Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-102-2014.pdf
PDF · 161.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/102/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. I. U., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. námestie XX, T., t. č. J. XX, P., 2. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, K. T., M. republika, 3. O.. D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, P., 4. E.. art. O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, T., 5. T. J., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 2, T., 6. O.. E. D., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, P., 7. R. E., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, T., 8. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, T., zast. Bc. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. rad XX, T., žalobcovia v 3, 4, 5 a 7 rade zastúpení žalobkyňou v 6. rade, proti žalovaným: X.Nine S., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom na neznámom mieste, 2. T. U., bytom na neznámom mieste, 3. J. U., bytom na neznámom mieste, 4. G. U., bytom na neznámom mieste, žalovaní v 1. až 4. rade zastúpení opatrovníkom Mesto Bardejov, so sídlom Radničné námestie 16, Bardejov, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 1., 3 . až 8. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/172/2004-407 zo dňa 03.03.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.
O d m i e t a odvolanie Ing. E. D. rod. U. podané v mene O. K..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie.
Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 104 ods. 1; 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Konštatoval, že vo veci bráni opätovnému prejednaniu a rozhodnutiu prekážka veci rozsúdenej. Táto prekážka tvorí neodstrániteľnú prekážku konania a keďže právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. 7C 240/1996 nebolo ku dňu vydaniu tohto rozhodnutia zrušené alebo zmenené, nie je možné vo veci pokračovať.
Súd prvého stupňa uvedené konštatoval na základe zistenia, že dňa 15.7.2004 bol na Okresný súd Bardejov doručený návrh žalobkyne v 1. rade, ktorým sa domáhala pokračovania v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. C.d 917/63 vo veci vpisu vlastníckeho práva na základe skutočnej držby. Svoj nárok odôvodnila tým, že predmetné konanie nebolo ukončené a v dôsledku toho žiada v konaní pokračovať. Keďže O. U. dňa XX.X.XXXX (pred podaním žalobného návrhu) zomrel, bola zo strany žalobkyne v 1. rade vznesená požiadavka konanie voči nemu zastaviť a nárok žalobkyne v 2. rade vylúčiť na samostatné konanie. Dňa 23.11.2004 bolo súdu doručené opravené podanie, pričom ako žalobkyňa bola výlučne uvedená I. U., nar. X.XX.XXXX, ktorá sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - domu, so súpisným číslom XX na parcele KN XXX o výmere 549 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. T.. Nárok bol odôvodnený vydržaním vlastníckeho práva k predmetnému domu, keďže tieto nehnuteľnosti boli žalobkyňou v 1. rade a jej manželom od roku 1947 užívané. Na
výzvu súdu zo dňa 13.1.2005 žalobkyňa uviedla, že žaloba nie je novým samostatným nárokom, ale pokračovaním konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. C.d. 917/63.
Súd uznesením č. k. 2C 172/2004 - 73 zo dňa 10.3.2005 podanie žalobkyne zo dňa 10.11.2004 odmietol. Na odvolanie žalobkyne v 1. rade Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Co 133/05-83 zrušil odvolaním napadnuté uznesenie a vrátil vec Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočným skúmaním prvostupňového súdu ohľadom žalovaných v 1. - 4. rade, či žijú a ak nežijú, či majú dedičov, resp. či nie je vhodné im ustanoviť opatrovníka. Odvolací súd zároveň upriamil pozornosť prvostupňového súdu na prekážku začatého konania.
Súd uznesením zo dňa 19.9.2006 ustanovil žalovaným v 1. - 4. rade opatrovníka vyššiu súdnu úradníčku.
Návrhom doručeným súdu dňa 12.11.2008 bola navrhnutá zmena žaloby, na základe ktorej sa žalobcovia domáhali určenia, že žalobkyňa v 1. rade a jej manžel (právny predchodca žalobcov v 2. - 8. rade) boli k 27.5.2004 bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, obec T., katastrálne územie T. ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere 549 m2 a meštiansky dom, súpisné číslo XX, na parcele XXX.
Súd uznesením č. k. 2C 172/2004 - 231 zo dňa 22.1.2009 takto navrhnutú zmenu žaloby pripustil. Vlastnícke právo odôvodnili žalobcovia vydržaním.
Na Okresom súde Bardejov sa pod spisovou značkou 7C/240/96 viedlo konanie medzi žalobkyňou v 1. rade a právnym predchodcom žalobcov v 2. - 8. rade - O. U. proti žalovaným v 1. - 5. rade. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu č. XX a parcele KN XXX o výmere 549m2, na ktorej je rodinný dom postavený. Nárok bol odôvodnený vydržaním. Žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.6.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.1.02008 zamietnutá s odôvodnením, že k vydržaniu predmetných nehnuteľností nemohlo dôjsť z dôvodu, že pôvodní žalobcovia neboli dobromyseľní, čo je jedným z predpokladov vydržania.
Súd sa z dôvodu úpravy žalobného petitu nezaoberal skúmaním, či konanie C.d. 917/63 vôbec je alebo nie je právoplatne skončené a či v dôsledku druhej možnosti neprichádza do úvahy zastavenie tohto konania pre litispendenciu, resp. pri právoplatnom skončení pre prekážku res iudicata, pokiaľ ide o uvedené predchádzajúce konanie.
V priebehu konania bolo ustálené, že toto konanie sa vedie o určenie vlastníckeho práva k domu č.. XX na parcele č. XXX a k pozemku o výmere 549m2, obe nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, kat. územie T..
Totožnosť veci v zmysle ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. je daná nielen totožnosťou účastníkov konania, ale i totožnosťou predmetu konania. O totožnosť v subjektoch pôjde nielen v prípade, že v novom konaní pôjde o totožný nárok medzi tými istými procesnými stranami, resp. ich právnymi nástupcami, ale i vtedy, ak v ňom nositelia práv vystupujú v tom istom právnom vzťahu, prípadne i v iných procesných postaveniach. O totožnosť predmetu konania pôjde v prípade, že v novom konaní ide o rovnaký nárok alebo stav, o ktorom bolo už raz právoplatne rozhodnuté, ak sa pri tom opiera o totožný právny dôvod; ten je ale daný len vtedy, ak plynie z rovnakého skutkového stavu.
K zisťovaniu, či ide o prekážku veci rozhodnutej, skúma súd v každom štádiu konania. Súd skúma prekážku rozhodnutej veci z úradnej moci, nič však nebráni účastníkom upriamiť pozornosť súdu na túto skutočnosť kedykoľvek počas konania.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá vylučuje, aby súd vec znovu prejednal, je vyslovená v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sú súčasne splnené 3 podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci.
Za tú istú vec v zmysle § 159 O.s.p. treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o určovacej žalobe, či zakladá prekážku rozsúdenej veci, bude rozhodujúci aj
právny stav záväzne určený jeho obsahom. Ak rozhodnutie vyznie tak, že podľa neho právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje (neexistuje), je tým daná prekážka res iudicata pre novú určovaciu žalobu. Ak ale určovacia žaloba bola zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku rozsúdenej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p.
