Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22P/44/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o X. X., Z.. XX.X.XXXX, na návrh matky F.. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., L. Č.. X, prechodne bytom A.Š., A. Č.. X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou GOGA a spol, s.r.o. so sídlom Žriedlová č. 3 Košice, zast. JUDr. Tomášom Gogom - advokátom, za účasti otca X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom A., X. O. Č.. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kerecmanom, so sídlom Košice, Rázusova č. 1, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre X. X., nar. XX.X.XXXX zo sumy 56,42 EUR na sumu 116,- EUR od 1.9.2007 do 30.6.2015, ktoré je otec p o v i n n ý posielať oprávnenému vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho z v ý š e n í m od 1.9.2007 do 31.12.2015 vo výške 1.601,65 EUR, súd p o v o ľ u j e otcovi splatiť vo dvoch splátkach po 800,825 EUR pričom prvá splátka je splatná do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a druhá do 15. dňa v nasledujúcom mesiaci.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Zrušuje vyživovaciu povinnosť otca k X. X., nar. XX.X.XXXX ku dňu 30.6.2015.

Tým m e n í rozsudok Okresného súdu Košice II č. -19 zo dňa 14.12.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. -39 zo dňa 29.7.2005 v časti určenia výživného.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka oprávneného dňa 23.11.2007 v čase, keď X. bol maloletý, požiadala súd, aby zvýšil pre neho zo strany otca výživné zo sumy 56,42 Eur na sumu 3.500,- Sk (116,17 EUR) mesačne. Okrem toho žiadala určiť pre syna aj sporiacu časť výživného vo výške 1.000,- Sk (33,19 EUR) mesačne. Vo svojom návrhu uviedla, že pomery maloletého sa zvýšili jeho rastom a tým, že prešiel na druhý stupeň základnej školy.

Otec žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že pomery maloletého sa za toto obdobie podstatne nezmenili. Jeho príjem sa nezvýšil a 17.7.2006 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi E. X..

Počas konania vo veci uviedol, že by bol ochotný prispievať na potreby svojho syna od 1.9.2007 do 31.8.2010 sumou 80,- Eur mesačne a počas štúdia syna na strednej škole od 1.9.2010 do budúcnosti sumou 116,- Eur mesačne. Takúto čiastku už od júla 2011 aj posiela na adresu syna.

Dňa 2.12.2015 požiadal o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k dospelému synovi, ktorý ukončil štúdium na strednej škole dňa 30.6.2015 v štúdiu ďalej nepokračoval.

Kolízny opatrovník ustanovený X. v čase, keď bol maloletý po prešetrení pomerov v rodine dieťaťa odporučil výživné zvýšiť podľa potrieb oprávneného a podľa schopností a možností jeho otca.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojeným spisom Okresného súdu Košice a pripojenými listinnými dôkazmi a zistil, že naposledy bolo výživné pre maloletého zvýšené rozsudkom Okresného súdu Košice II č. -19 zo dňa 14.12.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. -39 zo dňa 29.7.2005 zo sumy 1.200,- Sk (39,83 EUR) na sumu 1.700,- Sk - (56,42 EUR) od 1.9.2004 do budúcnosti.

Maloletý X. bol v tom čase žiakom 4. ročníka ZŠ, matka maloletého bola na materskej dovolenke a jej príjem bol 4.000,- Sk (39,83 EUR) a poberala rodinné prídavky na dve deti vo výške 1.800,- Sk (59,74 EUR). Otec uzavrel nové manželstvo, jeho príjem bol vo výške 10.000,- Sk (331,93 EUR), príjem jeho manželky 18.000,- Sk (597,49 EUR).

V čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal X. 12 rokov a navštevoval 7. ročník základnej školy. Matka bola na materskej dovolenke so synom Martinom, narodeným 8.5.2004.

