Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2C-278-2014.pdf
PDF · 105.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2C/278/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária Tvrdíková, v právnej veci žalobcu P. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX/XX, XXX XX T., proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR11473/14 zo dňa 3.11.2014.
II. O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR11473/14 zo dňa 3.11.2014.
II. Trovy konania žalobcovi n e p r i z n á v a a žalovaný n e m á právo na ich náhradu.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník súdny poplatok v sume 99,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR11473/14 zo dňa 3.11.2014.
2C/278/2014-72
-2-
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.10.2012 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol bezúčelový úver vo výške 1.700,- Eur a to za poplatok vo výške 1.480,- Eur. Vzhľadom na to, že si povinnosti zo zmluvy riadne neplnil, podal žalovaný dňa 14.10.2014 návrh na začatie rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR11473/14, ktorým ho zaviazal zaplatiť sumu 595,- Eur s prísl. Rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 16.12.2014. Podľa neho rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka a taktiež nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Konanie na stálom rozhodcovskom súde považuje za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva nebola ním osobitne individuálne vyjednaná, čo vyplýva z jej predtlačenej formy, do ktorej sa vypisuje. Rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.2.2015 uviedol, že je toho názoru, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Ďalej uviedol, že pri uzatváraní zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu, vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. So žalobcom dňa 21.10.2012 pristúpil k podpisu samotnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je uzavretá platne v zmysle § 3 a násl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. So žalobcom uzatvoril samostatnú zmluvu obsiahnutú na samostatnom dokumente. Rozhodcovská zmluva síce je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako žalobcom, tak aj nim. Žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalobca zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. So žalobcom uzatvoril nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, nakoľko sa dohodli riešiť spory vzniknuté z predmetnej zmluvy buď pred stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Nakoľko žalobca nie je spotrebiteľom, je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle platných právnych predpisov v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Zároveň spochybnil dodržanie zákonnej 30 dňovej lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Čo sa týka žalobcových tvrdení, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu práv spotrebiteľa tým, že neboli aplikované právne predpisy na jeho ochranu, poukázal na to, že stály rozhodcovský súd na daný prípad aplikoval zákon o ochrane spotrebiteľa. Posúdil uvedený záväzkový vzťah medzi ním a žalobcom ako absolútny obchod, pričom aplikoval ustanovenia zákona
2C/278/2014-73
-3-
o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis. Je toho názoru, že žalobca nepreukázal existenciu dôvodu, pre ktorý zákon umožňuje všeobecnému súdu zrušiť rozsudok rozhodcovského súdu. Taktiež namietal miestnu príslušnosť OS Svidník a žiadal, aby bola vec postúpená miestne príslušnému súdu OS Bratislava 4.
Uznesením OS Svidník č.k. XC/XXX/XXXX - 22 zo dňa 12.5.2015 bola námietka miestnej nepríslušnosti OS Svidník zamietnutá, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2015.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil, pričom súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Preto v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti žalovaného, pričom prihliadol na obsah spisu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ako aj listinnými dôkazmi a to žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, zmluvou o úvere č. 804001525 zo dňa 31.10.2012, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 31.10.2012, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, návrhom na začatie rozhodcovského konania zo dňa 14.10.2014, opravou návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 31.10.2014, prílohou k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, prehľadom práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, výzvou na žalobnú odpoveď zo dňa 14.10.2014, doručenkou, žalobnou odpoveďou žalovaného, rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR11473/14 zo dňa 3.11.2014 a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 31.10.2012 zmluvu o úvere, č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný (ako veriteľ) žalobcovi (ako dlžníkovi) úver vo výške 1.700,- Eur, pričom žalobca sa zaviazal splatiť tento úver navýšený o príslušný poplatok vo výške 1.480,- Eur, t.j. celkovo 3.180 Eur v 12 mesačných splátkach po 265,- Eur počnúc dňom 9.12.2012. RPMN vyznačená v zmluve je 259,5 %.
V ten istý deň dňa 31.10.2012 bola zmluvnými stranami podpísaná aj rozhodcovská zmluva, predmetom ktorej bolo, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 31.10.2012, budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Tak zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva boli zmluvami formulárovými - vytvorenými žalovaným (veriteľom) na predtlačenom formulári, do ktorého boli len rukou dopísané údaje (v prípade rozhodcovskej zmluvy len číslo a dátum uzavretia zmluvy o úvere, údaje o dlžníkovi, dátum a miesto podpisu zmluvy).
