Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21P-98-2014.pdf
PDF · 134.24 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/98/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľa Ľ. I., nar. X.X.XXXX, bytom S., O. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavavom Nižníkom, advokátom AK, so sídlom Košice, Kováčska č. 21, proti odporkyni X. I., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S., Č. Č.. X, zastúpenej JUDr. Zuzanou Semanovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Garbiarska č. 5, za účasti maloletých detí I. G., nar. XX.X.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
R o z v á d z a manželstvo navrhovateľa Ľ. I., nar. X.X.XXXX a odporkyne X. I., rod. S., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. Č. S. - W. Q., vo zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.
Na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti I., G., nar. XX.X.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorú u s t a n o v u j e za ich majetkovú opatrovníčku.
Zo strany navrhovateľa u r č u j e pre maloleté deti výživné vo výške 200,- EUR mesačne pre každú z nich, ktoré je navrhovateľ p o v i n n ý posielať odporkyni vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.
U p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je o p r á v n e n ý sa s nimi stretávať každý párny týždeň v mesiaci od soboty 9,00 hod. do nedele 18,00 hod.; počas letných prázdnin v prvom a druhom týždni počínajúc 8,00 hod. a končiac 20,00 hod.; počas zimných prázdnin v párnom roku od druhého sviatku vianočného do nedele po prázdninách do 18,00 hod.; počas jarných prázdnin v nepárnom roku od 9,00 hod. nedele pred prázdninami do posledného dňa prázdnin do 19,00 hod. a cez veľkonočnú nedeľu od 9,00 hod. do 19,00 hod..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súd návrh na rozvod jeho manželstva s odporkyňou a na úpravu práv a povinností k ich maloletým deťom. Navrhol deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a jeho zaviazať prispievaním výživného pre obe deti vo výške 75,- EUR mesačne. Styk s maloletými žiadal upraviť tak, aby sa s nimi mohol stretávať každý párny víkend od piatku 18,00 hod. do nedele 18,00 hod..
Vo svojom návrhu uviedol, že ich manželstvo je už dlhú dobu v kríze, nevidí žiadnu nádej na jeho obnovu, pretože k manželke stratil citový vzťah.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, nesúhlasila s výškou výživného, ktoré bol otec ochotný poskytovať ich deťom a to ani po tom, keď počas pojednávania navrhol určiť výživné vo výške 100,- EUR mesačne pre každé dieťa. Uviedla, že otec jej detí je súkromný podnikateľ, pozná jeho príjmy, pretože pracovala v jeho firme ako účtovníčka. Pozná príjmy navrhovateľa, ako aj jeho životný štandard, ktorý si udržiava. Uviedla, že na tento štandard boli zvyknuté aj ich maloleté deti. Požadovala určiť výživné vo výške 200,- EUR pre každé dieťa, počas konania svoj návrh zmenila tak, aby navrhovateľ prispieval na výživu staršej dcéry sumou 270,- EUR mesačne a na výživu mladšej dcéry sumou 230,- EUR mesačne.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že prešetrila pomery na strane oboch rodičov maloletých detí. Navrhla zveriť deti do osobnej starostlivosti matky a výživné pre ne určiť podľa ich potrieb a možností a schopností ich otca.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkyne, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. Č. S. - W. Q., vo zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.
U oboch ide o prvé manželstvo.
Posledné spoločné bydlisko mali v S. na O. T. Č.. XX.
Obaja sú slovenskí štátni občania.
Dňa XX.X.XXXX sa im narodila dcéra G. a XX.XX.XXXX dcéra K..
