Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/241/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľky: R. U., nar. X.X.XXXX, bytom T. č. XXXX/XX, K., občan SR, právne zastúpený JUDr. Iva Pavlíková, advokát, so sídlom J. Milca 11, Žilina proti odporkyni : P. V., rod. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XX, K., štátny občan SR, právne zastúpená: Mgr. Ján Skákala, advokát, so sídlom Tatranská 2, Žilina, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa o vrátenie daru v podiele 1/2 a to byt č. 7 na prvom poschodí vo vchode 18 v dome s. č. 2613 postavenom na KNC parc. č. XXXX o výmere 557 m2 zastavané plochy a nádvoria, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 613/18895 z a m i e t a.

Odporkyni súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdom dňa 30.7.2014 domáhal vrátenia daru, a to v podiele 1/2 bytu č. 7 na prvom poschodí vo vchode 18 v dome súp. č. XXXX, katastrálne územie K. na tom skutkovom základe, že navrhovateľ spolu so svojou manželkou darovali byt patriaci do BSM svojej dcére odporkyni dňa 10.12.2009 z dôvodu, že si mysleli, že sa o nich na starobu postará, keďže túto mali vo vyššom veku. Po smrti manželky (zomrela dňa 13.1.2010) bolo potrebné sa o navrhovateľa postarať, nakoľko už v čase obdarovania a aj neskôr trpel závažným ochorením a má problém sám o seba sa postarať. Odporkyňa od roku 2001 pracuje v zahraničí, v roku 2013 sa vydala a trvalo žije v Anglicku. O vrátenie daru (1/2 bytu) navrhovateľ žiada z dôvodu, že sa odporkyňa o neho nestará, nezaujíma sa o neho, navštevuje ho len sporadicky (naposledy v máji roku 2014) a vždy keď príde, tak rieši svojich priateľov a známych a otcovi sa nevenuje. Aktuálne sa o navrhovateľa stará dcéra z prvého manželstva L. Michalcová a R. V., ktoré ho pravidelne navštevujú, zabezpečujú mu prísun liekov, chodia s ním na prechádzky tak, ako mu to jeho zdravotný stav dovolí. Navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 458,80 eur a nie je schopný z tejto sumy uhrádzať všetky svoje náklady a to lieky mesačne 60 eur, prídavné lieky na zlepšenie zdravotného stavu 40 eur, platí plyn a elektrinu 39 eur, zálohu za byt a165,91 eur. Odporkyňa posiela otcovi upratovačku, ktorá chodí 2-krát do mesiaca a okrem toho neprejavuje žiaden záujem, rozhodla sa zostať v Anglicku natrvalo. Vzhľadom na túto situáciu je v rozpore s dobrými mravmi, keď obdarovaná neposkytuje darcovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe a preto sa domáha vrátenia daru.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.3.2015 uviedla, že darovanie bytu nebolo podmienené, bolo zriadené vecné bremeno doživotného užívania a aktuálne navrhovateľ ako jej otec v byte žije. Keď sa v júli 2014 mal zhoršiť zdravotný stav navrhovateľa odporkyňa mu ponúkala zabezpečenie opatrovateľky, ktorú bude ona spolufinancovať a takúto pomoc neustále ponúka otcovi. O otca sa zaujíma, niekoľkokrát sa pýtala na jeho diagnózy, mená lekárov, ale sám otec jej nikdy

