Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-106-2012.pdf
PDF · 187.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3C/106/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, zast. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa v konaní domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 506,29 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 101,26 Eur, prípadne medzitímnym rozsudkom rozhodol tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Brezno, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pre pohľadávku navrhovateľa v zákonom stanovenej lehote. Záväzok navrhovateľa mal vzniknúť zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX voči dlžníkovi U. V., nar. XX.XX.XXXX. Rovnakých nárokov sa s menšími odchýlkami domáhal navrhovateľ aj ďalšími návrhmi voči rovnakému odporcovi, a to v konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie, ako bude uvedené nižšie.
Navrhovateľ podaný návrh odôvodňoval tak, že v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy o úvere. Súd bol povinný v zmysle ustanovení exekučného poriadku posúdiť návrh, exekučný titul a žiadosť súdneho exekútora a v 15. dňovej lehote udeliť poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, prípadne o tejto žiadosti inak rozhodnúť. Do uvedenej lehoty súd nerozhodol a dostal sa do omeškania so splnením si zákonnej povinnosti.
Podľa názoru navrhovateľa si exekučný súd prisvojil právomoc, ktorá mu nepatrí, t.j. rozhodovať rovnakým spôsobom ako v pôvodnom konaní, o merite veci, čím došlo k porušeniu fundamentálnej zásady právneho štátu - zásady legality. Zákon dáva súdu možnosť zrušiť rozhodcovský rozsudok len pri splnení formálnych a materiálnych podmienok (§ 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní), ak však nedôjde k ich včasnému splneniu, táto právomoc súdu zaniká. Ak exekučný súd vydá rozhodnutie, ktorým odmietne vydať poverenie na vykonanie exekúcie, na základe toho, že opätovne posudzoval práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným. Na jednej strane tak existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nemožno zrušiť, avšak tento
je materiálne nevykonateľný, na druhej strane je tu prekážka veci rozsúdenej, ktorý bráni začatiu občianskeho súdneho konania z rovnakého právneho vzťahu. Podľa navrhovateľa tento vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, ale napriek tomu exekučný súd nepostavil v súlade so zákon. V predmetnom prípade podľa tvrdenia navrhovateľa neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi až po veľmi dlhej dobe. Súd najmä nevykonával žiadne také úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, ktorej sa Navrhovateľ v predmetnej veci nachádzal, čím porušil základné práva navrhovateľa zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Navrhovateľovi vznikla majetková aj nemajetková ujma. Majetková ujma predstavuje výšku vymáhanej istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o úvere, pričom zo strany exekučného súdu nemôže byť akceptovaný návrh na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva.
Navrhovateľ mal za to, že majetková ujma predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou navrhovateľa, uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, celkovo v sume 125,- Eur, ktorá pozostáva zo sumy 70,- Eur vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40,- Eur, ktorá predstavuje náklady na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15,- Eur na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.
Druhým uplatneným nárokom je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá vznikla tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu viacerých rizík, tj. že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, prípadne k insolvencii povinného. Navrhovateľ najmä mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Postup exekučného súdu teda zamedzil navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Náhrada nemajetkovej ujmy má byť teda vnímaná ako spravodlivá satisfakcia za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Navrhovateľ zdôraznil, že neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, a možno konštatovať úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu, ktoré spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na stane jeho majiteľov. Napokon nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Výšku nemajetkovej ujmy vyčísľoval navrhovateľ podľa dvoch rôznych kritérií. Podľa prvého potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu, z ktorých vyplýva najmä právo navrhovateľa na včas a kvalitne poskytnutú súdnu ochranu, v súlade s ktorým má byť vykonávaný aj výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov. Pri určovaní primeranej sumy ako náhrady za nemajetkovú ujmu Navrhovateľ vychádzal z doteraz judikovaných súm, ktoré boli priznané sťažovateľom nálezmi Ústavného súdu SR pri konštatovaných prieťahov za určité obdobie, resp. trvanie týchto prieťahov. Primeranou sumou podľa názoru navrhovateľa je v tomto prípade za každý rok omeškania približné 660,- Eur za rok, resp. 55,- Eur za mesiac (Navrhovateľ zároveň uviedol rad rozhodnutí ÚS SR, z ktorých pri úvahe a vyčíslení vychádzal). Podľa druhého uvažovaného kritéria podľa navrhovateľa primeranou sumou náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie, v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, je suma, zodpovedajúca dvadsiatim percentám z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Omeškanie súdu tu malo trvať ako 304 dní.
Rovnako si navrhovateľ zdôvodňoval svoje návrhy aj v ostatných veciach, ktoré boli Okresným súdom Brezno spojené do jedného konania, keď v týchto jednotlivých návrhoch si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil vždy náhradu škody v sume 125,- Eur prípadne v sume rovnajúcej sa výške vymáhanej istiny v exekučnom konaní. Náhrada nemajetkovej ujmy bola uplatňovaná v jednotlivých konaniach buď ako suma zodpovedajúca dvadsiatim percentám z uplatňovanej istiny s príslušenstvom alebo ako 660,- Eur za každý rok, resp. 55,- Eur za každý mesiac omeškania exekučného súdu. Pre namietané pochybenie exekučného súdu (v každom prípade sa jednalo Okresný súd Brezno) tak boli uplatnené nasledovné sumy:
Z exekučného konania voči povinnému Z. R., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom malo omeškanie exekučného súdu trvať viac ako 247 dní, je výška uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 455,47 Eur, voči povinnému R. G., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom malo omeškanie exekučného súdu trvať viac ako 275 dní, je výška uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 507,10 Eur, voči povinnému T. Y., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom malo omeškanie exekučného súdu trvať viac ako 332 dní, je výška uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 612,21 Eur, voči povinnému K. B., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom malo omeškanie exekučného súdu trvať viac ako 294 dní, je výška uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 542,14 Eur, voči povinnému L. X., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom malo omeškanie exekučného súdu trvať viac ako 14 mesiacov, je výška uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 770,- Eur, voči povinnému R. G., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom malo omeškanie exekučného súdu trvať viac ako 13 mesiacov, je výška uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 715,- Eur, voči povinnému L. D., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom malo omeškanie exekučného súdu trvať viac ako 15 mesiacov, je výška uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 825,- Eur, voči povinnému L. X., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom malo omeškanie exekučného súdu trvať viac ako 529 dní, je výška uplatnenej náhrady majetkovej škody 3943,23 Eur a nemajetkovej ujmy 698,65 Eur.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13NcC/126/2012-11 zo dňa 08.10.2012 vo výroku I. konania o námietkach zaujatosti vedených pod spisovými značkami 15NcC/166/2012, 15NcC/167/2012, 15NcC/168/2012, 15NcC/169/2012, 15NcC/170/2012, 15NcC/171/2012, 15NcC/172/2012, 15NcC/173/2012, 15NcC/174/2012, 15NcC/175/2012, 15NcC/176/2012, 15NcC/177/2012, 15NcC/178/2012, 15NcC/179/2012, 15NcC/180/2012, 15NcC/181/2012, 15NcC/182/2012, 15NcC/183/2012, 15NcC/184/2012, 15NcC/185/2012, 15NcC/186/2012, 15NcC/187/2012, 15NcC/188/2012, 15NcC/189/2012, 15NcC/190/2012, 15NcC/191/2012 a 15NcC/192/2012 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod spisovou značkou 15NcC/166/2012, vo výroku II. určil, že sudca Okresného súdu Brezno JUDr. Jozef Zlocha je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí vedených pod sp. zn. 5C281/2012, 5C/280/2012, 5C/279/2012, 5C/275/2012, 5C/329/2012, 3C/111/2012, 4C/218/2012, 6C/274/2012, 4C/311/2012, 4C/220/2012, v ostatných veciach vylúčený nie je, vo výroku III. určil, že sudca Okresného súdu Brezno JUDr. Silvio Boleček, PhD. je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí vedených pod sp. zn. 5C/335/2012, 6C/227/2012, 3C/106/2012, 3C/126/2012, 3C/128/2012, 4C/302/2012, v ostatných veciach vylúčený nie je, vo výroku IV. určil, že sudkyňa Okresného súdu Brezno JUDr. Alica Gálová je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí vedených pod sp. zn. 5C/284/2012, 6C/213/2012, 6C/216/2012, 4C/356/2012, 3C/123/2012, 3C/122/2012, 4C/284/2012, 6C/346/2012, v ostatných veciach vylúčená nie je a vo výroku V. určil, že sudcovia Okresného súdu Brezno JUDr. Eva Cvengová, JUDr. Renáta Deáková, JUDr. Mário Šulej, JUDr. Elena Lámerová, JUDr. Tibor Gál, JUDr. Alica Gavalcová a JUDr. Ondrej Kekeňák PhD. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
Tunajší súd uznesením č.k. 3C/106/2012-23 zo dňa 16.04.2013 rozhodol o spojení vecí vedených pod sp.zn. 3C/106/2012, sp.zn. 3C/107/2012, sp.zn. 3C/124/2012, sp.zn. 3C/128/2012, sp.zn. 3C/142/2012, sp.zn. 3C/143/2012, sp.zn. 3C/144/2012, sp.zn. 3C/145/2012, sp.zn. 3C/158/2012 na spoločné konanie a ďalej sú prejednávané pod sp.zn. 3C/106/2012.
