Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41C-163-2015.pdf
PDF · 81.66 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/163/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zastúpeného JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, IČO: 47 240 369, proti žalovanej: Y.. E. Č., W.. XX.X.XXXX, F. V., R. Č.. XX, zastúpená zákonným zástupcom K. V., W.. XX.X.XXXX, F. V., I. Č.. X, v konaní o zaplatenie príslušenstva pohľadávky takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne z istiny 60,60 Eur od 30.9.2013 do 2.3.2015 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti poštovného vo výške 1,70 Eur žalobu z a m i e t a .
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 42,14 Eur, pozostávajúce z trov súdneho poplatku 17,50 Eur a trov právneho zastúpenia 24,64 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 22.8.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 60,60 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom vo výške 1,70 Eur za doručenie predžalobnej výzvy, 5,5 % úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy od 30.9.2013 do zaplatenia a to titulom nezaplatenia cestovného, keďže žalovaná cestovala jeho dopravným prostriedkom - autobusom dňa 29.9.2013 a nepreukázala sa kontrolórovi platným cestovným lístkom. Súčasne požadoval náhradu trov konania vo výške 17,50 Eur za súdny poplatok z návrhu na začatie konania a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 49,28 Eur za dva úkony právnej pomoci spolu s režijným paušálom.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 22 O.s.p., fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.
Žalovaná vzhľadom na svoj vek nemôže pred súdom konať samostatne, preto bola v konaní zastúpená zákonným zástupcom otcom, Ivanom Kopčíkom, nar. 29.4.1953.
Súd vydal v konaní dňa 27.1.2015 platobný rozkaz č. k. 36Ro/337/2014-15, proti ktorému podal zákonný zástupca žalovanej v zákonnej lehote odpor. Uviedol, že dlžnú istinu žalobcovi uhradil. Nesúhlasil s výškou uplatnených trov konania zo strany žalobcu za poštovné 1,70 €, keďže upomienka mu nebola doručená.
Uznesením zo dňa 16.7.2015 pod č.k. 41C/163/2015-43 súd konanie v časti istiny 60,60 € zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, keďže žalovaná v priebehu konania dňa 2.3.2015 dlžnú istinu uhradila. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2015.
V zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000,- Eur a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd preto v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.12.2015. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 2.12.2015, t.j. v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie listinami, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok VS 12373 zo dňa 29.9.2013 a Mestským prepravným poriadkom a zistil tento skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok súd zistil, že žalovaná cestovala dňa 29.9.2013 o 14:12 hod. autobusom na linke č. 36 v Košiciach v úseku zastávok Sofijská - Tesco - smer Moskovská bez cestovného lístka.
Keďže pri kontrole revíznym orgánom žalobcu sa žalovaná nevedela preukázať platným cestovným lístkom, bola jej ním uložená povinnosť zaplatiť cenu cestovného lístka v sume 0,60 Eur a sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 60,- Eur, t.j. 100-násobok cestovného v zmysle Mestského prepravného poriadku, ktorú povinnosť si žalovaná na výzvu revízora nesplnila. Totožnosť žalovanej revízor zistil na podklade BČK predloženou žalovanou.
Na základe takto vykonaného súd právne uzatvára:
Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom v čase vykonania kontroly, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
Podľa § 16 ods. 5 citovaného zákona, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
V zmysle Tarify DPMK a.s. pre mestskú verejnú dopravu v Košiciach platnej k 11.4.2013, základné cestovné pre I. pásmo činí sumu 0,60 Eur.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, t. j. ku 30.9.2013 predstavovala 0,5 %. Výška zákonných úrokov z omeškania v danom prípade teda zodpovedala 5,5 % ročne z dlžnej sumy (0,5 % zvýšené o 5 percentuálnych bodov teda 0,5 % + 5 percentuálnych bodov).
Vykonaným dokazovaním listinami predloženými žalobcom, mal súd za preukázané, že žalovaná cestovala dňa 29.9.2013 dopravným prostriedkom žalobcu, autobusom na linke č. 36, čím po právnej stránke došlo k uzavretiu zmluvy o preprave v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka a pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom, aj keď povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 0,60 Eur a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mala po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dopravného prostriedku žalobcu. Cestovné v sume 0,60 Eur a sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 60,- Eur (podľa Mestského prepravného poriadku) žalobcovi nezaplatila na výzvu revízora dňa 29.9.2013, žalovaná sa teda nasledujúcim dňom t.j. dňom 30.9.2013, teda dňom bezprostredne nasledujúcim po dni, kedy cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka dostala do omeškania. Žalovaná dlžnú sumu 60,60 Eur dňa 2.3.2015 uhradila, z ktorého dôvodu súd túto účastníčku zaviazal na zaplatenie príslušenstva pohľadávky - úroku z omeškania v zákonnej výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy 60,60 Eur od 30.9.2013 do 2.3.2015.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Popri žalovanej sume si žalobca uplatnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to poštovné v sume 1,70 €. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal vynaloženie uvedených nákladov spočívajúcich v poštovnom, keďže listinné doklady ohľadom doručenia predžalobnej výzvy zákonnému zástupcovi žalovanej nepredložil. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti poštovného vo výške 1,70 € ako nedôvodnú zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v nepatrnej časti. Keďže žalobca bol v časti istiny plne úspešný (žaloba bola v časti istiny podaná dôvodne a žalovaná túto uhradila až po začatí konania) neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky, má nárok na plnú náhradu trov konania. Trovy konania na strane žalobcu, ktoré si vyčíslil v žalobe, predstavujú sumu 66,78 Eur, pozostávajúce zo sumy 17,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a sumy 49,28 Eur titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci á 16,60 Eur (prevzatie a príprava, žaloba) plus 2x režijný paušál á 8,04 Eur (podľa ust . § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na výšku uplatnenej a prisúdenej pohľadávky 60,60 Eur v porovnaní s hodnotou trov konania, ktoré by v plnej výške predstavovali sumu 66,78 Eur má súd za to, že je na mieste popri ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. a trovy konania
znížiť. Uvedené ustanovenie núti veriteľa a splnomocneného zástupcu k hospodárnosti, keďže jediným cieľom konania totiž musí byť a je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi. Žalobca opakovane podáva žaloby založené na rovnakom skutkovom základe, teda ani v danom prípade nejde o vec právne náročnú alebo zložitú. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd znížil trovy konania žalobcu, pretože sú neprimerané k uplatnenej pohľadávke a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcu vo výške 42,14 Eur, z čoho trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 24,64 Eur (t.j. odmena za jeden úkon právnej služby a režijný paušál). Náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania súd žalobcovi priznal vo výške, v ktorej ho zaplatil na účet súdu, teda 17,50 Eur. Trovy konania je žalovaná povinná uhradiť právnemu zástupcovi žalobcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p..
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho zastúpenia a osobitne iné trovy.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).