Po vykonanom dokazovaní súd dňa 27.10.2009 rozhodol o zvýšení výživného rozsudkom č. -353 tak, že zvýšil výživné pre X. zo sumy 1.700,- Sk (56,42 EUR) na sumu 116,- EUR mesačne a dlžné výživné vo výške 1.073,- EUR za obdobie od 1.9.2007 do 31.10.2009 povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v 50,- eurových splátkach až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Voči rozsudku sa otec dňa 9.12.2009 odvolal. Vyčítal súdu procesné pochybenie, pretože rozhodol v neprítomnosti otca a jeho právneho zástupcu, ktorí sa na súd dostavili, ale sudkyňa A. ich do pojednávacej miestnosti nezavolala. Okrem toho namietal aj nesprávne posúdenie vykonaných dôkazov a nedostatočné odôvodnenie rozsudku.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. -389 zo dňa 30.6.2010 rozsudok zrušil a vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Konštatoval, že otcovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čo bolo v rozpore so zákonom alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Opakovane súd rozhodol o návrhu matky po doplnení dokazovania dňa 7.3.2011 rozsudkom č. -629 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého X. X. zo sumy 1.700,- Sk (56,42 EUR) na sumu 80,- EUR od 1.9.2007 do 31.8.2010 a od 1.9.2010 do budúcnosti na sumu 116,- EUR mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2007 do 28.2.2011 vo výške 1.159,- EUR povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným vo výške 10,- EUR mesačne až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Voči rozsudku podala matka odvolanie dňa 28.3.2011. Uviedla, že súd zvýšil výživné na sumu primeranú pomerom maloletého až 3 roky po podaní návrhu na zvýšenie rozsudku a od podania návrhu len na sumu 80,- EUR mesačne bez patričného odôvodnenia. Ani suma 116,- EUR mesačne už jej synovi v roku 2011 nepostačovala na všetky jeho odôvodnené potreby, zvýšené aj zlým zdravotným stavom dieťaťa. Nesúhlasila ani s tým, aby dlžné výživné splácal otec v minimálnej čiastke, čo by v takom prípade splácal 10 rokov. Dožadovala sa aj určenia sumy 33,- EUR na tvorbu úspor pre syna. K odvolaniu matky sa otec vyjadril v tom zmysle, že považuje rozhodnutie súdu za správne a navrhol krajskému súdu, aby rozsudok potvrdil.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. -677 zo dňa 28.10.2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vec bola dňa 5.5.2014 preradená do senátu F.. X..

Z výpovede matky a oprávneného súd zistil, že oprávnený do 30.6.2015 študoval na Hotelovej akadémii. Dňa 17.11.2014 mal stužkovú slávnosť. Táto slávnosť prebehla len v kruhu spolužiakov.

Študenti mali večeru v hoteli Hilton, boli tam bez rodičov. Večera ich stála okolo 50 - 60,- EUR. Ďalšie mimoriadne výdavky s tým neboli. Škola, ktorú navštevoval je súkromná a preto mal najvyššie výdavky so zabezpečením poplatkov za štúdium a školských pomôcok a potrieb. Za školu sa platilo mesačne 45,- EUR. Keď mal najlepšie výsledky v triede, vtedy platil za školu okolo 20,- EUR. Mal záujem študovať na vysokej škole, ale bolo to spojené s tým, že bude chodiť na prípravu na prijímacie pohovory, ktorú mal organizovať Slovenský inštitút vzdelávania a keďže bolo málo prihlásených záujemcov, tento kurz sa neuskutočnil. Nakoniec aj rezignoval na to, aby študoval ďalej. Mal aj nejaké ponuky do zamestnania.

Dňa 9.5.2014 bol súdu doručený návrh už dospelého X. X. na zmenu petitu v konaní č. . Žiadal, aby súd zvýšil výživné zo strany otca od 1.9.2007 do 8.5.2014 na sumu 116,- EUR, a od 9.5.2014 do budúcnosti na sumu 250,- EUR mesačne a taktiež žiadal, aby mu súd priznal tvorbu úspor zo strany otca vo výške 33,- EUR mesačne od 1.9.2007 do budúcnosti. Súd dňa 12.5.2015 unesením jeho návrhu na pripustenie zmeny návrhu vyhovel. Tento návrh odôvodnil oprávnený tým, že je vo 4. ročníku Súkromnej strednej odbornej školy na Postupimskej ulici v Košiciach. V budúcom školskom roku bude maturovať a bude mať aj stužkovú slávnosť. S tým budú zvýšené výdavky a zvýšené výdavky bude mať aj s podávaním prihlášok na vysokú školu, alebo aj na zabezpečenie stužkovej slávnosti, oblečenia a podobne. Od decembra 2013 nie je s otcom v kontakte. Z výpovede oprávneného súd zistil, že sa pripojil k návrhu svojej matky písomne. Takisto splnomocnil svojím zastupovaním advokátsku kanceláriu Goga a spol.. Oprávnený v júni 2015 ukončil 5. ročník strednej školy a ďalej neštuduje a ani nikde nepracuje, hľadá si zamestnanie. Zaregistroval sa na portál Profesia.sk, dal tam svoj životopis a na základe toho sa mu niektorí zamestnávatelia ozvali, zavolali ho na konkurz. Konkurzov sa zúčastnil, ale ešte doteraz nevie, ako na nich uspel, zatiaľ sa mu ešte nikto neozval.