2C/278/2014-74
-4-
Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, v konaní ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, súd zistil, že predmetným rozhodcovským rozsudkom bol žalobca (v pozícii žalovaného) zaviazaný zaplatiť žalovanému ( v pozícii žalobcu) istinu vo výške 595,- Eur, známy úrok vo výške 367,98 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 1,52 Eur, poplatok vo výške 1.006,40 Eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 595,- Eur od 12.12.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.601,40 Eur od 12.12.2013 do zaplatenia. Ďalej bol žalobca zaviazaný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, trovy mediačného konania vo výške 313,10 Eur, poplatok za upomienky vo výške 32,- Eur a taktiež trovy rozhodcovského konania vo výške 523,08 Eur.
Rozhodcovský súd svoju právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci vyvodil z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 31.10.2012 medzi žalobcom a žalovaným. Z kópie predloženej doručenky súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 16.12.2014.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v deň, keď uzatváral zmluvu o úvere dňa 31.10.2012 zároveň podpisoval aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá mu bola daná pracovníkom na podpísanie. Túto neštudoval, nakoľko mu bolo povedané, že len v prípade, keď sa niečo stane, bude rozhodovať o tom rozhodcovský súd. Nebola mu však vysvetlená podstata rozhodcovského súdu. Nevedel, o čo ide.
Žalobcovi bola dňa 21.10.2014 zo strany stáleho rozhodcovského súdu doručená žaloba spolu s prílohami a zároveň bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy predložil písomnú žalobnú odpoveď.
Dňa 28.10.2014 žalobca doručil stálemu rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol, že namieta právomoc stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, pričom podľa neho je rozhodcovská zmluva neplatná.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania žaloby 1.10.2014 (ďalej len „ZoRK“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak: a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania ( § 1 ods. 3), b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
2C/278/2014-75
-5-
d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 ZoRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
2C/278/2014-76
-6-
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej 30 dňovej lehote podľa § 41 ods. 1 ZoRK. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 16.12.2014 a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na súd dňa 19.12.2014.
2C/278/2014-77
-7-
Žalobca namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZoRK.
Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnom dokumente a išlo o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu.
Žalovaný vo svojom vyjadrení taktiež uviedol, že žalobca nie je spotrebiteľom, aj keď zároveň si protirečil, keď konštatoval, že rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní aplikoval právne predpisy na ochranu žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný okrem konštatovania, že žalobca nie je spotrebiteľom, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Z obsahu úverovej zmluvy nie je možné vyvodiť, že by žalobca pri jej uzatváraní a plnení konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca je a aj bol fyzickou osobou - nepodnikateľom, pričom súčasťou zmluvy je aj prehlásenie žalobcu, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na iný účel, ako je zamestnanie, podnikanie alebo povolanie. Tak zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva sú preto zmluvami spotrebiteľskými, nakoľko pri uzatváraní a plnení týchto zmlúv konal žalovaný ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ. (§ 52 OZ). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6MCdo/9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazne bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca ( v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na „sólo“ tlačivách, boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Súčasťou rozhodcovskej zmluvy je aj stanovenie možnosti odstúpiť od nej v lehote 10 dní od jej uzatvorenia (čl. II, bod 3). Od spotrebiteľa však nemožno spravodlivo žiadať, aby využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ktorej uzavretie ani primárne nesledoval (bola mu predložená popri „hlavnej“ zmluve o úvere, ktoré možno označiť za predmet jeho záujmu), ak nerozumie obsahu tejto zmluvy pre neposkytnutie dostatočného vysvetlenia zo
2C/278/2014-78
-8-
