Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-225-2013.pdf
PDF · 146.1 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/225/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: INGSTEEL, spol. s r.o., Tomášiková 17, Bratislava 820 09, IČO: 17 320 429, zast.: RASLEGAL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava-Staré mesto 811 02, proti odporcovi: PORR s.r.o., Plynárenská 1, Bratislava 821 09, IČO: 36 667 102, zast.: Šiška & Partners s.r.o., Palisády 33, Bratislava 811 06, o zaplatenie 1.232.134,17 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.232.134,17 EUR spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22.192,70 EUR od 5.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 40.159,73 EUR od 1.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 67.962,62 EUR od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 69.500,- EUR od 2.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 33.227,50 EUR od 31.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 477.200,16 EUR od 31.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 521.891,46 EUR od 16.3.2013 do zaplatenia, trovy konania v sume 33.193,50 EUR ako aj trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 31.300,48 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 3.5.2013 domáhal zaplatenia sumy 1.232.134,17 EUR s prísl., titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny za zhotovenie diela.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 2.5.2012 došlo medzi právnym predchodcom odporcu - POOR (Slovensko) s.r.o. a ním k uzavretiu Zmluvy o združení, na základe ktorej sa obe zmluvné strany zaviazali vyvinúť úsilie na získanie zákazky „Stavebný zámer Hornbach, Bratislava II“ (ďalej len „Zákazka“), ktorej investorom bola spoločnosť HORNBACHIMMOBILIEN SK - BW s.r.o. (ďalej len „Investor“). Napriek existencii podpísanej platnej a účinnej Zmluvy o združení, v zmysle ktorej obe zmluvné strany mali
v prípade získania Zákazky podpísať s investorom zmluvu o dielo spoločne (ust. čl. III bod 3 ZoZ), odporca uzavrel zmluvu o dielo s investorom bez jeho účasti. V júli 2013 na základe pokynu odporcu, následne potvrdeného dňa 2.8.2012 doručením objednávky odporcu (ďalej ako „Objednávka“), začal realizovať práve ne časti zákazky: „Stavba oceľovej konštrukcie, plášťa, strechy, výplne otvorov, betónové prefabrikáty“ (ďalej ako „Dielo“) na podklade cenovej ponuky zo dňa 3.4.2012 za dohodnutú odmenu vo výške 3.082.319,- EUR (ďalej ako „Cenová ponuka“ a „Odmena“). Zmluvný vzťah medzi ním a odporcom mal byť riešený v zmluve o dielo, k uzavretiu ktorej napriek rokovaniam, v osobitnej písomnej forme, nedošlo. Nakoľko práce na Diele vykonával na základe písomnej objednávky, zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
V súlade s Objednávkou realizoval časti Diela v rozsahu podľa Cenovej ponuky. Podľa zaužívanej praxe a obchodných zvyklostí realizoval a fakturoval práce na Diele na základe súpisu skutočne vykonaných prác raz mesačne v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Napriek tomu, že práce na Diele vykonával v súlade s dohodnutým rozsahom a pokynmi odporcu, odporca opakovane v rozpore so skutočným rozsahom vykonaných prác preukázaných súpisom vykonaných prác, tento opakovane odmietal potvrdiť svojim podpisom. V dôsledku toho mu neuhrádzal odmenu za zrealizované práce v dohodnutom rozsahu v plnej výške, ale len čiastočne alebo vôbec a to bez preukázateľných dôvodov oprávňujúcich odporcu na takéto konanie. V rozpore so skutkovým stavom, uzavretou zmluvou o dielo a právnym stavom mu odporca vystavené faktúry vracal, čím fakticky bránil a naďalej bráni fakturácii ním skutočne vykonaných prác. Napriek tomu pre odporcu vykonal všetky ním požadované práce, ktoré však do dnešného dňa v celom rozsahu neuhradil. Ako je zrejmé zo zoznamu neuhradených záväzkov odporcu, tento si svoje povinnosti čiastočne plnil do decembra 2012, pričom od tohto termínu si svoje povinnosti hradiť cenu Diela neplnil vôbec. Vo vzťahu k čiastočným úhradám záväzkov odporcu má za to, že pokiaľ odporca k realizácii pristúpil, svoj záväzok voči nemu vo zvyšnej časti hradeného vyúčtovania v súlade s ust. § 407 ods. 3 Obch. zák. vo zvyšku uznal. Odporca nikdy oprávnenosť faktúr, z ktorých čiastočne plnil nenamietal a teda možno usudzovať, že ich čiastočnou úhradou ich uznal aj vo zvyšku. Za práce vykonané na Diele vystavil nasledovné faktúry:
- august 2012, č. 2012473, na sumu 266.312,36 EUR, splatná 4.10.2012, neuhradené 22.192,70 EUR;
- september 2012, č. 2012545, na sumu 481.916,76 EUR, splatná 31.10.2012, neuhradené 40.159,73 EUR;
- október 2012, č. 2012577, na sumu 815.551,44 EUR, splatná 20.11.2012, neuhradené 67.962,62 EUR;
- november 2012, č. 2012681, na sumu 834.000,- EUR, splatná 1.1.2013, neuhradené 69.500,- EUR;
- december 2012, č. 2012720, na sumu 398.730,- EUR, splatná 30.1.2013, neuhradené 33.227,50 EUR;
- december 2012, č. 2012721, na sumu 477.200,16 EUR, splatná 30.1.2013, neuhradené v celej sume;
- január 2013, č. 2013022, na sumu 417.962,46 EUR, splatná 15.3.2013, neuhradené v celej sume;
- február 2013, č. 2013023, na sumu 103.929,- EUR, splatná 15.3.2013, neuhradené v celej sume.
