Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/224/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, R., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, IČO: 42 205 735, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, zast. JUDr. Martin Timcsák, advokát, s.r.o., IČO: 44 430 043, so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 18.7.2013 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. zo dňa 19.1.2012 a sp.zn. zo dňa 19.1.2012. V návrhu poukázala na neprijateľnú rozhodcovskú doložku, ktorá je absolútne neplatná a neprijateľná pre hrubý rozpor s dobrými mravmi.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na písomne podanom návrhu, žiada zrušenie rozhodcovského rozsudku, má platiť nejaké poplatky, o ktorých nikdy nepočula, sú to neskutočne vysoké sumy. Rozhodcovský rozsudok jej bol doručený 19.6.2013, našla občianske združenie, ktoré jej poradilo ako sa má brániť. Zdalo sa jej, že sú to výhodné podmienky, odpor proti rozhodcovskému rozsudku nepodala. Podávala až túto žalobu. Bojí sa exekučného konania, nesúhlasí s poplatkami, ktoré má zaplatiť.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na pojednávaní uviedla, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Všeobecné poistné podmienky boli vopred naformulované. Navrhovateľka nemohla ovplyvniť ich obsah. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, Rozhodcovský súd nemal právo vo veci konať. Rozhodcovské konanie prebiehalo v neprospech navrhovateľky. Navrhovateľka mohla proti rozhodcovskému rozsudku podať odpor, ale vo veľmi krátkej lehote 5 dní a mala za odpor zaplatiť 72 eur. Žalovaná suma nebola uvedená v poistnej zmluve. Navrhovateľka nebola na žiadnu túto sumu upozornená. Dozvedela sa o nej až po doručení rozhodcovského rozsudku.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní žiadala návrh zamietnuť, poukazovala na novelu exekučného poriadku účinnú od 1.1.2015 § 243d, podľa ktorého ak nebol podaný návrh na začatie exekúcie do 1.4.2015 nemožno už na podklade rozhodcovského rozsudku nič vykonať. Rozhodcovský rozsudok stratil záväznosť, nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k účastníkom konania. Navrhovateľka sa nemusí obávať exekúcie. Odpadol dôvod viesť tento súdny spor. Poukazovala na smernicu 93/13 EHS a rozsudok Európskeho súdneho dvora C 342/13 z ktorých vyplýva, že rozhodcovská doložka

nie je neprijateľná zmluvná podmienka, že každý prípad treba skúmať individuálne, zaoberať sa tým, či spotrebiteľovi bolo alebo nebolo bránené domáhať sa ochrany svojich práv. V tomto prípade navrhovateľke nebolo nijako bránené uplatňovanie jej práv. Rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, navrhovateľka ju mohla odmietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.1.2012, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy + poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania, zrušením poistnej zmluvy, návrhom na začatie konania na Rozhodcovskom súde, upovedomením o začatí konania pred Rozhodcovským súdom, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.1.2012, poistnou zmluvou, oznámením o zániku poistnej zmluvy, návrhom na začatie konania, upovedomením o začatí konania pred Rozhodcovským súdom, uznesením NS SR , , vyjadrením odporcu, rozhodnutiami Okresného súdu Zvolen, Komárno, Nové Zámky, Banská Bystrica, Rimavská Sobota, dodatkom č. 1 k všeobecným poistným podmienkam, uznesením NS SR informáciou č. S II./24/2013, rozhodnutím NS SR , návrhom na zamietnutie žaloby podaný odporcom, návrhom na prerušenie konania, nálezom ÚS II.US/499/2012, uznesením, odvolaním, uznesením KS v Nitre, vyjadrením odporcu, návrhom na zamietnutie, rozsudkom KS v Prešove, OS v Prešove, OS Bratislava III., Nové Zámky, Nitra, Prievidza, Bardejov a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 19.11.2007 bola uzatvorená Poistná zmluvu č. 4465200001 medzi navrhovateľkou ako poistníkom a odporcom ako poisťovateľom, na základe so začiatkom poistenia 20.11.2007 do 20.11.2022 na dobu platenia poistného 15 rokov s dohodnutým poistným vo výške 636.-Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné poistné podmienky. Navrhovateľka podpísala aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Navrhovateľke bol dňa 19.6.2013 doručený Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp.zn. , podľa ktorého bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu 169,38 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.

V registri spisov v oddelení Er na Okresnom súde Nitra bolo zistené, že proti navrhovateľke nie je vedené exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp.zn. , ani navrhovateľka, ani odporca neuviedli súdu, že by na základe rozhodcovského rozsudku bola voči navrhovateľke vedená exekúcia.

Dňa 29.4.2008 bola uzatvorená Poistná zmluvu č. 4465290009 medzi navrhovateľkou ako poistníkom a odporcom ako poisťovateľom, na základe so začiatkom poistenia 30.4.2008 do 30.4.2054 na dobu platenia poistného 46 rokov s dohodnutým poistným vo výške 420.-Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné poistné podmienky. Navrhovateľka podpísala aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Navrhovateľke bol dňa 19.6.2013 doručený Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp.zn. , podľa ktorého bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu 51,45 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.