Súd prvého stupňa konštatoval, že boli splnené všetky predpoklady pre rozhodnutie v zmysle výroku tohto uznesenia. Je totožný okruh účastníkov v porovnaní s konaním 7C 240/96. Okruh žalovaných je totožný bezo zmeny, okruh žalobcov je podmienený smrťou pôvodného žalobcu O. U.. Žalobkyňa v 1. rade bola žalobkyňou aj v pôvodnom konaní, žalobcovia v 2. - 8. rade tohto konania sú právnymi nástupcami (dedičmi, resp. dedičmi po dedičoch) O. U..
Rovnako je totožný aj žalobný nárok. Pokiaľ v pôvodnom konaní 7C 240/96 požadovali žalobcovia určenie vlastníckeho práva (keďže boli manželmi, tak bolo požadované určenie vlastníckeho práva oboch žalobcov titulom BSM v podiele 1/1 k celku). V konaní 2C 172/04 sa žalobcovia domáhajú určenia, že v deň smrti O. U. boli obaja pôvodní žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Vzhľadom na už konštatované manželstvo pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade sa jedná o totožný právny nárok.
V tomto konaní žalobcovia v 2. - 8. rade vystupujú ako právny nástupcovia pôvodného žalobcu O. U., ich právny nárok je od jeho nároku priamo a bezprostredne odvodený a z toho dôvodu nie je samostatným nárokom.
Predmet sporu je v oboch konaniach totožný. Žalobcovia sa opakovane domáhajú určenia vlastníckeho práva k domu a pozemku, na ktorom je dom postavený. Teda aj požiadavka totožného skutkového stavu je vyriešená.
S prihliadnutím na konštatovanie, že sa jedná o určenie vlastníckeho práva, súd skúmal aj právny titul samotného žalobného nároku.
V oboch predmetných právnych veciach sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva na základe vydržania. V oboch prípadoch sa vydržacia doba odvíjala od jej uplynutia pred podaním žaloby 7C 240/96. Konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou 2C 172/04 nie je konaním, v ktorom by sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetu sporu na základe iných skutočností než tých, ktoré uvádzali v konaní 7C 240/96, resp. základ nároku spočíva vo vydržaní a splnení všetkých podmienok tohto právneho inštitútu, vrátane dobromyseľnosti. Práve k tomuto smerujú dôkazy v konaní 2C 172/04, ktoré tvrdia dobromyseľnosť žalobcov dávno pred začatím konania 7C 240/96. Doba od právoplatnosti veci 7C 240/96 do začatia konania 2C 172/04 nemá na podstatu tvrdeného vydržania žiadny zmysel a nejedná sa o nový nárok titulom vydržania, ktorý by sa opieral práve alebo aspoň z časti o toto obdobie.
V oboch prípadoch bol právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalobkyňou v 1. rade a jej manželom ako kupujúcimi v spojení s uplynutím zákonom stanovenej vydržacej doby. Súd v pôvodnom konaní zamietol nárok žalobcov práve z dôvodu, že neexistujú predpoklady pre vznik vlastníckeho práva z dôvodu nedobromyseľnosti žalobcov od počiatku a počas celého obdobia od roku 1947. Súd teda v danej veci skorším rozhodnutím záväzne posúdil neexistenciu právneho vzťahu žalobcov k nehnuteľnostiam, vlastníckeho práva ku ktorým sa v oboch prípadoch domáhajú. Žaloba nebola zamietnutá bez takéhoto určenia len napr. z procesných dôvodov. Žalobcovia sa zároveň domáhali obnovy konania 7C 240/96, ktorá však nebola povolená.
Súd uznesením č. k. 2C 172/2004 - 285 zo dňa 24.7.2009 konanie pre prekážku rozhodnutej veci zastavil. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie, na základe čoho odvolací súd uznesením č.k. 5Co 259/2009-311 zo dňa 26.11.2009 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané dovolanie. Dovolací súd uznesením č. k. 2Cdo 95/2010-331 zo dňa 29.4.2010 zrušil uznesenie prvostupňového ako aj druhostupňového súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prekážkou rozhodnutej veci sa nezaoberal, ale vytkol prvostupňovému súdu, že v roku 2006 ustanovil žalovaným v 1. - 4. rade za opatrovníka vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Bardejov, čím im odňal právo konať pred súdom. Poukázal na účel inštitútu ustanovenia za opatrovníka a na skutočnosť, že od
zamestnanca súdu, ktorý vec prejednáva, nemožno očakávať, že bude dostatočne razantne hájiť práva zastúpeného tak, ako sa to od neho vyžaduje. Poukázal aj na to, že pokiaľ sa nepodarí zistiť pobyt žalovaných v 1. - 4. rade a ani osoby pôsobiace v rodinnom, pracovnom, kultúrnom alebo inom vzťahu k nim, môže ustanoviť za opatrovníka aj obec.
Súd následne skúmal pobyt žalovaných v 1. - 4. rade a po zistení, že miesto ich súčasného bydliska nie je možné zistiť, ustanovil im za opatrovníka obec, v ktorej mali posledný súdom zistený pobyt - Mesto Bardejov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o žalovaného v 5. rade, ktorý je s nimi v rovnakom procesnom postavení, je nepochybné, že bude hájiť ich záujmy rovnako, ako háji svoje záujmy v tomto konaní a nemožno od neho očakávať procesnú pasivitu ako opatrovníka žalovaných v 1. - 4. rade, čím je naplnený účel opatrovníckeho konania a požiadavka dovolacieho súdu. Súd zároveň zrušil opatrovníctvo žalovaných v 1. - 4. rade vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bardejov v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu.
Následne súd uznesením č. k. 2C 172/2004-355 zo dňa 8.11.2011 konanie po odstránení vytýkaných nedostatkov zo strany Najvyššieho súdu SR pre res iudicatae opätovne zastavil. Voči tomuto uzneseniu podali žalobcovia odvolanie. Uznesením sp.zn. 5Co 83/2012 zo dňa 6.12.2012 odvolací súd zrušil toto uznesenie z dôvodu, že jeden z žalobcov, pôvodný žalobca v 2. rade A. U., dňa 15.8.2011, teda pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia, zomrel.
Súd zistil, že dňa 15.8.2011 skutočne zomrel pôvodný žalobca v 2. rade A. U., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom H. XX, M. republika. D. dedičia boli žalobkyňa v 2. rade, ďalej pôvodní žalobcovia v 9. rade (A. U., bytom T. XXX, R., M. republika) a v XX. rade (P. U., bytom J. XX, M. republika), ktorí sa týmto okamihom stali účastníkmi aj tohto konania ako právni nástupcovia po poručiteľovi na strane žalobcov. Tí dedičstvo po poručiteľovi neodmietli a v dedičskom konaní uzavreli dedičskú dohodu. J. dedičov po pôvodnom žalobcovi v 2. rade A. U., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX upovedomil o prebiehajúcom konaní na tunajšom súde a poučil ich podľa §§ 90, 91, 107 O.s.p. Zároveň ich vyzval, aby súdu v lehote 10 dní, oznámili, či budú v konaní pokračovať na strane žalobcov. Dňa 3.5.2013 bolo súdu doručené podanie žalobcov v 9. a 10. rade, ktorí uviedli, že v tomto konaní nebudú ďalej pokračovať na strane žalobcov. Žalobkyňa v 2. rade sa do dnešného dňa nevyjadrila. Podľa obsahu súd posúdil toto vyjadrenie pôvodných žalobcov v 9. a 10. rade ako ich späťvzatie návrhu a uznesením č.k. 2C 172/2004 - 404 zo dňa 4.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2013, konanie o ich nároku zastavil. V zastavujúcej časti účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Následne súd prvého stupňa z dôvodov uvedených vyššie konanie uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania, zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia v 1., 3 . až 8, pričom žalobkyňa v 6. rade O.. E. D. podala odvolanie aj za žalobkyňu v 2. rade O. K..
