Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1724-2014.pdf
PDF · 70.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1724/2014
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti P. Š. P., O.. X. X. XXXX, naposledy bytom X. U.L. XXXX/XXX, G. U., zomr. 3. 6. 2015, pre vymoženie pohľadávky 696,18 eura s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 34543/2014, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie vo výške 52,43 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 2. 9. 2014 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 34543/2014 na vymoženie pohľadávky vo výške 696,18 eura s prísl., priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8Ro/67/2014 zo dňa 17. 2. 2014. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 060084 zo dňa 11. 11. 2014, ktoré vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 969,18 eura s prísl., trovy predchádzajúceho konania 184,-eur a trovy exekúcie.
Dňa 3. 11. 2015 súdny exekútor predložil súdu podanie, v ktorom uviedol, že povinný zomrel nemajetný.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedením.
Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4D/208/2015, Dnot 152/2015 súd zistil, že povinný zomrel dňa 3. 6. 2015, čím v priebehu konania stratil smrťou spôsobilosť byť účastníkom konania. V prípade ak zomrie povinný, v exekúcii sa pokračuje voči jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4D/208/2015, Dnot/152/2015, zo dňa 20. 8. 2015 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené podľa § 175h ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OSP"), z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1 OSP); dedičov upovedomuje o dedičskom
práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h OSP (§ 175i ods. 1 OSP). Povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný (občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13. 12. 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. 05. 2011 s rovnakým právnym záverom).
Keďže povinný v priebehu exekúcie zomrel bez zanechania majetku, exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
V súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, zvýšenú o 20 % DPH, t. j. čo predstavuje 39,83 eura.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov - poštovného vo výške 10,50 eura zvýšená o 20 % DPH, t. j. čo predstavuje 12,60 eura.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 52,43 eura. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 veta prvá a druhá O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.