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že s manželkou sa spoznal na pracovisku a chodili spolu 1,5 roka. Po uzavretí manželstva bolo ich manželstvo harmonické cca osem rokov. V roku 2004 sa im narodila dcéra G. a v roku 2007 sa im narodila druhá dcéra K.. Keď odporkyňa chodila s mladšou dcérou na prechádzky, na pieskovisko a podobne, dostala sa do partie mnohých žien, z ktorých väčšina bola rozvedených. V tejto bol aj jeden pán, o ktorom dospel k presvedčeniu, že je to súčasný partner jeho manželky, aj keď ona to popierala. Mal viaceré indície k tomu, že ich vzťah nie je len kamarátskym vzťahom. Často sa stávalo, že auto jeho manželky stálo pred jeho bytom, kde ho navštevovala a raz mu kúpila aj darček na Vianoce. Ich intímny život ustál, prestali aj ich spoločné prechádzky, aj keď dovtedy často chodievali spolu na chatu jeho sestry, alebo na kolieskové korčule. Zrazu odporkyňa nemala žiaden záujem o také aktivity s ním. Snažil sa o tom s ňou porozprávať. Odporkyňa sa nakoniec občas išla s ním bicyklovať, ale večer sa už ponáhľala za svojou partiou. Keďže je presvedčený, že ich manželstvo je tak vážne rozvrátené, že neplní už žiadnu zo svojich funkcií, žiadal, aby ho súd rozviedol. Súhlasil s tým, aby deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti odporkyne už aj s prihliadnutím k tomu, že ich maloletá dcéra K. je žiačkou 1. ročníka ZŠ a podľa neho je veľmi dôležité to, ako začne prosperovať v škole. Neprospelo by jej, keby menila pobyt raz u neho a raz u odporkyne. Preto nežiadal nariadiť deťom striedavú starostlivosť a chcel, aby obe dcéry zostali spolu. Chcel sa však s nimi pravidelne stretávať. Navrhol upraviť styk s nimi tak, aby sa s deťmi mohol stretávať každý párny víkend v mesiaci od piatku 18,00 hod. do nedele 18,00 hod.; každý párny rok počas jarných prázdnin počnúc sobotou pred prázdninami od 9,00 hod. do 18,00 hod. v nedeľu; každý párny rok počas obdobia zimných prázdnin počnúc druhým sviatkom vianočným od 9,00 hod. do nedele po prázdninách do 18,00 hod.; prvé dva týždne letných prázdnin počnúc sobotu prvého týždňa letných prázdnin od 9,00 hod. do nedele druhého týždňa letných prázdnin do 18,00 hod. a posledný týždeň letných prázdnin počnúc sobotou pred posledným týždňom letných prázdnin od 9,00 hod. do nedele posledného týždňa letných prázdnin do 18,00 hod.. Takisto počas druhého sviatku vianočného, t.j. 26.12. od 9,00 hod. do 18,00 hod. a na Veľkonočný pondelok od 9,00 hod. do 18,00 hod.. O týchto stretávaniach bol však ochotný sa dohodnúť - korigovať ich s odporkyňou podľa potrieb detí. Odporkyňa dňa 25.8.2014 odišla bývať ku svojej matke a mala tam aj trvalý pobyt. Byt, v ktorom doteraz bývali, mali v podnájme. Dohodli sa tak, že tam zostane navrhovateľ, odporkyni dal 20.000,- EUR na kúpu bytu. Tvrdil, že jeho sestra mu doteraz požičiavala peniaze na taký štandard, aký mala rodina, pretože matka jeho detí si ho vyžadovala pre seba a aj pre deti. Musí sestre splácať dlžobu,
ktorú u nej má, peniaze mu vo vyšších čiastkach požičala aj na to, aby manželke mohol poskytnúť sumu, z ktorej by si mohla kúpiť byt pre seba a pre deti. Navrhovateľ je SZČO v maloobchode, má predajne potravín v meste. Tvrdil, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok v roku 2014 bol 390,- EUR. Jeho mesačný zisk nikdy nie je vysoký, aj keď sa tak zdá, keď vykáže vysoké príjmy. Nie je schopný platiť požadované výživné na svoje dcéry, navrhoval platiť 100,- EUR pre každé dieťa. Uviedol, že od januára 2015 je jeho mesačný príjem vo výške 1.061,90 EUR a výdavky sú mesačne vo výške 2.500,- EUR, ale v tom je už zahrnutá aj splátka domu. Maloletej G. platí za tenis, na ktorý chodí už druhý rok. Každý mesiac s ňou chodí hrať tenis aj on. Chodia na tréningy, kde sa kupujú štyri loptičky, ktoré stoja okolo 20,- EUR. Kúpil jej tenisovú raketu za 80,- EUR; špeciálne botasky za 46,- EUR a oblečenie na tenis. Sú to jeho ďalšie výdavky, ktoré je ochotný platiť aj naďalej. Keď hrajú badminton, kupujú si pitie. Deťom kúpil badmintonové rakety za 60,- EUR; košíky za 12,- EUR; botasky a športovú tašku za 20,- EUR a tričká, legíny, ponožky a mikiny za 40,- EUR.