nepovedal a odmieta jej povedať mená ošetrujúcich lekárov. Ochota pomôcť mu bola i po smrti matky a s vedomím, že otec bude sám zabezpečila mu dovoz obedov, ktorý trvá až do súčasnosti, pomoc sociálnych pracovníčok, ktoré mali chodiť k otcovi 2 až 3-krát do týždňa a po ich príchode do bytu poslal ich otec preč. Snaha o zabezpečenie pomoci zo strany odporkyne bola a je, ale túto pomoc navrhovateľ odmieta. Od januára 2012 zabezpečuje otcovi pravidelné upratovanie, aktuálne chodí upratovať 2 krát do mesiaca p. V., ktorej náklady platí odporkyňa vo výške 30 eur. Hlavným dôvodom, pre ktorý si myslí a s ktorým sa otec do dnešného dňa nestotožnil je to, že ona nebude bývať na Slovensku a prácu, manžela si našla vo Veľkej Británii, kde žije od októbra 2001, teda už 14 a pol roka. Vždy pracovala na plný úväzok a nemá neobmedzenú možnosť čerpania dovolenky. Chodí na Slovensko, pričom pri svojich návštevách vždy sa otcovi venuje a je prirodzené, že sa stretáva aj s ďalšou rodinou, prípadne kamarátmi. Pravidelne je v kontakte s otcom prostredníctvom telefónu. Odporkyňa viackrát navrhla otcovi možnosť zabezpečiť súkromného ošetrovateľa, na ktorého by prispievala, avšak navrhovateľ vždy to odmieta, avšak nie z finančných dôvodov, ale z dôvodu, že cudziu pomoc nechce a následne začali pravidelne denné návštevy jeho dcéry Janky v júli 2014, to je približne v čase, keď bola podaná aj táto žaloba. O nedostatku finančných prostriedkov na strane otca sa prvýkrát dozvedela až prostredníctvom žaloby, predtým žiaden nedostatok finančných prostriedkov nespomínal, práve naopak vždy uvádzal, že má dosť finančných prostriedkov. Otec má v byte právo doživotného bývania a užívania a nespochybňuje aj jeho chorobný zdravotný stav, pričom od 1.8.2014 zálohové platby na byt uhrádza ona priamo správcovi bytového domu Byttermu v sume 147,50 eur za mesiac. Návrh žiadala v celom rozsahu zamietnuť, keďže predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa, splnomocneného zástupcu odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Výsluch navrhovateľa súd vykonal v domácom prostredí dňa 13.10.2015 kedy navrhovateľ uviedol, že chce aby mal nejaký majetok v starobe, že túto darovaciu zmluvu podpísať nechcel. Starostlivosť o neho mu zabezpečujú dcéry z prvého manželstva. Platby za byt platí dcéra, čo je v Anglicku (odporkyňa) a naposledy u neho bola pred rokom a pol. Má tu upratovačku a táto chodí 2-krát za mesiac, ale len uprace a má zabezpečenú stravu z mesta a to obed. Jeho dcéra P., teda odporkyňa sa o neho absolútne nestará. Tiež uviedol, že mu volala včera a keď zdvihol telefón, vedel, že ona volá, telefón sa mu pokazil. Telefonuje mu raz za tri mesiace resp. raz za dva mesiace, on to neeviduje. Vyjadroval sa k návšteve pred rokom, kedy sa stretla s kamarátkou, bývala u neho v byte a bola tam iba 5 minút. Z dovolenky v Grécku mu poslala pohľadnicu a keď je v Grécku, mohla prísť aj ku nemu. V živote s ním nebola u lekára, nekúpila mu žiadne lieky. K podpisu ho priviedla jeho bývala žena a povedala, že to má podpísať. Jeho bývalá žena nemala vzťah k jeho dcéram z jeho prvého manželstva. Na otázku, či žiadal o pomoc od odporkyne, ak má nejaké problémy uviedol, že v byte býva sám a žiadne ošetrovanie nechce, nechce nikoho cudzieho, starostlivosť mu zabezpečujú jeho dcéry z prvého manželstva. Ak by túto službu mu aj zabezpečila dcéra P. (odporkyňa), on to nechce. Uviedol, že posielala mu nejakú pani, chodila mu po byte a preto ju odmietol.

V rámci záverečného zhrnutia právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala návrhu vyhovieť. Uviedla, že navrhovateľ žiada vrátiť byt práve preto, že oňho odporkyňa nejaví záujem a nestará sa o neho a zvážil svoj návrh na vrátenie daru. Je nepochybné, že odporkyňa žije dlhodobo v Anglicku a že situácia sa od smrti jej matky zmenila, pretože navrhovateľ do r. 2010 bol v starostlivosti vlastnej manželky, avšak vzhľadom na majetkové pomery, možnosti a schopnosti odporkyne by sa mohla častejšie zaujímať a stretávať s otcom a je alarmujúce, že sa zastaví na pol dňa, prípadne na prespatie, napriek tomu, že jej príchod do Žiliny aj samotného navrhovateľa by potešil. Za túto dobu však neprejavuje starostlivosť o svojho otca, alebo ochotu sa starať a preto takéto správanie považuje za hrubo porušujúce dobré mravy vo vzťahu - rodič a dieťa.