Oprávnený žije spolu so svojou matkou, ktorá zabezpečuje jeho potreby. Matka oprávneného pracuje vo firme T., Q..J..H.., I. Č.. X, F.. Z potvrdení o jej príjme súd zistil, že v roku 2007 bol jej príjem vo výške 13.400,- Sk (444,80 EUR), poberala rodinné prídavky na dve deti a daňový bonus. V roku 2008 mala príjem vo výške 20.500,- Sk (680,48 EUR), v roku 2009 660,- EUR, v roku 2010 - 810 EUR brutto, v roku 2011 750,- Eur mesačne, v roku 2012 v roku 2013 v roku 2014 - 790,46 EUR a v roku 2015 - 1.039,93 EUR .

Právna zástupkyňa matky a oprávneného poukazovala na skutočnosť, že otec sa dohodol so svojou druhou manželkou o vyporiadaní BSM, na základe ktorej mu mala vyplatiť 16.000,- EUR. Túto skutočnosť bývalá manželka otca D.. V. X. potvrdila. Uviedla, že počas spoločného života zobrali spoločný úver na sumu 20.000,- EUR pre potreby jej bývalého manžela, ktoré minul na svoje podnikanie. Keďže príjmy jej bývalého manžela boli v tom čase veľmi nízke, aby dostali túto pôžičku musela sa stať ona hlavnou dlžníčkou a ona aj túto pôžičku splácala. Dohodli sa tak, že ju uhradí celú, takže preto bolo vyplatených jej bývalému manželovi len 16.000,- EUR z hodnoty bytu. V čase, keď spolu žili, boli príjmy jej manžela veľmi nízke, musela predčasne ukončiť materskú dovolenku a začať pracovať. Po rozvode ich manželstva bol jej bývalý manžel zaviazaný prispievať na ich syna, ktorý mal v tom čase 7 rokov sumou 70,- EUR a musel doplatiť aj dlžné výživné. Nemali súdom upravované práva na čas do rozvodu, ale keďže už asi rok dozadu spolu nežili, bývalý manžel na výživu syna neprispieval ničím, dohodli sa, že v takej istej výške, o akej rozhodol súd, doplatí aj výživné, ktoré jej neposkytoval rok spätne, čiže asi rok, približne v roku 2012 - 2013 jej platil na syna sumu 140,- EUR mesačne. Na potreby ich syna ináč, ako súdom určeným výživným, neprispieva. Obdarúva ho len pri príležitosti jeho sviatkov, alebo na Vianoce. Stretávajú sa spolu každý druhý víkend.

Z výpovede otca oprávneného súd zistil, že si pravidelne hľadal zamestnanie a musel to preukazovať na úrade práce, kde bol registrovaný od 1.1.2013 ako uchádzač o zamestnanie. Prácu si hľadal cez internetové stránky www.profesia.sk <http://www.profesia.sk> a www.kariera.sk <http://www.kariera.sk> a oslovoval potencionálnych zamestnávateľov.

Pracoval pre firmu M., Q..J..H.., Q. Q. K. Č.. X/A, XXX XX A. - A., na dohodu o vykonaní prác. Dohoda o vykonaní práce s firmou M., s.r.o. bola vypracovaná dňa 16.2.2015. Bolo v nej uvedené, že pracovnoprávny vzťah sa začína dňa 17.2.2015 na pracovný post elektromontér. Miestom výkonu práce mali byť Košice. Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá odmena vo výške 4,- EUR/hod. brutto. Predložil súdu ročné zúčtovanie preddavku na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2014, kde je uvedené, že táto firma M., s.r.o. vyplatila otcovi za celý rok

