Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-576-2015.pdf
PDF · 76.21 KB
Case nature
Subarea
15Co/576/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti odporcovi Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, F., zast. opatrovníčkou Bc. Hedvigou Mázikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Revúca, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, IČO: 42 326 923, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 747,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej č. k.: 3C/78/2014 - 119 zo dňa 12. 06. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce vo výške 44,50 eur zo súdneho poplatku a vo výške 142,78 eur z trov právneho zastúpenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 747,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 747,52 eur od 09.10.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ vymáhanú pohľadávku nadobudol dňa 28.03.2013 postúpením od Slovenskej sporiteľne, a.s., s ktorou odporca ako dlžník uzavrel dňa 30.08.2006 Zmluvu o bežnom účte s povoleným prečerpaním peňažných prostriedkov na tomto účte za dohodnutých podmienok. Dňa 22.07.2011 právny predchodca navrhovateľa zastavil povolené prečerpanie z dôvodu, že odporca čerpané prostriedky nesplácal riadne a včas. Dlžná suma odporcu pozostávala z istiny vo výške 663,88 eur a peňažných prostriedkov čerpaných nad rámec povoleného prečerpania vo výške 83,64 eur. Návrh navrhovateľa posúdil súd v celom rozsahu ako dôvodný, vrátane úroku z omeškania. Námietky vedľajšieho účastníka na strane odporcu týkajúce sa neplatnosti postúpenia predmetnej pohľadávky z dôvodu, že navrhovateľ nie je držiteľom bankového povolenia a preto nemôže spravovať živý úver a vyhlasovať jeho mimoriadnu splatnosť, súd neuznal za dôvodné. Súd mal preukázané, že došlo ku konečnej splatnosti úveru k 22.07.2011, teda pred postúpením pohľadávky a v tento deň bol odporca povinný uhradiť dlžnú sumu z prečerpania úveru. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p. , nakoľko ide o drobný spor (§ 29 ods. 6 a § 200ea ods. 1 O. s. p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu vo veci a po vykonaných úpravách priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 44,50 eur a trov právneho zastúpenia a vo výške 142,78 eur, s tým, že trovy sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne odporca a vedľajší účastník, pretože ak vedľajší účastník
vystupuje na strane účastníka u ktorého je daná povinnosť nahradiť trovy je takáto povinnosť daná i na strane vedľajšieho účastníka, a to vo forme solidárneho záväzku.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu.
Rozsudok okresného súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní zároveň uviedol, že o súhlas na podanie odvolania vo veci požiadal dňa 28.07.2015 odporcovi súdom ustanovenú opatrovníčku v súlade s ust. § 93 ods. 6 O. s. p. v znení účinnom od 01.01.2015. V prípade, že tento súhlas udelený opatrovníčkou odporcu nebude, vedľajší účastník žiada odvolací súd, aby toto odvolanie posúdil iba ako odvolanie voči výroku rozsudku o trovách konania o solidárnej povinnosti vedľajšieho účastníka uhradiť ich spolu s odporcom.
Odvolanie odôvodnil vedľajší účastník tým, že už vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa navrhol, aby súd zadovážil dôkaz o tom, či Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca pohľadávky vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru poskytnutého odporcovi resp. aby preukázala ukončenie zmluvného vzťahu iným spôsobom a doručenie tohto prejavu odporcovi. Prvostupňový súd vo veci nevykonal dokazovanie dožiadaním Slovenskej sporiteľne, a.s. o tejto skutočnosti. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať aj ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda banka má právo postúpiť pohľadávku aj z celého úverového vzťahu, avšak až po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, čo je výlučným oprávnením banky a toto oprávnenie musí banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Navrhovateľ v konaní nepredložil písomný dôkaz o existencii konkretizovanej výzvy, ktorou by jeho právny predchodca vyzval odporcu na okamžité splatenie úveru.
Súd nerozhodol správne v tom, keď solidárne uložil povinnosť platiť trovy konania účastníkovi konania a vedľajšiemu účastníkovi.. Predmetom konania nie sú spoločné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka a žalovaného voči žalobcovi. Vedľajší účastník svojím vstupom do konania nezapríčinil vznik ďalších trov konania, nakoľko trovy ktoré navrhovateľ uplatnil vznikli pre jeho vstupom do konania. Náhradu trov konania mal súd zmierniť podľa ust. § 150 O. s. p. , vzhľadom na právnu a časovú náročnosť úkonov právnej služby navrhovateľa.
Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil.
Odvolací súd posúdil podanie vedľajšieho účastníka doručené súdu dňa 04.08.2015 ako odvolanie vedľajšieho účastníka voči výroku rozsudku o trovách konania o solidárnej povinnosti vedľajšieho účastníka uhradiť ich spolu s odporcom, ako si to výslovne vedľajší účastník vymienil v odvolaní v prípade, ak účastník konania podporovaný vedľajším účastníkom zostane napriek výzve vedľajšieho účastníka nečinný a nevyjadrí sa, či súhlasí s odvolaním. V prejednávanom prípad ide práve o takúto situáciu, kedy odporca k výzve vedľajšieho účastníka zostal nečinný, takýto súhlas odporcu súdu predložený nebol. Odvolací sa tak riadil dispozičnou zásadou, že vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu si uplatnil svoje právo disponovať so svojím odvolaním, odvolanie je jednostranný procesný úkon vedľajšieho účastníka.
Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Postup okresného súdu je správny v tom, keď na daný prípad aplikoval a trovy právne posudzoval podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p ., pomeru úspechu účastníkov vo veci. Avšak názor okresného súdu, že trovy konania je povinný platiť vedľajší účastník spoločne a nerozdielne s odporcom, nie je súladný s platnou právnou úpravou.
Okresný súd v rozhodnutí konštatoval, že vedľajšiemu účastníkovi vzniká právo na náhradu trov v závislosti od výsledku konania. Ak právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi (hlavnému) konania, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje, má právo na náhradu trov konania v rovnakom
rozsahu (teda rozsahu úspechu) aj vedľajší účastník. S týmto možno súhlasiť. Uvedené právo na náhradu trov účastníka a vedľajšieho účastníka však neznamená, že v konaní, keďže vystupujú na jednej sporovej strane, že predstavujú zákonom upravené (O. s. p.) tzv. procesné spoločenstvo a že ich intenzita prepojenia so zreteľom na obsah ich hmotnoprávneho vzťahu, prípadne vzťahu k tretím osobám, je taká, že by v konečnom dôsledku účastníka a vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane bolo možné zaväzovať spoločne a nerozdielne (solidárne) k náhrade trov konania, ako to urobil okresný súd v danom prípade.
O procesnom spoločenstve hovoríme vtedy, ak na jednej strane alebo i na oboch sporových stranách vystupuje viacero účastníkov konania, pričom procesné spoločenstvo vzniká ako dôsledok hmotného práva. Vedľajšieho účastníka nemožno stotožňovať s účastníkom (hlavným). Vedľajší účastník je treťou osobou, ktorá má právny záujem na víťazstve toho účastníka, ku ktorému sa pridružuje. Vedľajší účastník ostáva treťou osobou aj po vstupe do konania, ale má rovnaké práva a povinnosti (procesnej povahy) ako účastník, ku ktorému sa pridružil. Koná len sám za seba, všetky svoje úkony vykonáva svojím vlastným menom. Spor vedie hlavný účastník a súd vždy z úkonov vedľajšieho účastníka prihliada len na také, ktoré pre hlavného účastníka znamenajú priaznivejší výsledok v spore. Vedľajší účastník je v konaní treťou osobou, ktorej súd v rozhodnutí vo veci samej nemôže priznať žiadne práva ani ukladať povinnosti. Pretože v konaní má rovnaké práva a povinnosti (procesnej povahy) ako účastník konania, znamená to, pokiaľ ide o náklady konania, že mu v prípade víťazstva môže byť priznaná náhrada jeho nákladov, a v prípade prehry môže byť zaviazaný k náhrade nákladov víťaznému účastníkovi.
Vedľajšie účastníctvo však nemá za následok spoločnú a nerozdielnu (solidárnu) povinnosť s účastníkom platiť trovy konania úspešnému účastníkovi, a bez ohľadu na posúdenie ich účasti (vykonané procesné úkony) v konaní, k akému nesprávnemu záveru dospel súd v prejednávanom prípade. Takýto záver súdu neodporuje záveru, že vedľajší účastník nemôže mať ohľadom trov konania iné postavenie ako účastník, na strane ktorého vystupuje.
Úspešný vedľajší účastník sa nepodieľa na trovách úspešného účastníka (na trovách, ktoré vznikli v konaní priamo účastníkovi, tieto trovy nemožno priznať vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jeho strane) a ani úspešný účastník sa nepodieľa na trovách úspešného vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane (na trovách, ktoré vznikli v konaní priamo vedľajšiemu účastníkovi, tieto trovy nemožno priznať účastníkovi). Uvedené platí aj opakom, v prípade, ak účastník nemal v konaní úspech, kedy potom nemal úspech v konaní ani vedľajší účastník zúčastňujúci sa konania na jeho strane.
Funkcionalitu solidarity spočívajúcu v zvýhodnení navrhovateľa na uspokojenie náhrady trov konania v prejednávanom prípade aplikovať nemožno, pretože k tomu nie sú splnené zákonné predpoklady. Preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o trovách konania účastníkov o povinnosti vedľajšieho účastníka spoločne a nerozdielne s odporcom platiť trovy konania podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že trovy prvostupňového konania je povinný zaplatiť navrhovateľovi odporca. Pritom odporca je trovy povinný zaplatiť v celej výške v akej súd trovy navrhovateľovi priznal, pretože vzhľadom na vykonané procesné úkony vedľajšieho účastníka v konaní nie je dôvodné, aby niektoré z trov znášal (samostatne) vedľajší účastník na stane odporcu.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. l O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p.. V odvolacom konaní bol úspešný iba vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.