Splnomocnený zástupca odporkyne zotrval na písomných vyjadreniach. Žiadal návrh zamietnuť, nebolo preukázané, že by došlo k naplneniu dôvodov na vrátenie daru a nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov. Skutočnosť, že odporkyňa žije vo Veľkej Británii napriek túžbe otca sa nezdržiava na Slovensku a táto skutočnosť sama o sebe nezakladá a nemôže zakladať žiadne porušenie dobrých mravov, keď odporkyňa prejavuje o otca pravidelný záujem v rámci možnosti, usiluje sa mu pomáhať aj finančne, v súčasnosti platí preddavky na služby spojené s užívaním bytu pravidelne odporkyňa priamo

správcovi bytu, zabezpečuje a platí upratovanie bytu. Je to však navrhovateľ, jej otec, ktorý jej pomoc odmieta. Už v čase uzatvorenia tohto právneho úkonu bola odporkyňa dlhodobo žijúca vo Veľkej Británii.

Svedkyňa L. M. (dcéra navrhovateľa) vo svojich vyjadreniach udávala, že otec žiada o vrátenie polovice bytu od dcéry P., teda jej nevlastnej sestry. Ona pri podpísaní zmluvy nebola, všetko jej hovoril otec, nakoľko mali svoju rodinu a on žil s druhou ženou. V tom čase asi len raz bola u nich v byte, keď otcovi prišlo zle. Liečbu, ktorú mu poskytovala jeho druhá žena, ktorá brala na neho opatrovateľské a jediná mu vedela pichať inzulín a dávkovať lieky, nebolo mu to dávané tak, ako by mu to mala dávať. Má za to, že starostlivosť otcovi jeho žena neposkytovala takú akú by mala. S otcovou druhou ženou spoločne nekomunikovali a začali komunikovať až vtedy, keď v januári 2010 privolala k nej záchranku, keď jej volal otec a odvtedy k otcovi chodí pravidelne. Chodí každý deň, robí mu raňajky, obed má vybavený cez mestský úrad, pripravuje lieky, podáva mu inzulín a chodí s nim po všetkých vyšetreniach, teda vlastne, čo sa týka jeho domácnosti - pranie, upratovanie. Upratovačka tam nechodila žiadna možno tri roky vôbec a myslí si že teraz sa vystriedali dve, asi ju našla P., ale ani táto služba nie je adekvátna, tomu čo otec potrebuje. Nemôže mu opatrovanie poskytovať iná osoba, lebo on potrebuje opatrovanie aj vozenie, aj opatrovanie v noci, keď treba. Sama odporkyňa jej povedala do telefónu, že ona s ním nebude bývať a nebude sa oňho starať a jej povedala, aby sa o neho nestarala. Myslí si, že už dva roky tam odporkyňa nebola a keď príde v tom byte sa zdržiava minimálne.

Z darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena uzavretej dňa 10.12.2009 súd zistil, že darujúci navrhovateľ spolu s manželkou a obdarovaná odporkyňa uzatvorili darovaciu zmluvu, ktorou darujúci ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a to bytu č. 7 na prvom poschodí vo vchode č. 18 bytového domu v Žiline, súp. č. XXXX darovali predmetnú nehnuteľnosť svojej dcére a obdarovaná na základe tejto darovacej zmluvy zriadila v prospech darcov vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania celého bytu ako aj príslušenstva a vybavenia bytu. Zmluva bola účastníkmi prečítaná, na znak ich súhlasu ju vlastnoručne podpísali a prehlásili, že bola spísaná bez nátlaku, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Pravosť podpisu darcu (navrhovateľa) úradne overená.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 5720 pre katastrálne územie K. súd zistil, že v obytnom dome súp. č. XXXX na parcele č. XXXX je k bytu č. 7, vchod 18, 1.p. ako vlastník zapísaná odporkyňa, titul nadobudnutia

