Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/252/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Q. F., H.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca A. C., H.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho N. E. H. V. C. Č.. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach na ulici Kmeťovej č. 26, za účasti matky P.. P. F., H.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej N. E. H. V. F. Č.. X, v konaní o zníženie výživného a zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého doručil tunajšiemu súdu cestou svojho právneho zástupcu dňa 7.7.2015 návrh, ktorým žiadal súd o zníženie výživného z jeho strany na maloletého na sumu 100 € mesačne a zúženie rozsahu doterajšej úpravy jeho styku s maloletým, ktorý návrh odôvodňoval tým, že rozsudkom zo dňa 12.1.2012 Okresný súd Košice II ho zaviazal prispievať na výživu maloletého Q. výživným vo výške po 150 € mesačne, upravil jeho styk s maloletým každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do pondelka do 8.00 hod., v čase letných prázdnin vždy od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 17.00 hod., v čase zimných prázdnin v každom párnom roku vždy od 23.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 9.00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod., v čase jarných prázdnin v každom nepárnom roku vždy od soboty od 9.00 hod. do soboty nasledujúceho týždňa 17.00 hod.. Od vyhlásenia uvedeného rozhodnutia sa jeho majetkové pomery zmenili z dôvodu straty zamestnania v spoločnosti G. K..Q..X.., bez jeho zavinenia, kde dosahoval mesačný príjem približne 800 € v hrubom, teda došlo k zníženiu jeho príjmov, jeho jediným zdrojom príjmov v čase podania návrhu bol príjem z podnikania v obchodnej spoločnosti K. - K., K..Q..X.. E., kde bol jediným spoločníkom a konateľom, žil sám v domácnosti musel preto znášať všetky náklady s touto domácnosťou vo výške 342 € mesačne, z toho inkaso 208 € mesačne, splátka hypotéky 134 € mesačne, každý mesiac okrem súdom určeného výživného 150 € hradil maloletému nákupy podľa potreby, oblečenie, obuv, atď., potvrdil, že od pôvodne vyhláseného rozsudku súdu sa odôvodnené potreby maloletého zvýšili, maloletý navštevuje predškolské zariadenie, avšak mal za to, že nemožno hovoriť o rapídnom náraste jeho potrieb na výchovu a vzdelanie, poukázal na to, že matka je zamestnanou, má príjem zo zamestnania a teda v porovnaní s obdobím vyhlásenia posledného rozhodnutia vo veci, kedy bola na materskej dovolenke s jediným príjmom, rodičovským príspevkom, resp. materskou sa jej príjmy zvýšili, tvrdil, že matka dieťaťa žila s druhom v spoločnej domácnosti a preto predpokladal, že nebola odkázaná uhrádzať všetky výdavky spojené s bývaním a chodom domácnosti výlučne len zo svojho príjmu, z uvedeného vyvodil záver, že aj napriek miernemu zvýšeniu potrieb maloletého v dôsledku jeho rastu matka z dôvodu dosahovania mesačného príjmu nie