Odporca predmetné faktúry vo vyúčtovaných výškach v lehote splatnosti neuhradil. Tým, že odporca neuhradil svoj záväzok v lehote splatnosti, dostal sa preukázateľne do omeškania, na základe čoho si uplatňuje k dlžnej istine aj príslušný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov A.. J. F., A.. K. F. C. A.. E. B., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu (PORR (Slovensko) a.s., Plynárenská 1, Bratislava 821 09, IČO: 00 683 507) bola dňa 2.5.2012 uzavretá Zmluva o združení, pričom účelom združenia bolo podanie spoločnej ponuky na zhotovenie zákazky „Hornbach BA II“ a ďalej, pokiaľ vyhlasovateľ súťaže uzatvorí s účastníkmi združenia na podklade ich spoločnej ponuky zmluvu o dielo, aj spoločné zhotovenie diela (účastníci združenia budú vystupovať vo vzťahu k objednávateľovi ako zhotoviteľ). Právny predchodca odporcu objednávku zo dňa 2.8.2012 u navrhovateľa objednal prevedenie výkonov „Stavba oceľovej konštrukcie, plášťa, strechy, výplne otvorov, betónové prefabrikáty“ za objednávkovú-paušálnu cenu podľa výkazu výmer v sume 3.052.319,- EUR (oceľová konštrukcia, plášť, strecha - 3.052.319,- EUR, realizačná dokumentácia 30.000,- EUR). Cenu diela navrhovateľ vyúčtoval faktúrami pričom rozsah prác bol potvrdzovaný na zisťovacích protokoloch o vykonaných prácach za príslušné obdobie, resp. súpisoch prác za príslušné obdobie: Faktúra č. 2012473 zo dňa 14.9.2012 (v zmysle dohodnutého splátkového harmonogramu vo výške 7,2 % a odsúhlaseného odovzdávacieho protokolu) na sumu 266.312,36 EUR s lehotou splatnosti 4.10.2012, z ktorej zostala neuhradená suma 22.192,70 EUR; zisťovací protokol zo dňa 31.8.2012 a súpis prác zo dňa 31.8.2012/14.9.2012 za sledované obdobie 1.8.2012 - 31.8.2012. Faktúra č. 2012545 zo dňa 11.10.2012 (v zmysle dohodnutého splátkového harmonogramu vo výške 13 % a odsúhlaseného odovzdávacieho protokolu) na sumu 481.916,76 EUR s lehotou splatnosti 31.10.2012, z ktorej zostala neuhradená suma 40.159,73 EUR; zisťovací protokol zo dňa 10.10.2012/11.10.2012 a rekapitulácia práce zo dňa 10.10.2012/11.10.2012 za sledované obdobie 1.9.2012 - 30.9.2012.
Faktúra č. 2012577 zo dňa 31.10.2012 (v zmysle dohodnutého splátkového harmonogramu vo výške 22 % a odsúhlaseného odovzdávacieho protokolu) na sumu 815.551,44 EUR s lehotou splatnosti 20.11.2012, z ktorej zostala neuhradená suma 67.962,62 EUR; zisťovací protokol zo dňa 31.10.2012 a rekapitulácia práce zo dňa 31.10.2012 za sledované obdobie 1.10.2012 - 31.10.2012. Faktúra č. 2012681 zo dňa 12.12.2012 (v zmysle dohodnutého splátkového harmonogramu vo výške 30,5 % skutočne realizovaných výkonov) na sumu 834.000,- EUR s lehotou splatnosti 1.1.2013, z ktorej zostala neuhradená suma 69.500,- EUR; zisťovací protokol zo dňa 30.11.2012/4.12.2012 a rekapitulácia práce zo dňa 30.11.2012/4.12.2012 za sledované obdobie 1.11.2012 - 30.11.2012, príloha č. 2 ku fakturácii za november 2012 (oprava zmluvnej ceny) zo dňa 30.11.2012/4.12.2012. Faktúra č. 2012720 zo dňa 31.12.2012 (stavebné práce v zmysle priloženého súpisu vykonaných prác) na sumu 398.730,- EUR s lehotou splatnosti 30.1.2013, z ktorej nebolo uhradené 33.227,50 EUR.