624,- EUR. Je tam uvedené aj potvrdenie o odmene za zárobkovú činnosť za rok 2015, vo februári bola hrubá mzda 32,- EUR a po odpočítaní odvodov 27,72 EUR. Pracovnú zmluvu mal otec uzavretú na dobu určitú do 31.12.2015. Uzatvoril s touto firmou M., s.r.o., so sídlom K. Č.. X/A, XXX XX A.Š. - A., zastúpenou D.. G. V., konateľom spoločnosti podľa § 226 a nasl. zákona č. 311/2001 Zb. dohodu o vykonaní práce tak, že pracovnoprávny vzťah otca začína dňom 17.2.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu elektromontéra, miestom výkonu práce sú Košice. Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá odmena vo výške 4,- Eur/hod. brutto. Táto odmena je splatná posledný kalendárny deň nasledujúceho mesiaca. Práca bude vykonávaná do 31.12.2015 a dohodnutý rozsah pracovnej úlohy je maximálne 350 hodín ročne. Kým je v skúšobnej lehote, nebolo dohodnuté nič o tom, že by mohol dostávať nejaké podiely na zisku, alebo nejaké odmeny. Taktiež nemôže pracovať viac ako osem hodín denne. Nie je to až taký veľký rozdiel oproti predchádzajúcim príjmom, ale je rád, že vôbec si našiel miesto s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú. Verí tomu, že keď s ním budú spokojní aj naďalej a skončí sa mu skúšobná doba, že bude mať aj vyšší príjem. Iný príjem otec nemal. Sociálne dávky nepoberal vzhľadom k tomu, že v čase, keď pracoval ako živnostník neodvádzal do zamestnaneckého fondu poplatky a aj keď vedel prispievať na výživu staršieho syna sumou 116,- EUR a na výživu mladšieho syna sumou 70,- EUR, tieto peniaze si musel a musí požičiavať od svojich rodičov.

Ďalšie brigádnické práce nevykonával, mal záujem na vykonávaní prác pre túto firmu, ktorá mu sľúbila v budúcnosti zamestnať aj na plný pracovný úväzok. Čakal, kedy ho tento zamestnávateľ do práce zavolá. Do tejto práce nechodil každý deň, volali ho tam podľa potrieb firmy. Napriek tomu však chodil na vypísané konkurzy do iných firiem, ak by bol úspešný, bol by do niektorej z nich nastúpil.

V Slovenskej poisťovni Allianz mal uzatvorené v rokoch 2008 - 2015 investičné poistenie. Poistná zmluva bola zrušená na základe žiadosti poistníka a prislúchajúca časť zostatku vo výške 294,55 EUR mu bola dňa 7.10.2012 poukázaná na jeho účet a ďalšie investičné poistenie č. 0372974 so začiatkom poistenia 30.11.2004 . Aj táto zmluva bola zrušená na základe jeho žiadosti k 10.11.2009 a bol mu vyplatený zostatok vo výške 536,01 EUR dňa 20.11.2009.

Bolo zistené, že otec platil od 1.9.2007 do 31.5.2011 na výživu syna 56,43 EUR. Dňa 13.6.2011 zaplatil 56,43 EUR; 28.6.2011 uhradil sumu 236,- EUR a dňa 29.6.2011 uhradil sumu 66,57 EUR. Od júla 2011 až doteraz otec posiela synovi pravidelne mesačne sumu 126,- EUR. V októbri 2012 uhradil 130,- EUR; v mesiaci január 2014 uhradil sumu 125,- EUR a vo februári 2014 uhradil sumu 127,- EUR. Sumu 236,- EUR v júni 2011 zaplatil otec naraz, pretože vtedy prvostupňový súd neprávoplatným rozhodnutím výživné zvýšil. Otec čakal na to, ako bude rozhodnuté na krajskom súde a medzitým došlo k podaniu návrhu na výkon exekúcie, takže vtedy otec doplatil peniaze naraz.

Otec oprávneného začal pracovať a získavať odmenu za prácu len od augusta 2014. Stále ho živia jeho rodičia, ktorí mu peniaze požičiavali. Preto potom, čo vyporiadal svoje BSM s bývalou manželkou a manželka ho vyplatila určitou čiastkou peňazí, jeho otec si požičané peniaze od syna nárokoval. Dostal od bývalej manželky spolu 16.000,- EUR. Prvú čiastku 8.000,- EUR mu jeho bývalá manželka vyplatila ešte pred notárom, pred ktorým podpisovali zmluvu - dohodu a druhú čiastku mu vyplatila vtedy, keď bola v katastri uvedená ako výlučná vlastníčka ich spoločného bytu. Prvú časť mal vyplatenú v októbri 2014 a druhú časť asi dva mesiace potom. Aj svedok potvrdil, že mu syn tieto peniaze odovzdal.