Žalobca v 8. rade I. U. v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že z dôvodu úpravy žalobného petitu sa nezaoberal skúmaním, či konanie C. d. 917/63 vôbec je alebo nie je právoplatne skončené a či v dôsledku druhej možnosti neprichádza do úvahy zastavenie tohto konania pre litispendenciu, resp. pri právoplatnom skončení pre prekážku res idudicatae, pokiaľ ide o predchádzajúce konanie. Dňa 15.07.2004 bolo Okresnému súdu Bardejov doručené podanie žalobkyne v 1. rade a dnes už jej nebohého manžela O. U., ktorým sa domáhali pokračovania v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. C. d. 917/63 z dôvodu, že podľa ich zistenia toto konanie nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené, keďže uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.06.1964 im nikdy nebolo doručené. Aj keď sa v spise C. d. 917/63 síce nachádza doručenka podpísaná nebohým O. U., podpis na doručenke nie je jeho podpisom, o čom svedčí v konaní predložený znalecký posudok č. 2/2003 znalca O.. Bc. D. E.. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že autorom podpisu na doručenke nie je O. U.. Súd bez akéhokoľvek vysvetlenia a odôvodnenia konštatoval, že sa z dôvodu úpravy žalobného petitu vôbec nezaoberal skúmaním, či konanie C. d. 917/63 je alebo nie je právoplatne skončené. Súd sa ani nezaoberal tým, o čom bolo toto konanie a čo bolo jeho predmetom. Podstatná časť odôvodnenia napadnutého uznesenia sa mala zaoberať práve touto skutočnosťou. Napadnuté uznesenie nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie Mesta Bardejov za opatrovníka je absolútne neprijateľné. Na škodu žalobcov sa súd nevysporiadal ani s jedným z dôkazov, ktoré boli v konaní preukázateľne vykonané. Pokiaľ súd považoval
vykonanie dôkazov za irelevantné, mal túto skutočnosť uviesť v napadnutom uznesení. Predmetom tohto konania je aj pripustenie pokračovania v konaní C. d. 917/63, nielen určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Skutkovo a právne sa tu majú skúmať aj iné otázky, ako boli predmetom konania 7C 240/96, ktoré už bolo právoplatne skončené. Preto neobstojí tvrdenie súdu, že je tu prekážka res iudicatae. O totožný nárok by išlo len v prípade, ak by vychádzal z totožného skutkového základu. V danom prípade však v žiadnom prípade nemožno hovoriť o totožnom skutkovom základe. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.05.2009 vyplýva, že súd mal žiadať Správu katastra T. o list vlastníctva na parcelu označenú ako EN XXX číslo X katastrálne územie T., ktorý bol platný do roku XXXX a do prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXX k. ú. Bardejov na Mesto Bardejov. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.07.2009 vyplýva, že súd mal pod hrozbou poriadkovej pokuty vyzvať správu katastra Bardejov na doručenie listu vlastníctva na parcelu EN XXX č. X k. ú. T., ktorý bol platný v roku 1992 a do prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXX k. ú. T. na Mesto Bardejov. Bez toho, aby mali žalobcovia vedomosť o tom, že by daný list vlastníctva Správa katastra Bardejov do konania nakoniec predložila, bolo žalobcom doručené rozhodnutie. Nebola im daná možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Zo zápisnice z 13.05.2009 vyplýva, že súd mal žiadať Mesto Bardejov o doručenie dohody o zriadení práva osobného užívania k predmetnému pozemku na základe rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 16.09.1966. Zo zápisnice zo 07.07.2009 vyplýva, že Mesto Bardejov nepredložilo súdom požadované dokumenty s uvedením, že po takej dlhej dobe už nie je možné zistiť, či takáto dohoda bola, pretože dokumenty z uvedenej doby boli už skartované. Žalobkyňa v 1. rade takúto dohodu súdu predložila, ako aj rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, ktoré sa v spise nachádzajú. Po toľkých rokoch mohlo dôjsť k zmareniu dôkazov aj z toho dôvodu, že súdny spis C. d. 917/63 sa nenašiel v archíve Okresného súdu Bardejov, ale našiel sa na Správe katastra Bardejov. O pozemok sa žalobkyňa celé roky starala, došlo k jeho úprave, zasadila stromy, pestovala zeleninu a ovocie. Mesto v spore nepredložilo ani jeden dôkaz o tom, že by pozemok obhospodarovalo, kosilo, udržiavalo. Aj z toho vyplýva, že mu bolo zrejmé, že pozemok majú žalobcovia v trvalom užívaní. Súd sa nevysporiadal ani s hodnotením týchto skutočností. V konaní bola medzi účastníkmi sporná skutočnosť, či uvedená dohoda existovala. Podľa názoru žalobkyne takáto dohoda existovala a mesto Bardejov tieto dokumenty nepredložilo jednoduchým tvrdením, že nimi už disponovať nemôže. Pokiaľ reálne takáto dohoda existovala, o čom sú žalobcovia presvedčení, sporný pozemok mal byť už dávno vo vlastníctve žalobcov, nie vo vlastníctve Mesta Bardejov, pričom titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedenému pozemku by nebolo vydržanie, ale rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania a dohoda o pridelení parcely mpč. XX vo výmere XXX m2 k. ú. T.. Posúdenie tejto otázky nebolo medzi účastníkmi konania nikdy predmetom žiadneho súdneho konania. Preto ani v tomto prípade neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, že ide o prekážku res iudicatae. Pokiaľ bol súd toho názoru, že preukázanie vlastníctva k spornému pozemku na základe rozhodnutia o pridelení do osobného užívania a dohody o pridelení parcely nebolo preukázané, mohol v tejto časti žalobu zamietnuť, nie konanie zastaviť. Ani v ďalšej časti predmetu konania sa nemôže jednať o res iducatae, keďže žalobcovia sa domáhali pokračovania konania vedeného pod sp. zn. C. d. 917/63 a skúmania, či bolo skutočne právoplatne skončené a nie len určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Skutkovo aj právne sa tu teda majú skúmať aj iné otázky, ako boli predmetom konania 7C 240/96.