- darovacia zmluva so zriadením vecného bremena V-XXXXX/XX zo dňa 25.1.2010.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať, ako hrubé porušenie dobrých mravov. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Citované ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy, podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha vrátenia daru tvrdiac, že odporkyňa svojim správaním tým, že neprejavuje o neho záujem, nestará sa o neho hrubo porušuje dobré mravy a darovaniu z jeho strany došlo preto, že si myslel, že sa o nich na starobu postará. Odporkyňa v priebehu celého konania

tieto tvrdenia popierala, v rámci možnosti prejavuje o otca pravidelný záujem, usiluje sa mu pomáhať aj finančne, je to však navrhovateľ, ktorý jej pomoc odmieta.

Súd v danej veci v zmysle podmienok uvedených v § 630 Občianskeho zákonníka posudzoval, či nárok navrhovateľa na vrátenie daru je dôvodný, alebo či podmienky na vrátenie daru nie sú splnené a vo vzťahu k takto uplatnenému nároku navrhovateľa vykonal dokazovanie. Pre úkon smerujúci k vráteniu daru je nevyhnutné, aby darca uviedol celkom konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu. Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje a pri ich preskúmaní ide teda o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecne uznávanými a platnými morálnymi normami. Dobré mravy sú vymedzené ako správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také nevhodné konanie obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa nadobudla sporný spoluvlastnícky podiel (1/2) „ Darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena“ uzavretou dňa 10.12.2009 (č.l.5 spisu). V článku II. tejto zmluvy je uvedené, že darca navrhovateľ spolu s manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to bytu č. 7 na prvom poschodí , vchod č. 18 bytového domu v Žiline, ul. Gabajova, súp. č. XXXX, vrátene jeho príslušenstva zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. K. a darujúci darujú uvedenú nehnuteľnosť svojej dcére P. (odporkyňa) a tá ju s vďakou prijíma. V článku VII. uvedenej zmluvy sa obdarovaná zaviazala zriadiť v prospech darcov vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania celého bytu, ako aj príslušenstva a vybavenia bytu. Zmluva bola účastníkmi prečítaná, na znak ich súhlasu ju vlastnoručne podpísali a prehlásili, že bola spísaná bez nátlaku, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Pravosť podpisu darcu (navrhovateľa) úradne overená. Vklad vlastníckeho práva predmetnej darovacej zmluvy bol povolený dňa 25.1.2010 pod č. V XXXXX/XX. Súd vychádza zo záverov o platnosti právneho úkonu, ktorým odporkyňa nadobudla sporné nehnuteľnosti a úkon, ktorým došlo k tomuto prevodu bola predmetná darovacia zmluva. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny vzťah, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z tohto vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali sami a dobrovoľne. K narušeniu tohto vzťahu nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Navrhovateľ návrh na vrátenie daru odôvodňoval neposkytovaním potrebnej pomoci zo strany odporkyne a svojou nemajetnosťou a v týchto skutočnostiach navrhovateľ ako darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu. Zo skutkových zistení vyplynulo, že predmetná darovacia zmluva zo dňa 10.12.2009 nebola spojená so zaopatrovacou zmluvou, kedy by sa obdarovaný zaviazal poskytovať darcovi až do jeho smrti zaopatrovanie tj. napríklad stravu, pranie, žehlenie bielizne, upratovanie, ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci ako aj prípadný odvoz k lekárovi, ktoré plnenia nepochybne majú majetkovú hodnotu a práve odporkyňou neposkytovanie potrebnej pomoci v chorobe a starobe navrhovateľ považuje za dôvody hrubého porušovania dobrých mravov a dôvod na vrátenie daru. Súd konštatuje, že vymedzenie obsahu práv a povinnosti vyplývajúcich z vecného bremena konkrétne určeného predmetnou darovacou zmluvou uzavretom medzi účastníkmi konania, na základe ktorej vecné právo vzniklo, zodpovedá právu navrhovateľa doživotného užívania celého bytu ako aj príslušenstva a vybavenia bytu; právo na zaopatrovanie určitým vecným plnením od odporkyne z darovacej zmluvy nevyplýva. Bolo rozhodujúce tiež zistenie, či odporkyňa poskytuje navrhovateľovi potrebnú pomoc a či túto pomoc navrhovateľ prijíma. Navrhovateľ v byte býva sám a podľa jeho vyjadrení sa o neho absolútne nestará, starostlivosť mu poskytujú dcéry z prvého manželstva. Navrhovateľ je oprávnený užívať túto nehnuteľnosť na základe dohodnutého vecného bremena a s prihliadnutím na rozsah a spôsob tohto užívania by mal znášať i náklady spojené s bytom ako aj poskytovanými službami, pričom tieto náklady 166 eur mesačne nepochybne uhrádza odporkyňa (platby priamo Bytterm čl. 45-50) a túto skutočnosť v priebehu konania potvrdil navrhovateľ, hoci v návrhu udával že tieto hradí zo svojho dôchodku. V situácii, kedy navrhovateľka dlhodobo žila v zahraničí a navrhovateľ s týmto vedomím jej daroval spolu s manželkou nehnuteľnosť, pričom očakával, že sa o nich v starobe postará, musel byť vyrozumený s tým, že pokiaľ odporkyňa pracuje v zahraničí potrebné „zaopatrenie“ nemôže spočívať v osobnej starostlivosti, čo zrejme nezodpovedá predstavám navrhovateľa a táto skutočnosť nestačí, aby bola dôvodom na