Právna zástupkyňa oprávneného poukazovala na to, že otec napriek tomu, že deklaruje, že má len minimálne príjmy, vycestoval do Kanady. Otec potvrdil, že do Kanady odcestoval za svojou sestrou 12.6.2015 a vrátil sa 5.7.2015. Sestra ho tam pozvala a uhradila mu aj letenku. Hradila aj všetky jeho výdavky, ktoré mal s návštevou u nej.

Súd vypočul v konaní aj rodičov povinného, ktorí uviedli, že ich syn už dlhú dobu žije u nich, lebo mu nevyšlo ani jedno z manželstiev. Vnuka z prvého manželstva mali veľmi radi, radi ho doma vítali. Ich syn pracuje asi 2 - 3 roky na dohodu pre firmu M. a vedia o tom, že tam zarába len minimum finančných prostriedkov, preto od neho ani nežiadajú, aby prispieval do domácnosti. Naopak oni mu pomáhajú uhrádzať vyživovacie povinnosti voči jeho dvom deťom. Na staršieho syna platí 126,- EUR a na mladšieho syna platí 70,- EUR mesačne. Skoro stále mu pomáhajú toto výživné platiť. Ich syn stratil zamestnanie, resp. musel vrátiť živnosť z dôvodu, že sa tak zhoršila hospodárska situácia, že mnohí

živnostníci živnosti vracali a medzi nimi bol aj ich syn, pretože nemal zákazky, nemal čo robiť. Musel však platiť odvody a dane. To bol hlavný dôvod, prečo vrátil živnostenské oprávnenie. Potom pracoval pre túto firmu len na dohodu. Od 15.10.2015 mal byť zamestnaný v riadnom pracovnom pomere na dobu neurčitú, preto tam robil aj za nižšiu mzdu, pretože mal vo výhľade, že bude túto odbornú prácu pre konkrétneho zamestnávateľa vykonávať. Do domácnosti svojich rodičov neprispieva. Kým ešte do roku 2011 pracoval ako živnostník, tak prispieval, ale keď živnosť vrátil, prestal pravidelne prispievať. Býva u nich asi 3 - 4 roky. Svedok poberá starobný dôchodok vo výške 560,- EUR a jeho manželka má dôchodok okolo 470,- EUR.

