Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/49/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. B., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: Q. B., K.. XX.X.XXXX, O. V. XXXX/XX, Z., občianka SR a V. B., K.. XX.X.XXXX, O. T.. W. XXXX/XX, Z., občan SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného na dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 21.8.2015 domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 66 eur na 150 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletého. Dieťa nastúpilo do 1. ročníka ZŠ, matka má mesačné náklady na dieťa cca 200 eur, je nezamestnaná.

Matka na podanom návrhu trvala. Otec nesúhlasil s zvýšením výživného, prejavil vôľu naďalej platiť na syna výživné 66 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, písomným vyjadrením otca, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdeniami o príjmoch rodičov, výpis zo živnostenského registra ohľadom otca, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn. , ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Mal. Y. bol zverený matke rozsudkom OS Skalica č. k. -60 zo dňa 23.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.11.2010. Predmetným rozsudkom bolo zároveň zastavené konanie v časti o určenie otcovstva, otcovi bolo určené výživné v sume 66 eur mesačne. V tom čase bola matka na materskej, poberala mesačne rodičovský príspevok 158,67 eur a rodinné prídavky 21,25 eur. Nemala iné maloleté deti. Otec mal v tom čase netto mesačný príjem 532,24 eur. Bol ženatý a mal vyživovaciu povinnosť k mal. U., K.. XX.X.XXXX. Jeho manželka bola na materskej.

V súčasnom období rodičia svoj osobný stav nezmenili, ani u jedného sa okruh vyživovacích povinností nezmenil. Otec si plní výživné na mal. Y. riadne a včas, inak sa o dieťa nezaujíma, nič naviac mu nedáva ani len na sviatky ( pr.: meniny, narodeniny, Vianoce).

Matka je od 5.2.2014 evidovaná ako nezamestnaná, nepoberá podporu v nezamestnanosti ani sociálne dávky . Mesačne poberá rodinné prídavky na dieťa 23,52 eur a výživné od jeho otca po 66 eur

mesačne. Naposledy pracovala v období od 27.4.2011 do 4.2.2014 vo firme Luto Automotive, s.r.o. Pracovala cez pracovnú agentúru a podľa jej vyjadrenia ju zamestnávateľ nahradil počas jej choroby iným zamestnancom, následne jej ponúkol prácu v Košiciach, ktorú neprijala práve pre nízky vek svojho dieťaťa. To boli aj dôvody skončenia pracovného pomeru dohodou. Matka má stredoškolské vzdelanie s maturitou, odbor poľnohospodárstvo - služby. Matka nikde nepracuje ani brigádne. Podľa jej vyjadrenia syna bráva z družiny okolo 14,00 hod -14,30 hod. Na otázku súdu, ako matka trávi čas počas doby, čo je syn v škole - matka uviedla, že sa vtedy stará o domácnosť, hľadá si zamestnanie cez internet a chodí aj na pohovory. Matka býva v spoločnej domácnosti so synom a jej otcom v jeho rodinnom dome. Podľa jej tvrdenia jej otec chce, aby mu prispievala mesačne sumou 100 eur, ale aktuálne mu finančne neprispieva.

K svojim výdavkom uviedla, že spláca úver mesačne po 152,08 eur čerpaný vo výške 8000 eur v roku 2012 na kúpu auta. Návrh zvýšenie výživného odôvodnila tým, že došlo k zmene pomerov u dieťaťa, ktoré začalo chodiť na základnú školu. Ona je nezamestnaná a ako dôvod uviedla, že má zdravotné problémy. Na pojednávaní dodala, že má problémy s tlakom. Ako ďalší dôvod nezamestnanosti uviedla, že sa jej nedarí nájsť si zamestnanie, aj keď chodí po rôznych konkurzoch a píše žiadosti o prácu, lebo má malé dieťa. Jej rodičia ešte pracujú, preto jej nemajú ako pomôcť s varovaním o dieťa. Matka nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje pracovať. Ako ďalší dôvod návrhu na zvýšenie výživného uviedla, že otec okrem platenia súdom určeného výživného sa o dieťa nezaujíma, nenavštevuje, nič naviac mu nedáva. Matka nesúhlasila s preukázaným príjmom otca z dôvodu, že určite má vyšší príjem, lebo aj keď ona pracovala cez pracovnú agentúru, dostávala oficiálne 350 eur, ale reálne zarábala mesačne v čistom 700-750 eur .

