitalizáciou“.
Z navrhovateľom predložených písomností mal súd teda preukázané, že odporca neuhrádzal splátky riadne a včas a s ich plnením sa dostal do omeškania.
Dňa 27.6. 2013 došlo medzi SLSP a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok. Z prílohy č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči odporcovi. Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že pohľadávku tvorila suma vo výške 2.627,98 eur. Táto suma pozostávala z istiny po splatnosti vo výške 1.821,55 eur, úrokov spolu vo výške 668,64 eur (zmluvné úroky a úroky z omeškania) a z poplatkov vo výške 137,79 eur. V prílohe je uvedený dátum poslednej úhrady odporcom vo výške 58,63 eur dňa 19.9. 2011 a počet dní omeškania 619.
Listom zo dňa 9.7. 2013 oznámil právny predchodca navrhovateľa odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa.
Následne listom zo dňa 13.2. 2014 navrhovateľ odporcovi zaslal pokus o zmier, v ktorom odporcu vyzval na zaplatenie sumy 2.910,30 eur najneskôr do 28.2. 2014, ktorá suma mala pozostávať z neuhradeného úveru 2.346,29 eur, zmluvného zákonného úroku 282,32 eur, úroku z omeškania 87,58 eur, zmluvného úroku 56,32 eur a z nákladov klienta 137,79 eur.
Z oznámenia SLSP zo dňa 8.4. 2015 mal súd zistené, že SLSP vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého z UZ ku dňu 17.5. 2013.
Z navrhovateľom predloženej výzvy z č. l. 104 spisu vyplýva, že SLSP odporcovi oznámila, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.5. 2011 vo výške 220,12 eur s príslušenstvom. Súčasne odporcu vyzvala na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v tejto lehote SLSP pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe.
Navrhovateľ si v konaní voči odporcovi uplatnil iba nárok na neuhradené splátky, za obdobie od 15.4. 2011 do 15.4. 2014 (t.j. splátky, ktoré ku dňu podania návrhu neboli podľa jeho názoru premlčané) v sume celkom 2.346,29 eur spolu s 8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok až do konečnej splatnosti úveru, resp. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 11.8. 2013, hoci z podania jeho právneho predchodcu jednoznačne vyplýva, že SLSP vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého z UZ ku dňu 17.5. 2013.
V písomnom podaní zo dňa 7.4. 2015 právny zástupca vedľajšieho účastníka, citujúc ust. § 52 ods. 1 až 4 a § 54 ods. 2 OZ, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tvrdil, že UZ je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Tento výklad je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Neplatné je preto i prípadné dojednanie o režime Obchodného zákonníka. Zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, kedy a ako odporca účet reálne vyčerpal (keďže k čerpaniu nedošlo podpisom zmluvy, ale malo k nemu dôjsť bezhotovostne), ktoré splátky a kedy odporca splatil a v akej výške (v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť, či sa dostal do omeškania a kedy). Taktiež nebolo dokázané, kedy a ako právny predchodca navrhovateľa (banka) vyzval odporcu na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami ani splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi odvodzuje zo zmluvy, ktorú odporca uzatvoril s SLSP, teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Tieto nároky mal navrhovateľ získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne zakázané, neprípustné), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splátkami svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Navrhovateľ nepreukázal, že pohľadávka voči odporcovi v čase jej postúpenia bola na postúpenie spôsobilá, v dôsledku čoho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že navrhovateľ je oprávnený pohľadávku voči odporcovi uplatňovať na súde. Ak by však aj navrhovateľ preukázal dodržanie podmienok postúpenia pohľadávky z banky na nebanku, na navrhovateľa v tom prípade bola postúpená výhradne splatná časť úveru - pohľadávky (a nie nesplatná časť úveru). Je potrebné poukázať aj na to, že ak by navrhovateľ doložil výzvu banky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách zo systému, bude potrebné preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa môže vygenerovať zo systému výzvu, ktorú doloží v konaní. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa aj tým, kedy bola výzva odporcovi doručená, a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90 dňovej lehoty po splatnosti záväzkov