Faktúra č. 2012721 zo dňa 31.12.2012 (stavebné práce v zmysle priloženého súpisu vykonaných prác) na sumu 477.200,16 EUR s lehotou splatnosti 30.1.2013, neuhradená v celom rozsahu; zisťovací protokol zo dňa 27.12.2012/3.1.2013 a rekapitulácia práce zo dňa 27.12.2012/3.1.2013 za sledované obdobie 1.12.2012 - 31.12.2012, príloha č. 2 ku fakturácii za december 2012 (oprava zmluvnej ceny) zo dňa 27.12.2012/3.1.2013. Faktúra č. 2013022 zo dňa 13.2.2013 (stavebné práce v zmysle priloženého súpisu vykonaných prác) na sumu 417.962,46 EUR s lehotou splatnosti 15.3.2013, neuhradená v celom rozsahu; zisťovací protokol zo dňa 25.1.2013/8.2.2013 a rekapitulácia práce zo dňa 25.1.2013/8.2.2013 za sledované obdobie 1.1.2013 - 31.1.2013, príloha č. 2 ku fakturácii za december 2012 (oprava zmluvnej ceny) zo dňa 27.12.2012/3.1.2013. Faktúra č. 2013023 zo dňa 13.2.2013 (naviac práce v zmysle priloženého súpisu vykonaných prác) na sumu 103.929,- EUR s lehotou splatnosti 15.3.2013, neuhradená v celom rozsahu; zisťovací protokol zo dňa 12.2.2013 a rekapitulácia práce zo dňa 12.2.2013 za sledované obdobie 1.2.2013 - 11.2.2013.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že k tvrdeniu navrhovateľa, že odporca schválne sám podpísal zmluvu o dielo s investorom je potrebné uviesť, že odporca v súlade s navrhovateľom predloženou Zmluvou o združení zo dňa 2.5.2012 predložil svoju ponuku investorovi tak, že pre prípad získania zákazky bude stavebné výkony poskytovať v združení s navrhovateľom. Z predloženého dokumentu teda jasne vyplýva, že odporca mal záujem uzatvoriť Hlavnú zmluvu o dielo v združení s navrhovateľom. K uzavretiu Hlavnej zmluvy o dielo investorom iba s odporcom došlo výlučne z toho dôvodu, že investor bol ochotný uzavrieť Hlavnú zmluvu o dielo iba s jednou spoločnosťou. Aj napriek tomu však poveril navrhovateľa vykonaním značnej časti objemu zákazky z Hlavnej zmluvy o dielo a preto rozhodne odmieta tvrdenia navrhovateľa o nedodržaní Zmluvy o združení. Že mal v úmysle podiel navrhovateľa na zákazke z Hlavnej zmluvy o dielo ďalej zvyšovať, vyplýva tiež zo záveru Objednávky. Ako ďalej správne uvádza navrhovateľ v návrhu, mal byť zmluvný vzťah medzi nimi ďalej predmetom osobitnej zmluvy o dielo. Osobitná zmluva o dielo mala podľa zámeru oboch strán obsahovo vychádzať z Hlavnej zmluvy o dielo, resp. na ňu priamo odkazovať, ku jej uzavretiu však napriek rokovaniam nedošlo. Navrhovateľ však opomína dodať, že odporca sa po celý čas iniciatívne snažil o uzatvorenie predmetnej zmluvy a po neprijatí jeho návrhu zo strany navrhovateľa intenzívne spolupracoval na úprave návrhu zmluvy zo strany navrhovateľa, pričom bol dokonca ochotný v záujme uzatvorenia zmluvy vypustiť z návrhu svoje všeobecné zmluvné podmienky, čo je zároveň aj jasným poukazom na to, že odporca navrhovateľa v ich internom vzťahu aj naďalej považoval skôr za rovnocenného partnera ako subdodávateľa. Nakoľko k uzavretiu osobitnej zmluvy o dielo medzi účastníkmi nakoniec napriek vôli odporcu nedošlo, je potrebné sa ďalej na tomto mieste zaoberať otázkou, čím sa faktický vzťah navrhovateľa a odporcu vlastne riadil. Základným dokumentom v tomto smere je Objednávka, spoločne so Súpisom prác Ingsteel k 18.7.2012 obsahujúcim práce spadajúce do kompetencie navrhovateľa a tiež Koncept termínového plánu, ktorého sa mal navrhovateľ držať. Okrem iných dokumentov a stavebných podkladov, ktoré boli navrhovateľom odporcovi sprístupnené, boli navrhovateľovi sprístupnené aj dokumenty v zmysle obsahu k objednávke Fa. Ingsteel k 15.8.2012 (ďalej len „Obsah k Objednávke“). Na Obsahu k Objednávke sa okrem iného pod bodom 3. nachádza aj Hlavná zmluva o dielo medzi investorom a odporcom. Navrhovateľ teda mal možnosť sa so znením tejto zmluvy zoznámiť, vedel čo je jej obsahom a pokračovaním v práci na základe jemu poskytnutých podkladov dal jasne najavo, že je s ňou uzrozumený. To, že pre odporcu je vo vzťahu k navrhovateľovi mimoriadne relevantná aj
Hlavná zmluva o dielo, mu muselo byť zrejmé tiež aj z emailu odporcu navrhovateľovi zo dňa 15.8.2012, v ktorom sa na Hlavnú zmluvu o dielo priamo odvoláva. Pre úplnosť je potrebné dodať, že stavba nákupného centra, ako bolo predmetom Hlavnej zmluvy o dielo, predstavuje zložitý organizmus, ktorého jednotlivé zložky (generálny dodávateľ a subdodávatelia, prípadne ďalší dodávatelia subdodávateľov) sú vo svojich výkonoch od seba závislé (napríklad pri omeškaní jedného subdodávateľa ostatní nemôžu pracovať a pod.). Z tohto dôvodu, ako už bolo uvedené vyššie, bola navrhovateľovi sprístupnená relevantná stavebná dokumentácia a jeho výkon spoločne s jeho následkami aj napriek neuzavretiu osobitnej zmluvy o dielo medzi ním a odporcom nie je možné posudzovať samostatne, ale vždy iba v kontexte s celou stavbou, a to aj v prípade nepodpísania osobitnej zmluvy. Navrhovateľ, ako spoločnosť poskytujúca služby na úseku stavebníctva už od roku 1991 si takýchto synergií v prípade veľkých stavebných projektov v každom prípade musel byť vedomý. Už krátko po zahájení prác navrhovateľom sa začali prejavovať ich nedostatky, resp. nedorobky spočívajúce hlavne v nedodržiavaní dohodnutých zmluvných termínov, nedostatočnom pracovnom nasadení