Otec nesúhlasil so zvýšením výživného vo výške navrhovanej oprávneným. Súhlasil so zvýšením výživného za obdobie od 1.9.2007 do 31.8.2010 na sumu 80,- EUR mesačne a od 1.9.2010 do budúcnosti na sumu 116,- EUR mesačne, tak ako to bolo určené rozsudkom zo dňa 7.3.2011. Pokiaľ oprávnený požaduje zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 56,43 EUR na sumu 116,- EUR mesačne, čo je viac ako dvojnásobok pôvodnej výšky a to už od 1.9.2007, podľa názoru otca od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2005 do 31.8.2010, teda do nástupu oprávneného na strednú školu, nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného v tejto výške a to aj z dôvodu, že nedošlo k podstatnému nárastu, či zmene výdavkov na strane oprávneného, ktorý v tomto období rovnako aj v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti už bol žiakom II. stupňa základnej školy, pričom príjmy otca v porovnaní s rokom 2005 zostali v tomto období približne na rovnakej úrovni. Naopak narástli jeho celkové výdavky aj z dôvodu, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosti k synovi E., ktorý sa narodil v roku 2006. Otec má za to, že zvýšenie výživného na navrhovanú čiastku 116,- EUR je dôvodné až od 1.9.2010, kedy oprávnený nastúpil na strednú školu, čo možno považovať za takú zmenu jeho pomerov, ktorá bola spojená so zvýšenými výdavkami. Čo sa týka požadovaného zvýšenia výživného na sumu 250,- EUR od 9.5.2014, podľa názoru otca oprávnený neuviedol žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali viac ako ďalšie dvojnásobné zvýšenie výživného oproti pôvodne navrhovanej výške. Skutočnosť, že oprávnený nadobudol plnoletosť nepredstavuje sama o sebe žiadnu zmenu jeho pomerov. K zmenám na strane oprávneného po 9.5.2014 nedošlo, keď oprávnený rovnako ako predtým navštevoval aj v tomto období rovnakú strednú školu. Pokiaľ oprávnený odôvodňoval potrebu zvýšenia výživného výdavkami spojenými s prípravou na vysokoškolské štúdium, je potrebné uviesť, že žiadnej takej prípravy sa nezúčastnil z dôvodu jeho nezáujmu o vysokoškolské štúdium, čo sám potvrdil na pojednávaní dňa 31.3.2015, keď uviedol, že štúdia má počas piatich rokov zatiaľ dosť. Navyše v období po 1.1.2013, teda po ukončení podnikania otca, došlo na strane otca k výraznému poklesu jeho príjmov. Otec preukázal, že počas celého tohto obdobia vyvíjal maximálne úsilie nájsť si zamestnanie vo svojom odbore, o čom svedčí aj to, že prijal prvú reálnu pracovnú ponuku, ktorú dostal a od septembra 2014 začal vykonávať práce na dohodu, i keď len brigádnicky, avšak s prísľubom trvalého pracovného pomeru, čo sa mu podarilo dosiahnuť až v októbri 2015. Ani jeho mzda vo výške 380,- EUR brutto mu však nedovoľuje platiť výživné vo výške 250,- EUR, čo je viac ako 2/3 - iny jeho mzdy a už vôbec nie požadované výživné na tvorbu úspor. Poukazoval na to, že treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že príjmy matky od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2005 výrazne a konštantne rástli. Matka po materskej dovolenke nastúpila do zamestnania a už v roku 2007 dostávala mzdu vo výške približne 450,- EUR mesačne a táto postupne každoročne sa zvyšovala až na momentálnu priemernú výšku 1.000,- EUR v roku 2015. Nie je možné aplikovať ustanovenie paragrafu 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, lebo nie sú splnené podmienky na jeho aplikáciu, keďže otec dokladoval všetky svoje príjmy a výdavky a splnil všetky povinnosti, ktoré toto zákonné ustanovenie predpokladá. Čo sa týka sumy poskytnutej rodičom otca vo výške 16.000,- EUR, nešlo o vrátenie daru, ale o vrátenie peňažných plnení, ktoré rodičia otcovi poskytovali v čase, keď bol nezamestnaný a nevedel prispievať na ich domácnosť. Ak by napriek týmto skutočnostiam určil súd výživné vo výške, ktorá presahuje čiastky výživného, ktoré už otec v rozhodnom období uhrádzal, žiadal otec na dlžné výživné započítať sumu, ktorú v tomto období otec zaplatil nad rámec právoplatne určenej vyživovacej povinnosti, ako aj poskytnuté vecné plnenia. ktoré vyčíslili vo výške 245,96 EUR.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčia.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Súd sa priklonil k tvrdeniam právnej zástupkyne matky a oprávneného, že v čase, keď otec podnikal, t.j. v rokoch 2007 - 2011 je potrebné vychádzať z jeho vtedajšieho obratu vo firme a nie z čistého zisku. Otec v roku 2007 mal príjem vo výške 68.000,- Sk (2.257,19 EUR) brutto, od 1.9.2007 podnikal ako živnostník a základ dane bol vo výške 138.021,- Sk (4.581,46 EUR), za rok 2008 mal príjmy vo výške 480.535,- Sk (15.950,84 EUR) a výdavky 366.116,- Sk (12.152,82 EUR), zisk mal vo výške 114.419,- Sk (3.798,02 EUR). V českej firme pracoval do júna 2009 a jeho priemerný mesačný príjem bol 589,40 EUR netto. V roku 2010 mal príjem z podnikateľskej činnosti v priemere 380,- EUR. V roku 2011 otec bol dlhšiu dobu nezamestnaný a to od 1.1.2013 a doteraz je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 11.8.2014 pracoval na dohodu o vykonaní práce pre spoločnosť M., s.r.o., so sídlom A., F. Č.. XXX ako elektromontér. Mal dohodnutú pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2014 a mohol odpracovať maximálne 350 hodín ročne. Uviedli, že za toto obdobie v auguste 2014 zarobil 83,14 EUR; v septembri 2014 zarobil 117,78 EUR; v októbri 2014 zarobil 110,85 EUR; v novembri 2014 zarobil 110,85 EUR.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k citovaným zákonným ustanoveniam dospel súd k záveru, že na strane maloletého jeho rastom a vyspievaním došlo k pravidelnej zmene jeho potrieb. Fyzickým rastom a psychickým vyspievaním sa jeho potreby menili každým rokom, či to už boli potreby základné - strava a odievanie, rovnako školské potreby a potreby na jeho všestranný rozvoj, výdavky na lekárske ošetrenia. Oprávnený bol na výživné od otca odkázaný, matka zo svojho príjmu dokázala zabezpečiť len základné potreby ich syna. Obom rodičom však pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka mala v roku 2007 príjem o polovicu nižší ako otec oprávneného. Ak otec bol schopný v čase, keď nikde nepracoval, resp. pracoval za mzdu nižšiu ako minimálna mzda prispievať na syna sumou 116,- EUR mesačne, v čase, keď podnikal a mal príjmy vyššie, nebol dôvod vyhovieť jeho žiadosti o určenie výšky výživného vo výške 80,- EUR mesačne ako navrhoval. Súd nepriznal oprávnenému výživné vo výške 250,- EUR za obdobie od jeho plnoletosti, ani sumu na úspory vo výške 33,19 EUR vzhľadom k tomu, že sa v konaní nepreukázalo, že otec mal vyššie príjmy ako deklarované.