Na základe uvedeného žalobca I. U. žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovia O.. D. U., E.. art. O. U., T. J., O.. E. D., R. E. a ako odvolateľka v odvolaní uvedená aj O. K. v odvolaní uviedli, že sa nestotožňujú s konštatovaním súdu, že z dôvodu úpravy žalobného petitu sa nezaoberal skúmaním, či konanie C. d. 917/63 vôbec je alebo nie je právoplatne skončené a či v dôsledku druhej možnosti neprichádza do úvahy zastavenie tohto konania pre litispendenciu, resp. pri právoplatnom skončení pre prekážku res idudicatae, pokiaľ ide o predchádzajúce konanie. Dňa 15.07.2004 bolo Okresnému súdu Bardejov doručené podanie žalobkyne v 1. rade a dnes už jej nebohého manžela O. U., ktorým sa domáhali pokračovania v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. C. d. 917/63 z dôvodu, že podľa ich zistenia toto konanie nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené, keďže uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.06.1964 im nikdy nebolo doručené. Aj keď sa v spise C. d. 917/63 síce nachádza doručenka podpísaná nebohým O. U., podpis na doručenke nie je jeho podpisom, o čom svedčí v konaní predložený znalecký posudok č. 2/2003 znalca O.. Bc. D. E.. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že autorom podpisu na doručenke nie je O. U.. Súd bez akéhokoľvek vysvetlenia a odôvodnenia konštatoval, že sa z dôvodu úpravy žalobného petitu vôbec nezaoberal skúmaním, či konanie C. d. 917/63 je alebo nie je právoplatne
skončené. Súd sa ani nezaoberal tým, o čom bolo toto konanie a čo bolo jeho predmetom. Podstatná časť odôvodnenia napadnutého uznesenia sa mala zaoberať práve touto skutočnosťou. Napadnuté uznesenie nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie Mesta Bardejov za opatrovníka je absolútne neprijateľné. Na škodu žalobcov sa súd nevysporiadal ani s jedným z dôkazov, ktoré boli v konaní preukázateľne vykonané. Pokiaľ súd považoval vykonanie dôkazov za irelevantné, mal túto skutočnosť uviesť v napadnutom uznesení. Predmetom tohto konania je aj pripustenie pokračovania v konaní C. d. 917/63, nielen určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Skutkovo a právne sa tu majú skúmať aj iné otázky, ako boli predmetom konania 7C 240/96, ktoré už bolo právoplatne skončené. Preto neobstojí tvrdenie súdu, že je tu prekážka res iudicatae. O totožný nárok by išlo len v prípade, ak by vychádzal z totožného skutkového základu. V danom prípade však v žiadnom prípade nemožno hovoriť o totožnom skutkovom základe. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.05.2009 vyplýva, že súd mal žiadať Správu katastra Bardejov o list vlastníctva na parcelu označenú ako EN XXX číslo 1 katastrálne územie T., ktorý bol platný do roku 1992 a do prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXX k. ú. T. na Mesto Bardejov. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.07.2009 vyplýva, že súd mal pod hrozbou poriadkovej pokuty vyzvať správu katastra T. na doručenie listu vlastníctva na parcelu EN XXX č. X k. ú. T., ktorý bol platný v roku 1992 a do prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXX k. ú. T. na Mesto Bardejov. Bez toho, aby mali žalobcovia vedomosť o tom, že by daný list vlastníctva Správa katastra Bardejov do konania nakoniec predložila, bolo žalobcom doručené rozhodnutie. Nebola im daná možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Zo zápisnice z 13.05.2009 vyplýva, že súd mal žiadať Mesto Bardejov o doručenie dohody o zriadení práva osobného užívania k predmetnému pozemku na základe rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 16.09.1966. Zo zápisnice zo 07.07.2009 vyplýva, že Mesto Bardejov nepredložilo súdom požadované dokumenty s uvedením, že po takej dlhej dobe už nie je možné zistiť, či takáto dohoda bola, pretože dokumenty z uvedenej doby boli už skartované. Žalobkyňa v 1. rade takúto dohodu súdu predložila, ako aj rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, ktoré sa v spise nachádzajú. Po toľkých rokoch mohlo dôjsť k zmareniu dôkazov aj z toho dôvodu, že súdny spis C. d. 917/63 sa nenašiel v archíve Okresného súdu Bardejov, ale našiel sa na Správe katastra Bardejov. O pozemok sa žalobkyňa celé roky starala, došlo k jeho úprave, zasadila stromy, pestovala zeleninu a ovocie. Mesto v spore nepredložilo ani jeden dôkaz o tom, že by pozemok obhospodarovalo, kosilo, udržiavalo. Aj z toho vyplýva, že mu bolo zrejmé, že pozemok majú žalobcovia v trvalom užívaní. Súd sa nevysporiadal ani s hodnotením týchto skutočností. V konaní bola medzi účastníkmi sporná skutočnosť, či uvedená dohoda existovala. Podľa názoru žalobkyne takáto dohoda existovala a mesto Bardejov tieto dokumenty nepredložilo jednoduchým tvrdením, že nimi už disponovať nemôže. Pokiaľ reálne takáto dohoda existovala, o čom sú žalobcovia presvedčení, sporný pozemok mal byť už dávno vo vlastníctve žalobcov, nie vo vlastníctve Mesta Bardejov, pričom titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedenému pozemku by nebolo vydržanie, ale rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania a dohoda o pridelení parcely mpč. XX vo výmere XXX m2 k. ú. T.. Posúdenie tejto otázky nebolo medzi účastníkmi konania nikdy predmetom žiadneho súdneho konania. Preto ani v tomto prípade neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, že ide o prekážku res iudicatae. Pokiaľ bol súd toho názoru, že preukázanie vlastníctva k spornému pozemku na základe rozhodnutia o pridelení do osobného užívania a dohody o pridelení parcely nebolo preukázané, mohol v tejto časti žalobu zamietnuť, nie konanie zastaviť. Ani v ďalšej časti predmetu konania sa nemôže jednať o res iducatae, keďže žalobcovia sa domáhali pokračovania konania vedeného pod sp. zn. C. d. 917/63 a skúmania, či bolo skutočne právoplatne skončené a nie len určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Skutkovo aj právne sa tu teda majú skúmať aj iné otázky, ako boli predmetom konania 7C 240/96.
