Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-13217-2008.pdf
PDF · 82.18 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/13217/2008
Uznesenie
Okresný súd Malacky, vo veci exekúcie oprávneného: Poisťovňa Poštovej banky, a.s., IČO: 31 405 410, so sídlom Prievozská 2/B, 824 64 Bratislava, proti povinnému: D. R., O.: XX XXX XXX, so sídlom R. XXX/XX, XXX XX E., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Václav Kuna, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 70,70 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie, takto
rozhodol:
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. 23Er/13217/2008 z a s t a v u j e.
Oprávnený sa z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 52,71 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor doručil dňa 09.10.2002 Okresnému súdu Malacky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24.09.2002 a exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Malacky č.k.: 13Rob/145/02 zo dňa 26.06.2002. Okresný súd Malacky dňa 17.10.2002 vydal poverenie č. 5106 008118 * a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Súdny exekútor doručil súdu dňa 04.10.2010 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu jeho nemajetnosti.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Zákona č. 233 /1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Exekučný súd vyzval krátkou cestou oprávneného na vyjadrenie k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Výzva bola emailom doručená oprávnenému dňa 09.12.2015. Exekučný súd vykonal lustráciu povinného v Katastrálnom portáli pričom zistil, že povinný je vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. Malacky. Ku dňu tohto uznesenia bolo uvalených 7 exekučných záložných práv v iných exekučných veciach a 5 exekučných príkazov výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti v ďalších exekučných veciach. Exekučný súd po preštudovaní exekučného spisu EX 572/2002 - 6 JK zistil, že súdny exekútor zistil dva bankové účty povinného, ktoré mali prostriedky blokované v prospech iných exekúcií. Súdny exekútor zisťoval existenciu motorových vozidiel vo vlastníctve povinného, pričom nezistil žiadne takéto vozidlá. Súdny exekútor dožiadaním Sociálnej poisťovne zistil, že povinný má voči sociálnej poisťovni dlh na poistnom vo výške 13.150,13 Eur. Súdny exekútor vykonal lustrácie v Katastrálnom portáli pričom zistil jednu nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného, na ktorú bolo uvalených niekoľko exekúcií, ktoré podstatne prevyšovali hodnotu nehnuteľnosti. Exekučný súd vykonal lustrácie
povinného v Sociálnej poisťovni kde zistil, že povinný je zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti no jej vymeriavací základ poistného bol vo výške 55 Eur. S ohľadom na početnosť ďalších exekúcií voči povinnému, a výšku týchto exekúcií súd nepokladá za účelné pokračovať v exekúcií s ohľadom na vznik ďalších trov exekúcie bez pravdepodobnosti vymoženie exekúcie. Exekučný súd háji práva tak povinného ako aj oprávneného. Ďalším vedením exekúcie, ktorá v zmysle vyššie uvedeného, pravdepodobne nebude viesť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného vzniknú ďalšie vyššie trovy exekúcie, ktoré by musel znášať oprávnený.
Na základe vyššie uvedeného, exekučný súd vyhovel návrhu súdneho exekútora a exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súdny exekútor súčasne žiadal o schválenie trov exekúcie vyčíslených podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) v znení platnom v dobe začatie exekučného konania, ako aj, ktoré boli obsiahnuté v priloženej špecifikácii. Exekučné konanie začalo 26.09.2002 doručením návrhu na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení 280/1999 Z. z., za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky, Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenie na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 14 ods. 2 citovanej Vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 13,28 Eur (2 x 6,64 Eur) za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu podľa predloženej časovej špecifikácie nasledovne:
- súd priznal odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za úkony: 1.) prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie - 60 minút, 2.) vypracovanie upovedomenia - 60 minút. Spolu 120 minút;
- súd nepriznal časovú odmenu za úkony: 1.) vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 60 minút - z dôvodu duplicitného uplatnenia odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b.) Vyhlášky aj podľa § 14 ods. 1 písm. a.) Vyhlášky, 2.) spisové a poplatkové preverenia po skončení exekúcie, archivácia spisu, preradenie spisu do archívu - 180 minút - z dôvodu, že sa jedná o úkony podľa Kancelárskeho poriadku a podľa § 25 je v odmene exekútora zahrnutá aj odmena za administratívne práce v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. K uvedenému odkazuje exekučný súd na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava ako inštančne nadriadenému súdu, a to 21CoE/238/2012 z 18.09.2012. Archivácia spisu je povinnosť zo zákona, uložená exekútorovi
v súvislosti s výkonom činnosti exekúcie. Súd považuje za neprijateľné prenášať náklady zákonnej povinnosti exekútora na oprávneného. Uvedené úkony taktiež neboli preukázané, pretože ešte nevznikli. Pozn.: Súdnemu exekútorovi súd priznáva odmenu a náhrady za úkony, ktoré preukázateľne a účelne vykonal pri výkone exekúcie, pričom nie je možné priznať odmenu za úkony, ktoré súdny exekútor preukázateľne nevykonal.