V registri spisov v oddelení Er na Okresnom súde Nitra bolo zistené, že proti navrhovateľke nie je vedené exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp.zn. , ani navrhovateľka, ani odporca neuviedli súdu, že by na základe rozhodcovského rozsudku bola voči navrhovateľke vedená exekúcia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený alebo j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom rozhodcovskej zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej zodpovedá spôsobilosť byť účastníkom konania. Okrem subjektívnych predpokladov musia byť splnené tiež objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byť len prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov, ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán a strany by o predmete sporu mohli zavrieť súdny zmier. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej podmienky má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). K obsahu rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu, respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov, uvedených v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k uzatvoreniu dvoch Poistných zmlúv dňa 19.11.2007 a 29.4.2008 ako aj k podpísaniu rozhodcovských doložiek dňa 19.11.2007 a 29.4.2008. Odporca podal návrh na začatie rozhodcovského konania a domáhal sa od navrhovateľky zaplatenia sumy 169,38 eura a 51,45 eura ako aj trov rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd svojimi rozhodcovskými rozsudkami zo dňa 19.1.2012 sp.zn. a sp.zn. návrhom odporcu vyhovel, rozhodcovské rozsudky boli navrhovateľke doručené dňa 19.6.2013. Navrhovateľka v zákonnej lehote

jedného mesiaca podľa ustanovenia § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní doručila súdu dňa 20128.2014 žalobu zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Čo sa týka zrušenia rozhodcovského rozsudku lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského návrhu bola dodržaná. Súd však zisťoval, či na základe predmetného rozhodcovského rozsudku je vedené proti navrhovateľke exekučné konanie a to s poukazom na novelu zákona č. 233/1995 Z.z. - exekučného poriadku, konkrétne ustanovenie § 243d, podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 1.1.2015. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že v danej veci ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015 a zároveň exekučné konanie na jeho základe ako exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 EP ani do troch mesiacov od platnosti a účinnosti novely EP teda do 1.4.2015 nebolo zo strany odporcu iniciované. Sama navrhovateľka, aj odporca uviedli, že exekučné konanie na základe uvedených rozhodcovských rozsudkov voči navrhovateľke vedené nie je a súdom bolo v registri ER na Okresnom súde Nitra zistené, že exekučné konanie proti nej vedené na základe predmetných rozhodcovských rozsudkov nie je. Z toho vyplýva, že rozhodcovský rozsudok prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, to znamená, že navrhovateľka nie je viazaná povinnosťou, ktorá jej bola uložená uvedeným rozhodcovským rozsudkom a odporca zase nemôže si uplatňovať svoj nárok voči navrhovateľke na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku. S poukazom na § 243d EP rozhodcovský rozsudok prestáva účastníkov konania zaväzovať, to znamená, že je anulovaná právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom toho je, že obe strany vlastne nemajú právny záujem na výsledku tohto konania, rozhodnutie súdu by na postavení účastníkov vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nič nezmenilo a preto aj v tejto časti súd návrh zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s poukazom na § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté, čo v danej veci splnené nie je, pretože neexistuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi navrhovateľkou a odporcom, pretože ich postavenie vyriešila bez ich zavinenia, či pričinenia citovaná novela EP konkrétne ustanovenie § 243d EP.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods.1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods.1 O.s.p., a zistil, že dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu sú dané.

Neprihliadajúc k ustanoveniu § 150 ods.1 O.s.p., by navrhovateľka bola povinná odporcovi zaplatiť plnú náhradu trov konania - trovy právneho zastúpenia.

Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodu hodného osobitného zreteľa účastníkom, vedľajším účastníkom alebo štátu, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípadoch, keď súd dospeje

k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť prípadu môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Toto ustanovenie je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok.

V danom prípade je súd toho názoru, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného spočívajúce vo výnimočných okolnostiach danej veci. Súd pri posudzovaní týchto dôvodov prihliadol na charakter tohto konania, teda na jeho predmet a dôvody, ktoré viedli pôvodného navrhovateľku k podaniu návrhu. Je zrejmé, že navrhovateľka bola oprávnená podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, domáhala sa ochrany svojich práv, v čase, keď návrh podávala - 13.8.2014 ešte nebolo platné a účinné ustanovenie § 243d Exekučného poriadku, ktoré sa stalo platným a účinným až 1.1.2015 a v dôsledku tohto ustanovenia došlo k situácii, že právne postavenie oboch účastníkov konania v podstate vyriešilo citované ustanovenie § 243d EP. Navrhovateľka nespôsobila, že v konaní bola neúspešná, ani odporca nespôsobil, že bol v konaní úspešný, súd považuje za spravodlivé, aby využijúc ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., týmto spôsobom prihliadol na vyššie uvedené skutočnosti a o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi ako účastníkovi konania, ktorý mal v konaní úspech, súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.