personálu navrhovateľa a jeho počtu, neúplných a nedostatočných predložených podkladoch, netesnosti striech, problémoch so statikou, celkovou kvalitou a trvanlivosťou výkonov a iných. O týchto nedostatkoch odporca navrhovateľa priebežne informoval, pričom ho poučil aj o následkoch takýchto omeškaní. Nedostatky a nedorobky činnosti navrhovateľa však neunikli ani pozornosti investora stavby, ktorý na ne odporcu opakovane upozorňoval. Vo výsledku sa nedostatky a nedorobky činnosti navrhovateľa prejavili tak, že investor uznal k výplate odporcovi len 84,5 % objemu celkovej zákazky z Hlavnej zmluvy o dielo. Zo zadržaného objemu 10 % pripadalo na zádržné v zmysle bodu 2.6. Hlavnej zmluvy o dielo, pričom investor ohlásil, že si uplatní zmluvnú pokutu až do výšky 5 % a tiež náhradu škody v skutočnej výške (čl. 13 Hlavnej zmluvy o dielo), ktorá je momentálne predmetom vyčíslenia zo strany investora, všetko na základe omeškania odporcu, ku ktorému rozhodujúcou mierou prispel práve navrhovateľ. Celková hodnota časti objemu zákazky z Hlavnej zmluvy o dielo, ktorá bola zverená do kompetencie navrhovateľovi, predstavovala na základe Objednávky sumu vo výške 3.082.319,- EUR netto a a bola jednotlivými dodatkami navýšená na celkovú sumu 3.127.018,- EUR netto (ďalej len „Navrhovateľova časť zákazky“). Ako vyplýva z priloženej Rekapitulácie práce, odporca bol na základe zistení investora nútený reflektovať uznanie iba 84 % celkového objemu zákazky investora ďalej na navrhovateľa, nakoľko ho tento v značnej miere spôsobil a uznal navrhovateľovi výkony v celkovom objeme 2.649.258,91 EUR netto, čo približne zodpovedá 84,5 % navrhovateľovej časti zákazky. V súvislosti s nedostatkami a nedorobkami a tiež nedodržiavaniu termínov zo strany navrhovateľa a s tým súvisiacimi prestojmi na stavbe mu vznikli podstatné dodatočné náklady, spočívajúce jednak v nárokoch investora voči odporcovi, ale tiež v nákladoch na opravy a úpravy nedorobkov navrhovateľa či už priamo odporcom alebo tretími spoločnosťami, prípadne spôsobených prestojmi stavby. V súčasnosti má k dispozícii predbežný prehľad takto vzniknutých dodatočných nákladov, ktoré ku dnešnému dňu predstavujú sumu vo výške 1.509.849,- EUR netto, pričom naďalej pracuje na ich presnom vyčíslení a preto si vyhradzuje právo uvedenú sumu, resp. jej jednotlivé položky ďalej špecifikovať, upravovať a rozširovať. Do dnešného dňa vyplatil navrhovateľovi za jeho výkony sumu vo výške 2.563.468,01 EUR. Vzhľadom na uvedené rozsiahle náklady spôsobené navrhovateľom a s tým súvisiacim rizikom preplatku navrhovateľových výkonov musel pozastaviť ďalšie platby a teda aj ďalšiu kontrolu faktúr navrhovateľa a tieto čo do dôvodu ani čo do výšky neuznáva. Preto dôrazne
odmieta tvrdenia navrhovateľa, že by bezdôvodne odmietal potvrdiť výkazy prác navrhovateľa. Ohľadom tvrdení navrhovateľa, že čiastkové úhrady faktúr č. 2012473, č. 2012545, č. 2012577, č. 2012681 a č. 2012720 predstavujú uznanie záväzku podľa § 407 Obch. zák., je potrebné uviesť na pravú mieru, že tieto boli hradené so zrážkou 10 % DRL („Deckungsrücklass“, „krycí fond“) netto z brutto celkovej sumy jednotlivej faktúry. Po tom, ako navrhovateľovi uznal 84,5 % navrhovateľovej časti zákazky, však už vzhľadom na celkovú situáciu ohľadom nedodržaných termínov, ako aj nedostatkov a nedorobkov navrhovateľa nemohol pristúpiť na úhradu rozdielu medzi doteraz navrhovateľovi vyplatenou sumou a uznanou časťou navrhovateľovej časti zákazky, nakoľko mu v tom čase už s navrhovateľom vznikali významné náklady, resp. škody. Z ustanovenia § 407 ods. 3 Obch. zák. jasne vyplýva, že takýto úsudok bol neprípustný a preto v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že v prípade čiastočných úhrad sa jedná o uznanie záväzku. Ohľadom nasledovnej faktúry navrhovateľa č. 2012721 je potrebné uviesť, že táto bola vydaná za obdobie decembra 2012 rovnako ako už predchádzajúca hradená faktúra č. 2012720, pričom až do vtedy bola navrhovateľom vystavovaná mesačne iba jedna faktúra. Samotný navrhovateľ si tak zrejme bol
vedomý toho, že jeho výkony v žiadnom prípade nezodpovedajú za december ním celkovo fakturovanej sume a preto svoju faktúru rozdelil na dve časti. Preto decembrové výkony navrhovateľa uznáva iba v rozsahu faktúry č. 2012720. K posledným dvom faktúram navrhovateľa č. 2013022 a č. 2013023 je potrebné uviesť, že tieto taktiež nereflektovali celkové výkony navrhovateľa (napríklad z položiek faktúry č. 2013023 bolo možné uznať iba 2 z celkovo 6) a preto mohol k tomuto obdobiu uznať iba 84,5 % navrhovateľovej časti zákazky, avšak ako už bolo uvedené vyššie, ani túto odporcom uznanú časť nebolo možné navrhovateľovi v plnej miere vyplatiť. Pre úplnosť je potrebné tiež dodať, že navrhovateľ doteraz nepodpísal záverečný protokol týkajúci sa jeho prác a teda odovzdanie diela sa ešte neuskutočnilo. Pokiaľ by teda pristúpili na argumentáciu navrhovateľa v jeho odvolávaní sa na Obchodný zákonník, prídu podľa § 554 ods. 1 prvá veta v spojitosti s § 548 1 druhá veta, k záveru, že dielo (navrhovateľova časť zákazky) do dnešného dňa nebolo riadne vykonané a teda mu ani nevznikol nárok na cenu za dielo, a to ani po argumentačnej línii samotného navrhovateľa.
Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo v písomnej forme, tak ako pôvodne zamýšľali, ale na základe písomnej objednávky odporcu bola zmluva uzavretá ústnou formou. Navrhovateľ dielo riadne vykonal, jeho cenu priebežne účtoval faktúrami, z ktorých časť bola zo strany odporcu uhradená. V tejto časti v podstate došlo k uznaniu fakturovaných súm v zmysle § 407 ods. 3 Obch. zákonníka, keďže odporca súčasne s úhradou, resp. po nej navrhovateľovi neoznámil, že zostávajúcu neuhradenú časť neuznáva. V takom prípade sa dôkazné bremeno presúva na odporcu. Čo sa týka argumentov odporcu ohľadne skutočností, že dielo v podstate nebolo doposiaľ odovzdané a prevzaté poukázal na doterajšiu judikatúru ohľadne tejto otázky, kedy odovzdanie diela hlavnému investorovi sa považuje za to, že dielo bolo odovzdané zo strany subdodávateľa svojmu objednávateľovi. Odporca sa ďalej bráni tým, že v súvislosti s realizáciu diela mu mala vzniknúť škoda. Na preukázanie tejto skutočnosti však doteraz nepredložil žiadny dôkaz a podľa jeho vedomostí, zo strany investora mu nebola žiadna škoda ani vyúčtovaná, rovnako tak uplatňovaná ani žiadna zmluvná pokuta. Odporca navrhovateľovi uznal cenu v rozsahu 84,5 % z objemu celej zákazky. Pokiaľ existovala takáto interná dohoda
medzi odporcom a investorom ako jeho objednávateľom, čo doposiaľ preukázané nebolo, nemôže takúto internú dohodu prenášať na navrhovateľa.
Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že odporca nespochybňuje, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Zmluva o združení, na ktorú poukazuje navrhovateľ, však pre posúdenie danej právnej veci nie je relevantná. Pokiaľ sa mal zmluvný vzťah spravovať aj určitými zvyklosťami, je na navrhovateľovi, aby tieto zvyklosti aj preukázal. Z písomnej dokumentácie, ktorá bola predložená ako príloha k odporcu vyplýva, že dielo bolo vykonané s omeškaním a s vadami, ktoré musel odporca odstraňovať aj svojimi dcérskymi spoločnosťami alebo ďalšími tretími firmami. Zo strany hlavného investora bola voči odporcovi uplatnená náhrada škody ako i zmluvná pokuta, ktorá bola odporcom aj uhradená. Vzhľadom na uvedenú predloženú komunikáciu pritom nemožno usudzovať, že zo strany odporcu došlo k uznaniu zostávajúcej časti fakturovaných súm.
Svedok A.. J. F. k veci uviedol, že odporca je jeho zamestnávateľ. Spoločnosť PORR s.r.o., kde bol určitý čas aj konateľ, avšak nebol zodpovedný za uvedenú stavbu, bola generálnym dodávateľom obchodu so stavebninami HORNBACH v Devínskej Novej Vsi. Pôvodne mali byť navrhovateľ spolu s odporcom na uvedenej stavbe ako rovnocenní partneri, avšak po rozhodnutí spoločnosti HORNBACH ako investora, že chce mať zmluvu uzavretú iba s jedným dodávateľom, spoločnosť PORR bola generálnym dodávateľom a navrhovateľ ako hlavný subdodávateľ. Následne medzi navrhovateľom a odporcom prebiehali rokovania ohľadne zmluvných dojednaní, nakoniec však k podpísaniu dohodnutých vecí nedošlo. K podpísaniu písomnej zmluvy nedošlo z toho dôvodu, že sa strany nedohodli na textovej časti a podmienkach zmluvy. Práce prebiehali, avšak stavba sa dostávala do časového sklzu a z toho dôvodu hrozili finančné postihy zo strany investora. Počas realizácie stavby sa vyskytli určité technické problémy, ktoré bolo potrebné riešiť na úrovni investora a generálneho dodávateľa a subdodávateľa. Tieto veci spôsobovali, že sa stavba dostávala do sklzu. Na základe jednaní museli byť prijaté náhradné riešenia, rovnako vznikol problém v súvislosti s fakturáciou navrhovateľa. Problém fakturácie spočíval jednak v naviac prácach, ktoré si nárokoval navrhovateľ, avšak zo strany investora neboli uznané,
a druhý problém spočíval v dodatočných nákladoch na urýchlenie stavby a doriešenie technických problémov a v niektorých prípadoch na realizáciu činností, ktoré navrhovateľ nestíhal.
