Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-24-2022.pdf
PDF · 82.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO 35 776 005 proti žalovanému F. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., F. XXXX/XX o zaplatenie 91,-Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 91,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,-Eur od 21. 06. 2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca (v mene ktorého pôvodne konalo Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, IČO 00 151 866) domáhal voči žalovanému zaplatenia 91,-Eur s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 21. 05. 2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 91,-Eur splatná do dňa 20. 06. 2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení KRÚ BYSTRÁ Liptovský Ján za obdobie od 09. 05. 2020 do 15. 05. 2020. Nárok odvodil od § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., ktorý umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov vzniknutých pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je povinná znášať. Táto povinnosť je podľa Ústavného súdu SR v súlade s Ústavou SR (nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení. Žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu, v súlade so zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu. Žalovaný pohľadávku nezaplatil ani na základe výzvy zo dňa 17. 01. 2022, preto sa žalobca domáhal nároku súdnou cestou.
2. Ako dôkaz označil faktúru č. XXXXXXXXXX, výzvy zo dňa 19. 10. 2020 a zo dňa 17. 01. 2022.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nešiel dobrovoľne, v zariadení bol týždeň a nič platiť nebude.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vláda SR vyhlásila podľa § 8 zákona č. 42/1994 Z.z. počnúc dňom 12. 03. 2020 od 06:00 hod. mimoriadnu situáciu. Úrad verejného zdravotníctva podľa § 5 ods. 4 písm. h) zákona o ochrane verejného zdravia v znení platnom rozhodnom čase nariadil podľa § 12 ods. 2 písm. f) a § 48 ods. 4 písm. n) zákona opatrením č. OLP/3012/2020 zo dňa 17. 04. 2020 všetkým osobám, ktoré od 20. 04. 2020 od 07:00 hod. vstúpia na územie
SR izoláciu v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďovala domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Nariadenie izolácie formou jednotlivých opatrení nepatrí do pôsobnosti MV SR a poukázal na § 51 zákona č. 355/2007 Z.z. o povinnosti fyzických osôb plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam. Fyzické osoby platia iba paušálnu čiastku na stravu a pri vyčíslení stravného sa vychádzalo zo zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a opatrenia MPSVaR SR č. 176/2019 Z.z. o sumách stravného, kde suma stravného na deň bola stanovená na 11,60 Eur/ deň, k tomu pripočítaná suma 1,40 Eur za plastový obal, spolu vo výške 13,-Eur/deň. MV SR príkazom č. SKR-COKP1/2020-000511-007 zo dňa 10. 04. 2020 spresnilo rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie na obdobie krízovej situácie spol. Kúpeľno-rehabilitačný ústav MV SR Bystrá so sídlom Jánska Dolina č. 2127, Liptovský Ján, ktorý je rozhodnutím č. KMCO-KM-175-18/ KM-2009 zo dňa 29. 01. 2010 určený ako subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 179/2011 Z.z. Uvedený subjekt bol povinný zabezpečiť vo svojom zariadení, v ktorom žalovaný absolvoval nariadenú izoláciu, ubytovanie a stravovanie fyzickým osobám, ktorým bola nariadená izolácia v karanténnych zariadeniach. MV SR v súlade so zákonom č. 179/2011 Z.z. a nariadením vlády č. 77/2020 Z.z. uhradilo určenému subjektu náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s ubytovaním a stravou žalovaného, o čom predložil faktúru. Žalobca tak plnil za žalovaného to, čo mal podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia plniť sám. Aj Ústavný súd v bode 168. nálezu uviedol, že "uloženie povinnosti podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia znášať (bez náhrady) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je v súlade s čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy i v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu."
5. Ako dôkaz doložil faktúru č. XXXXXXXXXX s prílohou, zápisnica č. 22/2020 a príkaz MV SR č. SKR- COKP1/2020-000511-007.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07. 10. 2022, na ktoré sa neodstavil žalobca ani žalovaný. Žalobca súdu dňa 04. 10. 2022 zaslal oznámenie, že zmluvou o vymáhaní pohľadávok štátu č. 18/2022/ MV SR zo dňa 12. 08. 2022 uzavretej medzi správcom pohľadávok štátu (MV SR) a spol. Slovenská konsolidačná, a.s. bolo spol. Slovenská konsolidačná, a.s. postúpené právo uplatňovať a vymáhať pohľadávku štátu voči žalovanému, a správcom pohľadávky štátu sa tak stala spol. Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá koná v mene žalobcu v tomto konaní. Doložil aj predmetnú zmluvu o vymáhaní pohľadávok štátu spolu s prílohou a zároveň sa z pojednávania ospravedlnil s tým, že súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 06. 09. 2022. Dňa 28. 09. 2022 bolo na súde osobne podané ospravedlnenie neúčasti z pojednávania z dôvodu práce v zahraničí a žalovaný žiadal pojednávanie preložiť. V podaní neuviedol telefonický kontakt ani mailovú adresu. Súd mu preto na adresu trvalého pobytu zaslal oznámenie, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, pretože ho neoznámil včas (predvolanie mu bolo doručené na začiatku septembra) a tento dôvod ani nepreukázal (podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni nie je zamestnaný). Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, vykonal dokazovanie listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä faktúrami a výzvami.
8. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
9. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z., náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru uhrádza štát.
10. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
11. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že dňa žalovaný bol v období od 09. 05. 2020 do 15. 05. 2020 umiestnený v zariadení KRÚ MV SR BYSTRÁ, Liptovský Ján. Faktúrou č. XXXX
XXXXXX zo dňa 21. 05. 2020, splatnou do dňa 20. 06. 2020 žalobca vyfakturoval žalovanému náklady za stravu počas nariadenej karantény zo obdobie od 09. 05. 2020 do 15. 05. 2020 vo výške 91,-Eur. Žalovanému bola faktúra doručená dňa 27. 05. 2020. Následne výzvami zo dňa 19. 10. 2020 a 17. 01. 2022 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie faktúry, inak si svoj nárok uplatní súdnou cestou.
12. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtovalo zariadenie KRÚ BYSTRÁ žalobcovi celkovú sumu 27 845,- Eur za stravu za repatriantov COVID-19 za obdobie máj 2020. V prílohe faktúry bol uvedený zoznam mien repatriantov vrátane žalovaného, ktorý bol v zariadení umiestnený v období od 09. 05. 2020 do 15. 05. 2020.
13. Príkazom MV SR č. SKR-COKP1/2020-000511-007 zo dňa 10. 04. 2020 bol spresnený rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie na obdobie krízovej situácie spol. KRÚ MV SR BYSTRÁ s tým, že zariadenie malo zabezpečiť ubytovanie a stravu fyzickým osobám, ktorým bola nariadená karanténa a úhrada nákladov za stravovanie bola určená na 13,-Eur/deň.
14. Žalovaný v konaní nepoprel, že bol v rozhodnom období v karanténnom zariadení, naopak sám potvrdil, že tam bol umiestnený týždeň. Nepoprel, že mu strava bola v danom období karanténnym zariadením poskytnutá a že žalobca za túto stravu karanténnemu zariadeniu zaplatil cenu stravného. Taktiež nerozporoval ani uplatnenú výšku stravného. Aj napriek skutočnosti, že ÚS SR vo svojom náleze PL. ÚS 4/2021 zo dňa 08. 12. 2021 skonštatoval, že štátom nariadená karanténa je nezákonným zásahom do osobnej slobody jednotlivca garantovanou v čl. 17 Ústavy SR, zároveň uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. (pre namietaný nesúlad s čl. 20 Ústavy SR). Žalovaný má potom zákonom uloženú povinnosť uhradiť výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s ochranou verejného zdravia.
15. Žalobca preukázal, že zariadenie, ktoré žalovanému poskytlo ubytovanie a stravu, bolo povinné tieto služby poskytnúť na základe príkazu správneho orgánu, faktúrou bola vyúčtovaná strava za všetky osoby nachádzajúce sa v karanténnom zariadení v rozhodnom období, ktorú žalobca zaplatil na základe osobitného predpisu (zákon č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej mobilizácii). Žalovaný však bol subjektom, ktorý niesol zákonnú povinnosť znášať náklady za stravu počas nariadenej izolácie (v rozsahu stanovenom v príkaze správneho orgánu - 13 Eur/deň). Túto povinnosť si nesplnil, ale za neho ju vedome splnil žalobca, preto má právo na zaplatenie žalovanej sumy. Náklady za obdobie 7 dní predstavujú sumu 91,-Eur (13,-Eur/deň) a súd túto sumu považuje za primeranú, ktorá zjavne neprevyšuje náklady na stravu dospelej osoby v bežnom živote (mimo nariadenej izolácie). Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
16. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil od 21. 06. 2020 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry) a súd mu ho od tohto dátumu zo sumy 91,-Eur aj priznal. Jeho výška bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca ako strane v spore úspešná by mal nárok na náhradu trov konania. Tento si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).