Odporca Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti, SR sa k návrhu vyjadril pomerne obsiahlo, pričom túto žiadal zamietnuť, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade odporca
namietal procesné pochybenia zo strany navrhovateľa, ktorý vo svojich návrhoch zmätočne označil povinných s odlišným uvedením dátumov narodenia v prípade, keď boli uvádzaní v návrhoch viacnásobne. Spisové značky príslušných exekučných konaní, pod ktorými sú veci vedené na exekučných súdoch, neboli v návrhoch označené napriek tomu, že navrhovateľ tieto údaje k dispozícii má, pričom voči súdu nepravdivo a zavádzajúco tvrdí, že súdu k jednotlivým exekučným veciam poskytuje všetky údaje, ktoré má k dispozícii. Neuvedenie konkrétnej spisovej značky veci bolo okrem iného dôvodom aj na odmietnutie ústavnej sťažnosti navrhovateľa, ktorú podával na Ústavný súd SR. Navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd, čo je neprijateľné, aj samotné zdôvodnenie uplatnených nárokov je nejasné z pohľadu špecifikácie konkrétneho právneho dôvodu vzniku nároku na náhradu škody, či vzniku nároku na nemajetkovú ujmu.
V tomto konaní nie je splnená základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej návrhu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu, po neúspešnosti ktorého je možné takýto návrh podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti navrhovateľa. Odporca zdôraznil, že navrhovateľ podal na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosti o predbežné prerokovanie predmetných nárokov, avšak po výzve ministerstva nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora v jednotlivých exekučných konaniach s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, prípadne oznámiť dátumy, kedy sa Navrhovateľ dozvedel o škode, ďalej doklady preukazujúce vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o čo sám požiadal. Odporca preto nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z.
Čo sa týka splnenia atribútov pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle uvedeného zákona, je podľa odporcovi potrebné vychádzať zo znenia exekučného poriadku, v zmysle ktorého pre posudzovanie exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku, neplatí stanovená 15-dňová lehota na udelenie poverenia, prípadne na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd sa preto nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu tým, že by o udelení poverenia rozhodoval po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty. Okrem toho, ak súd v exekučnom konaní zamietol žiadosť o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote, nejedná sa o nesprávny úradný postup, mohlo by ísť jedine o možnú nesprávnosť samotného rozhodnutia, resp. rozhodovacieho procesu, pričom je aj v tomto prípade nutné vychádzať zo zákonnej povinnosti súdu z úradnej povinnosti skúmať prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky, materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, vydaného bez účasti spotrebiteľa, či preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretia rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Preto takéto skúmanie súdu a rozhodovanie o správnosti rozhodcovského rozsudku je legitímne. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nedodržanie lehoty, stanovenej zákonom, nie je automaticky aj porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je potrebné prihliadať na všetky okolnosti danej veci. Ak by mal exekučný súd pochybiť zamietnutím návrhu na vydanie poverenia, potom by sa jednalo o možnú zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, avšak len vtedy, ak by takéto rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom - táto podmienka splnená vo veci ne je.
Odporca ďalej poukázal na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho konania iného súdu (v tomto prípade exekučného) v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Takémuto skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe ústavnej sťažnosti, obdobnú právomoc má predseda príslušného súdu na podklade sťažností na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. rozhodovať na základe prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporca dal do pozornosti súdu uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 03.10.2012, č.k. I.ÚS 476/2012-12, ktorým bolo rozhodované o ústavných sťažnostiach navrhovateľa, tieto boli pre zjavnú neopodstatnenosť odmietnuté, pretože namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré sťažovateľ označil, a to buď pre nedostatok zjavne príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Podľa Ústavného súdu SR doterajšia dĺžka predmetných konaní sama osebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba konaní vedených okresným súdom zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.
K vyčíslenej škode a k nemajetkovej ujme zo strany navrhovateľa vyjadril odporca názor, že 125,- Eur v každej jednej exekučnej veci je len hypotetickou sumou, ktorá nezodpovedá ani uvedenou výškou, ani jej zdôvodnením kritériám vzniku nároku na náhradu škody v určitej výške, pričom celkom zjavne nejde o skutočnú škodu, ktorá by na strane navrhovateľa vznikla. Navrhovateľ nepreukázal ničím vznik škody, ktorej náhrady sa domáha, tj. existenciu dlžníka, právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodcovský rozsudok nespôsobuje prekážku veci rozsúdenej, ak bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá pre jeho nulitu, resp. neúčinnosť, t.j. ak bola takýmto rozhodnutím súdu prelomená jeho materiálna právoplatnosť. Navrhovateľ by v takomto konaní musel preukázať okrem iného, že jeho pohľadávka by v predmetnom exekučnom konaní bola určite vymožená, k čomu nemohlo dôjsť v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu, a musel by preukázať aj výšku škody, tj. rozsah, v ktorom k tomuto vymoženiu mohlo dôjsť a nedošlo. Nemajetková ujma je potom vyčísľovaná na základe doterajších rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorými bola priznávaná peňažná satisfakcia za utrpený zásah do základných práv, čo však nie je správna úvaha. Kritériá pri určení výšky takejto náhrady sú určené v § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednej veci, a každého jedného prípadu vzniku domnelej alebo tvrdenej škody na strane navrhovateľa, nutné je tiež zohľadniť, že poškodeným subjektom je právnická osoba, u ktorej sa podmienky vzniku takéhoto nároku posudzujú inak, než u osôb fyzických.