odporcu, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Vyhlásiť predčasnú mimoriadnu splatnosť celého bankového úveru môže len banka. Toto oprávnenie navrhovateľ nemá, pretože nemá bankovú licenciu. Preto aj nárok uplatnený navrhovateľom, ktorý opiera o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je „nárokom“, ktorý nemá oporu v zákone a preto súd nemôže takémuto právu poskytnúť ochranu. Tento záver podporuje dokonca aj čl. 7 bod 7.6.1 VOP: „ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, ...banka je oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru...“. Zmluvné strany si dohodli v texte VOP, že iba banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. V definícii pojmov je uvedený aj pojem Banka, pričom bankou je spoločnosť SLSP,....držiteľ bankovej licencie. Aj z týchto ustanovení VOP je zrejmé, že úver zosplatniť môže len banka resp. držiteľ bankovej licencie. Zároveň vzniká otázka, či dohodou zmluvných strán nebolo dohodnuté, že úver zosplatniť môže výhradne SLSP a nikto iný, ani iná banka, ktorá je držiteľom bankovej licencie. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Vyššie uvedené ust. zákona modifikuje ust. § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Ak sa v spotrebiteľskej zmluve dohodla strata výhody splátok (bod 7.6.1 VOP), má veriteľ právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak urobiť, len ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej 3-mesačná lehota. Až po jej uplynutí nastane strata výhody splátok upravená v § 565 OZ (ak je súčasne splnená podmienka o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky). Uplynutie 3-mesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu. Zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí vopred notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15-dňovej lehote. Po jej uplynutí sa právo na zaplatenie celej zvyšnej pohľadávky stáva účinným. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky. V danom prípade má za to, že navrhovateľ, resp. SLSP zosplatnil úver v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením. Takýto postup potom odporuje zákonu (§ 53 ods. 9 OZ) a preto je neplatný (§ 39 OZ). Žaloba by bola v časti zosplatnených splátok podaná predčasne.
V písomnom podaní zo dňa 16.11. 2015 právny zástupca vedľajšieho účastníka uviedol, že odsek 8 § 92 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách charakterizujú nasledovné aspekty: 1. postupiteľnosť bankovej pohľadávky, 2. predchádzajúca písomná výzva klientovi, 3. omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní, 4. postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní, 5. postupiteľnosť aj tretej osobe, 6. nevyžaduje sa súhlas klienta. Z prvej vety ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto (rozumej záväzku v omeškaní) peňažnému záväzku. Banka tak môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku (spolu s príslušenstvom) a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení (okrem iného za predpokladu dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 OZ). Navrhovateľ nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v konaní, Zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ, pretože na navrhovateľa nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorej splatnosť ešte nenastala. Navyše postupca v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej výzve dlžníka, čo preukázané nebolo, preto tiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Navrhovateľ výzvu adresovanú postupcom ako nevyhnutný predpoklad postúpenia pohľadávky nepreukázal a preto žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol, a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Hlavným účelom § 92 cit. zákona aj podľa dôvodovej správy k § 92 zákona o bankách bolo nielen prelomenie bankového tajomstva, ale aj úprava možnosti použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Na tomto mieste však zákon navyše stanovil podmienky, za ktorých je možné postúpiť bankovú pohľadávku, a jednou z tých je zaslanie písomnej výzvy klientovi. Výzva podľa § 92 ods. 8 cit. zákona je svojou povahou jednostranný adresovaný právny úkon, s ktorým sú spojené určité právne následky predvídané v § 92 zákona o bankách. Ak teda zákon vyžaduje urobenie určitého úkonu (výzva klientovi) v písomnej forme, a táto forma dodržaná nebola (resp. ju žalobca nepreukázal), možno dôjsť len k jednému záveru, a to neplatnosti takéhoto úkonu. Ide o adresovaný právny úkon a preto je potrebné