Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12P/9/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou, v právnej veci starostlivosti o mal. U. C., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B. T. B. P., dieťa rodičov: matky P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. T. B. P., O. XXXX/X a otca B. H. B. (v rodnom liste maloletej uvedený ako H. G. T.), nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Iraku, bytom J., W. - H. C. N., v konaní zastúpený opatrovníkom T.. Y. X. T., vyšší súdny úradník Okresného súdu B. T. B. P., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t a k t o

rozhodol:

I. Maloletá U. C., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona k rukám matky, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Stretávanie otca s maloletou U. sa upravuje tak, že stretnutie otca s maloletou U. je podmienené súhlasom matky maloletej a stretnutie otca s maloletou U. sa uskutoční vždy za prítomnosti matky maloletej.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka podaným návrhom zo dňa 02.06.2015 žiadala, aby súd rozhodol o zverení maloletej U. do osobnej starostlivosti matky, určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej U. a upravil spôsob stretávania sa otca s maloletou dcérou. Návrh vo veci samej odôvodnila tým, že otec maloletej v roku 2006 podľahol závislosti na hracích automatoch a stávkovaní. V dôsledku toho začali medzi rodičmi maloletej vznikať problémy a hádky, ktoré viedli k jej odsťahovaniu sa spolu s maloletou dcérou v decembri 2007 k rodičom na Slovensko. Otec maloletej neprispieval na výživu. Od roku 2008 do 2010 prerušila kontakt s otcom maloletej, avšak v lete 2010 na narodeniny maloletej sa snažil o zmierenie a na naliehanie dcéry, aby žili spolu, presťahovali sa v septembri 2010 k rodine otca do Iraku do mesta J.. Tam zistila aj pravú identitu otca, sa volá B. H. B.. Vzájomný vzťah medzi rodičmi maloletej sa začal vyostrovať, obmedzoval jej slobodu a bol násilnícky. Snažila sa o odchod spolu s dcérou v roku 2011, avšak odchod bol nemožný, pretože ju tam držal proti jej vôli a zobral jej aj dcérin pas. Vo februári 2013 sa jej podarilo vybaviť náhradný pas, no krajinu mohla opustiť len bez dcéry. V marci 2014 odišla do Iraku a podala návrh na výhradnú starostlivosť dcéry na súde v J., ktorý jej žiadosti vyhovel. Od marca 2014 až do tohto roku žila spolu s dcérou a aj pracovala v Q., no pre zlé bezpečnostné podmienky v Iraku a neustále obťažovanie a prenasledovanie zo strany otca maloletej, sa vrátila na Slovensko. Na Slovensku má matka aj maloleté

dieťa trvalý pobyt, maloletá tu navštevuje školu. Na základe vyhrážok otca maloletej sa obáva, že otec maloletej si opäť zmení identitu a dostane sa do Európskej únie - na Slovensko a bude sa snažiť uniesť maloletú a pomstiť sa na nej.

Maloletá U. má 10 rokov a v súčasnosti navštevuje 4. ročník, pretože musela urobiť rozdielové skúšky za 1. až 3. ročník. Musela si doplniť slovnú zásobu a bolo by to pre ňu veľa, aby za jedno leto urobila 4 ročníky. Psychický stav U. sa veľmi zlepšil, najmä po lete. Z tohto dôvodu prestala už aj navštevovať psychologičku. U. už nemá nočné mory, netrpí nespavosťou, no potrebuje pri zaspávaní niekoho držať za ruku, potrebuje mať istotu, že jej matka neodíde a je momentálne spokojná. Maloletá U. si zvykla na prostredie v Slovenskej republike. Nemá problémy ani v kolektíve v škole, deti ju prijali. Jej ošetrujúca lekárka ako aj psychologička doporučovali, aby sa u maloletej stabilizovala situácia a aby určitý čas ani nebola v kontakte s otcom. Z tohto dôvodu s ním ani v kontakte nie je. O otcovi sa rozprávajú a to v tom smere, že U. má o neho obavy vzhľadom na situáciu, aká tam je. No spomína si najmä na to zlé, na to ako jej ubližoval. Neprejavuje vôľu sa s ním stretnúť, alebo s ním telefonovať. Matka momentálne pracuje pre firmu v N. prostredníctvom internetu, takže je finančne zabezpečená a nežiada určiť výživné zo strany otca. V Iraku momentálne prebieha konanie na základe návrhu otca, avšak konanie nie je ukončené. Posudzujú ju ako irackého občana, teda mala by byť v tej krajine, no situácia je tam veľmi zlá, a preto nikto nemôže od nej chcieť, aby tam bola. Matka ako cudzinka by bola veľmi zraniteľná. Ak sa situácia zlepší, je ochotná sa vrátiť, no musí tam byť bezpečne. Oblasť, kde býva otec U., je 40 km od hraníc Islamského štátu a prebiehajú tam lokálne boje. Matka sa nebráni tomu, aby sa otec niekedy v budúcnosti stretol s dcérou, avšak jeho správanie je veľmi nevyspytateľné a preto sa obáva toho, aby sa niečo nestalo, prípadne, aby jej dcéru nezobral.

