Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/213/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľa: W. Š., r.č. XXXXXX/XXXX, X. XX, zastúpený: Mgr. Krístínou Monosi Lehoťanovou, advokátkou, Mickiewiczova 2, Bratislava, proti odporcom: 1. Q. S., r.č. XXXXXX/XXXX, naposledy bytom O. XX, O., 2. V. F., r.č. XXXXXX/XXXX, naposledy bytom V. XX, O., obaja zastúpení opatrovníkom P. V., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 20.000,-Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade s ú p o v i n n í , spoločne a nerozdielne, zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 20.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 20.000,-Eur od 17.1.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade s ú p o v i n n í , spoločne a nerozdielne, zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 1.200,-Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 757,06 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v I. O., U..W.., č. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 25.11.2014 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom zaplatenia istiny 20.000,-Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, z titulu vrátenia pôžičky. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcami podpísal zmluvu o pôžičke dňa 1.12.2011, na základe ktorej im ako veriteľ poskytol pôžičku vo výške 16.000,-Eur. V zmysle zmluvy sa jej účastníci dohodli aj na poskytnutí odplaty vo výške 4.000,-Eur. Odporcovia požičanú sumu prevzali v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdili svojim podpisom na zmluve. Poskytnuté finančné prostriedky sa odporcovia zaviazali vrátiť v hotovosti, najneskôr do 16.1.2012. Súčasne sa zaviazali na poskytnutie odplaty za jej poskytnutie vo výške 4.000,-Eur a to rovnako ku dňu 16.1.2012. Nakoľko odporcovia pôžičku ani odplatu v lehote dohodnutej splatnosti nevrátili, vyzval ich navrhovateľ listom zo dňa 31.10.2012, aby istinu vo výške 20.000,-Eur uhradili v lehote 20 dní od doručenia listu. Odporcovia túto výzvu neprebrali v odbernej lehote. Odporcovia nereagovali ani na ďalšiu výzvu navrhovateľa zo dňa 17.10.2014 a do dňa podania návrhu na začatie konania žalovanú istinu navrhovateľovi neuhradili. Navrhovateľ si voči odporcom uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy, tak, ako to bolo medzi účastníkmi dohodnuté priamo v zmluve o pôžičke.

Súd uznesením č.k. -53 zo dňa 30.6.2015 a uznesením č.k. -61 zo dňa 23.9.2015 ustanovil odporcom opatrovníka v zmysle § 29 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len " O.s.p.") z dôvodu, že sa ich pobyt nepodarilo zistiť a na adrese známej súdu sa nezdržovali.

Opatrovník sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti opatrovníka odporcov, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi: zmluvou o pôžičke zo dňa 1.12.2011, listom- predžalobná upomienka- pokus o zmier zo dňa 31.10.2012 a listom- predžalobná upomienka- pokus o zmier č. II zo dňa 17.10.2014, podacími lístkami a doručenkami, výpisom z účtu navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd po oboznámení sa s obsahom zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2011 zistil, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcami ako dlžníkmi. Jej predmetom bolo poskytnutie sumy 16.000,- Eur zo strany navrhovateľa odporcom. Dlžníci svojim podpisom ( v zmysle čl. 1 bodu 2 zmluvy) potvrdili prevzatie sumy 16.000,-Eur v hotovosti a zaviazali sa ( podľa čl. 1 bodu 3 zmluvy), že poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátia najneskôr do 16.1.2012. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na poskytnutí odplaty za poskytnutie pôžičky a to vo výške 4.000,-Eur, ktorú sa zaviazali dlžníci odovzdať k rukám veriteľa ku dňu splatnosti istiny, teda 16.1.2012. Zároveň si dohodli, že v prípade omeškania dlžníkov so splácaním istiny pôžičky, je veriteľ oprávnený uplatniť si úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania ( čl. 2 bod 2 a 3 zmluvy). Súd konštatuje, že podpisy zmluvných strán boli osvedčené notárom dňa 1.12.201, teda ku dňu podpisu samotnej zmluvy.

Skutočnosť, že pri podpise zmluvy došlo aj k reálnemu odovzdaniu sumy 16.000,-Eur zo strany navrhovateľa odporcom osvedčuje, hoci aj nepriamo, výpis z účtu navrhovateľa ( č.l. 21), ktorý osvedčuje výber sumy 16.000,-Eur v hotovosti dňa 1.12.2011. Z tohto listinného dôkazu možno vyvodiť, že navrhovateľ v čase podpisu zmluvy disponoval sumou 16.000,-Eur v hotovosti.

