Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Csp-44-2021.pdf
PDF · 105.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/44/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A. A., nar. X.XX.XXXX, B. C. XX, XXX XX B. C., zast. splnomocnenou zástupkyňou: D. A., bytom B. C. XX, XXX XX B. C., v konaní o zaplatenie 9.127,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 950,12 eur z a s t a v u j e .
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 8.177,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne:
- zo sumy 8.827,24 eur od 08.07.2021 do 10.12.2021,
- zo sumy 8.627,24 eur od 11.12.2021 do 17.01.2022,
- zo sumy 8.427,24 eur od 18.01.2022 do 22.02.2022,
- zo sumy 8.277,24 eur od 23.02.2022 do 26.04.2022,
- zo sumy 8.177,24 eur od 27.04.2022 do zaplatenia,
ktorú sumu s príslušenstvom súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať v splátkach po 200,- eur mesačne, vždy do 20-tého dňa daného mesiaca po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky riadne a včas.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobcovi priznáva n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 96,72 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu (VÚB a.s.) žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.5.2021 sa ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 9.127,36 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho predchodca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 21.9.2017 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 10.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť pôžičku v pravidelných 120-tich mesačných splátkach v sume po 170,34 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky 20.440,- eur. Do dňa podania žaloby žalovaná z vyššie uvedenej sumy zaplatila sumu 2.752,72 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca ju listom zo dňa 26.8.2018 – Predžalobná upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok s upozornením, že ak nedôjde k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko k úhrade dlžných
splátok nedošlo, žalobca dňa 19.10.2018 úver zosplatnil, o čom žalovaná bola informovaná listom zo dňa 2.11.2018.
Dňa 10.12.2021 právny predchodca žalobcu doručil súdu podanie, ktorým oznámil postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. a navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu, s čím postupník súhlasil. Súd uznesením č.k. 5Csp/44/2021-85 zo dňa 11.2.2022 pripustil zmenu na strane žalobcu v zmysle podaného návrhu.
Žalovanej bola žaloba, spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie v lehote 15 dní odo dňa doručenia zásielky, doručená dňa 7.7.2021. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila.
Súd nariadil pojednávanie na deň 14.9.2022. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, táto však udelila splnomocnenie na zastupovanie v konaní splnomocnenej zástupkyni D. A., ktorá sa na pojednávanie dostavila. Súd v súlade s § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovanej.
Splnomocnená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 14.9.2022 uviedla, že žalovaná sa snaží uhrádzať splátky predmetného úveru, tieto realizuje cez internet banking, uhradila nejaké splátky v sume 100,- eur a následne už v navýšených sumách, po 150,- eur. Momentálne nevie uviesť presne, aká suma bola navyše zaplatená proti úhradám, ktoré oznámil žalobca súdu. Zároveň predložila písomnú žiadosť žalovanej, ktorou žiada, aby jej bolo umožnené splácať úver v splátkach, vo výške 200,- eur mesačne. Žiadosť odôvodnila tým, že z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie nemôže zaplatiť celý dlh naraz, nakoľko bola 2 roky nezamestnaná kvôli epidémii COVID-u.
Vzhľadom na prednes splnomocnenej zástupkyne žalovanej na pojednávaní a predloženú žiadosť na povolenie splátok, súd pojednávanie dňa 14.9.2022 odročil na deň 7.10.2022 s tým, že právnemu zástupcovi žalobcu zaslal súd kópiu zápisnice z pojednávania zo dňa 14.9.2022 spolu so žiadosťou, aby sa vyjadril ku skutočnostiam uvádzaným splnomocnenou zástupkyňou žalovanej, teda aby sa vyjadril, či eviduje ďalšie úhrady od žalovanej po uvedenom dátume. Zároveň požiadal žalobcu, aby sa vyjadril k návrhu žalovanej, aby jej bolo umožnené splácať dlžnú sumu v splátkach. Splnomocnenej zástupkyni žalovanej uložil, aby do 30.9.2022 predložila súdu dôkazy o tom, že po dni 26.4.2022 realizovala ďalšie úhrady dlhu na účet žalobcu.
Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 30.9.2022 oznámil, že všetky platby uvedené vo výzve už boli žalobcom zohľadnené v čiastočnom späťvzatí žaloby a že žiadne ďalšie platby po dátume 26.4.2022 neeviduje. V prípade, ak žalovaná uhradila ďalšie platby po tomto dátume, prosí o zaslanie dokladov. Zároveň oznámil, že súhlasí s úhradou žalovanej sumy formou mesačných splátok vo výške 200,- eur mesačne.
Splnomocnená zástupkyňa žalovanej v lehote stanovenej súdom dôkazy o ďalších úhradách dlhu žalobcovi nepredložila. Dňa 6.10.2022 o 12.45 hod. telefonicky kontaktovala súd s tým, že dňa 7.10.2022 sa nemôže dostaviť na pojednávanie, pretože musí ísť s dcérou na ošetrenie na zubnú stomatológiu do Prešova. Ďalej uviedla, že z dôvodu, že musela s dcérou absolvovať zdravotné vyšetrenia, nestihla zaobstarať dôkazy, na predloženie ktorých bola vyzvaná súdom. Žiadala, aby súd pojednávanie odročil a vytýčil nový termín pojednávania.
Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Súd nepovažoval dôvody na odročenie pojednávania uvádzané splnomocnenou zástupkyňou, v telefonickom oznámení dňa 6.10.2022, za relevantné pre odročenie pojednávania nariadeného na deň 7.10.2022. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej vzala termín pojednávania na vedomie dňa 14.9.2022 a preto mala dostatok času zariadiť si potrebné veci tak, aby sa pojednávania mohla zúčastniť, resp. požiadať o odročenie pojednávania v dostatočnom časovom predstihu. Navyše skutočnosť, že musí ísť s dcérou na ošetrenie, resp. že s ňou musela absolvovať zdravotné vyšetrenia, nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi. Súd preto žiadosti splnomocnenej zástupkyne žalovanej o odročenie pojednávania nevyhovel a v zmysle § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie dňa 7.10.2022 vykoná v jej neprítomnosti, a taktiež v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a písomných vyjadrení žalobcu, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.9.2017, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.8.2018 s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 2.1.2018 a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) uzavrel so žalovanou dňa 21.9.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, kde v časti označenej ako III. Pôžička sú uvedené konkrétne podmienky poskytnutého úveru a to nasledovne: druh úveru – bezúčelový spotrebiteľský úver, celková výška úveru: 10.000,- eur, počet splátok: 120, výška splátky: 170,34 eur, celková čiastka: 20.440,80 eur, RPMN: 17,90 %, fixná ročná úroková sadzba 17,90 %. Doba trvania zmluvy je uvedená: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Prvá splátka bola splatná 20.10.2017, ďalšie splatné vždy k 20.dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 20.9.2027.
Ďalšie zmluvné podmienky sú uvedené v nasledujúcich článkoch zmluvy, pričom v článku X. je obsiahnutý splátkový kalendár s rozlíšením každej jednej splátky na istinu a úrok. V bode 9.2 zmluvy si jej účastníci dohodli oprávnenie spoločnosti na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, hoci len čiastočne, počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Podľa prehľadu splátok a úhrad (č. l. 22) žalovaná do dňa podania žaloby uhradila sumu 2.752,- eur.
Žalobca listom zo dňa 26.8.2018 (č.l. 20 p.v.) vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 511,02 eur s tým, že ak do 26.8.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Tento list bol doručený žalovanej dňa 6.9.2018 (č.l. 21). Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 19.10.2018, čo vyplýva zo žaloby, aj zo spomínaného prehľadu splátok a úhrad a žalobca túto skutočnosť oznámil žalovanej listom zo dňa 2.11.2018.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k tomuto právnemu záveru:
V prvom rade je potrebné uviesť, že vzhľadom na čiastočne späťvzatie žaloby žalobcom v časti o zaplatenie 950,12 eur súd v súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami § 144, § 145 ods. 2 konanie v tejto časti zastavil, nakoľko žalovaná so späťvzatím vyslovila súhlas na pojednávaní dňa 14.9.2022.
