Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-255-2015.pdf
PDF · 106.2 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/255/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Košice, Hlavná 104, IČO: 47243383, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti odporkyni Q. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., J. 4, t.č. bytom E. XXX, okres E., štátnej občianky SR, o zaplatenie 274,63 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pôvodne podaným návrhom doručeným súdu 28.11.2014 žiadal priznať navrovateľ sumu 500,-- €, ktorá bola poskytnutá odporkyni ako krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver. Okrem sumy 500,-- € žiadal priznať celkové náklady a odplatu za poskytnutý úver vo výške 149,53 €, teda sumu celkovo vo výške 649,53 €. Úver s príslušenstvom bol splatný 18.11.2013. Vzhľadom k tomu, že sa odporkyňa dostala do omeškania požadoval aj zákonný úrok z omeškania. Okrem istiny žiadal priznať navrhovateľ aj celkové náklady vo výške 35,- € v zmysle článku IV., bod 5 rámcovej zmluvy čo predstavujú skutočne vynaložené náklady. Súd návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyhovel a vyzval navrhovateľa na vyčíslenie a upresnenie dlžnej čiastky s tým, že dňa 29.6.2015 doručil čiastočné späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu v časti skutočne vynaložených nákladov v sume 35,-- €. Vo zvyšku na istine 500,-- € a odplate 149,53 € zotrvával. Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz, bolo nariadené pojednávanie.
Odporkyňa sa na pojednávanie dostavila dňa 20.10.2015, kde uviedla, že je jej veľmi ľúto, že sa ocitla pred súdom. Potvrdila, že si požičala finančné prostriedky vo výške 500,-- € od navrhovateľa. Celkovo mala od uvedenej spoločnosti dve pôžičky. Jednalo sa o internetové pôžičky s tým, že prvýkrát bola nižšia táto čiastka, nebol s platením problém. Následne si požičala čiastku 500,-- € s tým, že sa dostala do zlej finančnej situácii. Sťahovala sa, bývala v podnájme aj v Žiline a momentálne žije v okrese Čadca. Spláca túto sumu a preto dlh nie je taký ako požaduje navrhovateľ. Predložila na pojednávaní doklad o zaplatení 10,-- €, ktorý bol oboznámený na pojednávaní, bol zo dňa 25.8.2015. Okrem týchto 10,-- € poukazovala na maily, ktoré dostávala od navrhovateľa s tým, že jej oznámili, že dlh ostáva len vo výške 399,60 € a vyzvali ju na úhradu. Potvrdili jej, že čiastku 494,90 € už zaplatila. Doklady o platbách doručí súdu s tým, že si so sebou tieto nepriniesla.
Následne doložila do spisu doklady a mailovú komunikáciu s tým, že uhradila 22.4.2014 čiastku 92,40 €, 23.12.2013 150,-- €, 22.11.2013 149,50 €, 14.3.2014 93,-- €, 22.10.2015 10,-- €, 9.11. 10,-- €, ďalších 10,-- € 25.8.2015 o čom doložila na pojednávaní doklad, celkovo 514,90 €.
Navrhovateľ k návrhu pripojil výpis z obchodného registra, z ktorého bolo zistené, že je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel Sro, vložka č. 30985/V, deň zápisu 16.11.2012, predmet činnosti spoločnosti navrhovateľa je v zmysle výpisu z obchodného registra poskytovanie spotrebiteľských úverov, poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.
Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru a iného úveru a pôžičky s tým spojených ďalších služieb (ďalej len rámcová zmluva), keď táto neobsahuje dátum uzavretia a nie je podpísaná. Táto rámcová zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti odporkyni o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde v záhlaví rámcovej zmluvy je uvedené, že bola uzatvorená na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a na základe zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a občianskeho zákonníka. Z článku I., bod 2 rámcovej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžička poskytuje veriteľ spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Predpokladom uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk> za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená spotrebiteľom. V článku III. rámcovej zmluvy boli upravené podmienky uzatvorenia zmluvy. V tomto článku, bod 1 rámcovej zmluvy je uvedené, že zmluvu uzatvára veriteľ so spotrebiteľom na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený výlučne spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk>, ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Z bodu 3 tohto článku rámcovej zmluvy vyplýva, že rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Z bodu 5 tohto istého článku rámcovej zmluvy vyplýva, že rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh oboma zmluvnými stranami. V článku IV., bod 1 rámcovej zmluvy vyplýva, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Z tohto istého článku bod 3 rámcovej zmluvy vyplýva, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V článku 5 rámcovej zmluvy boli upravené podmienky splácania úveru tak, že úver poskytnutý veriteľom klientovi je krátkodobým, bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorazovo v celej výške tak ako vyplýva z bodu 1 tohto článku rámcovej zmluvy. V článku VII., bod 2 rámcovej zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená na dobu neurčitú. Z tohto istého článku bodu 11 vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z rámcovej zmluvy alebo zmluvy vrátane sporov je platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené podľa právneho poriadku Slovenskej republiky pred rozhodcovským súdom uvedeným v zmluve o úvere alebo pred všeobecnými súdmi SR. Ešte z článku IV., bod 5 vyplýva, že za spracovanie a urgenciu pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovanej prvej upomienky celkové náklady boli dojednané vo výške 15,-- €, druhej upomienky vo výške 10,-- €, tretej upomienky 10,-- €, štvrtej upomienky prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti celkové náklady vo výške 30,-- €.