Z výpovede odporkyne súd zistil, že sa necíti byť zodpovedná za rozpad ich manželstva. Uviedla, že navrhovateľ bol stále pracovne vyťažený a chodil z domu skoro ráno a domov prichádzal neskoro večer. Ak aj mal nejaký voľný čas, trávil ho so svojimi priateľmi, denne bol aj dvakrát hrať tenis. Venoval sa sebe a doma bol len neskoro večer, keď už deti išli spať. Nikdy s nimi neraňajkoval, neobedoval a nevečeral, varila len pre seba a pre ich deti. Je pravdou, že ich dokázal finančne zabezpečiť, mali vždy všetko, na čo si len pomysleli a čo potrebovali a po tejto stránke aj o deti bolo vždy nadštandardne postarané. Ona robila v jeho firme účtovníčku. Preto bola presvedčená, že navrhovateľ je aj v súčasnosti schopný prispievať na svoje deti vyššou sumou ako navrhol. Jeho reálne príjmy musia byť oveľa vyššie, ako sú uvedené v daňovom priznaní. Všetky peniaze, ktoré zarobili, sa nejakým spôsobom previedli na navrhovateľovu sestru. Navrhovateľ prepísal na sestru aj osobné motorové vozidlo, resp. peniaze z predaja osobného motorového vozidla na jej účet. Počas manželstva stavali rodinný dom, na čo si zobrali spoločnú hypotéku a takisto si zakúpili osobné motorové vozidlo Audi Q5. Ak by navrhovateľ nemal dostatočný príjem, takéto finančné transakcie by robiť nemohol.
Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ má prevádzku P. K. P. K. Č.. XX B. S.. Keď bolo zrušené ich BSM počas manželstva a rozdeľovali si majetok, bolo jej ponúknuté, že môže prevádzkovať túto diskontnú predajňu a navrhovateľ vyčíslil, aké sú tam denné a mesačné príjmy a výdavky. Zistil, že by tam mohla mať obrat mesačne vo výške 24.900,- EUR. Ďalšiu prevádzku má navrhovateľ pod názvom P. na R. T. B. S.. Tam mal vykázaný mesačný čistý zisk vo výške 2.159,- EUR. Z príjmu, ktorý bol v prevádzke P. v priemere 3.735,- EUR zaplatil predavačku, elektrinu, nájomné a réžiu. Takisto v diskonte na P. K. platil jednu predavačku a dvoch brigádnikov. Z tohto diskontu bol čistý zisk vo výške 2.030,- EUR. Odporkyňa tvrdila, že spolu je jeho mesačný zisk z oboch prevádzok minimálne vo výške 4.189,- EUR. Tieto výpočty sú písané rukou navrhovateľa. Tvrdila, že navrhovateľ má oveľa vyššie príjmy zo svojich prevádzok, ako tie, ktoré deklaruje. Predložila súdu tržby z prevádzky navrhovateľa na P. K. B. S. z roku 2013. Len z tejto jednej prevádzky mal pravidelný obrat vo výške 20.000,- EUR a keby pripustila, že len 10% z toho je jeho, tak je to 2.000,- EUR mesačne. Okrem toho má ešte aj ďalšiu predajňu. Tržby a príjmy navrhovateľa aj v tom druhom obchode sú približne rovnaké. V minulosti v týchto obchodoch pre navrhovateľa vykonávala funkciu ekonómky a predavačky zároveň. Právna zástupkyňa odporkyne poukazovala na vyjadrenie navrhovateľa, kde v návrhu na rozvod manželstva uvádzal, že na stravu vynaloží mesačne 400,- EUR - 450,- EUR, čo viac ako je suma, ktorú uvádzal ako svoj celý mesačný príjem. Okrem toho má ďalšie nevyhnutné výdavky a súčasne investuje peniaze do dokončovania nehnuteľnosti. Tvrdila, že ním preukazovaná výška jeho príjmov nezodpovedá skutočnosti, alebo ju účelovo skresľuje. Odporkyňa spolu s deťmi po rozchode s manželom bývala u svojej matky