Na otázky súdu a právnych zástupcov ešte uviedol, že stavba meškala tri mesiace oproti pôvodnému termínu. Jedným z dôvodov meškania bola oneskorená realizácia statickej dokumentácie, druhým bola oneskorená dodávka materiálov na fasádu, a tretí dôvod boli časové sklzy pri realizácii dokončovacích prác. V prípade technického problému v súvislosti s izoláciou strechy subdodávateľ navrhovateľa, ktorý tieto práce realizoval, nestíhal tieto vykonávať v termíne. Z toho dôvodu boli v prvej fáze na podporu týchto prác poskytnutí pracovníci zo strany generálneho dodávateľa, až nakoniec tieto práce prezval samotný generálny dodávateľ a to takým spôsobom, že z jeho strany boli práce zadané novému poddodávateľovi, ktorý ich dokončil. Rokovaní o uzavretí medzi účastníkmi konania sa zúčastňoval. Tiež sa ich zúčastnili pán U. a pani M. vo veciach technických a pán Š. vo veciach textovej časti. Odporca navrhovateľa opakovane informoval, že zmluva, ktorú mali uzavrieť, by mala byť totožná so zmluvou, ktorú mal uzavretú odporca s investorom a bola prílohou navrhovanej zmluvy. Rozsah diela a jeho technická špecifikácia bola dohodnutá v položkovitom rozpočte celej stavby, pričom tabuľka a zoznam položiek bol súčasťou navrhovanej zmluvy, ktorá mala byť podpísaná. Navrhovateľ nepredložil podklady
k realizačnej statike včas, čo spôsobovalo následné narastanie sklzu. Cena bola určená tým spôsobom, že boli nacenené jednotlivé položky a tieto vynásobené množstvom ktoré sa následne sčítali. Cena bola dohodnutá ako paušálna, fixná cena za dohodnutý predmet diela. Dielo bolo dokončené s omeškaním a so závadami, ktoré sa následne odstraňovali. Odporca bol v zmysle zmluvy o združení oprávnený uzavrieť zmluvu o dielo s investorom samostatne. Vecne bol rozsah diela zadaný tak, ako bol dohodnutý v zmluve o združení, finančne bolo zadané menej. Navrhovateľom boli vykonané všetky práce, ktoré požadoval odporca. Objednané naviac práce boli zrealizované. Rozsah diela nebol zo strany investora vecne namietaný, kvalitatívne nespočetne krát. Odporca účtoval investorovi v zmysle zmluvy, ktorú mali uzavretú. Nejednalo sa o zrkadlový obraz faktúry, ktorá bola predložená zo strany navrhovateľa. Za tieto práce investor zaplatil, avšak po zrážke škôd a penalizácie. Odporcovi bola udelená pokuta 160.000,- EUR v súvislosti s nedodržaním termínu a z toho vzniknutých škôd. Investor dielo od odporcu prevzal, pre verejnosť však neotvoril v plánovanom termíne. Práce na stavbe vykonávalo asi 45 subdodávateľov.
Svedok A.. K. F. k veci uviedol, že zamestnancom navrhovateľa je asi 10 rokov. Navrhovateľ sa k predmetnej zákazke dopracoval tým, že s odporcom bola uzavretá zmluva o združení, na základe ktorej sa následne prihlásil do obchodnej súťaže na zhotovenie obchodného centra HORNBACH v Devínskej Novej Vsi. Táto súťaž bola úspešná a mala byť uzavretá zmluva medzi združením a spoločnosťou HORNBACH ako investorom. V skutočnosti bola uzavretá zmluva zo strany odporcu a investora, bez ich účasti. Z uvedeného dôvodu začali realizovať práce, ktoré im boli zadané spoločnosťou odporcom na základe objednávky. Medzi tým však prebiehali rokovania ohľadne uzavretia zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, aby mohli realizovať dielo v taktom rozsahu a za takých podmienok, ako bolo dohodnuté v zmluve o združení. Zo strany odporcu boli realizované zemné práce a základy a po ich zrealizovaní začali realizovať ich časť v zmysle objednávky, a to skelet, opláštenie a strešný plášť. S prácami začali ku koncu jarného obdobia niekedy v apríly, máji 2012. Presne sa to dá zistiť podľa stavebných denníkov. Z ich strany boli práce ukončené na jar v roku 2013 s tým, že odporca si priebežne zabezpečoval realizáciu stavebných prác. Fakturácia prebiehala na začiatku v zmysle dohodnutých podmienok pravidelne každý mesiac, pričom tieto boli aj uhrádzané, faktúry od decembra 2012 až do ukončenia však už boli zo strany odporcu z rôznych dôvodov vracané a neuznávané. Dielo bolo dokončené, odovzdané, avšak k podpísaniu preberacieho protokolu nedošlo, nakoľko sa strany nevedeli dohodnúť na znení. Podľa mojich informácii odporca dielo odovzdal investorovi, objekt je zo strany investora prevádzkovaný a k jeho otvoreniu došlo v požadovanom prezentovanom termíne.