Navrhovateľ v rámci svojho výsluchu potvrdil, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke a reálnemu odovzdaniu sumy 16.000,-Eur v hotovosti odporcom. Uviedol, že pred uzavretím zmluvy o pôžičke poznal odporcu v 1. rade osobne, ktorý sa na neho obrátil za účelom súrneho požičania peňazí. Keďže navrhovateľ vedel, že odporca v 1. rade je solventný a vlastní nehnuteľnosti, nemal s požičaním peňazí problém. S odporcami sa stretol v reštaurácii X., vo B. Z., kde odporcovia špecifikovali sumu, ktorú potrebujú požičať, navrhli aj výšku odplaty a deň následnej splatnosti pôžičky. Navrhovateľ požadoval uzavretie riadnej písomnej zmluvy, s čím odporcovia súhlasili. Samotná zmluva bola následne podpísaná asi 2 až 3 dni po prvom stretnutí a to na notárskom úrade. Pri podpise zmluvy odovzdal odporcom sumu 16.000,-Eur v hotovosti a to za prítomnosti notárky a zapisovateľky.

Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že navrhovateľ sa písomne obrátil na odporcov a to listami zo dňa 31.10.2012 ako aj 17.10.2014, obsahom ktorých bola výzva na vrátenie sumy 16.000,-Eur ako aj odplaty 4.000,-Eur. Do dňa vyhlásenia rozsudku však odporcovia navrhovateľovi sumu 16.000,-Eur ako aj sumu 4.000,-Eur neuhradili.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie konania je dôvodný.

V konaní bolo preukázané, že dňa 1.12.2011 došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu platnej písomnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ reálne poskytol odporcom ako dlžníkom sumu 16.000,-Eur, ktorú sa títo zaviazali vrátiť do 16.1.2012 spolu s odplatou za jej poskytnutie vo výške 4.000,-Eur. Reálne odovzdanie sumy 16.000,-Eur zo strany navrhovateľa odporcom osvedčuje nielen samotná písomná zmluva, ale túto skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ v rámci svojho výsluchu. Odporcovia dlžnú sumu, napriek dvom výzvam zo strany navrhovateľa, neuhradili.

Súd vychádzajúc z vyššie ustálených skutkových okolností konštatuje, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ reálne odovzdal odporcom sumu 16.000, Eur a títo sa zaviazali poskytnuté finančné prostriedky vrátiť spolu s odmenou 4.000,-Eur, k čomu však z ich strany nedošlo. Odporcovia si teda nesplnili svoj zmluvný záväzok riadne a včas, čo súd vyhodnocuje ako porušenie ich zmluvnej povinnosti. Následkom je nesporne vznik nároku navrhovateľa na vrátenie jednak požičanej sumy 16.000,-Eur ale aj dohodnutej odmeny 4.000,-Eur, preto súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a na zaplatenie žalovanej istiny zaviazal odporcov, ako spoludlžníkov, spoločne a nerozdielne. Medzi účastníkmi konania bol zmluvne dohodnutý aj úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Odporcovia sa do omeškania dostali dňom 17.1.2012, teda dňom nasledujúcim po splatnosti požičanej istiny a odmeny. Súd preto vyhovel návrhu aj v časti úrokov z omeškania, nakoľko výška úroku ako aj dátum vzniku omeškania v petite návrhu na začatie konania, plne korešponduje s obsahom zmluvy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. V konaní bol úspešným účastníkom navrhovateľ, ktorému vznikol voči odporcom nárok na náhradu trov konania. Tieto pozostávajú z iných trov konania vo výške 1.200,- Eur ( zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania) a trov právneho zastúpenia vo výške 757,06 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby a to: 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia z roku 2015, 2. účasť na pojednávaní dňa 9.12.2015, každý vo výške 370,14 Eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len " vyhláška"). Za každý úkon právnej služby priznal v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov, teda za každý úkon sumu 8,39 Eur. Celková suma trov právneho zastúpenia je vypočítaná nasledovne: (2x 370,14 Eur) + ( 2x 8,39 Eur ), spolu 757,06 Eur.

Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon- vypracovanie právneho rozboru veci zo dňa 4.12.2015. Realizácia tohto úkonu totižto nebola v konaní preukázaná. Len samotné tvrdenie právneho zástupcu, že k realizácii tohto úkonu právnej služby došlo, je nepostačujúce. Aj v prípade osvedčovania dôvodnosti výšky uplatnených trov, totiž v sporovom konaní platí povinnosť unesenia dôkazného bremena o tvrdeniach, podmieňujúcich vznik trov právneho zastúpenia, čo v prípade uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia za úkon- vypracovanie právneho rozboru vo veci, splnené nebolo.

Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O. s. p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.