Súd zároveň poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.: 2Cdo/48/2008 zo dňa 28.10.2008, v ktorom Najvyšší súd SR judikoval: („Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 odseku 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky.“). Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.: 6 M Cdo 6/2011 zo dňa 21.03.2012).
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 14 ods. 3 a § 15 ods.1 citovanej Vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal paušálnu sumu celkovo vo výške 13,28 Eur (4 x 3,32 Eur) za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (paušálna odmena), ktorých vykonanie mal z exekučného spisu preukázané, a to konkrétne za 4 úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu, zisťovanie majetku povinného. Súd nepriznal paušálnu odmenu za úkon podanie správy oprávnenému. Vyhláška neumožňuje za tento úkon priznať odmenu. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V zmysle ustanovenia § 22 citovanej Vyhlášky súdny exekútor žiadal priznať náhradu hotových výdavkov
- poštovné, telekomunikačné výdavky, spotrebný materiál a archivácia. Súd poukazuje na to, že preukázaním vynaloženia tejto časti hotových výdavkov je predloženie doručeniek a faktúr či iných relevantných dokladov. Doručenky sú relevantným dokladom o tom kedy komu a čo bolo posielané a preukazujú vzniknuté poštové náklady. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka Slovenskej pošty, a.s., prípadne nevyplývalo z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, že tieto náklady súdnemu exekútorovi vznikli, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním, t.j. ak v exekučnom spise bola priložená len kópia doručenky a originál je založený v inom spise, nakoľko bolo jedným podaním na pošte doručených viacero zásielok, týkajúcich sa viacerých exekučných konaní (poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Náhrada poštovného bola súdnemu exekútorovi za doručovanie zásielok priznaná v skutočnej výške a za doručovanie zásielok, na doručenkách ktorých nebola úhrada poštovného presne špecifikovaná, súd priznal náhradu poštovného v súlade s cenníkom Slovenskej pošty a.s., a to nasledovne: za každú doporučovanú listový zásielku vo výške 1,40 Eur, za doručenie exekučného spisu ako doporučenej zásielky nad 100g hmotnosti 1,50 Eur.. Ak boli v špecifikácií uplatňované nižšie náklady za poštovné súd priznal tieto nižšie náklady. Vychádzajúc z exekučného spisu EX 572/2002-6 JK a súdneho spisu 23Er/13217/2008 má súd za preukázaných 10 úkonov doručovania listových zásielok a jedno doručovanie exekučného spisu. Exekučný súd priznal náhrady poštovného a telekomunikačné výdavky vo výške 9,96 Eur. Exekučný súd v zmysle doloženej faktúry banky za súčinnosť, priznal náhradu 15,20 Eur (458,20 Sk).
Exekučný súd priznal čiastočné náhrady za náklady na administratívny materiál. Súdny exekútor nevyčíslil presne náklady za tento materiál a nedoložil k nim daňové doklady preukazujúce ich vynaloženie. Exekučný súd priznal náhradu za úradné obálky 0,99 Eur (11 x 0,09Eur), u ktorých výška nákladov je súdu známa z ďalšej rozhodovacej činnosti.
Zákon č. 341/2005 Z. z. novelizoval ustanovenie § 196 Exekučného poriadku tak, že odmena súdneho exekútora sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty ak je súdny exekútor platiteľom DPH. Podľa § 196 druhá veta Exekučného poriadku, v znení zákona č. 341/2005 Z. z. ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Uvedený zákon obsahoval úpravu prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 exekučného poriadku, ktorá upravovala účinnosť tejto novely len na konania začaté po 1. Septembri 2005. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení zákona č. 341/2005 Z. z. konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Novela Exekučného poriadku č. 348/2011 Z. z. stanovuje nárok exekútora na DPH z priznaných náhrad, a to až pri exekučných konaniach začatých po 01.01.2012. Podľa § 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, v znení zákona č. 341/2005 Z. z. exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. V predmetnej veci bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie exekútorovi doručený 26.09.2002. Na základe uvedeného súdnemu exekútorovi nebola priznaná DPH za odmenu ani za náhrady. Podľa § 203 Exekučného poriadku ods. 2, ak sa zastaví exekúcia z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, že exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 52,71 Eur (13,28 Eur + 13,28 Eur + 9,96 Eur + 15,20 Eur + 0,99 Eur), k náhrade ktorých zaviazal oprávneného.
Exekučný súd na základe vyššie uvedeného rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je v zmysle § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).