Otec pracuje od 11.5.2015 vo firme SMALTOVŇA s.r.o. na základe pracovnej zmluvy. Má pracovnú dobu od 6:00 hod. do 14:00 hod. Podľa potvrdenia zamestnávateľa tu má netto mesačný príjem 382,60 eur. Otec uviedol, že iný príjem nemá a jeho zamestnávateľ mu vypláca mzdu na ruku, teda na účet mu ju neposiela. Poprel tvrdenie matky, že by mu zamestnávateľ vyplácal časť mzdy „na čierno“. Otec má stredoškolské vzdelanie elektrotechnické. Podľa vyjadrenia otca si prácu hľadá. Manželka otca má netto mesačný príjem cca 400 eur a poberá rodinné prídavky na ich dieťa po 23,52 eur mesačne.

Otec býva s manželkou a ich spoločným synom v 4 - izbovom byte, ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Otec k svojim mesačným výdavkom uviedol, že platí nájom na byt v sume 213,09 eur, elektrinu 40,07 eur, hypotekárny úver 190 eur, TV 4,64 eur. Taktiež platí mal. U. poplatok v škôlke 29 eur mesačne. Tiež platí na mal. Y. výživné mesačne po 66 eur. Jeho manželka má mesačné výdavky s cestovaním do práce po 20 eur. K svojim výdavkom a príjmu otec uviedol, že má veľmi dobrých rodičov a finančne mi pomáhajú ( otec poberá výsluhový dôchodok a jeho matka má mesačný príjem v sume 800-1000 eur ).

Otec potvrdil, že sa so synom Y. nestretáva, lebo si nie sú blízky. Taktiež potvrdil, že nič naviac synovi nedáva odôvodniac to tým, že nemá finančné prostriedky. Súhlasil, aby i naďalej platil výživné po 66 eur mesačne.

Z obsahu výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že otec mal od 9.7.2015 do 17.9.2015 zriadenú živnosť, ktorú k 17.9.2015 zrušil. Otec odôvodnil zrušenie živnosti tým, že z toho nemal žiadny príjem.

Na pojednávaní bola prítomná aj matky, stará matka mal. Y.. Matka ju splnomocnila, aby ju na pojednávaní dňa 10.12.2015 zastupovala. Táto sa vyjadrila k veci, poukázala na to, že ona s manželom ako starí rodičia maloletého sa mu snažia zabezpečiť lepší život, lebo matka nemá žiadny príjem. Podľa jej tvrdenia má otec vyšší príjem, než je zdokladovaný od jeho zamestnávateľa, lebo podľa nej dnes to tak chodí. Ona sa o dieťa starať nemôže, lebo je od rána do večera v butiku, aby zarobila peniaze aj pre vnuka. V závere poukázala na to, že matka Róberta nepracuje, ale u otca pracuje nie len on aj jeho manželka, teda majú dva príjmy mesačne.

Mal. Y. navštevuje 1. ročník základnej školy. Chodí aj do školského klubu, za ktorý matka platí mesačne 7 eur. Synovi zaplatila ZRPŠ v škole 15 eur. Maloletý chodí na výtvarný krúžok, za ktorý platí matka mesačne 7 eur (poplatok sa platí polročne dopredu).