Na otázky súdu a právnych zástupcov ešte uviedol, že Rozsah podielu jednotlivých členov združenia na predmete diela nebol dodržaný, realizované bolo menej oproti tomu čo bolo deklarované v zmluve o združení približne o 1,5 mil. EUR. V objednávke nebol zo strany odporcu určený termín dokončenia diela, termíny sa pribežne aktualizovali podľa stavu zhotovovania diela. Sklzy boli spôsobné tromi faktormi: po prvé stavebná pripravenosť zo strany odporcu resp. iných subdodávateľov, po druhé zmeny projektovej dokumentácie a po tretie schvaľovací proces zo strany zástupcu investora. Naviac práce vznikali z dôvodu požiadaviek odporcu. Navrhovateľ vykonal všetky práce, ktoré boli vyúčtované, zazmluvnené a ktoré boli zo strany odporcu požadované. Odporca vykonanie rozsahu týchto prác nenamietal. Výhrady
odporcu k rozsahu prác neboli konkrétne, odpovede boli iba všeobecné, vyhýbavé, len aby nemusel byť súpis prác z ich strany potvrdený. Moja úloha v súvislosti
s realizáciou predmetného diela spočívala v kontrolovaní priebehu výstavby, či prebieha v zmysle objednávok a dojednaní. Na konkrétnu stavbu bol vyčlenený hlavný stavbyvedúci a dvaja stavby vedúci. V rámci doterajšej praxe a dosiahnutého vzdelania ako stavebného inžiniera je schopný posúdiť kvalitu realizovanej práce. Nevie jednoznačne potvrdiť, ale predpokladá, že zo strany odporcu bola snaha preniesť obsah zmluvy s investorom aj do zmluvy a navrhovateľom. Obchodné rokovania v súvislosti s prípravou zmluvy viedol obchodný riaditeľ A.. Š.. Nevie, či bola navrhovateľovi poskytnutá zmluva uzavretá medzi odporcom a investorom. Dá sa povedať, že stavenisko zo strany odporcu bolo navrhovateľovi odovzdané v dohodnutom termíne, sklz predstavoval možno niekoľko dní. Avšak stavebná pripravenosť v uvedenom období zo strany odporcu nebola stopercentná. Počas priebehu realizácie diela sa konali stretnutia účastníkov, a to na pravidelných kontrolných dňoch, resp. špeciálne zvolávané stretnutia z určitých konkrétnych dôvodov a to najmä o otázkach termínov, ako aj odsúhlasovanie technických a projektových riešení. Medzi zástupcami navrhovateľa a statikom odporcu prebiehali stretnutia, aj osobné, aj prostredníctvom elektronickej pošty, predmetom ktorých bolo odsúhlasovanie projektovej dokumentácie a to dielenskej, resp. výrobnej. Termín odovzdania diela zo strany odporcu investorovi im bol zrejme oznámený, známy im bol termín otvorenia obchodného centra. Navrhovateľ dielo odovzdal riadne a včas s tým, že zistené vady a nedorobky odstránil. Nemá vedomosť o tom, že by odporca, resp. iný dodávateľ odstraňoval za nich výsledky stavebnej práce, všetky reklamácie, ktoré boli uplatnené, sa odstraňujú. Od otvorenia obchodného centra bolo zo strany odporcu vznesených približne 30 reklamácii, ktoré boli všetky odstránené.
Svedok A.. E. B. k veci uviedol, že u navrhovateľa je v pracovnom pomere od augusta 2007, pričom pracuje na funkcii projektového manažéra, resp. hlavného stavbyvedúceho. Ich spoločnosť zabezpečovala zhotovenie skeletu opláštenia ako i strechy na stavbe predajne HORNBACH v Devínskej Novej Vsi. Práce začali v júli 2012. Tak ako na každej stavbe, tak aj na stavbe v HORNBACHU sa vyskytovali určité problémy. Tie sa týkali najmä oblasti dodržiavania dohodnutých termínov, čo bolo spôsobené nedostatočnou stavebnou pripravenosťou, resp. dolaďovaním a dojednávaním technických postupov v súvislosti s realizáciou stavby. Konkrétne sa jednalo o neskoré odovzdanie základov, neskorým odovzdaním fasády, na ktorej mali realizovať opláštenie. Omeškanie s odovzdaním stavebnej pripravenosti mohlo byť v rozmedzí jedného alebo dvoch týždňov.
Na otázky právnych zástupcov ešte doplnil, že o žiadnom konkrétnom termíne dokončenia a odovzdania diela vedomosť nemal, keďže nevidel ani žiadnu zmluvu, vždy sa o termínoch hovorilo iba v rámci rokovaní na stavbe. Navrhovateľ vykonal všetky práce, ktoré boli odporcom objednané. Vykonané boli iba také práce, ktoré boli objednané. Pokiaľ bolo realizované aj niečo navyše, bolo to na základe objednávky. Nepamätá si, že by zo strany odporcu bolo vytýkané, že nejaké práce neurobili, resp. urobili navyše. K termínu požadovanom odporcom bolo dielo vykonané včas. Dielo odporcovi umožnili užívať a v podstate ho aj užívateľ užíva. Dielo bolo riadne skolaudované. Po odovzdaní diela boli nejaké reklamácie, tieto sa postupne odstránili o čom existujú protokoly o odstránených vadách. Zmluvu podpísanú medzi investorom a odporcom nevidel. Termín odovzdania diela zo strany odporcu investorovi mu známy nebol. Existoval súpis prác pričom realizované boli naviac práce na základe objednávky. Či boli nejaké práce vypustené si už presne nepamätá, ale myslí si, že nie. Nebola taká časť diela, ktorú navrhovateľ nebol schopný dokončiť podľa požiadaviek odporcu, keďže všetko dokončili. Časť strechy v objeme asi do 15 % bola
realizovaná spoločnosťou z Rakúska formou subdodávateľskej výpomoci. Uvedená spoločnosť bola odporúčaná odporcom. Jednalo sa o výpomoc, nakoľko v tom čase nemali dostatočné pracovné kapacity. V prípade reklamovaných vád sa jednalo sa o zatekanie strechy a funkčnosť protipožiarneho systému.
Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák., pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
Podľa § 555 ods. 1 Obch. zák., ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.
Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB bola v období od 11.7.2012 do 7.5.2013 vo výške 0,75 % ročne.
Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 323 ods. 2 Obch. zák., za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela v sume 1.232.134,17 EUR a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa nasledujúcom po splatnosti každej jednotlivej faktúry do zaplatenia.
Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Akceptáciou písomnej objednávky došlo medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák., ktorá skutočnosť v podstate ani nebola medzi účastníkmi sporná. Odporca však namietal, že navrhovateľovi nárok na zaplatenie ceny diela nevznikol, nakoľko dielo v podstate doposiaľ nebolo riadne ukončené a odovzdané z dôvodu existencie vád.
Pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela a jej splatnosť je rozhodujúca dohoda zmluvných strán. Tie sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny pred alebo po dokončení diela. Pre platenie platí zásadná úprava vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej ceny po vykonaní diela. Zmluvné strany si však v zmluve môžu dohodnúť úpravu odlišnú od tejto zásady. Nárok na zaplatenie ceny za zhotovenie diela zhotoviteľovi vzniká prevzatím diela, pokiaľ neexistuje dohoda, upravujúca splatnosť ceny odlišne od všeobecnej úpravy.
Z následného správania strán a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli možno konštatovať, že nárok na zaplatenie ceny diela navrhovateľovi vznikol po zrealizovaní časti
diela, ktorej rozsah bol potvrdzovaný na zisťovacích protokoloch, súpisoch, resp. rekapituláciách prác, ktoré slúžili ako podklad pre vystavenie faktúr, ktorými bola cena za jednotlivé etapy účtovaná. Navrhovateľ takto vystavil celkovo osem faktúr, z ktorých prvých päť (august až december 2012) boli čiastočne uhradené. Ďalšie tri vystavené faktúry (za december až február 2012, pričom za december boli vystavené dve faktúry) odporca neuhradil ani čiastočne. Pritom však investor od odporcu dielo prevzal a navrhovateľom realizované a dodané práce boli odporcom vyúčtované investorovi, čo potvrdil svedok A.. F.. Zároveň potvrdil aj skutočnosť, že navrhovateľ realizoval aj naviac práce, ktoré si odporca objednal.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie istiny 1.232.134,17 EUR ako zostávajúcej neuhradenej časti ceny diela. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie)
Je nesporné, že odporca je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto navrhovateľovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Navrhovateľom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,75 % ročne.
Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22.192,70 EUR od 5.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 40.159,73 EUR od 1.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 67.962,62 EUR od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 69.500,- EUR od 2.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 33.227,50 EUR od 31.1.2013 do zaplatenia, zo sumy
477.200,16 EUR od 31.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 521.891,46 EUR od 16.3.2013 do zaplatenia.
Pri faktúrach, ktoré boli čiastočne uhradené možno dôvodne predpokladať, že týmto úkonom došlo zo strany odporcu k uznaniu záväzku. Podstatou tohto inštitútu je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov. „Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú. V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004) „Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu. V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok 32 Odo 453/2004 z 9. decembra 2004, rozsudok 32 Odo 1323/2004 z 21. júna 2004) „Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení § 407 ods. 3 OBZ.“ (uznesenie 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006)
Odporcom uvádzané argumenty súd vyhodnotil ako neopodstatnené, účelové, zrejme v snahe vyhnúť sa zaplateniu pohľadávky, nakoľko odporca existenciu vád v okamihu odovzdania a prevzatia diela nepreukázal. Pokiaľ sa na diele aj vyskytli nejaké vady, tieto vznikli ešte v procese jeho zhotovovania alebo počas jeho užívania, t.j. po odovzdaní, tieto však boli navrhovateľom odstraňované. Na zadržiavanie časti ceny diela zo strany odporcu za účelom sanácie následkov spôsobených neodstránením vád preto nie je dôvod.
K odporcom tvrdenému nedodržaniu termínu dokončenia diela súd poznamenáva, že konkrétny termín dokončenia diela objednávateľ a zhotoviteľ dohodnutý nemali.
Odporca súdu nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že termín dodania ako aj množstvo tovaru u navrhovateľa reklamoval. V rozpore s podaným odporom je aj email konateľky (oba písané v rovnaký deň 18.12.2013), kde žiadne výhrady nevzniesol, ale práve naopak prisľúbil úhradu aj zostávajúcej časti. K argumentu týkajúceho sa inej ceny prepravy súd poznamenáva, že v jednotlivých prípadoch bolo prepravované iné množstvo tovaru, pričom cena stúpala spolu s množstvom.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 33.193,50 EUR (zaplatený súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia v sume 31.300,48 EUR [6 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia 15.4.2013, písomné podanie návrhu 30.4.2013, účasť na pojednávaní v dňoch 11.12.2014, 22.9.2015 a 10.12.2015 - á 2.889,97 EUR, 1 úkon - účasť na pojednávaní presahujúcom 2 hodiny dňa 21.5.2015 - á 5.779,94 EUR, 2/3 úkonu - porada s klientom dňa 20.5.2015 presahujúca 1 hodinu - á 1.926,65 EUR, 1/3 úkonu - porada s klientom dňa 21.9.2015 nepresahujúca 1 hodinu - á 963,32 EUR, 1/4 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 3.3.2015 - á 722,79 EUR, 2 krát režijný paušál 7,81 EUR, 1 krát 8,04 EUR, 6 krát 8,39 EUR, DPH zo sumy 26.083,73 EUR /6 x 2.889,97 + 5.779,94 + 1.926,65 + 963,32 + 722,49 + 2 x 7,81 + 8,04 + 6 x 8,39/ vo výške 20 % v sume 5.216,75 EUR].
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.