Na základe uvedeného odvolatelia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa v 1. rade I. U. v odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že z dôvodu úpravy žalobného petitu sa nezaoberal skúmaním, či konanie C. d. 917/63 vôbec je alebo nie je právoplatne skončené a či v dôsledku druhej možnosti neprichádza do úvahy zastavenie tohto konania pre litispendenciu, resp. pri právoplatnom skončení pre prekážku res idudicatae, pokiaľ ide o predchádzajúce konanie. Dňa 15.07.2004 bolo Okresnému súdu Bardejov doručené podanie žalobkyne v 1. rade a dnes už jej nebohého manžela O. U., ktorým sa domáhali pokračovania v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. C. d. 917/63 z dôvodu, že podľa ich zistenia toto konanie nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené, keďže uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.06.1964 im nikdy nebolo doručené. Aj keď sa v spise C. d. 917/63 síce nachádza doručenka podpísaná nebohým
O. U., podpis na doručenke nie je jeho podpisom, o čom svedčí v konaní predložený znalecký posudok č. 2/2003 znalca O.. Bc. D. E.. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že autorom podpisu na doručenke nie je O. U.. Súd bez akéhokoľvek vysvetlenia a odôvodnenia konštatoval, že sa z dôvodu úpravy žalobného petitu vôbec nezaoberal skúmaním, či konanie C. d. 917/63 je alebo nie je právoplatne skončené. Súd sa ani nezaoberal tým, o čom bolo toto konanie a čo bolo jeho predmetom. Podstatná časť odôvodnenia napadnutého uznesenia sa mala zaoberať práve touto skutočnosťou. Napadnuté uznesenie nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie Mesta Bardejov za opatrovníka je absolútne neprijateľné. Na škodu žalobcov sa súd nevysporiadal ani s jedným z dôkazov, ktoré boli v konaní preukázateľne vykonané. Pokiaľ súd považoval vykonanie dôkazov za irelevantné, mal túto skutočnosť uviesť v napadnutom uznesení. Predmetom tohto konania je aj pripustenie pokračovania v konaní C. d. 917/63, nielen určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Skutkovo a právne sa tu majú skúmať aj iné otázky, ako boli predmetom konania 7C 240/96, ktoré už bolo právoplatne skončené. Preto neobstojí tvrdenie súdu, že je tu prekážka res iudicatae. O totožný nárok by išlo len v prípade, ak by vychádzal z totožného skutkového základu. V danom prípade však v žiadnom prípade nemožno hovoriť o totožnom skutkovom základe. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa X3.05.2009 vyplýva, že súd mal žiadať Správu katastra Bardejov o list vlastníctva na parcelu označenú ako EN XXX číslo 1 katastrálne územie T., ktorý bol platný do roku 1992 a do prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXX k. ú. Bardejov na Mesto Bardejov. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.07.2009 vyplýva, že súd mal pod hrozbou poriadkovej pokuty vyzvať správu katastra Bardejov na doručenie listu vlastníctva na parcelu EN XXX č. X k. ú. T., ktorý bol platný v roku 1992 a do prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN XXX k. ú. T. na Mesto Bardejov. Bez toho, aby mali žalobcovia vedomosť o tom, že by daný list vlastníctva Správa katastra Bardejov do konania nakoniec predložila, bolo žalobcom doručené rozhodnutie. Nebola im daná možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Zo zápisnice z 13.05.2009 vyplýva, že súd mal žiadať Mesto Bardejov o doručenie dohody o zriadení práva osobného užívania k predmetnému pozemku na základe rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 16.09.1966. Zo zápisnice zo 07.07.2009 vyplýva, že Mesto Bardejov nepredložilo súdom požadované dokumenty s uvedením, že po takej dlhej dobe už nie je možné zistiť, či takáto dohoda bola, pretože dokumenty z uvedenej doby boli už skartované. Žalobkyňa v 1. rade takúto dohodu súdu predložila, ako aj rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, ktoré sa v spise nachádzajú. Po toľkých rokoch mohlo dôjsť k zmareniu dôkazov aj z toho dôvodu, že súdny spis C. d. 917/63 sa nenašiel v archíve Okresného súdu Bardejov, ale našiel sa na Správe katastra Bardejov. O pozemok sa žalobkyňa celé roky starala, došlo k jeho úprave, zasadila stromy, pestovala zeleninu a ovocie. Mesto v spore nepredložilo ani jeden dôkaz o tom, že by pozemok obhospodarovalo, kosilo, udržiavalo. Aj z toho vyplýva, že mu bolo zrejmé, že pozemok majú žalobcovia v trvalom užívaní. Súd sa nevysporiadal ani s hodnotením týchto skutočností. V konaní bola medzi účastníkmi sporná skutočnosť, či uvedená dohoda existovala. Podľa názoru žalobkyne takáto dohoda existovala a mesto Bardejov tieto dokumenty nepredložilo jednoduchým tvrdením, že nimi už disponovať nemôže. Pokiaľ reálne takáto dohoda existovala, o čom sú žalobcovia presvedčení, sporný pozemok mal byť už dávno vo vlastníctve žalobcov, nie vo vlastníctve Mesta Bardejov, pričom titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedenému pozemku by nebolo vydržanie, ale rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania a dohoda o pridelení parcely mpč. XX vo výmere XXX mX k. ú. T.. Posúdenie tejto otázky nebolo medzi účastníkmi konania nikdy predmetom žiadneho súdneho konania. Preto ani v tomto prípade neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, že ide o prekážku res iudicatae. Pokiaľ bol súd toho názoru, že preukázanie vlastníctva k spornému pozemku na základe rozhodnutia o pridelení do osobného užívania a dohody o pridelení parcely nebolo preukázané, mohol v tejto časti žalobu zamietnuť, nie konanie zastaviť. Ani v ďalšej časti predmetu konania sa nemôže jednať o res iducatae, keďže žalobcovia sa domáhali pokračovania konania vedeného pod sp. zn. C. d. 917/63 a skúmania, či bolo skutočne právoplatne skončené a nie len určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Skutkovo aj právne sa tu teda majú skúmať aj iné otázky, ako boli predmetom konania 7C 240/96.
Na základe uvedeného odvolateľka žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Opatrovníčka žalovaných aj ako žalovaný v 5. rade sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a odvolanie O.. E. D. podané za O. K. je potrebné odmietnuť.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam odvolateľov na doplnenie konštatuje:
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) (§ 103 Občianskeho súdneho poriadku).
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku).
Tak ako vyplýva z napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, ktorá tvorí neodstrániteľnú prekážku konania.
Konštatoval, že opätovnému prejednaniu a rozhodnutiu tejto veci bráni právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. 7C 240/1996, ktoré nebolo ku dňu vydaniu tohto rozhodnutia zrušené alebo zmenené, a preto konštatoval, že v tejto veci nie je možné pokračovať.
Súd prvého stupňa z obsahu tohto spisu a z obsahu spisu Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. 7C 240/1996 zistil, že v oboch veciach ide o konanie, ktoré má
- rovnakých účastníkov,
- rovnaký predmet konania,
- rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo s tým , že pokiaľ ide o okruh účastníkov konania, došlo k zmene len v dôsledku univerzálnej sukcesie na strane pôvodných žalobcov.
Odvolací súd zo spisu zistil, že podaním zo dňa 08.07.2004, doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.07.2004 sa pôvodní žalobcovia O. U. a I. U. domáhali určenia vlastníckeho práva na základe skutočnej držby.
Žalobu odôvodnili tým, že konanie vedené na Okresnom súde Bardejov pod C.d. 917/63 nebolo právoplatne skončené. Preto žiadali, aby v tejto veci pokračovalo konanie. K tomuto záveru došli žalobcovia na základe získania uznesenia z 24.06.1964, ktorým sa mala žiadosť zamietnuť. Žalobcovia tvrdili, že toto uznesenie nebolo do dňa podania tejto žaloby doručené účastníkom, najmä žalobcom.
V predmetnej žalobe I. U. oznámila, že žalobca v 1. rade zomrel XX.XX.XXXX (teda pred podaním žaloby - 15.07.2004). Preto žalobkyňa v 2. rade žiadala konania o žalobe žalobcu v 1. rade zastaviť a nárok žalobkyne v 2. rade vylúčiť na samostatné konanie. Zároveň nenavrhla pribrať do konania iného účastníka.
Súd prvého stupňa uznesením č. k. 2C/172/2004-16 zo dňa 05.11.2014 vyzval žalobcov, aby doplnili svoje podanie zo dňa 08.07.2004 v zmysle ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).
Na základe tejto výzvy podaním zo dňa 10.11.2004 doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.11.2004 bol opravený žalobný návrh a v tomto podaní uviedené, že dňa 10.09.1963 sa na žiadosť žalobkyne a neb. O. U., jej manžela, začalo na Okresnom súde T. konanie o vpis vlastníckeho práva na základe skutočnej držby k nehnuteľnosti zapísanej v PK, vo vložke č. XX k. ú. Bardejov proti odporcom v 1. až
4. rade vedené pod C.d. 917/63. Žalobcovia užívali nehnuteľnosť od r. 1947 na základe „mocného listu“ odporkyne v 1. rade. V čase podania opravného návrhu bola predmetná nehnuteľnosť vo vlastníctve Mesta Bardejov na základe protokolu MsU č. 1467/82. Nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX pod súp. č. XX na parc. č. XXX o výmere 549 m2.