Kolízna opatrovníčka súhlasila s návrhom na zvýšenie výživného, lebo na strane dieťaťa i matky došlo k podstatnej zmene pomerov.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa §28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 5 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletého dieťaťa i na strane jeho rodičov. Zistil, že k došlo k zmene pomerov u maloletého Y., ktorý medzičasom začal chodiť do 1. ročníka základnej školy, aj do družiny. Matka dieťaťa je od 5.2.2014 nezamestnaná, nepoberá podporu v nezamestnanosti ani sociálne dávky. Jej mesačný príjem od toho času tvorí len výživné 66 eur na dieťa od otca rodinné prídavky na dieťa 23,52 eur. Iný príjem nemá. Súdu nepreukázala žiadne zdravotné problémy, ktoré. By jej bránili pracovať napríklad len v období, čo je dieťa v škole a školskom klube. Svoju nemožnosť nájsť si zamestnanie matka odôvodňuje tým, že má malé dieťaťa a preto je ťažké si prácu nájsť. Taktiež nemôže pracovať na tri zmeny, lebo by jej nemal kto dieťa večer varovať. Oproti obdobiu z roku 2010 ( matka mala vtedy príjem 158,67 eur + rodinné prídavky 21,25 eur) má teraz nižší príjem. Súd mal preukázané listinnými dôkazmi, že príjem otca sa znížil z 532,24 eur na 382,70 eur mesačne. Matka dieťaťa namietala túto výšku príjmu, ale ničím nepreukázala, že by mal otec príjem vyšší. Otec poberá príjem u zamestnávateľa priamo k rukám, preto súd ani nevykonával dokazovanie dopytovaním sa na banku, kde má otec účet, či jej tam chodí mesačne príjem. Súd z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že u otca došlo k zmene pomerov v tom, že u neho došlo zníženiu príjmu, ale jeho manželka je už zamestnaná a má tiež príjem. Matka mal. Róberta síce poukazovala na to, že u otca sú dva príjmy, lebo je zamestnaná aj jeho manželka, ale súd k tomu len dodáva, že matka nemôže od otca žiadať, aby sa aj jeho manželka podieľala na výžive mal. Y..

Nakoľko má dieťa znášať životnú úroveň svojich rodičov, súd sa podrobne zaoberal výdavkami otca, ktoré podstatne prevyšujú jeho príjem. Otec sám ako svoje mesačné výdavky uviedol sumu 496,80 eur + 66 eur ako výživné na Róberta, t.j. 562,80 eur, pritom podľa potvrdenia má mesačný príjem cca netto 382,70 eur. Otec prezentoval zvládanie mesačných výdavkov finančnou pomocou od svojich rodičov. Súd mal preukázané zhodným tvrdením rodičov, že okrem výživného otec mal. Róbertovi nič navyše nedáva a ani sa len s ním nestretáva, teda ničím sa na jeho výchove nepodieľa, čo musí čiastočne vyvážiť finančne.

Čo sa týka rodičov, obaja svoj osobný stav nezmenili, matka má vyživovaciu povinnosť len Y. a otec okrem Y. aj k mal. U..

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matka na zvýšenie výživného je podaný dôvodne vzhľadom na vyššie už uvedené odôvodnenie. Súd musel ale prihliadať na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Preukázateľne celú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka a otec nemá o dieťa žiadny záujem. Okrem súdom určeného výživného 66 eur ničím na Y. neprispel a to ani pri nástupe do prvého ročníka základnej školy. Ale súd musel vychádzať z preukázaných skutočností a listinných dôkazov a teda z preukázaného príjmu otca, ktorý je v súčasnosti mesačne netto 382,70 eur. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že otcove základné mesačné výdavky sú v sume 562,80 eur ( a to súd nepočítal ešte výdavky na stravu pre tri osoby, výdavky na jeho druhého syna, hygienické potreby,...). Čiže aj keď je návrh matky dôvodný, súd nemohol ani v časti výživné zvýšiť, lebo na strane otca je príjem nižší než bol v roku 2010, kedy bolo výživné určené na 66 eur. Súd pritom prihliadal na zaužívanú súdnu prax pri výpočte výšky mesačného výživného, podľa ktorého sa vychádza z čistého príjmu povinného rodiča, z toho sa určí 20 % ( vzhľadom na vek dieťaťa) a vydelí sa počtom osôb, ktoré sú na otca výživou odkázané. Pri tomto výpočte by otcovi vyšlo ešte nižšie výživné, než v súčasnosti platí. To bol aj dôvod, prečo súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Súd prihliadol i na skutočnosť, že časť potrieb maloletého matka hradí z prídavkov vyplácaných na dieťa.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).