Navrhovateľ opomenul špecifikovať, ako situácia ovplyvnila jeho podnikateľské postupy, ako konkrétne došlo k zániku podnikateľských aktivít. Neprijateľné je takisto paušalizovanie tejto náhrady na 20% istiny a príslušenstva, ktoré nie je podložené žiadnymi reálnymi skutočnosťami ani rozumnou úvahou.
Navrhovateľ taktiež v rámci svojho návrhu opomenul uviesť, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca nemá preukázaný vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Záverom odporca poukázal na aspekt dobrých mravov, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, pričom z pohľadu odporcovi práve toto kritérium hovorí v neprospech navrhovateľa vzhľadom na charakter nárokov a na charakter obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči dlžníkom navrhovateľa vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a na negatívne vnímanie navrhovateľa verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa či zo strany štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Toto negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie či využívania právnych inštitútov zo strany navrhovateľa, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecne uznávanými spotrebiteľskými právami. Ak potom v prípadnom exekučnom konaní, v ktorom má byť vymáhaná pohľadávka navrhovateľa voči jeho dlžníkovi, zároveň spotrebiteľovi, súd vynakladá väčšie úsilie a dlhšie časové obdobie na podrobné skúmanie podmienok uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, dodržania právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa atď., potom navrhovateľ nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom súdu. K príčinnej súvislosti odporca uviedol, že táto nie je daná ani pre prípad uplatnenej náhrady škody z nezákonného rozhodnutia súdu ani z náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorý je zo strany navrhovateľa tvrdený a žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
V predmetnom konaní po vytýčení pojednávania vo veci na deň 11.12.2013 podal navrhovateľ podaním zo dňa 05.12.2013, doručeným súdu dňa 06.12.2013 návrh, ktorým žiadal zrušiť vytýčené pojednávanie a prerušiť konanie. Svoj procesný návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že podľa jeho právneho názoru vo veci rozhoduje vylúčený sudca a súd, ktorého všetci sudcovia sú v tomto konaní vylúčení v zmysle
ustanovenia O.s.p. Na základe toho mal konajúci sudca postupovať v zmysle § 15 a nasl. O.s.p. Na vylúčení sudcov Okresného súdu Brezno v tejto veci navrhovateľ trvá napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu o tom, že sudcovia vylúčení nie sú. Z toho dôvodu navrhovateľ podal sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorú v prílohe svojho podania pripojil, a zároveň navrhol konajúcemu súdu, aby prerušil konanie až do rozhodnutia Ústavného súdu SR v tejto veci, v zmysle ustanovení § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..
Uznesením č.k. 3C/106/2012-54 zo dňa 03.02.2014 súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
Podaním doručeným dňa 27.02.2014 podal navrhovateľ odvolanie proti uzneseniu č.k. 3C/106/2012-54 zo dňa 03.02.2014 a žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/524/2014-67 zo dňa 26.02.2015 potvrdil uznesenie tunajšieho súdu č.k. 3C/106/2012-54 zo dňa 03.02.2014.
V predmetnom konaní po vytýčení pojednávania vo veci na deň 29.04.2015 podal navrhovateľ podaním zo dňa 23.04.2015, doručeným súdu dňa 23.04.2015 návrh v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktorým žiadal prerušiť konanie do skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré boli súdnemu dvoru EÚ položené zo strany Okresného súdu Prešov v rámci konania vedeného pod sp. zn. 7C/6/2010. Navrhovateľ taktiež podal podaním zo dňa 23.04.2015, doručeným súdu dňa 23.04.2013 návrh, ktorým žiadal zrušiť vytýčené pojednávanie a prerušiť konanie. Svoj procesný návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že podľa jeho právneho názoru vo veci rozhoduje vylúčený sudca a súd, ktorého všetci sudcovia sú v tomto konaní vylúčení v zmysle ustanovenia O.s.p. Na základe toho mal konajúci sudca postupovať v zmysle § 15 a nasl. O.s.p. Na vylúčení sudcov Okresného súdu Brezno v tejto veci navrhovateľ trvá napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu o tom, že sudcovia vylúčení nie sú. Z toho dôvodu navrhovateľ podal sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorú v prílohe svojho podania pripojil, a zároveň navrhol konajúcemu súdu, aby prerušil konanie až do rozhodnutia Ústavného súdu SR v tejto veci, v zmysle ustanovení § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..
Uznesením č.k. 3C/106/2012-101 zo dňa 29.06.2015 súd návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 23.04.2015 zamietol.
V predmetnom konaní po vytýčení pojednávania vo veci na deň 21.10.2015 podal navrhovateľ podaním zo dňa 09.10.2015, doručeným súdu dňa 09.10.2015 návrh, ktorým žiadal zrušiť vytýčené pojednávanie a prerušiť konanie. Svoj procesný návrh odôvodnil skutočnosťou, že podľa jeho právneho názoru vo veci rozhoduje vylúčený sudca a súd, ktorého všetci sudcovia sú v tomto konaní vylúčení v zmysle ustanovenia O.s.p. Na základe toho mal konajúci sudca postupovať v zmysle § 15 a nasl. O.s.p. Na vylúčení sudcov Okresného súdu Brezno v tejto veci navrhovateľ trvá napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu o tom, že sudcovia vylúčení nie sú. Z toho dôvodu navrhovateľ podal sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorú v prílohe svojho podania pripojil, a zároveň navrhol konajúcemu súdu, aby prerušil konanie až do rozhodnutia Ústavného súdu SR v tejto veci, v zmysle ustanovení § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Navrhovateľ taktiež podal podaním zo dňa 09.10.2015, doručeným súdu dňa 09.10.2015 návrh návrh v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktorým žiadal prerušiť konanie do skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré boli súdnemu dvoru EÚ položené zo strany Okresného súdu Prešov v rámci konania vedeného pod sp. zn. 7C/6/2010.
Uznesením č.k. 3C/106/2012-129 zo dňa 22.10.2015 súd návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 09.10.2015 zamietol.
V predmetnom konaní po vytýčení pojednávania vo veci na deň 09.12.2015 podal navrhovateľ podaním zo dňa 03.12.2015, doručeným súdu dňa 03.12.2015 návrh, ktorým žiadal zrušiť vytýčené pojednávanie a prerušiť konanie. Svoj procesný návrh odôvodnil skutočnosťou, že podľa jeho právneho názoru vo veci rozhoduje vylúčený sudca a súd, ktorého všetci sudcovia sú v tomto konaní vylúčení v zmysle ustanovenia O.s.p. Na základe toho mal konajúci sudca postupovať v zmysle § 15 a nasl. O.s.p. Na vylúčení sudcov Okresného súdu Brezno v tejto veci navrhovateľ trvá napriek rozhodnutiu odvolacieho
súdu o tom, že sudcovia vylúčení nie sú. Z toho dôvodu navrhovateľ podal sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorú v prílohe svojho podania pripojil, a zároveň navrhol konajúcemu súdu, aby prerušil konanie až do rozhodnutia Ústavného súdu SR v tejto veci, v zmysle ustanovení § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Navrhovateľ taktiež podal podaním zo dňa 03.12.2015, doručeným súdu dňa 03.12.2015 návrh návrh v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktorým žiadal prerušiť konanie do skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré boli súdnemu dvoru EÚ položené zo strany Okresného súdu Prešov v rámci konania vedeného pod sp. zn. 7C/6/2010.