preukázať doručenie druhej strane, aby o ňom mala vedomosť. Nedodržanie písomnej výzvy preukázateľne zaslanej druhej strane má za následok neplatnosť tohto úkonu. Potom neplatnosť tohto úkonu má za následok neplatnosť ďalšieho nadväzujúceho úkonu, ktorým je zmluva o postúpení pohľadávok. Súčasne, ak navrhovateľ nepreukáže zaslanie výzvy odporcovi, je zmluva o postúpení pohľadávky neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Základnou podmienkou konania je aktívna legitimácia navrhovateľa, ktorý však nepreukázal platné postúpenie pohľadávky. Ak by aj navrhovateľ doložil výzvu zo systému, musí preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému. Existuje dôvodná obava, že právny predchodca navrhovateľa vygeneroval zo systému výzvu, ktorú doložil v konaní. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa aj tým, kedy bola výzva odporcovi doručená, a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90 dňovej lehoty po splatnosti záväzkov odporcu, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Mal za to, že ak by aj navrhovateľ dodržal podmienky postúpenia pohľadávky (teda preukázal doručenie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách), nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá nie je splatná. Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. vyplýva, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva, pričom argumentuje gramatickým výkladom prvej a druhej vety ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Tento záver je nesprávny. Z prvej vety ust. § 92 ods. 8 cit. zákona jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto (rozumej záväzku v omeškaní) peňažnému záväzku. Banka tak môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení (o. i. za predpokladu dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 OZ). Navrhovateľ navyše nepreukázal, že jeho právny predchodca mal oprávnenie postúpiť pohľadávku, a to s poukazom na druhú vetu § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa ktorej ak klient banke uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, nemôže banka pohľadávku postúpiť. V opačnom prípade by išlo o postúpenie, ktoré je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Záver o tom, že banka môže na navrhovateľa postúpiť iba splatné pohľadávky (teda nie nezosplatnenú časť úveru), vyplýva priamo z Dôvodovej správy k zákonu o bankách. Banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie navrhovateľ nemá, pretože nemá bankovú licenciu. Preto aj nárok uplatnený navrhovateľom, ktorý opiera o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, je „nárokom“, ktorý nemá oporu v zákone a preto súd nemôže takémuto právu poskytnúť ochranu. Právny predchodca navrhovateľa v rozpore so zákonom postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na navrhovateľa. Keďže neboli dodržané všetky podmienky postúpenia pohľadávky, navrhovateľ nie je oprávnený z hmotného práva uplatňovať voči odporcovi žiadne nároky.
Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom potvrdil, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Pôvodný veriteľ poskytol odporcovi pôžičku na základe zmluvy zo dňa 24.4.2009, pričom táto zmluva spĺňa všetky náležitosti, nielen Obchodného zákonníka, ale aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o tú skutočnosť, že SLSP zosplatnila úver skôr, túto vedomosť navrhovateľ po postúpení pohľadávky na neho nemal. Z týchto dôvodov preto z jeho strany takisto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru s tým, že splatnosť jednotlivých splátok sa tak posúva. Je to v záujme odporcu, k vyhláseniu oboch mimoriadnych splatnosti došlo v krátkom časovom úseku zo strany právneho predchodcu navrhovateľa pred postúpením pohľadávky a zo strany navrhovateľa po postúpení pohľadávky. K meritu veci nemá k dispozícii žiadne ďalšie písomnosti, okrem tých, ktoré už do spisu predložil. Výzva zo dňa 22.6.2011, ktorú predložili do spisu a ktorá bola právnym predchodcom navrhovateľa adresovaná odporcovi, bola doručovaná formou obyčajnej zásielky, a navrhovateľ nedisponuje k tejto výzve žiadnym dokladom o tom, že táto výzva bola odporcovi doručovaná, resp. doručená. Postúpeniu pohľadávky nebráni, pokiaľ nebola pred postúpením zosplatnená, čo potvrdzuje aj Národná banka Slovenska vo svojom vyjadrení zo dňa 20.4.2014, podľa ktorého úver v splatných splátkach má právo banka postúpiť celý a teda aj nesplatenú časť úveru za podmienky, že