v 3-izbovom byte, prispievala jej na nájom a stravu mesačnou sumou 235,- EUR. V súčasnosti má svoj vlastný byt, musí splácať hypotekárny úver a takisto platí v tomto byte nájomné, jej výdavky na bývanie sú rovnaké. Naposledy pracovala ako účtovníčka vo firme A.. Firma patrí navrhovateľovej sestre a jej priemerný čistý mesačný zárobok bol 900,- EUR až do času, kým neochorela. Od marca 2014 bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky do 9.3.2015. Pre potreby banky, aby mohla dostať úver, bola evidovaná ako zamestnankyňa u navrhovateľovej sestry s príjmom 550,- EUR. V ich spoločnom byte zostal žiť navrhovateľ so svojou priateľkou a ona sa musela odsťahovať do podnájmu, za ktorý platila mesačne
400,- EUR. Žila z toho, že zrušila stavebné sporenie obom deťom. Z týchto peňazí uhrádzala výdavky na ich pravidelné mesačné potreby. Navrhovateľ jej posielal len po 50,- EUR na každé dieťa. Potom, ako dostala výpoveď od sestry navrhovateľa, bola sa evidovať na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a bola už požiadať o prácu vo viacerých firmách. Od 10.3.2015 do 1.8.2015 dostávala podporu v nezamestnanosti od apríla vo výške 101,80 EUR. V septembri jej bolo vyplatených už len 30,60 EUR, v súčasnosti už žiadne dávky nepoberá. Odporkyňa má stredoškolské vzdelanie, vyštudovala obchodnú akadémiu, ale zatiaľ si prácu nenašla. Nemohla prijať zamestnanie, kde by musela pracovať na dve smeny, pretože by sa nemal kto postarať o ich deti. V súčasnosti študuje na Strednej škole pedagogickej v Košiciach.
Staršia dcéra účastníkov konania G., chodí do 5. ročníka ZŠ a mladšia dcéra K. do 1. ročníka ZŠ. Na začiatku každého školského roka sa platia poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu vo výške 20,- EUR pre každé dieťa a 5,- EUR na druhý polrok. Matka bola nútená kupovať im školské tašky, školské pomôcky a potreby. Okrem bežných zošitov sa kupujú aj pracovné zošity, ktoré sú dosť drahé. Predložila súdu zoznam výdavkov pre deti. Deti chodia do školy v prírode, čo stojí 120,- EUR. V priebehu roka zaplatila za časopisy pre staršiu dcéru. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni, kde sa za obedy platí okolo 23,- EUR. Za školskú družinu sa platí 11,- EUR. K. chodí do gymnastického krúžku, za ktorý sa platí 35,- EUR mesačne. Zuzana hrá tenis, ktorý jej financuje navrhovateľ. Dievčatá sú zdravé, majú len bežné detské ochorenia. Navrhovateľ povolil dcére, aby mala internet v telefóne a zaplatil jej kredit na polroka dopredu. Platí teraz za mobilný telefón dcéry namiesto 10,- EUR 20,- EUR. Po polroku už platby za mobil dcéry uhrádza matka. Ďalšie výdavky má na prevádzku motorového vozidla. Cez jesenné a zimné mesiace deti pravidelne vozí do školy a na krúžky, takisto za ich babkou, za jej bratom a podobne. Mladšia dcéra chodí na gymnastiku na V. T., kde ju odporkyňa vozí 3x týždenne a staršia dcéra chodí na tenis na S. T.. Ich mladšia dcéra veľmi ťažko znášala rozchod rodičov. Bola veľmi plačlivá, vždy keď sa stretli, celý čas preplakala. So staršou dcérou takéto problémy neboli. Deti majú otca rady, ale mali však veľké problémy s akceptáciou jeho novej partnerky a jej 9 ročnej dcéry.