Uznesením č.k. 3C/106/2012-159 zo dňa 09.12.2015 súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 09.10.2015 zamietol.
Uznesením č.k. 3C/106/2012-162 zo dňa 09.12.2015 súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 09.10.2015 zamietol.
Súd pojednávanie dňa 09.12.2015 vykonal v neprítomnosti účastníkov konania, keď odporca sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti. Trval na tom, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, pripojených spisov sp.zn. 4Er/1649/2009, sp.zn. 2Er/223/2010, sp.zn. 10Er/290/2009, sp.zn. 3Er/971/2011, sp.zn. 4Er/1745/2009, 4Er/739/2009, 10Er/290/2009, 11Er/157/2010, sp.zn. 2Er/547/2009 ako aj písomných vyjadrení účastníkov konania a na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav :
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 4Er/1649/2009 bola dňa 04.11.2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/11868/09. Podaním zo dňa 11.11.2009 požiadal súd stály rozhodcovský súd o doloženie rozhodcovského spisu sp.zn. SR/11868/09. Podaním zo dňa 26.01.2010 súd urgoval stály rozhodcovský súd o doloženie rozhodcovského spisu sp.zn. SR/11868/09. Dňa 10.02.2010 stály rozhodcovský súd doložil fotokópiu časti požadovaných dokumentov. Uznesením č.k. 4Er/1649/2009-16 zo dňa 19.02.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 22.03.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17CoE/61/2010-31 zo dňa 30.04.2010 zrušil uznesenie č.k. 4Er/1649/2009-16 zo dňa 19.02.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Súd následne dňa 06.07.2010 vydal poverenie č. 5603031621 na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/11868/09. Uznesením č.k. 4Er/1649/2009-39 zo dňa 13.10.2011 súd zastavil exekúciu z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej bol vydaný rozsudok sp.zn. SR/11868/09. Podaním doručeným dňa 04.11.2011 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17CoE/3/2012-53 zo dňa 24.01.2012 potvrdil uznesenie č.k. 4Er/1649/2009-39 zo dňa 13.10.2011. Uznesením č.k. 4Er/1469/2009-60 zo dňa 21.03.2012 súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 10Er/290/2009 bola dňa 17.12.2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/13619/09. Uznesením č.k. 10Er/290/2009-11 zo dňa 03.05.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 27.05.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13CoE/144/2010-33 zo dňa 28.06.2010 zrušil uznesenie č.k. 10Er/290/2009-11 zo dňa 03.05.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Súd následne dňa 05.08.2010 vydal poverenie č. 5603033486 na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/13619/09.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 3Er/971/2011 bola dňa 03.08.2011 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12800/09. Uznesením č.k. 3Er/971/2011-10 zo dňa 12.08.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej bol vydaný rozsudok rozhodcovského súdu sp.zn.
SR/12800/09. Súd následne uznesením č.k. 3Er/971/2011-13 zo dňa 12.10.2011 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 4Er/1745/2009 bola dňa 24.11.2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/07303/09. Podaním zo dňa 02.12.2009 požiadal súd stály rozhodcovský súd o doloženie rozhodcovského spisu sp.zn. SR/07303/09. Podaním zo dňa 26.01.2010 súd urgoval stály rozhodcovský súd o doloženie rozhodcovského spisu sp.zn. SR/07303/09. Dňa 10.02.2010 stály rozhodcovský súd doložil fotokópiu časti požadovaných dokumentov. Uznesením č.k. 4Er/1745/2009-14 zo dňa 19.02.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 22.03.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13CoE/78/2010-33 zo dňa 07.06.2010 zrušil uznesenie č.k. 4Er/1745/2009-14 zo dňa 19.02.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Súd následne dňa 19.07.2010 vydal poverenie č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/07303/09.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 4Er/739/2009 bola dňa 03.06.2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12459/08. Podaním zo dňa 07.07.2009 požiadal súd súdneho exekútora o zosúladenie návrhu s exekučným titulom a o uvedenie dátumu narodenia povinného. Podaním doručeným dňa 17.07.2009 súdny exekútor doručil súdu opravenú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 28.08.2009 požiadal súd súdneho exekútora o doloženie zmluvy o úvere č. 6042765, na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Podaním doručeným dňa 14.09.2009 súdny exekútor upovedomil súd o skutočnosti, že požiadal oprávneného, aby zaslal súdu požadovanú zmluvu. Podaním doručeným dňa 28.09.2009 oprávnený žiadal informáciu o stave konania. Podaním zo dňa 09.11.2009 oznámil súd oprávnenému, že do dnešného dňa nebola súdu doručená požadovaná zmluva o úvere, pričom až po jej doručení bude súd vo veci konať. Oprávnený podaním doručeným dňa 23.11.2009 požiadal o predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti na 60 dní. V súlade s jeho žiadosťou súd založil predmetný spis na lehotu 2 mesiacov. Podaním doručeným dňa 28.01.2010 oprávnený oznámil súdu, že odmieta zaslať požadovanú zmluvu o úvere. Podaním zo dňa 04.02.2010 požiadal súd rozhodcovský súd o zaslanie spisu rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12459/08. Dňa 10.02.2010 doložil rozhodcovský súd fotokópie časti požadovaných dokumentov. Uznesením č.k. 4Er/739/2009-26 zo dňa 17.02.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 12.03.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16CoE/63/2010-39 zo dňa 31.03.2010 zrušil uznesenie č.k. 4Er/739/2009-26 zo dňa 17.02.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Súd následne dňa 01.06.2010 vydal poverenie č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12459/08. Podaním zo dňa 14.10.2011 požiadal súd súdneho exekútora o doloženie zmluvy o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Oprávnený dňa 10.11.2011 doložil súdu požadovanú zmluvu o úvere.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 11Er/157/2010 bola dňa 28.04.2010 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/13937/09. Podaním zo dňa 04.05.2010 požiadal súd rozhodcovský súd o doloženie spisu rozhodcovského súdu sp.zn. SR/13937/09. Podaním zo dňa 22.06.2010 súd opätovne žiadal rozhodcovský súd o doloženie spisu rozhodcovského súdu sp.zn. SR/13937/09. Rozhodcovský súd následne doložil fotokópie časti požadovaných dokumentov. Uznesením č.k. 11Er/157/2010-17 zo dňa 06.08.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 31.08.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17CoE/275/2010-35 zo dňa 20.12.2010 zrušil uznesenie č.k. 11Er/157/2010-17 zo dňa 06.08.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 02.03.2011 žiadal súd oprávneného, aby doložil zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky tejto zmluvy a rozhodcovskú zmluvu/doložku. Taktiež požiadal povinného, aby oznámil súdu, za akým účelom boli finančné prostriedky poskytnuté a na čo ich reálne použil. Podaním doručeným súdu dňa 28.03.2011 doložil oprávnený požadované dokumenty. Súd následne vyzval súdneho exekútora, aby súdu doručil