klient nesplnil riadne a čas, čo i len jednu splatnú splátku a je v omeškaní, ktorá trvá dlhšie ako 90 dní, pričom na toto zaplatenie bol písomne vyzvaný. Účelom uvedeného ustanovenia nie je obmedziť možnosť postúpenia pohľadávky, napriek tomu však podmienky pre postúpenie pohľadávky boli splnené. Pokiaľ sa vezme do úvahy oznámenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo strany SLSP, boli splnené podmienky, ktoré vyžaduje aj vedľajší účastník, a to zosplatnenie predchádzajúcej pohľadávky. Čo sa týka premlčania, má za to, že ide o obchodný záväzkový vzťah a preto aj na úpravu premlčania je potrebné aplikovať Obchodný zákonník, napriek tomu, že ide o spotrebiteľský úver, pretože Občiansky a aj Obchodný zákonník obsahujú ucelenú úpravu problematiky premlčania. K zosplatneniu úveru došlo až po vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo strany navrhovateľa ku dňu 11.8.2013. V prílohe v zmluve o postúpení pohľadávky je uvedená položka - istina po splatnosti vo výške 1821,55 eur, z čoho vyplýva, že v dobe postúpenia
bola pohľadávka už zosplatnená a navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru zrejme z dôvodu krátkeho časového rozdielu medzi zosplatnením úveru zo strany právneho predchodcu navrhovateľa a postúpením samotnej pohľadávky na navrhovateľa z predmetného úveru. Pokiaľ pripustíme teda, že k zosplatneniu úveru došlo pôvodným veriteľom, nárok navrhovateľa je naďalej dôvodný, jedinou zmenou je dátum, od ktorého si uplatňuje navrhovateľ úrok z omeškania.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní pred súdom poukazoval na písomné podania vedľajšieho účastníka v tejto právnej veci s tým, že ani z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní nevyplýva, že by navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno z hľadiska dodržania postupov podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Predovšetkým navrhovateľ preukázal, že nemá údajne k dispozícii doklad o doručení výzvy zo dňa 22.6.2011 odporcovi, ktorá je pravdepodobne výťahom zo systému a nie originálom. Navrhovateľ nepredložil súdu doklad o odoslaní výzvy poštovnému prepravcovi, čo znamená, že nie ja preukázané ani odoslanie a ani doručenie tejto výzvy. Zároveň tvrdil, že nebola splnená podľa ich právneho názoru ani 90 dňová lehota podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Navrhovateľ nie je banka, napriek tomu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, v zmysle bodu 7.6. všeobecných obchodných podmienok SLSP však môže mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásiť len banka, teda subjekt s licenciou, čo navrhovateľ nie je. Vyslovil pochybnosť, či zo strany SLSP došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, keďže v opačnom prípade by navrhovateľ nemal dôvod vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, pričom z písomností navrhovateľa nevyplýva, že by mimoriadna splatnosť úveru bola zo strany SLSP vyhlásená. Nakoniec aj postup navrhovateľa, ktorý sám vyhlásil mimoriadnu splatnosť, nepriamo potvrdzuje toto tvrdenie odporcu, pretože ak by SLSP vyhlásila mimoriadnu splatnosť, nebol dôvod, aby ju vyhlásil aj navrhovateľ. Z uvedených dôvodov, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a neunesenie dôkazného bremena zákonného postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, žiadal návrh zamietnuť. Podľa záveru Krajského súdu Bratislava sp.zn. 6Co/203/2015, v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpiť možno len splatnú časť pohľadávky, a nie nezosplatnenú časť úveru. Navrhovateľ vlastne postupoval pri zosplatnení jednotlivých splátok voči odporcovi podľa mimoriadnej splatnosti, ktorú sám vyhlásil.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (platného a účinného ku dňu uzavretia UZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.
V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom .
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba. V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“ ), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia UZ uvádza, že predmetnú UZ uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k OZ lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia OZ, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti OZ. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 OZ je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do OZ aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný v celom rozsahu.