Dňa 18.10.2013 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len zmluva), ktorá bola uzatvorená na základe rámcovej zmluvy a žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ďalej zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a občianskeho zákonníka. V zmysle tejto zmluvy sa veriteľ - navrhovateľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi - odporkyni krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 500,-- € s jednorázovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 149,53 € bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so splatnosťou úveru a príslušenstvom dňa 18.11.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov v sume 352,10%. Celkové náklady spotrebiteľa
boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreného pevnou sumou 149,53 €, pričom celková čiastka, ktorú bola odporkyňa povinná zaplatiť veriteľovi tvorila súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstva).
Navrhovateľ doložil do spisu výpis z podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva, že na účet odporkyni bola dňa 18.10.2013 vyplatená čiastka 500,-- € s dňom splatnosti 18.11.2013.
Ďalšie listiny doložené do spisu boli upomienky o nezaplatení pohľadávky vo výške 684,50 € zo dňa 25.11.2013, 16.12.2013, 2.12.2013, 9.12.2013, pričom konečná suma v poslednej upomienke predstavovala čiastku 704,50 €. Keďže navrhovateľ niekoľkokrát v priebehu konania zobral sčasti návrh späť súd rozhodoval o zvyšku istiny v sume 274,63 € a príslušenstve úrokoch z omeškania tak ako ich požadoval z jednotlivých dlžných čiastok navrhovateľ.
Odporkyňa doložila do spisu doklad o úhrade 10,-- € dňa 25.8.2015 na účet navrhovateľa podľa údajov uvedených vo výzvach. Ďalšie doklady doložené do spisu ohľadom úhrad bola fotokópia vkladového lístka na sumu 92,40 € zo dňa 22.4.2014, vkladový lístok na sumu 150,-- € zo dňa 23.12.2013, na sumu 149,50 € zo dňa 22.11.2013, na sumu 93,-- € zo dňa 14.3.2014, poštový poukaz na sumu 10,-- € zo dňa 22.10.2015, poštový poukaz na sumu 10,-- € zo dňa 9.11.2015.
Okrem dokladov o úhradách doložila do spisu mailovú korešpondenciu od navrhovateľa z 9.9.2015, kde oznámil navrhovateľ odporkyni, že ďakujú za uskutočnenie čiastočnej platby pôžičky vo výške 494,90 €. Súčasne oznámili, že očakávajú promptné uhradenie zostávajúcej dlžnej čiastky vo výške 399,60 €, ktoré malo byť uskutočnené ku dňu 18.11.2013. Ďalším mailom zo 14.11.2015 ďakoval navrhovateľ za uhradenie čiastky 514,90 € s tým, že zostatok pôžičky predstavuje 379,60 €.
Zmluvu zo dňa 18.10.2013, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže navrhovateľ poskytoval finančné prostriedky v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a mal postavenie dodávateľa a odporkyňa ako spotrebiteľka nekonala v rámci predmetu svojho podnikania. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu vzťah medzi účastníkmi konania podlieha právnemu režimu podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským, predmetná zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Ako je vyššie uvedené predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Úver poskytnutý na základe takejto spotrebiteľskej zmluvy však nie je spotrebiteľským úverom poskytnutým v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov tak ako to tvrdí navrhovateľ v návrhu a tak ako je to uvedené aj v záhlaví predmetnej zmluvy. Z ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách totiž vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie sú podľa písm. l/ úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
V posudzovanej veci tak ako to vyplynulo už z vykonaného dokazovania odporkyňa na základe spotrebiteľskej zmluvy mala zo strany navrhovateľa poskytnutý úver dňa 18.10.2013 s tým, že tento sa zaviazala vrátiť 18.11.2013. Úver bol poskytnutý na dobu jedného mesiaca. Vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje právnym režimom § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a keďže sa jedná o zmluvu uzavretú na diaľku tak aj právnym režimom osobitného zákona, ktorým je zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle vyššie citovaného zákona § 2, písm. a/ vyplýva, že na účely zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, keď podľa písm. b/ tohto zákonného ustanovenia bod 7 finančnou službou sa rozumie služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, avšak nakoľko v danom prípade úver odporkyňa sa zaviazala vrátiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, tento nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru. Spĺňa charakter iného úveru pre odporkyňu ako spotrebiteľku. Nakoľko sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú súd ju potom podrobil súdnej kontrole, či táto bola uzavretá v súlade so zákonom a § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Tak ako je už vyššie konštatované zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver bezúčelový, bezúročný vo výške 500,-- € pri dojednaní odplaty nákladov v sume 149,53 €. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 18.11.2013, kde v súlade s vyhláškou MF SR bola ohlásená priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od troch do šiestich mesiacov vo výške 418%, hoci sa jednalo o zmluvu na jeden mesiac. Náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 352,10%. Takáto odplata bez toho, že by ju súd porovnával s úrokmi z úveru, resp. s odplatou z úveru poskytovanými, či už bankovými alebo nebankovými subjektami v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy je zo strany súdu považovaná „za úžeru“ a preto nemôže požívať právnu ochranu a takéto dojednanie súd považoval za absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov a iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie takejto odplaty nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práva, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občiansko-právnych vzťahov). Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať taký úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov, vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách
sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho kto právo alebo povinnosť vykonáva.