je odkázaná uspokojovať potreby maloletého výlučne z výživného zo strany otca dieťaťa, žiadal vziať do úvahy skutočnosť, že v čase jeho styku s dieťaťom zabezpečuje všetky potreby dieťaťa, vrátane stravy, voľnočasových aktivít a podobne a vyvodil, že vzhľadom na uvedené nie je v jeho možnostiach a schopnostiach naďalej plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu 150 € mesačne s tým, že dobrovoľne nad rámec ním navrhovaného výživného 100 € chce naďalej prispievať sumou 25 € mesačne na poistenie maloletého a sumou 40 € mesačne na bežné mesačné nákupy, ako sú oblečenie, obuv a podobne; pokiaľ ide o návrh na zúženie jeho rozsahu styku s maloletým v tejto časti návrh odôvodňoval tým, že medzičasom mu zomreli rodičia, ktorí mu pomáhali so starostlivosťou o maloletého počas pobytu maloletého v jeho domácnosti a taktiež jeho pracovné povinnosti v spoločnosti K. - K., K..Q..X.. E. mu neumožňujú zabezpečovať starostlivosť o maloletého v rozsahu tak ako doposiaľ, pričom aj sestra otca žije dlhodobo v Plzni a teda z jej strany nemôže očakávať pomoc so starostlivosťou o dieťa a v neposlednom rade aj on potrebuje vynakladať viac času a úsilia na podnikanie vo svojej obchodnej spoločnosti.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.8.2015 s návrhom otca nesúhlasila dôvodiac tým, že žije sama so synom v 1-izbovom byte, v súvislosti s ktorým hradí hypotéku 175,62 €, pravidelne hradí náklady súvisiace s bývaním 125,44 €, poistenie úveru 25 €, za prácou dochádza do obec C., až 15 km, s čím súvisiac mesačné výdavky 55 € a úhrada povinného zmluvného poistenia za auto 7,33 €, maloletému hradí za materskú škôlku školné 15 €, ZRPŠ 7 €, obedy 25 €, uviedla náklady na telefón 5 €, internet 9,90 €, poistenie odporkyne a maloletého 33 €, odvoz komunálneho odpadu 4 €, namietala, že jej príjem v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy výživného sa znížil na hrubú mzdu 630 €, pričom otec dieťaťa žije sám v 3-izbovom byte, v roku 2014 si kúpil garáž a je 2/3 vlastníkom záhrady v C., trvala na ponechaní doterajšej formy úpravy styku otca s dieťaťom, pripojila fotokópiu výpisu z katastra nehnuteľností, z ktorej vyplýva, že otec dieťaťa je vlastníkom garáže v okrese E. P., obec E. - H. A., nadobudnutej formou kúpnej zmluvy v roku 2014.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 13.8.2015 na základe šetrením zistených skutočností dospel k tomu, že odporúčal rodičom spoluprácu s Referátom poradensko- psychologických služieb úradu práce s cieľom dospieť ku konsenzu v realizácií styku otca s dieťaťom v záujme maloletého, keďže matka s návrhom otca v celom rozsahu nesúhlasila, nesúhlasila ani s časťou návrhu otca na zúženie rozsahu jeho styku s dieťaťom, poukázala na to, že do budúcna zvažuje rozšírenie styku otca s dieťaťom v čase letných prázdnin formou podania nového návrhu vo veci.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému Q. bol naposledy upravený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 12.1.2012, ktorým rozsudkom súd zveril maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky s právom dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého do budúcna výživným vo výške po 150 € mesačne, uložil matke povinnosť informovať otca dvakrát mesačne písomnou formou o skutočnostiach uvedených v predmetnom rozhodnutí a upravil styk otca s dieťaťom tak, ako je to uvedené vyššie, ako to otec uvádzal v ním podanom návrhu, pričom pri tomto rozhodnutí súd vychádzal zo zistení, že v čase rozhodovania súdu matka maloletého bola na materskej dovolenke, bývala s priateľom, ktorému prispievala na nájom čiastkou 100 € mesačne, splácala hypotekárny úver 192,53 € mesačne z titulu hypotéky, ktorú vzala na kúpu vlastného bytu, splácala úver v sume 85 € mesačne pričom uvedenou formou hypotéky kúpila 1- izbový byt s nákladmi na bývanie v tomto 102,80 €, s poplatkom za energie 13,33 € mesačne, ktorý v tom čase prenajímala za 300 € mesačne, hradila poplatok za poistenie úveru 25 €, životné poistenie 33 €, poplatok za jasle pre maloletého 100 € mesačne, 20 € stravné pre maloletého v jasliach, ktoré poplatky hradila z jej vyplácanej materskej dávky a rodinných prídavkov, ktoré jej boli vyplácané spolu vo výške 277,99 €, pričom z výkonu brigádnickej činnosti si dokázala zvýšiť tento mesačný zárobok na cca 550 € mesačne, matka okrem Q. ďalšie vyživovacie povinnosti nemala; otec maloletého bol vlastníkom s.r.o. v ktorej podnikal v oblasti zaoberajúcej sa predajom softwéru a hardwéru a jeho čistý príjem bol cca 224 €, čiastkou 170 € mu vypomáhal jeho otec a tak bol otec schopný hradiť všetky svoje výdavky, býval v byte, ktorý mal v osobnom vlastníctve, v súvislosti s ktorým bývaním hradil mesačné platby 157,64 €, splácal úver v mesačnej splátke po 41,49 €, v čase rozhodovania súdu disponoval úsporami vo výške cca 2.500 €, mal úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou, súd prihliadal na to, že naposledy pred rozhodnutím súdu bola zamestnaný v trvalom pracovnom pomere vo firme G. kde mal čistý príjem cca 680 €, pričom k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou z dôvodov na oboch