strany dodávateľa a navyše, ak ju uzavrel v čase, keď medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebol spor, z ktorého by hrozilo využitie rozhodcovskej zmluvy pre stanovenie orgánu, ktorý by mal spor riešiť. Žalovaný tak ako dodávateľ neuniesol dôkazné bremeno toho, že žalobcu ako spotrebiteľa poučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (zakomponovanie takéhoto prehlásenia do formulárovej zmluvy pomerne malým písmom). Zároveň súd dodáva, že rozhodcovská zmluva bola žalobcom (spotrebiteľom) podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o úvere, t.j dňa 31.10.2012 a teda nie v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej žalobca nemusel prikladať vyšší význam, pretože nepochybne vôľa žalobcu primárne smerovala k uzavretiu zmluvy o úvere a získaniu úveru. To len umocňuje tvrdenie žalobcu vo svojej výpovedi, že úverovú zmluvu podpisoval na to, aby mohol čím skôr dostať finančné prostriedky, ktoré potreboval. Zároveň súd dodáva, že rozhodcovská zmluva bola žalobcom (spotrebiteľom) podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere, t.j. dňa 31.10.2012 a teda nie v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej žalobca nemusel prikladať vyšší význam, pretože nepochybne vôľa žalobcu primárne smerovala k uzavretiu zmluvy o úvere a získaniu úveru. To len umocňuje tvrdenie žalobcu vo svojej výpovedi, že úverovú zmluvu podpisoval na to, aby mohol splatiť predošlý úver od žalovaného po tom, čo mu bola takáto možnosť ponúknutá žalovaným aj s možnosťou žiadať finančné prostriedky nad rámec splatenia predošlého úveru. O zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto podmienky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku v znení, ako je formulovaná aj v prejednávanej veci, tak možnosť voľby spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy (poskytnutím úveru zo strany dodávateľa spotrebiteľovi sú spravidla povinnosti dodávateľa plynúce zo zmluvy splnené, a tak povinnosti, ktoré môžu byť predmetom prípadnej žaloby, sú povinnosti súvisiace s plnením na strane spotrebiteľa). Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa. Vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 450 km (Giraltovce - Bratislava) na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Oceano Grupo
2C/278/2014-79
-9-
Editorial).
Súd teda zistil dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní. Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že preskúmanie rozhodcovského rozsudku je spoplatnené v zmysle sadzobníka poplatkov, ktorý tvorí prílohu č. 2 RP rozhodcovského súdu. Už len samotná táto skutočnosť zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože v prípade súdneho konania by spotrebiteľ v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov bol od súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu ako aj za odvolanie oslobodený. V poučení rozhodcovského rozsudku pritom nie je ani zmienka o tom, že by žalovaný mal možnosť požiadať o oslobodenie od poplatku. Formulácia použitá v poučení rozhodcovského rozsudku nepochybne odrádza spotrebiteľa od uplatnenia svojho procesného práva podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu a to najmä za stavu, keď poplatok ktorý ma zaplatiť za žiadosť o preskúmanie rozsudku, v konečnom dôsledku ani nezaručuje jeho úspech v spore a ani to, že mu tento poplatok bude nahradený vo forme náhrady trov. Navyše v poučení nie je zverejnená výška poplatku (poučenie obsahuje len odkaz na rokovací poriadok rozhodcovského súdu), čo bráni spotrebiteľovi v možnosti prehodnotiť to, či bude alebo nebude ochotný opravný prostriedok (žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku) podať. Takto stanovená poplatková povinnosť môže viesť k rezignovaniu spotrebiteľa a jeho následného upustenia od bránenia sa proti uplatnenému nároku. Súd tak zistil, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo zakladá aj ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ ZoRK.
Vo vzťahu k argumentu žalovaného, že právna úprava vylučuje preskúmanie rozhodcovského rozsudku z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd poznamenáva, že je povinnosťou súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmať, či pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní neboli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo je evidentné zo znenia citovaného ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j/ ZoRK. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil. Zároveň odložil aj vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol neúspešný a úspešnému žalobcovi žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto súd trovy konania žalobcovi nepriznal a žalovaný nemá právo na ich náhradu.
2C/278/2014-80
-10-
Žalobca je v konaní osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona s súdnych poplatkoch súd uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok z návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo výške 99,50 Eur na účet OS Svidník, položka č. I/1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko žalobkyňa bola vo veci úspešná.
Poučenie:
P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní ................................ od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove ............................... cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napád v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže ............................. ..odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 .............................. .O.s.p.).
2C/278/2014-81
-11-
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 9. decembra 2015
JUDr. Mária Tvrdíková