Kolízny opatrovník uviedol, že maloletá U. má momentálne zastabilizované rodinné ako aj školské prostredie. Zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloletú U.. Otec maloletej je cudzí štátny príslušník. Žije v oblasti Iraku, kde je momentálne situácia vyhrotená. Kolízny opatrovník nepozná síce finančné možnosti ani majetkové pomery otca, a preto pre danú chvíľu navrhol určiť výživné aspoň vo výške 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Čo sa týka úpravy styku, tú navrhol ponechať na vzájomnej dohode rodičov, pretože by bolo vhodné, keby bol zachovaný kontakt dieťaťa s otcom a aj z toho dôvodu, že matka sa plánuje, ak sa situácia v krajine zmení, do krajiny vrátiť. Podľa názoru kolízneho opatrovníka nie sú splnené podmienky pre zákaz styku. Na základe týchto skutočností navrhol návrhu matky v časti zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti vyhovieť.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu. Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo, vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte, ako aj detí, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, považuje územie Slovenskej republiky.

Podľa § 24a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

Súd zistil, že otec maloletej je občanom Irackej republiky pričom Slovenská republika nemá uzatvorené multilaterálne ani bilaterálne dohody o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov, ani o ochrane detí, o právomoci, o rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských

práv a povinností na ochranu dieťaťa (Dohovory Haag zo dňa 25.10.1980, Haag zo dňa 29.05.1993 a Haag zo dňa 19.10.1996), a preto súd posudzoval rozhodné právo a právomoc slovenského súdu podľa § 24 ods. 1 a § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb..

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd pred rozhodnutím posudzoval obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, pričom zistil, že maloletá má vytvorené väzby na území Slovenskej republiky. Súd pri rozhodovaní komu z rodičov zverí maloletú U. do osobnej starostlivosti vychádzal najmä z potrieb maloletej U., ktorá je od októbra 2014 vo výlučnej starostlivosti matky na základe rozhodnutia odvolacieho súdu - oblasť J., ako aj z pomerov na strane otca, s ktorým maloletá U. vzhľadom na potrebu stabilizovania prostredia ani nie je v kontakte. Oblasť, kde býva otec maloletej, je 40 km od hraníc Islamského štátu a prebiehajú tam lokálne boje. Maloletá U. si zvykla na prostredie na území Slovenskej republiky a podarilo sa jej začleniť do školského prostredia. Zlepšil sa psychický stav maloletej, nemá už nočné mory, netrpí nespavosťou, no potrebuje prítomnosť matky. Keďže neboli v starostlivosti matky zistené nedostatky a otec v súčasnosti nemôže riadne zabezpečiť starostlivosť o maloletú U., zveril súd maloletú U. do osobnej starostlivosti matky. Matka bude maloletú U. aj zastupovať a spravovať jej majetok, pretože otec má obmedzené možnosti reálne vykonávať rodičovské povinnosti. Vyživovacia povinnosť bola určená v minimálnom rozsahu s poukazom na vyjadrenie matky, ako aj pre nemožnosť zistiť pomery na strane otca. Stretávanie sa maloletej s otcom bolo upravené v súlade s nutnosťou zachovania vzájomných vzťahov otca s maloletou U., avšak bolo potrebné zachovať aj bezpečnosť a stabilitu rodinného prostredia maloletého dieťaťa a zohľadniť komplikovanú rodinnú situáciu a správanie otca v dobe pred opustením Iraku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.