stranách a následne prostredníctvom s.r.o., v ktorej bol spoločníkom a konateľom, vykonával činnosti prevažne pre uvedenú firmu G., obaja rodičia v čase posledného leta pred rozhodnutím súdu boli na zahraničných dovolenkách pri mori; z daňového priznania otca za rok 2010 súd zistil, že prijem otca bol v priemere 224,67 € mesačne a za rok 2009 bol 277,91 € mesačne; maloletý Q. navštevoval detské jasle, kde, ako je uvedené, matka mu uhrádzala mesačne 230 €, s čím súviseli výdavky so stravou, keďže dieťa nemohlo jesť mliečne výrobky a preto matka mu stravu do jaslí musela zabezpečovať, vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že otec prostredníctvom svojej s.r.o. vykonával ako hlavnú činnosť spoločnosti práce pre firmu, ktorá bola jeho posledným zamestnávateľom (G. K..Q..X..), kde dosahoval pôvodne čistý príjem cca 680 € mesačne a preto aj keď v zmysle predložených daňových priznaní čistý mesačný príjem spoločnosti činil iba 220 - 270 €, bolo možné dôvodne predpokladať, že príjem otca plynúci z uvedenej činnosti bol minimálne rovnaký ako počas trvania pracovného pomeru, inak by konanie otca (ukončenie pracovného pomeru dohodou a začatie vykonávania činnosti s.r.o.) bolo možné považovať za nezodpovedné, t.j. také, ktorým si sám privodil zníženie svojich príjmov a preto súd pri určení výživného vychádzal z predpokladaného príjmu otca minimálne 680 € mesačne.

Súd z obchodného registra zistil, že otec je jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti K. - K., K..Q..X.. E. a z daňového priznania spoločnosti, ako vyplýva zo správy daňového úradu, vyplýva, že táto spoločnosť v roku 2014 vykázala výnosy 23.446,12 €, náklady 27.077,11 €, celkovú stratu 2.922,79 € a uhradila daň 960 €. Súd ďalej zistil, že otec bol zamestnancom spoločnosti L. K..Q..X.. E., pracovný pomer ukončil dohodou, pričom u tohto zamestnávateľa ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 1.201,75 €. Následne bol otec zamestnancom spoločnosti S., K.. K. Q..X.. E., ktorý zamestnávateľ súdu oznámil, že pracovný pomer bol s otcom rozviazaný v skúšobnej dobe a u tohto zamestnávateľa, ako vyplýva aj z priloženého opisu mzdových listov otec dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 1.224,40 €.

Matka maloletého je zamestnankyňou spoločnosti Q. Y. K..Q..X.. M. od 1.7.2014 a ako vyplýva z opisu mzdových listov od tohto zamestnávateľa v tomto pracovnom pomere matka dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 559,60 €.