Uznesením Okresného súdu Bardejov bola žiadosť navrhovateľov I. a O. U. zamietnutá.
Žalobkyňa v opravenej žalobe tvrdila, že jej predmetné uznesenie nebolo doručené a jej nebohému manželovi tiež nie. Podpis na doručenke nie je jeho, o čom má svedčiť znalecký posudok, ktorý dali vyhotoviť s manželom (Zp č. l. 26 a nasl.).
Predmetným žalobným návrhom sa žalobkyňa v 1 rade domáhala určenia, že žalobkyňa I. U. rod. P., nar. XX.XX.XXXX je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - dom súpisné č. XX na parcele KN č. XXX o výmere 549 m2 evidovanej v LV č. XXXX k. ú. T..
Uznesením č. k. 2C/172/2004-68 zo dňa 13.01.2005 vyzval súd prvého stupňa žalobkyňu na opravu jej podania z 10.11.2004, a to o presné označenie účastníkov konania, t. j. odporcov v 1. až 4. rade, o označenie listinných dôkazov a doplnenie podania o potrebný počet rovnopisov.
Dňa 08.02.2005 a dňa 15.02.2005 doručila žalobkyňa v 1. rade súdu prvého stupňa doplnenie návrhu a odpoveď na výzvu, v ktorých uviedla okolnosti, že odporkyňa v 1. rade je na neznámom mieste a u odporcov v 2. a 3. rade jej nie je známy dátum ich narodenia a ani ich pobyt, rovnako ani to, či zomreli.
V podaní doručenom súdu dňa 15.02.2004 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že jej podanie zo dňa 08.07.2004 je evidentne podaním, ktorým žiada súd o pokračovanie konania o vpis vlastníckeho práva na základe skutočnej držby k nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe vo vl. č.. XX k. ú. T.. Toto konanie sa začalo 10.09.1963 na žiadosť žalobkyne v 1: rade a jej nebohého manžela a smeruje proti odporcom v 1: až 4. rade. Keďže podanie z 08.07.2004 nie je návrhom, ktorým sa konanie začína, toto podanie spĺňa všetky náležitosti podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd prvého stupňa uznesením č. k. 2C/172/2004-73 z 10.03.2005 odmietol podanie žalobkyne I. U. zo dňa 10.11.2004.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa tak urobil z dôvodov, že žalobkyňa nedoplnila svoje podania tak, ako to predpokladajú ust. §§ 42 ods. 3 a 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Na základe odvolania podaného žalobkyňou v 1. rade odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3Co/133/05-83 z 19.05.2005 zrušil uznesenie č. k. 2C/172/2004-73 z 10.03.2005 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V tomto uznesení odvolací súd okrem iného uložil súdu prvého stupňa vykonať vhodné opatrenia za účelom zistiť, či žalovaní sú vedení v evidencii príslušných orgánov, ich štátne občianstvo, prípadne či a kedy zomreli a aký bol ich posledný pobyt a podľa výsledkov zistenia im ustanoviť opatrovníka. Zároveň uložil prvostupňovému súdu zaoberať sa procesnou otázkou, či v danej veci sú splnené podmienky konania, a to vo vzťahu k prekážke res iudicata.
Z Osvedčenia o dedičstva vo veci sp. zn. 3D/98/2004, Dnot 167/2004 zo dňa 15.12.2004 vyplynul okruh dedičov po neb. O. U., ktorých súd prvého stupňa vyzval na oznámenie, či vstupujú do konania na strane žalobcu. Všetci dedičia po O. U. sa vyjadrili, že žiadajú v konaní pokračovať (č.l. 116 -121 spisu).
Uznesením č. k. 2C/172/2004 -126 z 19.09.2006 bol žalovaným v 1. až 4. rade: F. S. rod. M. T. U. J. U. G. U., ustanovený opatrovník v osobe E.. I. R., vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Bardejov.
Zo spisu ďalej vyplýva, že dedič G. U., syn O. U. a žalobkyne v 1. rade dňa XX.XX.XXXX zomrel a dedičmi po ňom sú E.. art. O. U. a T. J. rod. U..
Dňa 12.11.2008 doručila žalobkyňa v 1. rade súdu prvého stupňa Návrh na zmenu návrhu na začatie konania. Zmeneným návrhom žiadala, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že žalobkyňa I. U., nar. XX.XX.XXXX a jej manžel O. U., nar. XX.XX.XXXX a zomrelý dňa XX.XX.XXXX boli ku dňu 27.05.2004 bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, obec T., katastrálne územie T. ako zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere XXX m2 a meštiansky dom súpisné číslo XX, na parcele číslo XXX.
Súd I. stupňa uznesením č. k. 2C/172/2004-231 z 22.01.2009 pripustil návrh na zmenu žalobného petitu.
Uznesením č. k. 2C/172/2004-285 z 24.07.2009 súd prvého stupňa konanie zastavil pre prekážku res iudicatae (konanie vo veci Okresného súdu T. sp. zn. 7C/240/1996), v ktorej bol návrh na obnovu konania zamietnutý.
Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že na Okresnom súde Bardejov sa pod sp. zn. 7C 240/96 viedlo konanie medzi žalobkyňou v 1. rade a právnym predchodcom žalobcov v 2. až 8. rade proti žalovaným v 1. až 5. rade. predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu č. XX a k parcele KN XXX o výmere XXX m2, na ktorej je rodinný dom postavený, Nárok bol odôvodnený vydržaním. Žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.06.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.01.2008 zamietnutá s odôvodnením, že k vydržaniu predmetných nehnuteľností nemohlo dôjsť z dôvodu, že pôvodní žalobcovia neboli dobromyseľní, čo je jedným z predpokladov vydržania.
Na základe podaného odvolania odvolací súd uznesením č. k. 5Co/259/2009-311 zo dňa 26.11.2009 potvrdil napadnuté uznesenie č. k. 2C 172/2004-285 z 24.07.2009. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že o nároku žalobcov o určenie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7C 270/1996 v spojení s konaním vo veci sp. zn. 4Co/425/1998. V oboch právnych veciach sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva na základe vydržania, teda na tom istom skutkovom základe. V oboch prípadoch bol právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalobkyňou v 1. rade a jej manželom ako kupujúcimi, v spojení s uplynutím zákonom ustanovenej vydržacej doby. Súd v právoplatne skončenej veci zamietol nárok žalobcov práve z dôvodu, že neexistujú predpoklady pre vznik vlastníckeho práva z dôvodu nedobromyseľnosti žalobcov od počiatku a počas celého obdobia od roku 1947. Vec bola uzavretá neexistenciou právneho vzťahu žalobcov k nehnuteľnostiam.
Na základe dovolania podaného žalobcami dovolací Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Cdo/95/2010-331 z 29.04.2010 zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26.11.2009 sp. zn. 5Co/259/2009 a uznesenie Okresného súdu Bardejov z 24.07.2009 č. k. 2C/172/2004-285 a vrátil vec Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie.
