Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-31-2015.pdf
PDF · 99.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2C/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti odporcovi C. L.C., W.. XX. XX. XXXX, F. U. F., Č.. XXX, štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 254,89 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 147,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške:
9,25 % od 21.11.2011 zo sumy 22,31 € do zaplatenia 9,25 % od 1.12.2011 zo sumy 2,23 € do zaplatenia 9 % od 21.12.2011 zo sumy 22,31 € do zaplatenia 9 % od 1.1.2012 zo sumy 2,23 € do zaplatenia 9 % od 21.1.2012 zo sumy 22,31 € do zaplatenia 9 % od 1.2.2012 zo sumy 2,23 € do zaplatenia 9 % od 21.2.2012 zo sumy 22,31 € do zaplatenia 9 % od 1.3.2012 zo sumy 2,23 € do zaplatenia 9 % od 21.3.2012 zo sumy 22,31 € do zaplatenia 9 % od 1.4.2012 zo sumy 2,23 € do zaplatenia 9 % od 21.4.2012 zo sumy 22,31 € do zaplatenia 9 % od 1.5.2012 zo sumy 2,23 € do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Právny predchodca navrhovateľa (Consumer Finance Holding a.s.) sa návrhom podaným z 18. 11. 2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 254,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 13. 12. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 71,09 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom 11. 06. 2011 uzatvoril zmluvu o pôžičke č. 20087429, za základe ktorej poskytol odporcovi pôžičku 234,99 eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy mal odporca splácať pôžičku v desiatich mesačných splátkach po 22,31 eur. Z uvedenej zmluvy odporca nič neuhradil. Vzhľadom k tomu, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,
navrhovateľ 25. 11. 2011 listom - predžalobná upomienka vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Odporca dlžné splátky neuhradil.
Súd uznesením z 13. 4. 2015 č. k. 20Ro/334/2014-23 pripustil zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ Consumer Finance Holding a.s. a na jeho miesto vstúpil do konania ako navrhovateľ Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. 6. 2015.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 OSP). Podľa § 156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd 3. 11. 2015 na svojej úradnej tabuli (č.l. 30 spisu).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, konkrétne so zmluvou o pôžičke z 11. 6. 2011 vrátane podmienok k zmluve o pôžičke (ďalej len „VOP“), predžalobnou upomienkou z 25. 11. 2011, potvrdením o doručení predžalobnej upomienky, prehľadom splátok a úhrad a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli 11. 6. 2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola odporcovi na kúpu spotrebného tovaru (čierna technika - mobilný telefón) poskytnutá pôžička v celkove sume o výške 278,93 eur, ktorú sa zaviazal odporca splatiť spolu s akontáciou v desiatich mesačných splátkach po 22,31 eur. Podľa bodu 6.2 VOP, ako súčasti zmluvy o pôžičke, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom mesiaci, ak nie je uvedené inak. Podľa bodu 6.4 VOP je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Z bodu 11.2 VOP vyplýva dojednanie zmluvnej pokuty nasledovného znenia: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ Ďalšie údaje týkajúce sa poskytnutej pôžičky boli v zmluve uvedené takto: ročná úroková sadzba: 63,85 %, RPMN: 63,85 %, priemerná hodnota RPMN: 42,17 %, celkové náklady spotrebiteľa: 43,94 eur, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 4/2012.
Z predžalobnej upomienky z 25. 11. 2011 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu k úhrade celej pôžičky jednorazovo do 3 dní od doručenia upomienky, a to v sume 232,02 € z dôvodu, že odporca pôžičku riadne a včas nesplácal. Upomienka bola odporcovi doručená 1. 12. 2011.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca si neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, keď celkovo uhradil len akontáciu vo výške 55,83 eur (11. 6. 2011) a sumu 44,62 eur (11. 9. 2014), spolu teda uhradil 100,45 eur.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ a písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“) v znení účinnom od 1. 5. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že 11. 6. 2011 došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (o zmluvu o úver podľa Obchodného zákonníka nejde jednak z dôvodu, že samotná zmluva je označená ako zmluva o pôžičke, ale najmä preto, že jej predmetom bolo priame poskytnutie peňazí odporcovi na okamžitú kúpu mobilného telefónu, nie záväzok veriteľa poskytnúť jej peňažné prostriedky na jej požiadanie). Zároveň súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere upravenú v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere napĺňa znaky aj zmluvy o pôžičke (čo je aj daný prípad) podľa Občianskeho zákonníka, je potrebné použiť Občiansky zákonník ako všeobecný predpis voči zákonu o spotrebiteľských úveroch. Právna úprava spotrebiteľského úveru obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch a právna úprava zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka sa navzájom nevylučujú. Predmetná zmluva má taktiež charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporca je v nej identifikovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom a priezviskom, bydliskom a rodným číslom, zo zmluvy nevyplýva a navrhovateľ v konaní ani netvrdil, že by bola zmluva uzatváraná zo strany odporcu na účely výkonu jej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. V prípade vyhodnotenia zmluvou založeného právneho vzťahu ako spotrebiteľského je irelevantné, podľa akého právneho predpisu bola zmluva uzavretá alebo napríklad to, či si účastníci zvolili režim Obchodného zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa na daný právny vzťah použije prednostne to ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie oproti úprave v inom právnom predpise a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnými sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktoré obchádzajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách výhodnejšie pre spotrebiteľa. Skutočnosť, že navrhovateľ následne nadobudol pohľadávku nemení spotrebiteľský charakter zmluvy.
Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že odporca mal zaplatiť navrhovateľovi celkovú sumu pôžičky 278,93 eur, avšak uhradil len akontáciu vo výške 55,83 eur (11. 6. 2011) a sumu 44,62 eur (11. 9. 2014), spolu teda uhradil sumu 100,45 eur, ktorú súd započítal na najskôr splatné splátky. Súd nemohol akceptovať navrhovateľom vyhlásenú predčasnú splatnosť celého dlhu. Postup navrhovateľa, keď žiadal od odporcu predžalobnou upomienkou z 25. 11. 2011 okamžitú úhradu celej dlžnej sumy 232,02 eur jednorazovo, súd vyhodnotil ako nesúladný s ustanoveniami uzatvorenej zmluvy o pôžičke spolu s VOP a Občianskym zákonníkom. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len vtedy, keď to bolo dohodnuté. Zo zmluvy o pôžičke, ako aj z VOP však nevyplýva žiadne dojednanie oprávňuje navrhovateľa vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu a žiadať o zaplatenie celej dlžnej sumy jednorazovo. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že k predčasnej splatnosti celého dlhu tak, ako to tvrdil navrhovateľ, nedošlo. Aj keby medzi účastníkmi bola táto možnosť dohodnutá, listina predložená navrhovateľ - predžalobná upomienka nie je relevantnou výzvou podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že predtým ako dodávateľ vyhlási predčasnú splatnosti celého dlhu, musí upozorniť spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie všetkých splátok jednorazovo v prípade, ak spotrebiteľ v lehote 15 dní od doručenia tejto kvalifikovanej výzvy neuhradí svoj súčasný dlh. Až po uplynutí tejto 15 dňovej lehoty môže dodávateľ vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu a žiadať o jeho zaplatenie. Z oznámenia právneho predchodcu navrhovateľa z 25. 11. 2011 však jednoznačne vyplýva, že tento vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlhu bez zaslania kvalifikovanej výzvy a iba oznámil odporcovi už existujúci stav, t. j. že už k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo a vyzval ho na úhradu všetkých splátok jednorazovo, čím mu odňal právo zakotvené v § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Iný listinný dôkaz preukazujúci zaslanie kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka odporcovi navrhovateľ súdu nepredložil.
Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ nepreukázal, že pri vyhlásení predčasnej splatnosti celého dlhu postupoval v súlade so zmluvou o pôžičke vrátane VOP a so zákonom, má súd za to, že každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý sa samostatne tiež premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1. 5. 2014). V bode 6.2 a 6.4 VOP bolo určené, že každá splátka je splatná do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy (t. j. 20. 7. 2011). Ak bol návrh podaný na súde 18. 11. 2014, je zrejmé, že nepremlčané zostali len nároky na splátky, ktoré sa stali zročnými po 18. 11. 2011, teda celkovo 6 nepremlčaných splátok, ktoré pri výške 22,31 eur mesačne spolu prestavovali sumu 133,86 eur, v ktorej časti súd návrhu vyhovel. Súd navrhovateľovi priznal i uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 13,38 eur [6 nepremlčaných splátok x (10% z 22,31 eur)] v zmysle bodu 11.2 VOP. Výška zmluvnej pokuty 10 % z dlžnej splátky je podľa názoru súdu primeraným zabezpečovacím prostriedkom zo strany veriteľa. Keďže odporca neplácal jednotlivé splátky riadne a
včas, vznikla mu povinnosť zaplatiť oprávnenému účastníkovi dohodnutú zmluvnú pokutu. I keď zmluvná pokuta bola dohodnutá vo formulárovej zmluve a odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť, vzhľadom na výšku zmluvnej pokuty nemožno zmluvnú pokutu charakterizovať ako šikanujúcu, neprimeranú v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vyhovel návrhu v časti sumy 147,24 eur (= 133,86 eur + 13,38 eur), pričom vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Keďže odporca sa neuhradením každej zo splátok dlhu riadne a včas dostal s každou splátkou do omeškania, patrí navrhovateľovi právo na úrok z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej nepremlčanej splátky, počnúc 21. 11. 2011 (pre piatu splátku) a končiac 21. 4. 2012 (pre desiatu splátku). Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k 21. 11. 2011 bola 1,25 % a k 21. 12. 2011 až 21. 4. 2012 bola 1,00 %, preto výška úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola určená vo výške 9,25 % ročne (patrí z dlžnej sumy 22,31 eur od 21. 11. 2011 do zaplatenia) a vo výške 9% ročne (patrí z dlžnej sumy 22,31 eur od 21. 12. 2011 do zaplatenia, od 21. 1. 2012 do zaplatenia, od 21. 2. 2012 do zaplatenia, od 21. 3. 2012 do zaplatenia a od 21. 4. 2012 do zaplatenia). Súd navrhovateľovi priznal i nárok na úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty uplatnenej za včasné nesplatenie každej nepremlčanej splátky. Keďže splatnosť zmluvnej pokuty bola určená k poslednému dňu mesiaca, súd priznal navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania zo sumy zmluvnej pokuty od 1. 12. 2011 do zaplatenia, od 1. 1. 2012 do zaplatenia, od 1. 2. 2012 do zaplatenia, od 1. 3. 2012 do zaplatenia, od 1. 4. 2012 do zaplatenia a od 1. 5. 2012 do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty bola určená rovnako ako výška úroku z omeškania z jednotlivých nesplatených nepremlčaných splátok istiny.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože každý z nich mal vo veci len čiastočný úspech, pričom čiastočný neúspech navrhovateľa ani odporcu nemožno považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvej vety OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a teda sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.