Otec vo svojej výpovedi trval na ním podanom návrhu, k časti návrhu na zníženie výživného doplnil, že v súčasnosti prebieha dedičské konanie po jeho nebohom otcovi, ktorý zomrel v januári tohto roka, v ktorom konaní on na seba mieni prebrať nejaké záväzky. Pokiaľ ide o časť jeho návrhu na zúženie jeho styku s dieťaťom, poukazoval na to, že jeho pracovné zaťaženie si vyžaduje napr. niekedy odchody na služobné cesty v nedeľu vo večerných hodinách, potrebuje byť v kontaktoch niekedy so zákazníkmi i v čase víkendových dní a podobne a keďže, ako už uviedol, jeho otec zomrel, on sám je v Košiciach bez ďalšej rodiny, má problém pri zabezpečovaní pôvodne stanoveného rozsahu styku s dieťaťom. K svojej pracovnej dobe uviedol, že pracuje prevažne od 7.00 hod. do 16.00 hod., niekedy podľa druhu zákaziek do 18.00 hod., aj do 21.00 hod.. K svojim výdavkom na dieťaťa udával, že okrem plateného výživného 150 € naďalej dieťaťu zakupuje oblečenie a hračky v rozsahu od 30 do 40 € mesačne a naďalej hradí výdavky súvisiace so stretávaním sa s maloletým. K svojim príjmom zo svojej firmy uviedol, že si vypláca mzdu okolo 600 - 700 € mesačne, naďalej hradí náklady súvisiace s bývaním 150 €, poplatok za elektrinu 26 €, za plyn 7 - 8 € mesačne, spláca pôžičku po 140 € mesačne, naďalej býva sám v 3-izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, potvrdil, že vlastní garáž, ktorú nadobudol formou pôžičky za 7.000 €, ktorá suma bola súčasťou hypotéky, ktorú si vzal na kúpu bytu a ktorú, ako už je uvedené spláca spolu v splátkach po 140 € mesačne. K matkou udávanému spoluvlastníctvu pozemku uviedol, že predmetný pozemok sa nachádza v C. a vlastní už celý tento pozemok, keďže časť odkúpil v roku 2014 od svojho otca za 2.000 € a ďalšiu časť mu darovala jeho sestra; užíva firemné auto značky Renault fluence, ktoré auto je nadobudnuté formou leasingu a leasingové splátky v súvislosti s týmto hradí jeho spoločnosť, spoločnosť K. - K., K..Q..X.., kde naďalej otec, ako uviedol, je jediným konateľom a jediným spoločníkom, uviedol predpoklad, že výsledok hospodárskej činnosti spoločnosti za rok 2015 bude nulový, pričom v roku 2014 spoločnosť vykázala stratu.

Z výpovede matky vyplynulo, že táto, ako uvádzala aj v písomnom podaní, žije sama s dieťaťom v byte v jej vlastníctve, ktorý vlastnila aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného v súvislosti s ktorým hradí pôvodne udávané výdavky, uvedené vyššie. Matka má pracovnú dobu od 7.30 hod. do 16.00 hod.. K stretávaniu sa otca s dieťaťom uviedla, že tieto stretnutia prebiehajú v zásade podľa rozhodnutia súdu o úprave styku otca s dieťaťom, pričom v prípade potreby zmien sa na týchto zmenách vedia s otcom

dieťaťa vzájomne dohodnúť, ak sa otec nemôže stretnúť v čase stanovenom rozhodnutím súdu, vždy sa vedia vzájomne dohodnúť o náhradnom termíne. Okrem uvedeného bytu matka uviedla, že vlastní auto značky Peugeot 206, v súvislosti s ktorým spláca pôžičku 80 € mesačne a hradí ročné zákonné poistenie. Matka doplnila, že naďalej žije s dieťaťom sama. Otec doplnil, že nemá toho času žiadne úspory. K skončeniu pracovného pomeru so spoločnosťou L. K..Q..X.. otec uviedol, že tento skončil dohodou z dôvodu istých nezrovnalostí s vedením spoločnosti po úmrtí jeho otca, ku skončeniu pracovného pomeru so spoločnosť S., K.. K. Q..X.. uviedol, že tento skončil preto, že si nerozumel s jedným z majiteľov spoločnosti a doplnil zároveň, že poistku dieťaťa, ktorú mu v minulosti hradil, medzičasom zrušil.