Dôvodom zrušenia oboch rozhodnutí súdov nižšieho stupňa tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu, bola skutočnosť, že neboli splnené podmienky podľa ust. § 29 od. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Dovolací súd vytýkal prvostupňovému súdu jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia č. k. 2C/172/2004-126 z 19.09.2006 o ustanovení opatrovníka žalovaným v 1. až 4. rade v osobe E.. I. R., vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Bardejov bez toho, aby súd dôsledne prešetril, či sú dané podmienky pre procesný postup podľa ust. § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Dovolací súd zároveň vo svojom rozhodnutí konštatoval, že so zreteľom na dôvod, pre ktorý neprichádzalo do úvahy iné rozhodnutie dovolacieho súdu než zrušenie napadnutých uznesení, nezaoberal sa otázkami nastolenými v dovolaní, ktoré sa týkajú samotných žalobcov a ich žalobou uplatneného nároku.
Súd prvého stupňa vykonal procesné úkony na zistenie údajov o žalovaných v 1. až 4. rade a na základe správ podaných dožiadanými orgánmi (Mestský úrad Bardejov, Židovská náboženská obec Prešov, Židovská obec v Prahe, Obvodný súd Praha 7), uznesením č. k. 2C/172/2004-346 z 11.03.2011 ustanovil žalovaným v 1. a 4. rade opatrovníka - Mesto Bardejov.
Proti tomuto uzneseniu podalo Mesto Bardejov odvolanie. Následne Mesto Bardejov vzalo svoje odvolanie späť.
Krajský súd Prešove ako odvolací súd uznesením č. k. 5Co 58/2011-351 z 24.05.2011 odvolacie konanie pre späťvzatie odvolania Mestom Bardejov zastavil.
Okresný súd Bardejov uznesením č. k. 2C 172/2004-354 z 31.08.2011 zrušil ustanovenie E.. I. R., vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Bardejov ako opatrovníčky žalovaných v 1. až 4. rade. toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 17.09.2011.
Prvostupňový súd uznesením č. k. 2C/172/2004-355 z 08.11.2011opäť konanie zastavil, a to pre prekážku res iudicatae, s tým, že toto rozhodnutie rešpektovalo zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a konalo s opatrovníkom ustanoveným žalovaným v 1. a 4. rade s Mestom Prešov.
V tomto rozhodnutí súd prvého stupňa konštatoval, že po opätovnom preskúmaní spisu znova dospel k záveru, že v danej veci ide o prekážku veci rozhodnutej (7C 240/1996).
Na základe odvolania podaného žalobcami odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5Co/83/2012-392 zo 06.12.2012 zrušil toto uznesenie prvostupňového súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu je okolnosť, že súd prvého stupňa konal so žalobcom v 2. rade A. U. napriek tomu, že tento zomrel dňa XX.XX.XXXX, a teda u tohto žalobcu došlo k strate spôsobilosti byť účastníkom konania.
Súd prvého stupňa na základe pokynu odvolacieho súdu vykonal dožiadanie na Okresnom súde Zlín, ČR za účelom zistenia dedičov po A. U., pričom dožiadaný súd oznámil dedičov po poručiteľovi A. U., ktorými sú dcéra O. K. a vnuci A. U. a P. U..
Dedičia po A. U., jeho vnuci A. U. a P. U. na základe výzvy prvostupňového súdu oznámili, že nebudú pokračovať v konaní.
Dedička O. K. sa nevyjadrila.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa konanie o nároku žalobcov v 9. a 10. rade A. U. a P. U. ako dedičom po A. U. uznesením č. k. 2C/172/2004-404 zo 04.09.2013 zastavil a vyslovil, že v konaní bude pokračovať len s dedičkou O. K. ako so žalobkyňou v 2. rade.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvého stupňa vydal uznesenie č. k. 2C 172/2004 - 407 z 03.03.2014, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania, ktorým konanie zastavil pre prekážku res iudicatae (7C 240/1996). Opätovne konštatoval, že po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie vo veci sp. zn. 7C 240/1996 nebolo doposiaľ zrušené alebo zmenené, a preto nie je možné v tejto veci (2C 172/2004) pokračovať.
Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd k odvolacím námietkam odvolateľov konštatuje:
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak).
Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.
K odvolacej námietke odvolateľov odvolací súd konštatuje správny záver prvostupňového súdu, že v oboch právnych veciach, t. j. vo veci 2C/172/2004 a vo veci 7C/240/96 ide o totožný žalobný nárok. Vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7C 240/96 sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. V tomto konaní (2C 172/2004) sa žalobcovia domáhajú určenia, že v deň J. O. U. boli obaja pôvodní žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností.
K odvolacej námietke odvolateľov, že napadnuté uznesenie nie je riadne odôvodnené, lebo súd prvého stupňa nevysvetlil svoje konštatovanie, že sa z dôvodu úpravy žalobného petitu vôbec nezaoberal preskúmaním, či konanie C.d. 917/63 je alebo nie je PPL skončené a nezaoberal sa tým, čo bolo predmetom tohto konania, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné, odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka je nedôvodná.
V žalobnom návrhu zo dňa 08.07.2004, doručenom súdu prvého stupňa dňa 15.07.2004 žalobcovia uviedli, že sa domáhajú pokračovania v konaní pod sp. zn. C. d. 917/63.
Následne žalobcovia podaním zo dňa 12.11.2008 navrhli zmenu návrhu na začatie konania, ktorým sa domáhali, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že žalobkyňa I. U., nar. XX.XX.XXXX a jej manžel O. U., nar. XX.XX.XXXX a zomrelý dňa XX.XX.XXXX boli ku dňu 27.05.2004 bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, obec T., katastrálne územie T. ako zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX o výmere XXX m2 a meštiansky dom súpisné číslo XX, na parcele číslo XXX.
Okolnosť, že žalobcovia sa určenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam domáhali na základe vydržania, nepochybne vyplýva zo spisu, a to z vyjadrení a podaní žalobcov, napr. podanie žalobkyne doručené súdu dňa 15.03.2006 na základe výzvy prvostupňového súdu - č. l. 109; z ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania z 19.06.2008; z podania žalobkyne z 15.10.2008 označeného ako Spor o vlastníctvo k vydržanému bytu - predbežné vyjadrenie).
Z návrhu na začatie konania (zo žaloby) vo veci samej musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Žalobný petit je ústredným pojmom a ťažiskom každého návrhu. V sporovom konaní petit určuje neprekročiteľný rámec konania a rozhodovania súdu, preto petit musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Navrhovateľ teda musí jednoznačným spôsobom deklarovať, čoho sa domáha voči odporcovi a jedine o tom je súd oprávnený rozhodovať (okrem prípadov uvedených v § 153 ods. 2 O.s.p.).
V danom prípade žalobcovia písomným podaním z 12.11.2008 deklarovali, čoho sa v konaní domáhajú a súd o tomto ich žalobnom návrhu rozhodol. V dôsledku zmeny pôvodného žalobného návrhu súd nemal povinnosť a správne postupoval, pokiaľ sa v ďalšom nezaoberal skúmaním, či konanie pod sp. zn. C.d. 917/63 je alebo nie je právoplatne skončené a či v dôsledku druhej možnosti neprichádza do úvahy zastavenie tohto konania pre litispendenciu, resp. pri právoplatnom skončení pre prekážku res iudicata, pokiaľ ide o uvedené predchádzajúce konanie.
