Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/261/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: E.I.S. A., F.. XX.X.XXXX, T. H., Q. X, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 p r o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že úver zo zmluvy o úvere č. 806301215 zo dňa 30.4.2013 uzavretej medzi účastníkmi konania j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.

Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 30.4.2013 č. zmluvy 806301215 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 10 o tej časti poplatku, v ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje n e p r i j a t e ľ n ú z m l u v n ú p o d m i e n k u.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 611,94 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 10.6.2015 sa domáhal určenia, že úver zo zmluvy o úvere č. 806301215 zo dňa 30.4.2013 uzavretej medzi účastníkmi je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žiadal určiť, že zmluvná podmienka v tejto zmluve uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 10 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Žalobu odôvodnil tým, že boli porušené jeho spotrebiteľské práva, pretože v zmluve zo dňa 30.4.2013 bol mu poskytnutý úver 2.000 Eur za poplatok 1732 eur. Poplatok tak predstavuje 86% úveru. Zároveň uviedol, že aj keď v zmluve žalovaný ho uviedol ako živnostníka, predmetný úver nebral na podnikanie, ale na osobnú spotrebu. V tej súvislosti vyslovil názor o nekalej obchodnej praktike žalovaného, ktorý zámerne zmluvu pripravil tak, aby ho zbavil spotrebiteľskej právnej ochrany. Poukázal pritom na právny záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu ČR zo dňa 10.1.2012 a tiež na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.5.2011. Zdôraznil neprimeranosť poplatku, ktorý je úžerný, odporujúci dobrým mravom a preto neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše zo zmluvy nie je možné zistiť za aké administratívne plnenie sa má tento poplatok platiť. Uviedol, že v úverovej zmluve chýba údaj o výške úroku, RPMN, priemernej RPMN, čo sú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. i/, j/, y/ zákona č. 129/2010 Z.z., čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Naliehavosť právneho záujmu na tejto určovacej žalobe odôvodnil záujmom na určení skutočnej výšky dlhu a poukázal aj na § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že zmluvu o úvere uzatvoril žalobca ako podnikateľ, keďže v zmluve je uvedené jeho IČO, túto zmluvu podpísal bez výhrad. Rozhodujúci je účel úveru, ktorý je v zmluve uvedený - podnikanie. Nie je dôležité na čo v skutočnosti boli financie použité, ale dôležitá je dobrá viera, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom žalovaný vstupoval. Medzi účastníkmi preto vznikol obchodnoprávny vzťah a teda nie je možné uplatniť normy na ochranu spotrebiteľa. Ohľadom namietaného poplatku poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe , podľa ktorého je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že s poskytovaním úverov nebankovou spoločnosťou je spojené vyššie podnikateľské riziko a preto aj úroky sú v takom prípade vyššie ako u bánk, takže je potrebné zisťovať výšku úrokov požadovanú obvyklými podnikateľskými subjektmi v určitom období. Poukázal tiež na to, že slovenské právo výslovne uvádza aj poplatok za spracovanie zmluvy, bližšie toto tvrdenie nekonkretizoval. Poukázal tiež na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora vo veci XI. ZR 3/10 zo dňa 7.12.2012 o tom, že poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení je prípustný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne Zuzany Raďákovej, zmluvou o úvere zo dňa 30.4.2013, žiadosťou o úver zo dňa 30.4.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.5.2011, rozhodnutím Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. zo dňa 27.5.2013, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 30.4.2013 formulárovú úverovú zmluvu pod č. 806301215. V zmluve je uvedený ako veriteľ žalovaný a žalobca ako dlžník v jej úvodnej časti je označený ičom. V ďalšej časti zmluvy je už identifikovaný svojim rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Uvedenou zmluvou bol poskytnutý úver 2.000 Eur za poplatok 1732 eur. Úver mal žalovaný splatiť 12 mesačnými splátkami po 311 eur, celkovo mal zaplatiť 3732 eur počnúc dňom 9.6.2013. Vo formulári zmluvy je vytlačená nasledovná veta: „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania“. Pod touto vetou je podpis žalovaného.