Podľa § 2 zákona Č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného v čase uzavretia UZ, t.j. ku dňu 24.4. 2009, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa - SLSP, a.s. a odporcom vznikol spotrebiteľský vzťah uzavretím UZ. Na predmetný vzťah sa použijú ust. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ust. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa odporca ako spotrebiteľ zaviazal veriteľovi vrátiť. Súd považuje UZ za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol odporcovi poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal v pravidelných mesačných splátkach splácať. Súd mal v konaní takisto preukázané, že medzi navrhovateľom a SLSP, bola dňa 27.6. 2013 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byt' na navrhovateľa postúpená aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní, čo vyplýva z Prílohy Č. 1 k Zmluve o po postúpení pohľadávok,
pričom postúpenie pohľadávky z UZ právny predchodca navrhovateľa odporcom oznámil. Odporca v konaní namietal, že došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z.z. o bankách, z dôvodu ktorého je potrebné posudzovať samotné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na navrhovateľa ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Navrhovateľ s týmito tvrdeniami nesúhlasil a postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa považoval za platné. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné v konaní predovšetkým posúdiť, či navrhovateľ je v predmetnom konaní aktívne legitimovaným subjektom. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa § 39 OZ, neplatný je' právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení zákonov, súd v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.6. 2013 medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom, SLSP. Súd sa stotožnil s písomným vyjadrením právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, v ktorý namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa, pretože argumentácia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka bola podľa právneho názoru súdu v súlade s vyvíjajúcou sa judikatúrou v obdobných právnych veciach. Aby pohľadávka podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mohla byť postúpená z banky na nebankový subjekt, je potrebné, aby bol klient banky s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na splnenie záväzku klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v priamom rozpore so zákonom. Postúpenie pohľadávky je v takomto prípade neplatné, a to nielen medzi stranami Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj voči odporcovi. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi odvodzuje z UZ, ktorú odporca uzavrel so SLSP, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Vyššie citované ustanovenie zákona zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách,
ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenie určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení zákona prešiel na inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením, svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úveru bankou predchodcom navrhovateľa je držiteľ bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak, ako už bolo vyššie uvedené, na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. § 524 OZ aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku'' môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách (teraz § 92 ods. 8) uvádza, že uvedené ustanovenie upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Pokiaľ teda SLSP postúpila zmluvou zo dňa 4.11. 2009 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu navrhovateľovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Hoci právny predchodca navrhovateľa postúpil na navrhovateľa svoju zrejme už splatnú pohľadávku z dôvodu, že predtým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, nesplnil, resp. navrhovateľ v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca si pred postúpením splatnej pohľadávky splnil aj svoju ďalšiu povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedeného ustanovenia zákona a síce, že písomne vyzval, resp. vyzýval odporcu na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Na základe vyššie uvedeného súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V konaní si náhradu trov konania uplatnil navrhovateľ i vedľajší účastník na strane odporcu.
Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník na strane odporcu bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu súd priznal plnú náhradu trov, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva na súde. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 15 a § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávali zo štyroch úkonov právnej služby po 101,25 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie vo veci samej zo dňa 7.4. 2015 a 16.11. 2015 a účasť na pojednávaní dňa 10.12. 2015), režijného paušálu 4 x 8,39 eur, náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 10.12. 2015 139,80 eur (10 polhodín x 13,98 eur) a z cestovných náhrad spolu 93,51 eur za účasť na pojednávaní dňa 10.12. 2015, z toho 66,98 eur základné náhrady za prejazdené kilometre a amortizácia vozidla podľa počtu kilometrov a 22,53 eur náhrady za spotrebované pohonné hmoty (cesta osobným motorovým vozidlom ŠKODA Fabia ev. č. BA 732MS so spotrebou 6 litrov PHM na 100 km, pri cene PHM 1,208 eur za liter a pri počte prejazdených kilometroch 366. Spolu vznikli v konaní vedľajšiemu účastníkovi trovy vo výške 671,87 eur.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 671,87 eur vedľajšiemu účastníkovi, k rukám jeho právneho zástupcu, rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..