opravený návrh na vykonanie exekúcie v časti istiny a úrokov, nakoľko nie sú v súlade s exekučným titulom. Podaním doručeným dňa 26.04.2011 doručil súdny exekútor súdu opravenú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd následne dňa 20.05.2011 vydal poverenie č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/13937/09. Dňa 05.05.2015 vrátil súdny exekútor poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 2Er/547/2009 bola dňa 25.05.2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12460/08. Dňa 18.06.2009 bola súdu doručená od súdneho exekútora urgencia o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 22.06.2009 požiadal súd o doplnenie dátumu narodenia povinného do žiadosti a návrhu. Súdny exekútor doložil dňa 08.07.2009 opravenú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 28.09.2010 bola súdu doručená zo strany oprávneného žiadosť o informácie o stave konania. Podaním zo dňa 23.10.2009 požiadal súd rozhodcovský súd o doloženie spisu rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12460/08. Na výzvu súdu doložil rozhodcovský súd fotokópiu časti požadovaných dokumentov. Uznesením č.k. 2Er/547/2009-19 zo dňa 28.07.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 31.08.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoE/31/2010-42 zo dňa 26.04.2011 zrušil uznesenie č.k. 2Er/547/2009-19 zo dňa 28.07.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 01.06.2011 žiadal súd oprávneného, aby doložil zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky tejto zmluvy a rozhodcovskú zmluvu/doložku. Taktiež požiadal povinného, aby oznámil súdu, za akým účelom boli finančné prostriedky poskytnuté, kto vypĺňal zmluvu o úvere. Oprávnený dňa 13.06.2011 doložil súdu požadované dokumenty. Súd následne dňa 29.06.2011 vydal poverenie č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12460/08.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 2Er/223/2010 bola dňa 18.02.2010 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/14507/09. Podaním zo dňa 23.02.2010 požiadal súd rozhodcovský súd o doloženie spisu rozhodcovského súdu sp.zn. SR/14507/09. Rozhodcovský súd následne dňa 29.03.2010 doložil fotokópie časti požadovaných dokumentov. Uznesením č.k. 2Er/223/2010-12 zo dňa 06.08.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 31.08.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13CoE/344/2010-30 zo dňa 25.11.2010 zrušil uznesenie č.k. 2Er/223/2010-12 zo dňa 06.08.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 20.01.2011 žiadal súd oprávneného, aby doložil zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky tejto zmluvy a rozhodcovskú zmluvu/doložku. Dňa 28.02.2011 doložil oprávnený požadované dokumenty. Podaním zo dňa 02.03.2011 požiadal súd povinného, aby oznámil súdu, za akým účelom boli finančné prostriedky poskytnuté a na čo ich reálne použil. Súd následne dňa 14.04.2011 vydal poverenie č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/14507/09.
Súd pri rozhodovaní postupoval najmä podľa týchto zákonných ustanovení :
Podľa § 119 ods. 1 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje.
Podľa § 62 ods. 1 zákona 757/2004 Z.z., sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Súd poukazuje na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 09.12.2015 vo veci rozhodol rozsudkom vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p., pretože navrhovateľ nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov, pre ktoré by mal súd odročiť pojednávanie vytýčené na 09.12.2015. Na odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu, že vo veci má konať vylúčený sudca a súd, ktorého všetci sudcovia sú v tomto konaní vylúčení v zmysle ustanovenia O.s.p., v dôsledku čoho navrhovateľ podal na Ústavný súd SR sťažnosť v zmysle citovaných ustanovení zákona nebol dôvod, keďže Krajský súd v Banskej Bystrici už právoplatne rozhodol o námietkach zaujatosti vznesených navrhovateľom a taktiež s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že uvedená ústavná sťažnosť bola vôbec odoslaná na Ústavný súd a prijatá na ďalšie konanie.
Rovnako podanie návrhu na prerušenie konania ako dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania považoval súd za nedôvodné, keďže návrhy na prerušenie konania doručené súdu dňa 03.12.2015 zamietol a žiadne ďalšie návrhy na prerušenie konania neboli ku dňu vyhlásenia rozsudku podané
Súd v prvom rade konštatoval, že odporca dôvodne namietal skutočnosť, že navrhovateľ dostatočne právne nezdôvodnil vznik nároku na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy, z obsahu žalôb je však zrejmé, že ide o nárok, ktorý mal vzniknúť ako zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdom pri výkone jeho právomocí, v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Okrem iného tomu zodpovedá aj argumentácia navrhovateľa ohľadne uplatnenia nárokov na náhradu škody žiadosťou o predbežné prerokovanie v zmysle § 15 ods. 1 uvedeného zákona.
V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť štátu voči poškodenému subjektu môže nastať buď na základe nezákonného rozhodnutia, na základe nezákonného zatknutia, zadržania alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom.
Navrhovateľ vo svojej návrhu nekonkretizuje, či exekučné súdy pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie vydali nezákonné rozhodnutie alebo zvolili nesprávny úradný postup, pričom pre oba prípady, ktoré ako možnosti prichádzajú do úvahy v rámci exekučného konania, platia v otázke vzniku zodpovednosti štátu v citovanom zákone odlišné pravidlá. Zákon výslovne stanovuje, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Nárok na náhradu škody možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda pôsobená, bolo
zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu (§ 5a § 6 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup zákon považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (§ 9 uvedeného zákona).
Bolo možné konštatovať, že navrhovateľ si celkom zjavne uplatnil náhradu škody aj náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu (zbytočné prieťahy, nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote) exekučného súdu v jednotlivých exekučných konaniach, kde navrhovateľ vystupoval ako oprávnený a vymáhal svoje pohľadávky voči svojím dlžníkom z uzavretých úverových zmlúv. Výška škody aj výška nemajetkovej ujmy je zo strany navrhovateľa vyčísľovaná vždy ako dôsledok toho, že exekučný súd nedodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu, v ktorej je inak potrebné buď udeliť poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, alebo zamietnuť jeho žiadosť o udelenie poverenia.
Po preskúmaní dôvodov a argumentácie, uvedenej v návrhu, súd konštatoval, že nie je možné návrhu vyhovieť, a to už prima facie, bez potreby dokazovania, resp. na základe notoriet vo vzťahu k navrhovateľovi a jeho podnikateľskej činnosti.
Z argumentácie navrhovateľa vyplýva, že vzniknutá majetková ujma spočíva v účelne vynaložených nákladoch spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky za obdobie, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V prípade každej exekučnej veci vyčíslil navrhovateľ tieto náklady na 70,- Eur, ktoré boli vynaložené prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, ďalej na 40,- Eur za udržiavanie a správu informačného systému, napokon na 15,- Eur za administratívne spracovanie textov urgencií voči exekučnému súdu a publikačné výdaje spojené s ich vyhotovením, ako aj za poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Navrhovateľ alternatívne zdôvodňoval majetkovú ujmu tak, že spočíva v sume, ktorá mala byť vymáhaná v konkrétnom exekučnom konaní, ale táto v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu nemôže už byť právoplatne priznaná rozhodnutím všeobecného súdu a nemôže tak byť ani prijatá na vymáhanie exekučným súdom.