Na druhej strane formulára zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 10 je uvedené, že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že je síce živnostníkom a aj ním bol v čase uzavretia zmluvy, ale úver bral pre svoju osobnú spotrebu. Dostal sa totiž do finančných problémov, preto ešte v roku 2012 bral od žalovaného úver 1.000 eur, ktorý mal uhradiť taktiež 12 mesačnými splátkami po 311 eur, ktoré však nevládal splácať. Ostali mi asi 4 splátky. Aj tento úver bral do domácnosti. V roku 2013 sám vyhľadal sprostredkovateľku p. Raďakovú, ktorú požiadal o ďalší úver, a ktorej uviedol, že úver potrebuje pre osobnú spotrebu. Na jej otázku či je zamestnaný, alebo podniká odpovedal, že je živnostník. Menovaná sama následne vypísala údaje v úverovej zmluve, ktoré následne podpísal a tomu, čo bolo v zmluve uvedené neprikladal význam.

Svedkyňa Zuzana Raďaková, ktorá na základe živnostenského oprávnenia vykonáva činnosť pre žalovaného a v jeho mene uzatvára úverové zmluvy potvrdila túto výpoveď žalobcu. Predložila súdu jeho žiadosť o úver zo dňa 30.4.2013. V jej záverečnej časti je vyhlásenie žiadateľa o tom, že finančné prostriedky žiada na iný účel ako na výkon zamestnania, povolenia alebo podnikania. Napriek tejto skutočnosti svedkyňa nespísala so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale spísala s ním úverovú zmluvu ako s podnikateľom a to podľa inštrukcií žalovaného. Pokiaľ žiadateľ bol podnikateľ, bez ohľadu na účel úveru, spisovala úverovú zmluvu s klientom ako s podnikateľom.

Z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.5.2011 vyplýva, že Okresný súd v Prešove uznesením č.k. -35 zo dňa 11.3.2011 nariadil predbežné opatrenie voči žalovanému, ktorým mu uložil povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie.

Vyššie uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sa spomína aj v rozhodnutí Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. a zo dňa 27.5.2013, ktorým bola žalovanému uložená pokuta vo výške 30.000 Eur pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík a to práve v súvislosti s označovaním účelu úveru, ktorý nemal opodstatnený a reálny základ.

V danom prípade bolo potrebné predovšetkým vysporiadať sa s tým, či žalobca má status spotrebiteľa a či teda sporná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a spadá pod zákon o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 a medzi nimi pod písm. t/ je uvedené, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

Podľa 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre prijatie záveru o tom, či žalobca uzatváral predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľ, je účel poskytnutia úveru. V danom prípade bolo preukázané, že úver mal byť použitý na iný účel ako podnikanie ako to bolo uvedené v úverovej zmluve. Výslovne skutočný účel úveru totiž žalobca uviedol vo svojej žiadosti o úver, čo potvrdila aj svedkyňa Raďaková. Označenie žalobcu ako podnikateľského subjektu v úverovej zmluve bolo realizované na základe pokynu žalovaného a len v dôsledku tej skutočnosti, že žalobca bol podnikateľom. Žalovaný teda rozhodne nemohol byť v dobrej viere, že ide o podnikateľský úver, práve opačne, aj v tomto prípade sa len potvrdila jeho nekalá

obchodná praktika, na ktorú už v minulosti poukázala aj Európska komisia a ktorá viedla k nutnosti vydania spomínaného predbežného opatrenia tunajším súdom uznesením č.k. -35 zo dňa 11.3.2011, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.5.2011. Porušenie tohto zákazu bolo konštatované aj vo vyššie citovanom rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení ohľadom jeho „dobrej viery“ na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-464/01 zo dňa 20.1.2005. Ide o rozsudok vo veci Johann Gruber proti Bay Va AG. Uvedený rozsudok sa však týkal celkom iného prípadu a to posúdenia charakteru zmluvy (či ide o spotrebiteľskú alebo nie) uzavretú na podnikateľský a zároveň aj na nepodnikateľský účel. Podľa citovaného rozsudku však druhý účastník zmluvy pri uzatvorení kúpnej zmluvy mohol byť v dobrej viere, že uzatvára zmluvu s podnikateľom na podnikateľské účely v prípade, ak by si dotyčný objednal tovar na výkon podnikateľskej činnosti na listovom papieri s obchodnou hlavičkou, nechal si dodať tovar na adresu podnikania alebo sa zmienil o možnosti vrátenia DPH (bod 52 rozsudku). V tomto spore však úvaha o dobrej viere žalovaného je absolútne vylúčená predovšetkým na údaj v žiadosti o úver.