Navrhovateľ uviedol, že nie je všetko pravdou, čo tvrdila odporkyňa. Je pravdou, že on urobil výpočty, ktoré predkladala odporkyňa, ale nie sú skutočné. On si počas celého ich manželstva musel požičiavať peniaze od sestry. Tvrdil, že zisky z oboch jeho predajní sú vo výške okolo 300,- EUR z každej prevádzky. Ani osobné motorové vozidlo, ktoré má a potrebuje ho pri svojom podnikaní, nekupoval nové, bolo to päťročné auto a nákupná cena bola vo výške 18.000,- EUR. Lízing na osobné motorové vozidlo, platbu za elektrickú energiu a internet platí vo výške 307,65 EUR; polročná platba za havarijné poistenie je 439,63 EUR, čo je mesačne 73,- EUR, úver spláca vo výške 973,37 EUR a výdavky na rekonštrukciu domu vo výške 783, 07 EUR.
Poukázal aj na tú skutočnosť, že sa mu 5.10.2015 narodil syn I.. Matka maloletého je na materskej dovolenke, čiže mu pribudli ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti.
Navrhovateľ dňa 18.2.2015 predložil súdu výpis z bankovej knihy od 1.1.2015, kde sú obraty do 31.12.2015. V peňažnom denníku za mesiac január 2015 je uvedené, že dňa 28.1.2015 bolo z banky vybratých 1.500,- EUR. Tržba prevádzky P. je uvedená vo výške 15.427,- EUR a tržba prevádzky Delfín je uvedená vo výške 11.822,85 EUR. Je tu zoznam tovaru, ktorý bol nakúpený v tomto mesiaci. Nakúpil sa alkohol v sume 7.264,- EUR; nákup bagiet za 29,28 EUR; za telefónne karty bolo zaplatených 234,65 EUR; nákup tovaru z firmy J., s.r.o. vo výške 2.423,49 EUR; nákup nealkoholických nápojov vo výške 320,69 EUR; nákup piva vo výške 464,74 EUR; tabakové výrobky vo výške 14.767,24 EUR; víno za 261,78 EUR. Bol zistený sumár zásob v hodnote 25.905,27 EUR. Brigádnikovi bolo zaplatených za výpomoc 131,95 EUR. Platby do fondov boli odvedené vo výške 133,42 EUR. Navrhovateľ vyčíslil príjem z podnikania za január 2015 vo výške 895,- EUR. Na prvej strane z ôsmich strán zoznamu v pohyboch peňažného denníka je uvedené, že navrhovateľ vložil peniaze do banky štyrikrát - dvakrát sumu 400,- EUR, raz sumu 910,- EUR a raz 420,- EUR. Sumu 420,- EUR za elektrickú energiu; 910,- EUR splátka za úver; 400,- EUR je platba za elektrickú energiu v ďalšej prevádzke a ďalšia suma vo výške 400,- EUR je doplatok k úveru, pretože celkový úver je viac ako 1.000,- EUR.