Nemajetkovú ujmu navrhovateľ zdôvodnil svojimi legitímnymi očakávaniami, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Podľa navrhovateľa, keďže súd takto nepostupoval, vyvolal riziko zániku povinného, riziko zmerania účelu exekučného konania pre stratu kontaktu s povinným, a napokon riziko insolvencie povinného. Navrhovateľ okrem toho mohol v prípade včasného zamietnutia žiadosti včas a efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, získaním náhradného exekučného titulu. Vzniknutú situáciu nie je možné reštituovať a napraviť, čo u členov riadiacich orgánov spoločnosti ako aj u majiteľov navrhovateľa vyvolalo pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Došlo k zániku ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ovplyvnené boli jeho ďalšie podnikateľské postupy, vznikla neistota v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa aj jeho majiteľov.
Za adekvátnu náhradu považoval navrhovateľ sumu, ktorá zodpovedá dĺžke času jednotlivých exekučných konaní a dobe zbytočných prieťahov súdu, pričom za každý mesiac omeškania je primeranou náhrada vo výške 55,- Eur, resp. za rok náhrada vo výške 660,- Eur. Pri výpočte vychádzal Navrhovateľ z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR, ako je to uvedené vyššie. Alternatívne za adekvátnu náhradu považoval sumu, ktorá zodpovedá dvadsiatim percentám z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (tu je nutné pripomenúť, že príslušenstvo nijak nebolo špecifikované a nebolo uvedené ani v žalobnom petite).
K tvrdenej materiálnej ujme súd zhodnotil, že navrhovateľ vyčíslením a charakteristikou účelne vynaložených nákladov mienil vznik skutočnej škody, tj. ujmy v dôsledku zmenšenia jeho majetku, v
zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Problematickými v tomto prípade sú dva aspekty tvrdení navrhovateľa. Prvým je vyčíslenie nákladov vo vzťahu ku konkrétnej exekučnej veci, druhým potom príčinná súvislosť ich vzniku. Pri nákladoch navrhovateľa celkom zrejme nejde o ich presné vyčíslenie, zodpovedajúce skutočnosti v zmysle kauzálnej väzby na tvrdené prieťahy v konkrétnom exekučnom konaní, ale len paušalizovaná suma, vyčíslená neznámym spôsobom, z neznámych východzích hodnôt, bez ohľadu na to, či pri uplatňovaní konkrétneho nároku v exekučnom konaní došlo k prieťahom v určitom časovom rozsahu, s určitým počtom potrebných podaní na súd, reakcií na výzvy alebo rozhodnutia súdu a teda s potrebou konkrétneho množstva a rozsahu administratívnych prác, úkonov, výdajov na poštovné a pod. Napríklad takzvané udržiavanie a správa informačného systému, ohodnotené k jednej exekučnej veci sumou 40 Eur je zrejmou paušalizáciou, ale aj právnym nezmyslom vo vzťahu k atribútom zodpovednosti za škodu v zmysle občianskoprávnych predpisov (protiprávne konanie, škoda, priama príčinná súvislosť). Súd nemôže prijať argumentáciu navrhovateľa v tomto zmysle, tj. že by náklady, ktoré vyčíslil, boli priamo spôsobené konaním alebo nekonaním exekučného súdu. Medzi vznikom tých nákladov, ktoré Navrhovateľ uviedol a konaním resp. nekonaním súdu nie je žiadna priama súvislosť, ktorú by Navrhovateľ vysvetlil a právne zdôvodnil. V tomto ohľade sa súd plne stotožnil s argumentáciou odporcovi a uzavrel, že zdôvodnenie aj spôsob výpočtu majetkovej škody navrhovateľa v zmysle návrhy je neprípustné a nemožno mu vyhovieť.
Problematickým je aj právne zdôvodnenie tohto nároku vo vzťahu ku konkrétnej exekučnej veci a najmä vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu súdu. V prípade, že súd pri žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmava predložený exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, je povinný tak robiť s ohľadom na jestvujúce právne predpisy, počnúc medzinárodnou úpravou spotrebiteľského práva (smernica č. 93/13/EHS), cez ustanovenia § 52 a nasledovných Občianskeho zákonníka a končiac ustanoveniami o preskúmavaní rozhodcovských rozsudkov v exekučnom konaní v § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. Súd je povinný ex offo podrobiť rozhodcovský rozsudok skúmaniu z hľadiska ochrany spotrebiteľa, pričom prioritná je dôslednosť takéhoto skúmania, nie je 15-dňová lehota, stanovená na udelenie poverenia. Jej nedodržanie nemôže mať za následok nesprávny úradný postup, ak si súd splnil povinnosť uvedeného riadneho preskúmania exekučného titulu. Súd nemôže prijať argumentáciu navrhovateľa ani v tom smere, že v dôsledku takéhoto postupu už nebude možné dlžnú sumu voči dlžníkovi žalovať pred všeobecným súdom a následne ju vymôcť. Ak po preskúmaní rozhodcovského rozsudku súd dospeje k záveru, že ide o vadné rozhodnutie, resp. nespôsobilý exekučný titul, je tým prelomená jeho materiálna právoplatnosť aj spôsobilosť byť prekážkou pre riadne sporové konanie pred všeobecným súdom. Je teda nepochybné, že zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia, resp. posudzovaním exekučného titulu vznikla navrhovateľovi majetková ujma, avšak nie v dôsledku nezákonného, lež zákonného postupu exekučného súdu. V tomto ohľade sa súd plne stotožnil s argumentáciou odporcovi a uzavrel, že aj toto zdôvodnenie majetkovej škody navrhovateľa v zmysle návrhy je neprípustné a nemožno mu vyhovieť.
