Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/181/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Viktóriou Kerekešovou, Rožňava, Šafárikova 71, o zaplatenie 1.731,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -49 zo dňa 25. mája 2016

rozhodol:

V r a c i a vec súdu prvej inštancie ako bezdôvodne predloženú.

odôvodnenie:

Podaním predloženým Krajskému súdu v Košiciach dňa 7.10.2022 zákonná sudkyňa JUDr. Agnesa Hvastová predložila spis na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti vyhovujúcej časti Okresného súdu Rožňava sp. zn. -49 zo dňa 25.05.2016. Uviedla, že žalobca podaným odvolaním zo dňa 04.07.2016 napádal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, aj v jeho vyhovujúcej časti. Odvolací súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.09.2017 o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania, nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd nerozhodol o odvolaní žalobcu podaného proti vyhovujúcej časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. -49 zo dňa 25.05.2016. Proti rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 28.09.2017, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal dovolanie žalobca a navrhoval, aby rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.09.2014 Najvyšší súd SR zrušil v celom rozsahu a rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. -49 zo dňa 25.05.2016 zrušil v rozsahu o výroku a zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. -184 zo dňa 27.10.2021 o dovolaní žalobcu rozhodol tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.09.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. -194 zo dňa 21.12.2021 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. -49 zo dňa 25.05.2016 rozhodol tak, že zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v spojení s výrokom o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Námietka právnej zástupkyne žalovanej spočíva v tom, že odvolací súd nerozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa 04.07.2016, ktorým napádal vyhovujúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. -49, preto vyhovujúci výrok nie je právoplatný napriek tomu, že na rozsudku je vyznačená právoplatnosť vyhovujúceho výroku. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie predložil spis na rozhodnutie o odvolaní žalobcu zo dňa 04.07.2016 podaného proti vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. -49.

Odvolací súd v odvolacom konaní vykonal ako prvé prieskum uvádzaných skutočností v námietkach právnej zástupkyne žalovanej a konštatuje ich nedôvodnosť a to aj so zreteľom na to, že odvolateľom bol žalobca, nie žalovaná, teda vzniesť uvádzané námietky by bol oprávnený len žalobca, nie žalovaná, ktorá ani hore uvádzané rozhodnutie súdu podaným odvolaním nespochybňovala, dávajúc do pozornosti aj ust. , , ako aj .

Podľa ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia nezaplatenej istiny vo výške 1.731,62 eur, úroku vo výške 106,96 eur, úrokov z omeškania vo výške 1,47 eur, úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.731,62 eur od 30.10.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 1.731,62 eur a nezaplatených úrokov 106,96 eur od 30.10.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 697,06 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 14.05.2016 do zaplatenia s tým, že povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po 20 eur mesačne, vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od 01.07.2016 do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhod splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého odvolania, keďže úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah Základných princípov , aj keď žalobca uvádzal, že podáva odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, podal odvolanie len voči zamietavému výroku rozsudku, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia podaného odvolania, keďže nesúhlasil s argumentáciou súdu, že úverová zmluva je v rozpore s ust. , nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Uplatnil odvolací dôvod uvedený v vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP) a preto niektoré z náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalších náležitostiach VOP. Preto je zrejmé, že počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky t.j. výška anuitnej splátky 48,94 eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky dňa 26.11.2012, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky je mesačne v 26. deň kalendárneho mesiaca. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerne rozširovanie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie v zmysle ďalšie výkladu ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle zmenil napadnutý

rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.731,62 eur ako nezaplatenú istinu, úrok vo výške 106,96 eur, úroky z omeškania vo výške 1,47 eur, úrok 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.731,62 eur od 30.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 1.731,62 eur a nezaplatených úrokov vo výške 106,96 eur od 30.10.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania (viď bod 12 dole citovaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach).

Krajský súd v Košiciach o podanom odvolaní žalobcu rozhodol rozsudkom č.k. -74 zo dňa 28. septembra 2017 a to v tomto znení:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania. II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Proti rozsudku podal dovolanie žalobca s tým, že Najvyšší súd SR uznesením č.k. zo dňa 27. októbra 2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že od rozhodnutia krajského súdu došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe, a to k zhodnému riešeniu právnej otázky vedúcej k záveru, že eurokonformný výklad ustanovenia (v znení v dobe uzavretia zmluvy, aktuálne ustanovenie ) umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.

Krajský súd v Košiciach na základe zrušenia rozhodnutia dovolacím súdom, opätovne v odvolacom konaní preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v znení podaného odvolania žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (čo ani žalobca nikdy nenamietal), ako podaného včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a , , a to z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, berúc zreteľ aj na rozhodnutie dovolacieho súdu s odkazom na už toho času ustálenú rozhodovaciu prax súdov (viď aj uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 22.02.2018, pričom odvolací súd v spore rozhodoval dňa 28.9.2017) a preto aj Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -194 zo dňa 21.12.2021 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v spojení s výrokom o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalobcu podanému proti zamietavej časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. -49 zo dňa 25.05.2016, ktoré posudzoval podľa obsahu podaného odvolania, čo aj uviedol v bode 12 svojho rozhodnutia č.k. -194 zo dňa 21.12.2021, že „z odôvodnenia napadnutého odvolania žalobcu, aj keď uvádza, že podané odvolanie proti rozsudku podáva v celom rozsahu je zrejmé, že ho podáva len v časti, v ktorej súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a to z dôvodu, že nesúhlasil s argumentáciou súdu, že úverová zmluva je v rozpore s ust. zák .č. , nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že uplatnil odvolací dôvod uvedený v vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd v odvolacom konaní už nemal dôvod preskúmavať vyhovujúci výrok rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -49 zo dňa 25.05.2016, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 697,06 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 14.05.2016 do zaplatenia s tým, že povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po 20 eur mesačne, vždy do posledného dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od 01.07.2016 do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhod splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky, nakoľko z obsahu podaného odvolania nevyplývajú skutočnosti, ktorými by žalobca namietal vyhovujúcu časť napadnutého rozsudku, a sám ako odvolateľ to ani počas celého konania nenamietal s tým, že žalovaná ako oprávnená osoba v tejto časti rozsudku podať odvolanie, podané odvolanie nepodala proti vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku v zmysle a a .

Odvolací súd apeluje na to, že odvolacie dôvody, ako aj rozsah odvolania je potrebné posudzovať nie formálne, ale aj so zreteľom na obsah úkonov strán sporu , keďže odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, okrem v zákone uvádzaných prípadov ( ) s tým, že odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom ( ).

Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť predloženia veci a vracia vec súdu prvej inštancie ako vec bezdôvodne predloženú, keďže o podanom odvolaní žalobcu už bolo rozhodnuté, pričom rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ (t.j. len odvolateľ nie žalovaná) podať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).