Súd v konaní ako svedkyňu dňa 13.5.2015 vypočul sestru navrhovateľa, X. I., ktorá uviedla, že odporkyňa pracovala do 9.3.2015 pre jej firmu ako ekonómka, robila pomocné účtovné práce, bola v
hlavnom pracovnom pomere. Zarábala okolo 700,- EUR brutto. Pracovný pomer bol s ňou ukončený dohodou. Pri odchode zo zamestnania jej odstupné nebolo vyplatené. Svedkyňa vypracovala daňové priznanie za navrhovateľa za rok 2014, bolo podané elektronickou formou. Príjmy boli vyčíslené vo výške 325.342,06 EUR a výdavky vo výške 336.479,57 EUR, z čoho vyplýva, že výdavky boli vyššie ako príjmy. Do výdavkov boli započítané nákupy tovaru, keďže navrhovateľ má obchodnú činnosť - nákup a predaj. Vo výdavkovej časti je réžia, mzdy, odvody a režijné náklady. Mzdy - navrhovateľ má na dvoch prevádzkach päť zamestnancov, z toho jedna pracovníčka je na rizikovom tehotenstve. Zatiaľ pracujú na základe dohody o pracovnej činnosti, zarobia 2,20 EUR/hod.. Títo zamestnanci robia iba vtedy, keď je to potrebné, väčšinou tam predáva navrhovateľ sám. Jedna prevádzka je na P. K. a druhá prevádzka je na I. W.. V jednej z týchto prevádzok je vždy nejaký pracovník. Pracovníci zarábali okolo 200,- EUR mesačne. Pracovníci, ktorí pracujú u navrhovateľa nie sú v trvalom pracovnom pomere, pretože si nemôžu dovoliť za nich odvádzať odvody. Do bežnej réžie sa započítava nájomné za prevádzky, v ktorých navrhovateľ podniká a komunálny odpad. Výdavky sú na sáčky, do ktorých sa balí tovar, takisto na registračné pokladne, do ktorých sa kupujú náplne a pásky a okrem toho sa občas robia aj opravy týchto pokladní. Takisto sa do predajní kupujú aj čistiace potreby, započítava sa bežná réžia na maľovanie, žiarovky. Odmena účtovníka za minulý rok bola vyplácaná vo výške 50,- EUR mesačne. Navrhovateľ si na úver kúpil starší dom, ktorý bol vložený do podnikania a v budúcnosti v ňom plánuje podnikať. Preto si začal tento dom rekonštruovať. Za rekonštrukciu sa platilo 30.000,- EUR ročne, ale nedávalo sa to do výdavkovej časti. Tieto výdavky sa dávajú na inú položku, ktorá neovplyvňuje výdavky daňovníka. Čiže v kolónke výdavky to nie je zahrnuté. Až po kolaudácii sa bude celková suma odpisovať počas 40-tich rokov a až potom sa to bude každoročne v daňovom priznaní odpočítavať vo výdavkovej časti. V súčasnosti u navrhovateľa vzniká nadmerný odpočet DPH. Tým, že rekonštruuje dom, môže nakupovať stavebný materiál a vykazuje to ako nadmerný odpočet. Nejde to ani do príjmu ani do výdavkovej časti, ale dostane to vrátené od štátu. Tieto finančné prostriedky sa evidujú ako neovplyvňujúci príjem základu dane. V prípade, keby navrhovateľ tento dom predal, musel by vrátiť peniaze banke, zaplatiť vysoké DPH, takisto daň z príjmu fyzickej osoby a keď si ona uplatní sumu, ktorú mu požičala, nie je veľký predpoklad, že navrhovateľ získa týmto predajom nejaké vysoké finančné prostriedky. Svedkyňa vlastní byt v S., ktorý za 50,- EUR prenajíma svojmu bratovi, ale on musí zaplatiť celú réžiu. Je pravdou, že doteraz navrhovateľovi požičiavala peniaze, asi dva razy aj na to, aby mohol uhradiť voľnočasové aktivity svojich detí. Svedkyňa má príjmy zo zamestnania, ale takisto má svoju s.r.o. - čku, čiže peňazí mala ešte v tom čase dostatok. Je slobodná, vlastní len 2-izbový byt, má staré 20 ročné osobné motorové vozidlo, na ktorom sa vozí, takže mala našetrené peniaze a preto mohla bratovi pomôcť. V budúcnosti však tak už činiť nemieni a ani v takom prípade, ak by bol nútený predať nehnuteľnosť, do ktorej už bolo investované. Ona si bude uplatňovať tú čiastku, ktorú mu požičala.