Žalobca má teda postavenie spotrebiteľa a úverovú zmluvu je potrebné posúdiť podľa už citovaného zákona č. 129/2010 Z.z.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Pod písm. i/ úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsobom vykonania tejto zmeny.

Pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Pod písm. y/ priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930>/, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930>/ a y/.

Súd dospel k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú vyššie citované obligatórne náležitosti a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žaloba v tomto smere je teda dôvodná, nakoľko naliehavosť právneho záujmu na tomto určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. je daná skutočnosťou, že žalobca dohodnutú sumu v úverovej zmluve nesplatil a má záujem na určení skutočnej výšky dlhu.

Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho záujmu, keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Súd zastáva názor, že sporný poplatok nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte de Piedad de Madrid, EÚ:C:2010:309, bod 34).

Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt, bod 54).

Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 z 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei proti SC Volksbank Romania SA bod 55, 56).

Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho výšky, ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy ani z VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi

účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. .

Napokon možno poukázať aj na aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka v znení jeho novely účinnej od 13.6.2014, a to novelou č. 102/2014 Z. z.

Vyššie citovanou novelou totiž bol § 53 ods. 4 doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a konkrétne pod písm. t/ bola uvedená zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

Podľa prechodného ustanovenia v tejto úprave § 879p ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.6.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.6.2014, ak nie je ustanovené inak.

Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe aj o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Úspešnému žalobcovi súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. bola priznaná náhrada trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia. Priznaná bola odmena za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach dňa 14.10.2015 a 9.12.2015. Vzhľadom na to, že predmetom žaloby boli dva nároky s neurčitou hodnotou sporu, odmena za 1 úkon predstavuje 86,05 Eur. Výška odmeny vyplýva z § 11 ods. 1 písm. a/, b/ a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Základná odmena vo výške 64,54 Eur sa zvyšuje o 1/3 t.j. o 21,51 Eur a tak za obe spojené veci predstavuje 86,05 Eur. Úhrnne odmena za 4 úkony právnej služby činí 377,76 Eur vrátane režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 4 x 8,39 Eur. Priznané boli aj hotové výdavky a to cestovné vlastným motorovým vozidlom právneho zástupcu Škoda Fabia EČ PO 914 BC na pojednávania zo Svidníka do Prešova a späť. Za cestu dňa 14.10.2015 bolo priznané cestovné za 132 km po 0,26 Eur/ km, teda vo výške 34,32 Eur. Za cestu zo dňa 9.12.2015 bolo priznaných za 112km cestovné, ktoré si uplatnil právny zástupca len vo výške 1/3 po 0,25 Eur/km, čo je 28 Eur, z toho priznaná 1/3 činí 9,33 Eur. Pri tejto náhrade súd vychádzal z konštantnej základnej sadzby za 1km v čase oboch úkonov vo výške 0,183 Eur/km podľa § 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z. Menila sa len náhrada za spotrebované pohonné hmoty v dôsledku inej ceny nafty a to dňa 14.10.2015 táto náhrada predstavovala 0,07 Eur/ km pri cene nafty 1,284 Eur/liter (6,5+4,1+5=15,6:3=5,2 km) 0,052 liter/1km. Spolu tak základná náhrada za 1km jazdy a spotrebované pohonné hmoty zo dňa 14.10.2015 predstavuje po zaokrúhlení sumu 0,26 Eur/km (0,183+0,07 eur/km). Pri úkone zo dňa 9.12.2015 náhrada za spotrebované pohonné hmoty činí 0,06Eur/km vychádzajúc z ceny nafty 1,079 Eur/liter, takže v uvedený deň základná náhrada za 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné hmoty na 1km predstavuje po zaokrúhlení 0,25 Eur/ km (0,183+0,06 Eur/km).

Priznaná bola aj náhrada za premeškaný čas v súvislosti s účasťou právneho zástupcu na pojednávaniach a to s poukazom na § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky. Za deň 14.10.2015 za 5 polhodín predstavuje táto náhrada 69,90 Eur (5 x 13,98). Za deň 9.12.2015 si právny zástupca účtuje za zmeškané 4 polhodiny náhradu, ale len vo výške 1/3, čo je 18,64 Eur (4 x 13,98:3).

Priznaná náhrada trov konania tak predstavuje odmenu vo výške 377,76 Eur, hotové výdavky vo výške 132,19 Eur a napokon 20% DPH s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 101,99 Eur (20% zo sumy 509,95 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.