vrátenie daru. Súd vzal do úvahy a hodnotil i samotné správanie sa navrhovateľa, ktorý odporkyňou ponúkanú pomoc a to zabezpečenie domácej opatrovateľskej služby ako služby pri starostlivosti nielen o navrhovateľa ale i domácnosť zásadne odmieta a pomoc odporkyňou takouto formou neprijíma. Navrhovateľ prijíma iba plnenie formou upratovania v domácnosti inou osobou, ktorú zabezpečuje a hradí odporkyňa. V danom prípade konanie (záujem) odporkyne zabezpečiť inou formou než osobnou starostlivosť potrebné zaopatrenie svojho otca ťažko hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, keď sám navrhovateľ svojim konaním túto pomoc zásadne odmieta. Dôkazná povinnosť v danom prípade zaťažovala navrhovateľa, ktorý musí nielen tvrdiť, ale i dokázať existenciu ním tvrdeného hrubého porušovania dobrých mravov a v konaní nebol predložený žiaden relevantný dôkaz. Svedeckú výpoveď dcéry navrhovateľa (L. M.) súd hodnotil ako značne neobjektívnu, ovplyvnenú vzájomnou komunikáciou s navrhovateľom, nakoľko sa vyjadrovala len ku okolnostiam poskytovania starostlivosti o otca výlučne z jej strany a negatívne hodnotila starostlivosť odporkyne. Ani z vyjadrení svedka nevyplynulo, že by medzi účastníkmi konania dochádzalo k takým závažným incidentom, ktoré by odôvodňovali požiadavku vrátenia daru, keď odmietavý postoj otca k poskytovaniu starostlivosti inou osobou potvrdil i svedok.

Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi priznať uplatňované právo podľa § 630 Občianskeho zákonníka na ním tvrdenom skutkovom základe, nakoľko v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti hrubého porušenia dobrých mravov v správaní odporkyne voči navrhovateľovi, preto súd návrh navrhovateľa o vrátenie daru zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 veta pred bodkočiarkou, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V citovanom ustanovení je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Sociálnu situáciu na strane navrhovateľa (poberateľ starobného dôchodku) a rodinnoprávny vzťah účastníkov konania (rodič a dieťa) hodnotil súd ako dôvod hodný osobitného zreteľa a dospel k záveru, že na druhej strane nepriznaním požadovaných trov konania titulom právneho zastúpenia odporkyni nevznikne závažná majetková ani finančná ujma. Preto súd rozhodol tak, že odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).