V danom prípade súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi zmluvnými stranami dňa 21.9.2017, pričom nezistil žiadny dôvod pre prijatie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zmluva totiž obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú vymenované v § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, je v nej uvedená správna výška RPMN, úver bol poskytnutý bezhotovostne, v zmluve sú uvedené všetky plnenia, ktoré vyplývajú pre spotrebiteľa z tejto zmluvy a RPMN neprekročila najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavovala dvojnásobok priemernej RPMN. Zachovaná bola aj písomná forma zmluvy a to s poukazom na § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Súd sa zaoberal aj tým, či právny úkon žalobcu o predčasnom zosplatnení úveru je platným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Žalovaná sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.6.2018. Žalobca úver zosplatnil 19.10.2018, teda v tom čase už bola žalovaná v trojmesačnom omeškaní so splátkami a zároveň žalobca si splnil aj svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže na využitie tohto práva v lehote dlhšej ako 15 dní žalovanú upozornil listom zo dňa 26.8.2018, doručeným žalovanej dňa 6.9.2018. Spomínaný právny úkon o zosplatnení úveru je preto v súlade so zákonom a je platný.
Súd napokon ex offo skúmal aj to, či uplatnená pohľadávka nie je, hoci len čiastočne, premlčaná. Táto povinnosť mu vyplýva z § 54a Občianskeho zákonníka. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Pri spotrebiteľských zmluvách je teda potrebné premlčanie posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 101 a 103 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
V danom prípade trojročná premlčacia doba začala plynúť od zročnosti prvej omeškanej splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh, t.j. 20.6.2018 a plynula do 20.6.2021. Keďže žaloba bola podaná 28.5.2021, teda pred uplynutím premlčacej doby, nárok bol uplatnený včas a pohľadávka ani čiastočne premlčaná nie je.
Z vyššie uvedených dôvodov súd teda považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie zostatku istiny úveru predstavujúcej sumu 8.177,24 eur (po zastavení konania v časti, kde žalobca vzal žalobu o zaplatenie sumy 950,12 eur späť), v celom rozsahu vyhovieť.
Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Súd zohľadnil finančnú situáciu žalovanej, ktorá bola v dôsledku pandémie CORONA-vírusu dva roky nezamestnaná, nemala finančné prostriedky a prihliadol i na snahu žalovanej splácať dlh. Súd má za to, že v danom prípade je povolenie splátok v súlade so zásadou spravodlivosti uvedenou v čl. 2 ods. 1 CSP a navyše žalobca vyslovil súhlas s tým, aby žalovanej bolo umožnené splácať dlh v splátkach po 200,- eur. S poukazom na uvedené, súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 200,- eur tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Podľa názoru súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Súd zastáva názor, že slabšia strana, ktorou žalovaná ako spotrebiteľka nesporne je, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitla v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre ňu devastujúce.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca úver zosplatnil dňa 19.10.2018 a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalobca realizoval listom zo dňa 2.11.2018, ktoré oznámenie mal zaslať žalovanej, avšak doručenie tohto oznámenia nepreukázal. Skutočnosť, kedy sa žalovaná dozvedela o zosplatnení úveru, má zásadný vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky, konkrétne vo vzťahu k úrokom z omeškania. V danom prípade žaloba bola žalovanej doručená dňa 7.7.2021, teda žalovaná sa mohla preukázateľne dozvedieť o zosplatnení úveru najneskôr doručením podanej žaloby, t. j. 7.7.2021. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z požadovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 8.7.2021, resp. následne odo dňa nasledujúceho po realizácii platieb žalovanou po podaní žaloby a v prevyšujúcej časti žalobu, čo do úroku z omeškania, zamietol.
Trovy konania
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práva.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 9.127,36 eur (100 %), v priebehu konania vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 800,- eur z dôvodu, že žalovaná realizovala splátky v uvedenej sume (procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti má žalovaná), v časti o zaplatenie 150,12 eur vzal žalobca žalobu späť bez uvedenia dôvodu (procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti má žalobca). Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.177,24 eur. Žalobca bol teda v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 8.977,24 eur (8.177,24 + 800,-), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 98,36 %. Procesné zavinenie zastavenia konania žalobcu, vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 150,12 eur, bez uvedenia dôvodu, predstavuje 1,64 %. Úspešnejším v konaní bol žalobca, ktorého miera úspechu vo veci predstavuje 96,72 % (98,36 % - 1,64 %). S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 96,72 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.