Navrhovateľ po vykonanom dokazovaní upustil od návrhu, aby deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Žiadal, aby po rozvode ich manželstva súd upravil jeho styk s deťmi tak, aby sa mohol s dcérami stretávať každý nepárny víkend v mesiaci od piatku od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod., druhý sviatok vianočný dňa 26.12. od 9,00 hod. do 18,00 hod., cez veľkonočnú nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin počnúc sobotou pred prázdninami od 9,00 hod. do nedele po prázdninách do 18,00 hod., každý párny rok počas zimných prázdnin počnúc druhým sviatkom vianočným od 9,00 hod. do nedele po prázdninách do 18,00 hod., druhý a tretí týždeň letných prázdnin v mesiaci júl a tretí týždeň letných prázdnin v mesiaci august. Navrhoval určiť výživné pre každé dieťa vo výške 100,- EUR. Deti u neho po rozchode rodičov prespali, chodili spolu na chatu a prespávali aj u neho doma. V tom čase tam chodila už aj jeho súčasná partnerka. Deti sa s ňou poznajú, vychádzajú spolu dobre, ako aj s jej 9 ročnou dcérou I.. Mladšia dcéra ako 6 ročná bola s otcom na týždňovej dovolenke, kde spolu prespávali bez akýchkoľvek problémov. Otec uviedol, že matka príliš viaže deti na seba. Keď sú deti u neho, alebo keď je s dcérou na tenise a potom si niekam sadnú na pizzu, matka im aj 3 - 4 krát počas tejto doby telefonuje. Píše deťom, ako jej chýbajú a ako ich ona ľúbi. Nemyslí si, že to je vhodné správanie sa matky k deťom.
Kolízna opatrovníčka odporúčala v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletých detí zveriť ich do osobnej starostlivosti matky. Konštatovala, že rodičia spolu nedokážu komunikovať ani o potrebách svojich detí a preto styk, ktorý by bol ponechaný len na ich vzájomnej dohode, by asi neprebiehal tak, ako by prebiehať mal. Odporúčala, aby súd rozhodol v zmysle návrhu otca. Určenie výšky výživného ponechala na úvahu súdu.
Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa ust. § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa ust. § 62 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.
Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplne zrušenie manželstva konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.
Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je nevyhnutné vychádzať z podmienok konkrétnej rodiny. Čo sa týka trvalosti rozvratu, rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas druhého manžela s rozvodom.
Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia účastníkov. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva vážny rozvrat, zapríčinený obojstranným citovým ochladením a nezáujmom o spoločný manželský život. Manželstvo účastníkov je trvale a nenapraviteľne rozvrátené a ani jeden z nich nemá záujem na jeho zachovaní, či obnovení. Z toho dôvodu súd toto manželstvo rozviedol.
Na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pretože sa na takom riešení obaja rodičia dohodli. Matka starostlivosť o deti zabezpečuje na dobrej úrovni, čo kolízna opatrovníčka zistila prešetrením v jej domácnosti a rozhovorom s deťmi.
Nedokázali sa však dohodnúť na výške výživného pre ne.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Vyživovacia povinnosť má viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Plnením vyživovacej povinnosti majú byť uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať a ktoré závisia od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Okrem pokrytia nevyhnutných nákladov na stravovanie, bývanie a obliekanie a na akcie organizované školou, by mala matka deťom z určeného výživného umožňovať využívať aj iné aktivity na ich psychický a fyzický rozvoj. Deti by mali mať možnosť navštevovať rôzne vzdelávacie krúžky, výučbu cudzích jazykov a tráviť dovolenky aj s matkou v prostredí, ktoré blahodarne pôsobí na ich zdravotný stav.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
Odporkyňa nemá stále zamestnanie, zo sociálnej poisťovne jej boli vyplácané dávky v nezamestnanosti vo výške 74,70 EUR v mesiaci marec 2015, v mesiacoch apríl až júl 2015 vo výške 105,20 EUR a v septembri 2015 vo výške 30,60 EUR. Sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti a uhrádza potreby ich domácnosti. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa sa vyhýba práci a nehľadá si zamestnanie. Odporkyňa však nemá dostatočné vzdelanie na to, aby pracovala ako ekonómka, aj keď má ekonomické stredoškolské vzdelanie, pretože ovláda len jednoduché účtovníctvo. V organizáciách, kde sa chcela zamestnať, to už nepostačovalo. Preto sa rozhodla ďalším štúdiom, avšak na inom type školy, doplniť si kvalifikáciu tak, aby mohla pracovať ako kvalifikovaná opatrovateľka.