Predmet sporu je teda tak, ako to správne ustálil súd prvého stupňa, v oboch konaniach totožný, lebo žalobcovia sa v tomto konaní rovnako ako v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7C 240/96 opakovane domáhajú určenia vlastníckeho práva k domu a pozemku, na ktorom je dom postavený. Teda aj požiadavka totožného skutkového stavu je vyriešená.
Súd prvého stupňa následne správne postupoval, keď s prihliadnutím na záver, že sa jedná o určenie vlastníckeho práva, skúmal aj právny titul samotného žalobného nároku, pričom v súvislosti s týmto skúmaním správne ustálil, že v oboch predmetných právnych veciach sa žalobcovia domáhali určenia
vlastníckeho práva na základe vydržania. V oboch prípadoch sa vydržacia doba odvíjala od jej uplynutia pred podaním žaloby 7C 240/96. Konanie vedené na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 2C 172/04 nie je nárokom, v ktorom sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetu sporu na základe iných skutočností než tých, ktoré uvádzali v konaní 7C 240/96, resp. základ nároku spočíva vo vydržaní a splnení všetkých podmienok tohto právneho inštitútu, vrátane dobromyseľnosti.
Tak ako to zo spisu zistil aj odvolací súd, k vyššie uvedenému smerujú dôkazy v konaní 2C 172/04, ktoré tvrdia dobromyseľnosť žalobcov dávno pred začatím konania 7C 240/96. Doba od právoplatnosti veci 7C 240/96 do začatia konania 2C 172/04 nemá na podstatu tvrdeného vydržania žiadny zmysel a nejedná sa o nový nárok titulom vydržania, ktorý by sa opieral práve alebo aspoň z časti o toto obdobie. Za celkom správne je potrebné považovať aj zistenie prvostupňového súdu, že v oboch prípadoch bol právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalobkyňou v 1. rade a jej manželom ako kupujúcimi v spojení s uplynutím zákonom stanovenej vydržacej doby.
Žaloba žalobcov vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7C 240/96 bola zamietnutá z dôvodu neexistencie jedného z predpokladov vydržania, a to dobromyseľnosti. Súd záväzne posúdil neexistenciu právneho vzťahu žalobcov k nehnuteľnostiam, vlastníckeho práva ku ktorým sa v oboch prípadoch domáhajú a ako správne konštatoval súd prvého stupňa, žaloba nebola zamietnutá bez takéhoto určenia, napr. len z procesných dôvodov. Aj keď sa žalobcovia domáhali obnovy konania 7C 240/96, táto nebola povolená.
Pokiaľ odvolatelia poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým boli rozhodnutia oboch súdov nižšieho stupňa, t. j. prvostupňového aj odvolacieho súdu zrušené, odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka je nedôvodná. Tak ako odvolací súd vyššie uviedol a ako to vyplýva aj z rozhodnutia dovolacieho súdu, dovolací súd sa v o svojom zrušujúcom uznesení nezaoberal dovolacími dôvodmi žalobcov a rozhodnutia oboch súdov nižšieho stupňa zrušil len z dôvodu nesprávneho postupu prvostupňového súdu pri ustanovení opatrovníka žalovaným v 1. až 4. rade.
Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcov týkajúcej sa ustanovenia opatrovníka žalovaným v 1. až 4. rade, odvolací súd konštatuje, že ustanovením Mesta Bardejov za opatrovníka žalovaným v 1. až 4. rade neboli nijako dotknuté procesné práva žalobcov. Toto rozhodnutie sa žalobcov netýka, a preto nie sú oprávnení namietať jeho správnosť alebo nesprávnosť. Právo na podanie odvolania proti ustanoveniu za opatrovníka prislúcha len ustanovenému opatrovníkovi alebo opatrovancovi a pokiaľ ide o námietku, že Mesto Bardejov bude hájiť záujmy zastúpených žalovaných v 1. až 4. rade, odvolací súd len na doplnenie konštatuje, že práve opatrovník má v konaní hájiť práva a oprávnené záujmy účastníka.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľov týkajúcim sa dôkazov, na ktoré poukazovali a vytýkali súdu prvého stupňa, že sa nimi nezaoberal, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ po zistení, že prejednaniu a rozhodnutiu v tejto veci bráni prekážka skôr rozhodnutej veci, konanie zastavil, keďže táto prekážka predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobcovia v 1., 3 . až 8. rade neuviedli v odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého uznesenia.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.
Vo vzťahu k odvolaniu podanému O.. E. D. za žalobkyňu v 1. rade O. K. odvolací súd vyzval žalobkyňu v 6. rade O.. E. D. na predloženie plnej moci k zastupovaniu žalobkyne v 2. rade O. K., keďže plnomocenstvo, ktorým by žalobkyňa v 2. rade splnomocnila na svoje zastupovanie žalobkyňu O.. E. D., nebolo v spise založené.
Na základe výzvy odvolacieho súdu žalobkyňa O.. E. D. oznámila odvolaciemu súdu, že podľa jej dostupných informácií žalobkyňa O. K. už súdu zaslala plnú moc. Pokiaľ sa v spise plnomocenstvo nenachádza, žalobkyňu O. K. už v tomto konaní nezastupuje, keďže sa jej s ňou nijako nepodarilo skontaktovať.
Odvolací súd následne vyzval žalobkyňu O. K. na oznámenie, či splnomocnila žalobkyňu O.. E. D. na zastupovanie v tomto konaní, prípadne na podanie odvolania voči predmetnému uzneseniu. V prípade, že splnomocnila žalobkyňu O.. E. D. na zastupovanie, bola vyzvaná na predloženie plnomocenstva, prípadne na oznámenie, že na svoje zastupovanie neustanovila zástupcu.
Žalobkyňa O. K. na základe výzvy odvolacieho súdu tomuto oznámila telefonicky (pozri úradný záznam na č. l. 436 spisu), že nesplnomocnila O.. E. D. na svoje zastupovanie v konaní a ani na podanie odvolania a odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania, nemienila podať.
V písomnej odpovedi zo dňa 06.09.2015 na výzvu odvolacieho súdu žalobkyňa O. K. oznámila, že o odvolaní v právnej veci žalobcov nevedela, nikto ju žiadnym spôsobom neinformoval. Tým pádom nemohla splnomocniť O.. E. D.. Pre jej osobu táto záležitosť skončila obdržaním rozhodnutia Okresného súdu Bardejov.
Odvolací súd z odvolania doručeného aj v mene žalobkyne v 2. rade O. K. zistil, že odvolanie by bolo v prípade, že by splnomocnila O.. E. D. na svoje zastupovanie v konaní, resp. na podanie odvolania, podané neskoro.
Odvolací súd však vzhľadom na výsledky zisťovania, že O.. E. D. nebola splnomocnená na podanie odvolania za Irenu Urbanovú, vzhľadom na jej vyjadrenie doručené odvolaciemu súdu dňa 09.09.2015 posúdil ako odvolanie za ňu podané neoprávnenou osobou (žalobkyňou O.. E. D.).
Preto odvolací súd odvolanie O.. E. D. podané v mene Ireny Urbanovej podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku odmietol.
Poučenie:
Proti tomto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.