Pri nemajetkovej ujme súd znovu musí poukázať na neprípustnú paušalizáciu náhrady, ktorá vychádza z rozhodcovej praxe nášho ústavného súdu, tento nedostatok by však mohol byť v konaní konvalidovaný, ak by dokazovaním mohol súd dospieť k možnosti konkretizácie následkov vo vzťahu ku konkrétnemu exekučnému konaniu a pochybeniam súdu. Výška náhrady totiž vždy spočíva v úvahe súdu, vychádza zo subjektívnych poznatkov, zhodnocovania jednotlivých okolností atď., presná suma náhrady sa nedá vypočítať exaktným spôsobom a s konečnou platnosťou ju môže určiť až súd. Závažnejším pochybením sú však tvrdenia navrhovateľa o legitímnych očakávaniach a zmarených podnikateľských plánoch a aktivitách, frustrácii, úzkosti a pocitu nespravodlivosti. Súd musí pri tomto nároku v zmysle § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. zohľadňovať osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a napokon závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Notorietou je už v súčasnosti osoba navrhovateľa aj jeho obchodné praktiky vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorým poskytoval úvery. Nepočetne krát došlo pri ich skúmaní súdom alebo orgánmi Európskej únie (komisia, ESĽP) ku konštatovaniu rôznych zákonu odporujúcich postupov, ktorými navrhovateľ vyvolal (a to zámerne) stav nerovnováhy v právach účastníkov úverových zmlúv, vždy v neprospech spotrebiteľov. Obsahom úverovej zmluvy, ale najmä všeobecnými podmienkami poskytovania úveru, ktoré navrhovateľ klientom predkladal a ktoré boli vopred zostavenými formulárovými zmluvami a zmluvnými podmienkami, stanovoval neprimeranú odplatu za úver, neprimerane vysoké sankcie za porušenie podmienok
splácania, nevýhodné podmienky pri predčasnom splatení úveru atď. V neposlednom rade klientom zásadným spôsobom sťažil uplatnenie ich spotrebiteľských práv a rozhodovanie sporov presunul na rozhodcovské súdy (bez možnosti odmietnuť takúto zmluvnú podmienku spotrebiteľom), ktoré sa aj pri skúmaní Európskej komisie javili ako predpojaté a neuplatňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Posledne uvedený aspekt sa odrazil na počte rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli ako exekučný titul predložené s návrhom na vykonanie exekúcie a žiadosťou súdneho exekútora na súdy, a to v enormnom počte. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské konanie medzi účastníkmi zmlúv dojednané spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, potrebu výziev voči navrhovateľovi na doplnenie listín a v mnohých prípadoch zamietnutie žiadosti s tým, že predmetný rozhodcovský rozsudok nebol uznaný spôsobilým exekučným titulom. Nie je súdu celkom zrejmé, aké mal navrhovateľ očakávania vo vzťahu k predmetným exekučným konaniam, keď legitímnymi by boli vo vzťahu k rýchlemu a zároveň správnemu postupu súdu len v prípade, že by z jeho strany nedochádzalo k zneužívaniu práva, namiesto férovej spotrebiteľskej politiky, t.j. primeraných úrokových sadzieb, primeraných sankcií, umožnenia odmietnuť ponúkané rozhodcovské konanie, prípadne výber takého rozhodcovského súdu, ktorý je oboznámený so spotrebiteľským právom a aj ho uplatňuje (t.j. nepôsobí len ako obchodný partner poskytovateľa úveru). Skutočnosť bola taká, že v dôsledku množiacich sa nekalých podnikateľských praktík rôznych subjektov, poskytujúcich úvery, štátne orgány, vrátane súdov, takmer na každej mocenskej úrovni museli (a stále musia) vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Ak takéto subjekty zahltili súdy svojimi podaniami a uplatnili si svoje práva, vyplývajúce aj z vyššie uvedených nekalých praktík, potom ich reálne očakávania museli obsahovať aj vedomie rizík, ktoré z toho vyplývajú. Podobné je možné konštatovať aj k pocitom frustrácie, úzkosti a pocitu nespravodlivosti navrhovateľa, resp. jeho štatutárov či majiteľov vo vzťahu k postupu exekučného súdu. Súd uznáva, že frustrovane sa môže cítiť aj ten podnikateľ, ktorý nekonal férovo, ale rozhodne to nemôže byť pripisované na vrub jeho spotrebiteľa alebo štátu.
Exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie do 15 dní. Zámerom tejto lehoty je zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu. Treba však uviesť, že táto lehota je pre súd záväzná len do tej miery, že jej nedodržanie by mohlo byť označené za zbytočný prieťah a jej podstatné prekročenie by sa prípadne mohlo skúmať aj v rámci disciplinárnej zodpovednosti konkrétneho sudcu. Preto na záver o zbytočných prieťahoch pri tomto postupe súdu spravidla nebude stačiť len prekročenie 15-dňovej lehoty, ale aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu (správanie oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, nečinnosť alebo neefektívna činnosť súdneho exekútora) vrátane ďalšieho priebehu konania, postupu exekútora a exekučného súdu.
Súd rovnako konštatuje, že navrhovateľom tvrdené omeškania tunajšieho súdu s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, čím malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., nezodpovedá skutočnému stavu.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 4Er/1649/2009 bola dňa 04.11.2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/11868/09. Podaním zo dňa 11.11.2009 požiadal súd stály rozhodcovský súd o doloženie rozhodcovského spisu sp.zn. SR/11868/09. Podaním zo dňa 26.01.2010 súd urgoval stály rozhodcovský súd o doloženie rozhodcovského spisu sp.zn. SR/11868/09. Dňa 10.02.2010 stály rozhodcovský súd doložil fotokópiu časti požadovaných dokumentov. Uznesením č.k. 4Er/1649/2009-16 zo dňa 19.02.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 22.03.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17CoE/61/2010-31 zo dňa 30.04.2010 zrušil uznesenie č.k. 4Er/1649/2009-16 zo dňa 19.02.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Súd následne dňa 06.07.2010 vydal poverenie č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/11868/09. Uznesením č.k. 4Er/1649/2009-39 zo dňa 13.10.2011 súd zastavil exekúciu z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej bol vydaný rozsudok sp.zn. SR/11868/09. Podaním doručeným dňa 04.11.2011 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17CoE/3/2012-53 zo dňa 24.01.2012 potvrdil uznesenie č.k. 4Er/1649/2009-39 zo dňa 13.10.2011. Uznesením č.k. 4Er/1469/2009-60 zo dňa 21.03.2012 súd
uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že exekučný súd v navrhovateľom uvádzanom časovom horizonte od 16.10.2009 do 16.08.2010 vykonával právne relevantné úkony potrebné pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 10Er/290/2009 bola dňa 17.12.2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/13619/09. Uznesením č.k. 10Er/290/2009-11 zo dňa 03.05.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 27.05.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13CoE/144/2010-33 zo dňa 28.06.2010 zrušil uznesenie č.k. 10Er/290/2009-11 zo dňa 03.05.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Súd následne dňa 05.08.2010 vydal poverenie č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/13619/09. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že exekučný súd v navrhovateľom uvádzanom časovom horizonte od 14.11.2009 do 16.08.2010 (resp. 05.08.2010) vykonával právne relevantné úkony potrebné pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 3Er/971/2011 bola dňa 03.08.2011 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12800/09. Uznesením č.k. 3Er/971/2011-10 zo dňa 12.08.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej bol vydaný rozsudok rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12800/09. Súd následne uznesením č.k. 3Er/971/2011-13 zo dňa 12.10.2011 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že exekučný súd v navrhovateľom uvádzanom časovom horizonte od 07.11.2009 do 05.10.2010 vykonával právne relevantné úkony potrebné pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 4Er/1745/2009 bola dňa 24.11.2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/07303/09. Podaním zo dňa 02.12.2009 požiadal súd stály rozhodcovský súd o doloženie rozhodcovského spisu sp.zn. SR/07303/09. Podaním zo dňa 26.01.2010 súd urgoval stály rozhodcovský súd o doloženie rozhodcovského spisu sp.zn. SR/07303/09. Dňa 10.02.2010 stály rozhodcovský súd doložil fotokópiu časti požadovaných dokumentov. Uznesením č.k. 4Er/1745/2009-14 zo dňa 19.02.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 22.03.