Súd pri určení výživného však prihliadol aj k ustanoveniam § 75 Zákona o rodine v tom, že zákonná vyživovacia povinnosť vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov, t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Preto súd pri určení výšky výživného nevychádzal len z prezentovanej odmeny otca poskytovanej mu firmami, v ktorých bol a je zamestnaný, ale z fiktívnej sumy, pretože dospel k záveru, že povinný bezdôvodne zotrvával v očakávaniach zamestnania sa vo firme, ktorá mu prisľúbila uzatvoriť pracovný pomer na dobu neurčitú a nehľadal si zamestnanie v iných sférach, resp. v zahraničí.

Zvýšením výživného od 1.9.2007, kedy sa začal školský rok oprávneného na druhom stupni štúdia, s čím sú pravidelne zvyšované výdavky rodičov školopovinných detí, do 30. 6.2015, kedy maturitnou skúškou ukončil oprávnený štúdium a teoreticky sa mohol zamestnať, vzniklo dlžné výživné ako násobok jeho zvýšenia o 59,58 EUR vo výške 1.601,65 EUR, ktoré s prihliadnutím k reálnym príjmom otca a ustanoveniu § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi splatiť vo dvoch splátkach. Po zvýšení výživného by mal otec za uvedené obdobie zaplatiť 10.440,- EUR, avšak dobrovoľne uhrádzal sumu vyššiu ako mal určenú a do 31.10.2015 zaplatil 8.838,35 EUR. Súd neodpočítal od dlžnej sumy cenu za darčeky, ktoré otec v priebehu tohto obdobia kúpil synovi, keďže neslúžili na jeho výživu alebo zabezpečovanie jeho základných potrieb.

Súd vyhovel žiadosti otca na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti, pretože tak, ako uviedol vo svojom návrhu, oprávnený má možnosť sa zamestnať, ak neštuduje na vyššom stupni štúdia, ktoré ukončil maturitnou skúškou. Nezobral do úvahy tvrdenia oprávneného, že s návrhom otca ukončiť jeho vyživovaciu povinnosť k synovi nesúhlasí z dôvodu, že jeho otec si počas ôsmich rokov nebol schopný nájsť primerané zamestnanie, hoci mal už svoj vek a dlhoročné pracovné skúsenosti. On ako absolvent má na hľadanie si práce oveľa ťažšie podmienky. Od 4.12.2015 vykonáva absolventskú prax vo firme F. C. &. C.. Odmenu mu bude vyplácať úrad práce, ktorý mu absolventskú prax zabezpečil. Návrhu otca súd vyhovel z dôvodu, že aj keď oprávnený nemá ešte stabilnú prácu, ktorá by zodpovedala jeho kvalifikácii, predsa len nie je bez akýchkoľvek príjmov. V zmysle ustanovenia § 62 Zákona o rodine je oprávnený ukončením prípravy na povolanie schopný sám sa živiť.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.