Dohoda o odplate (úrokoch) musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška odplaty (úrokov) je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o primeranosť odplaty výšky úrokov a problematiku dobrých mravov táto úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom tak typickou práve v prípade tradičnej „úžery“. Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. Takisto našla odraz i v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade dojednaná odplata označená ako celkové náklady spotrebiteľa odporuje dobrým mravom a takéto dojednanie je absolútne neplatné. Právny úkon teda zmluva v tejto časti je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nepožíva právnu ochranu, preto súd v tejto časti považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný. Predmetom konania tak zostala pôžička vo výške 500,-- €, ktorá bola preukázateľne odporkyni dňa 18.10.2013 poskytnutá. V zmysle zmluvy sa zaviazala vrátiť 500,-- € do 18.11.2013.
Z predložených dokladov odporkyňou sčasti potvrdených navrhovateľom jednoznačne vyplynulo, že dlh bol navrhovateľovi vyplatený v čiastke 514,90 €. Keďže nárok navrhovateľa bol dôvodný len v časti pôžičky v sume 500,-- € mal súd za to, že odporkyňa uhradila dlžnú sumu v celom rozsahu. Pokiaľ išlo o príslušenstvo pohľadávky, ktoré žiadal navrhovateľ titulom omeškania sa v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. z istiny 500,-- € súd považoval tento návrh za dôvodný s tým, že prepočítal omeškanie odporkyni, ktorá sa zaviazala vrátiť pôžičku do 18.11.2013. Preukázateľne bola v omeškaní, keď prvá platba bola realizovaná 22.11.2013, t.j. štyri dni po termíne splatnosti. Splátka bola 134,-- €, druhá 23.12.2013 31 dní v omeškaní. Pri sume 500,-- € pri prvej splátke za omeškanie štyri dni tak dlžná čiastka predstavuje 0,28 € zo sumy 500,-- €. Následne po odpočítaní čiastočnej úhrady 134,-- € druhé omeškanie je 31 dní, kde predstavuje táto čiastka 1,55 €. Po odpočítaní sumy 150,-- € z čiastočnej úhrady, ktorá bola 14.3.2014 jednalo sa o 81 dní omeškania a úhrada čiastočná bola uskutočnená vo výške 93,-- € tak ako to vyplýva z dokladov doložených odporkyňou (navrhovateľ uviedol, že v tento deň bolo uhradených len 8,-- € v čiastočnom späťvzatí, pričom nedoložil žiaden relevantný listinný dôkaz preukazujúci túto skutočnosť). Následne ďalšia platba bola 22.4.2014, kde sa jednalo o omeškanie 39 dní pri odpočítaní dlžnej sumy predstavuje tak čiastka 78,-- €. Aj tu predložila odporkyňa doklady na úhradu 92,40 €, pričom navrhovateľ vo svojom písomnom podaní uvádza úhradu 52,40 €, avšak žiaden relevantný dôkaz o tejto úhrade v takejto výške nedoložil. Ďalšie platby boli z 27.8.2015, kde sa jednalo o omeškanie 127 dní a pri čiastke po odpočítaní čiastočných úhrad úrok z omeškania predstavuje 0,25 €. Splátka 26.10.2015 opätovne 10,-- €, omeškanie 60 dní vo výške 0,042 €. Posledná splátka 11.11.2015 10,-- €. Po spočítaní súm pri omeškaní a vyčísleného úroku z omeškania z jednotlivých čiastok predstavuje dlh 5,332 €, pričom preplatok na istine s poukazom na vyššie uvedené je 14,90 €. Po odpočítaní úrokov z omeškania vyčísleného za jednotlivé dni omeškania s jednotlivými sumami tak ako požadoval navrhovateľ tak súd považoval návrh navrhovateľa aj v tejto časti za nedôvodný a v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko bolo zistené, že odporkyňa zaplatila viac než podľa názoru súdu mala zaplatiť aj po prihliadnutí na omeškanie sa so zaplatením dlžnej sumy vo výške 500,-- € v časti v ktorej považoval súd návrh za dôvodný.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy neuplatňovala a žiadne trovy zo spisu, ktoré by jej vznikli nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).