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13CoE/78/2010-33 zo dňa 07.06.2010 zrušil uznesenie č.k. 4Er/1745/2009-14 zo dňa 19.02.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Súd následne dňa 19.07.2010 vydal poverenie č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/07303/09. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že exekučný súd v navrhovateľom uvádzanom časovom horizonte od 26.10.2009 do 16.08.2010 vykonával právne relevantné úkony potrebné pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 4Er/739/2009 bola dňa 03.06.2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12459/08. Podaním zo dňa 07.07.2009 požiadal súd súdneho exekútora o zosúladenie návrhu s exekučným titulom a o uvedenie dátumu narodenia povinného. Podaním doručeným dňa 17.07.2009 súdny exekútor doručil súdu opravenú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 28.08.2009 požiadal súd súdneho exekútora o doloženie zmluvy o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Podaním doručeným dňa 14.09.2009 súdny exekútor upovedomil súd o skutočnosti, že požiadal oprávneného, aby zaslal súdu požadovanú zmluvu. Podaním doručeným dňa 28.09.2009 oprávnený žiadal informáciu o stave konania. Podaním zo dňa 09.11.2009 oznámil súd oprávnenému, že do dnešného dňa nebola súdu doručená požadovaná zmluva o úvere, pričom až po jej doručení bude súd vo veci konať. Oprávnený podaním doručeným dňa 23.11.2009 požiadal o predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti na 60 dní. V súlade s jeho žiadosťou súd založil predmetný spis na lehotu 2 mesiacov. Podaním doručeným dňa 28.01.2010 oprávnený oznámil súdu, že odmieta zaslať požadovanú zmluvu o úvere. Podaním zo dňa 04.02.2010 požiadal súd rozhodcovský súd o
zaslanie spisu rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12459/08. Dňa 10.02.2010 doložil rozhodcovský súd fotokópie časti požadovaných dokumentov. Uznesením č.k. 4Er/739/2009-26 zo dňa 17.02.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 12.03.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16CoE/63/2010-39 zo dňa 31.03.2010 zrušil uznesenie č.k. 4Er/739/2009-26 zo dňa 17.02.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Súd následne dňa 01.06.2010 vydal poverenie č. 5603034455 na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12459/08. Podaním zo dňa 14.10.2011 požiadal súd súdneho exekútora o doloženie zmluvy o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Oprávnený dňa 10.11.2011 doložil súdu požadovanú zmluvu o úvere. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že exekučný súd v navrhovateľom uvádzanom časovom horizonte od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 01.06.2010 vykonával právne relevantné úkony potrebné pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 11Er/157/2010 bola dňa 28.04.2010 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/13937/09. Podaním zo dňa 04.05.2010 požiadal súd rozhodcovský súd o doloženie spisu rozhodcovského súdu sp.zn. SR/13937/09. Podaním zo dňa 22.06.2010 súd opätovne žiadal rozhodcovský súd o doloženie spisu rozhodcovského súdu sp.zn. SR/13937/09. Rozhodcovský súd následne doložil fotokópie časti požadovaných dokumentov. Uznesením č.k. 11Er/157/2010-17 zo dňa 06.08.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 31.08.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17CoE/275/2010-35 zo dňa 20.12.2010 zrušil uznesenie č.k. 11Er/157/2010-17 zo dňa 06.08.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 02.03.2011 žiadal súd oprávneného, aby doložil zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky tejto zmluvy a rozhodcovskú zmluvu/doložku. Taktiež požiadal povinného, aby oznámil súdu, za akým účelom boli finančné prostriedky poskytnuté a na čo ich reálne použil. Podaním doručeným súdu dňa 28.03.2011 doložil oprávnený požadované dokumenty. Súd následne vyzval súdneho exekútora, aby súdu doručil opravený návrh na vykonanie exekúcie v časti istiny a úrokov, nakoľko nie sú v súlade s exekučným titulom. Podaním doručeným dňa 26.04.2011 doručil súdny exekútor súdu opravenú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd následne dňa 20.05.2011 vydal poverenie č. 5603044765 na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/13937/09. Dňa 05.05.2015 vrátil súdny exekútor poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že exekučný súd v navrhovateľom uvádzanom časovom horizonte od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 20.05.2011 vykonával právne relevantné úkony potrebné pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 2Er/547/2009 bola dňa 25.05.2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12460/08. Dňa 18.06.2009 bola súdu doručená od súdneho exekútora urgencia o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 22.06.2009 požiadal súd o doplnenie dátumu narodenia povinného do žiadosti a návrhu. Súdny exekútor doložil dňa 08.07.2009 opravenú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 28.09.2010 bola súdu doručená zo strany oprávneného žiadosť o informácie o stave konania. Podaním zo dňa 23.10.2009 požiadal súd rozhodcovský súd o doloženie spisu rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12460/08. Na výzvu súdu doložil rozhodcovský súd fotokópiu časti požadovaných dokumentov. Uznesením č.k. 2Er/547/2009-19 zo dňa 28.07.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 31.08.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoE/31/2010-42 zo dňa 26.04.2011 zrušil uznesenie č.k. 2Er/547/2009-19 zo dňa 28.07.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 01.06.2011 žiadal súd oprávneného, aby doložil zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky tejto zmluvy a rozhodcovskú zmluvu/doložku. Taktiež požiadal povinného, aby oznámil súdu, za akým účelom boli finančné prostriedky poskytnuté, kto vypĺňal zmluvu o úvere. Oprávnený dňa 13.06.2011 doložil súdu požadované dokumenty. Súd následne dňa 29.06.2011 vydal poverenie č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/12460/08. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že exekučný
súd v navrhovateľom uvádzanom časovom horizonte od 24.04.2009 do 05.10.2010 vykonával právne relevantné úkony potrebné pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie.
V rámci konania vedeného pod sp.zn. 2Er/223/2010 bola dňa 18.02.2010 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/14507/09. Podaním zo dňa 23.02.2010 požiadal súd rozhodcovský súd o doloženie spisu rozhodcovského súdu sp.zn. SR/14507/09. Rozhodcovský súd následne dňa 29.03.2010 doložil fotokópie časti požadovaných dokumentov. Uznesením č.k. 2Er/223/2010-12 zo dňa 06.08.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného aj z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podaním doručeným dňa 31.08.2010 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13CoE/344/2010-30 zo dňa 25.11.2010 zrušil uznesenie č.k. 2Er/223/2010-12 zo dňa 06.08.2010 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 20.01.2011 žiadal súd oprávneného, aby doložil zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky tejto zmluvy a rozhodcovskú zmluvu/doložku. Dňa 28.02.2011 doložil oprávnený požadované dokumenty. Podaním zo dňa 02.03.2011 požiadal súd povinného, aby oznámil súdu, za akým účelom boli finančné prostriedky poskytnuté a na čo ich reálne použil. Súd následne dňa 14.04.2011 vydal poverenie č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/14507/09. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že exekučný súd v navrhovateľom uvádzanom časovom horizonte od 30.01.2010 do 04.10.2010 vykonával právne relevantné úkony potrebné pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie.
Súd vychádzajúc zo zásady, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, neuznal argumenty navrhovateľa a uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy považuje za nedôvodný. Z dôvodu hospodárnosti konania súd neskúmal ďalšie okolnosti tvrdené sporovými stranami a ani nevykonával ďalšie dokazovanie vo veci. Na základe vyššie uvedených skutočností návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V spore úspešný odporca si vo svojom písomnom vyjadrení síce uplatnil náhradu trov konania, avšak tieto bližšie nevyčíslil a zo súdneho spisu ani žiadne vzniknuté trovy nevyplývajú. Preto súd rozhodol tak, že odporcovi sa táto náhrada nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).