Navrhovateľ má príjmy z podnikateľskej činnosti a aj napriek tomu, že prezentoval vyššie výdavky ako príjmy, vynakladá na svoje potreby sumu vyššiu ako 2.000,- EUR. Tento nepomer odôvodňoval tým, že mal peniaze na svoje potreby od svojej sestry. Súd po oboznámení sa s jeho príjmami a výdavkami bol toho názoru, že prvoradé zo strany otca sú výdavky na maloleté deti, ktoré majú prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča.
Podľa ustanovenia § 63, ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Súd v tejto súvislosti prihliadol k ročným výdavkom otca na rekonštrukciu domu vo výške 30.000,- EUR ročne.
Podľa ustanovenia § 62, ods. 2 Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, čo znamená, že aj po rozchode svojich rodičov má mať zachovanú takú životnú úroveň, akú by malo, keby jeho rodičia žili spolu.
Preto súd určil výživné tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zobral do úvahy pri určení výšky výživného aj tú skutočnosť, že otec prispieva na športové aktivity svojich dcér, ktorých sa spolu s nimi zúčastňuje ako aj to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi I..
Na úprave styku otca s maloletými deťmi sa účastníci konania nedohodli, preto súd tento styk upravil podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Keďže deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a je v ich záujme, aby mali pravidelný kontakt s otcom, súd upravil aj styk otca s nimi tak, aby sa s nimi otec mohol pravidelne stretávať a realizovať tak svoje občianske práva a rodičovské povinnosti spojené s jeho participovaním sa na ich výchove. Matka detí tvrdila, že ona nikdy nebránila otcovi, aby sa s deťmi stretával, ale on ich často nenavštevoval. Uviedla, že deti nemajú dobrý vzťah k jeho novej partnerke a tvrdila, že zrejme u neho nebudú chcieť prespávať. Súd pri rozhodovaní o šírke styku otca s maloletými deťmi vychádzal z toho, že úloha oboch rodičov je v živote maloletých detí nezastupiteľná. Je nepochybne záujmom každého dieťaťa, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie jeho osobnosti. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s maloletým dieťaťom stretával v obmedzenom rozsahu. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie. (Nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04)
Záujem maloletej G. a K. na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí bude nadobúdať širšie rozmery (Nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože mužský prvok vo výchove detí je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských povinností (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska ich súčasného vývinového štádia nanajvýš vhodné.
V prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa maloleté dieťa stáva ich rukojemníkom a obeťou. (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 599/10, III. ÚS 439/05).
Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).
Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na ne pozitívne vplývala a viedla ich k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Prípravou na styk otca s deťmi sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.
Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa.
Keďže súd na strane otca maloletých detí zistil skutočný záujem o stretávanie sa so svojimi dcérami a o aktívne podieľanie sa na ich výchove, umožnil mu stretávať sa s nimi v rozsahu, aký je uvedený vo výroku tohto rozsudku. V prípade, ak niektorý z daných termínov stretnutia nebude môcť dodržať, je jeho povinnosťou to včas matke maloletých detí oznámiť a dohodnúť sa s ňou, nie s maloletými deťmi, na prípadnom náhradnom termíne. Povinnosťou otca je komunikovať s matkou ohľadom potrieb ich maloletých detí, oznámiť jej pri dlhšom pobyte s deťmi, kde sa budú zdržiavať a matka v čase, keď sa budú deti zdržiavať u otca nemá do trávenia ich voľného času zasahovať neprimeranou mierou.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú. právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.