Z doplňujúcej správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že rodičia dieťaťa započali spoluprácu s Referátom poradensko-psychologických služieb úradu práce, boli realizované poradenské konzultácie s nimi 4.11., 18.11. a 27.11.2015, bolo zistené podľa vyjadrení otca, že spoluprácu rodičov priebežne sťažuje nedostatočná komunikácia, stretnutia s rodičmi boli zamerané na úpravu tejto komunikácie a priblíženie názorov rodičov v niektorých obojstranne definovaných oblastiach starostlivosti o dieťa, boli orientovaní na hľadanie optimálneho spôsobu poskytovania informácií o podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého, na pomoc v bežných prevádzkových záležitostiach (nosenie do škôlky, na záujmové krúžky a podobne), na finančné spolupodieľanie sa rodičov na záujmových aktivitách (napr. angličtina), obaja rodičia zhodne konštatovali, že o záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa komunikujú pomerne málo, otcovi viac vyhovuje emailová komunikácia, matke priamy telefonický kontakt, postupne sa rodičia zhodli na možnosti odskúšania telefonickej výmeny informácií o dieťati 1-krát týždenne, komunikácia rodičov na párovej konzultácií bola vecná, konštruktívna z pohľadu úradu práce, rodičia napriek osobnostným rozdielom javili potenciál pre postupnú úpravu a stabilizáciu komunikácie v záujme dieťaťa.

Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom vo veci navrhoval návrh otca v celom rozsahu zamietnuť, keďže zníženie výživného nie je v záujme dieťaťa a neboli zistené osobitné dôvody pre takéto zníženie výživného a pokiaľ ide o zmenu úpravy styku, kolízny opatrovník konštatoval, že aktuálny rozsah styku zohľadňuje vek dieťaťa, realizuje sa tento styk v rámci záujmov dieťaťa, neboli signalizované žiadne problémy pri stretávaní sa otca s maloletým, v súčasnosti je možné konštatovať, že vzájomná komunikácia rodičov pokiaľ ide o túto otázku je dobrá, aj keď nie osobná, bolo zistené, že maloletý sa s otcom stretáva rád, neboli zistené problémy na strane dieťaťa ani po skončení stretnutí s otcom, preto aj v tejto časti kolízny opatrovník doporučoval návrh otca zamietnuť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. )

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že návrh otca, či už ide o návrh na zníženie výživného alebo na zúženie rozsahu jeho styku s dieťaťom je nedôvodný. Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného pri jeho posudzovaní súd vychádzal zo zistených podstatných skutočností, pričom bolo zistené, že potreby dieťaťa od poslednej úpravy výživného sa jednoznačne zvýšili už v súvislosti len s uplynutím samotnej doby troch rokov, ktoré obdobie vzhľadom na všestranný vývin dieťaťa s tým spojený a podľa ustálenej súdnej praxe je považovaný za podstatnú kvalifikovanú zmenu pomerov (ktorá

v končenom dôsledku môže byť dôvodom pre zvýšenie výživného). Potreby dieťaťa sa jednoznačne podstatne zvýšili aj v tom, že maloletý začal navštevovať materskú škôlku, čo znamená zmenu výšky nákladov na potreby dieťaťa. Pokiaľ ide o zistené pomery na stranách rodičov, na strane matky súd konštatuje, že v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného, napriek skutočnosti na ktorú poukazoval aj otec a teda, že matka sa medzičasom riadne zamestnala po ukončení rodičovskej dovolenke a jej príjem zvýšil v priemere o 49,60 € mesačne. Pokiaľ ide o ďalšie pomery na strane matky, táto v súčasnosti, počas celého sporného obdobia, žije sama v domácnosti s dieťaťom a preto sama znáša všetky s tým súvisiace výdavky. Pomery na strane otca sa síce zmenili, ale nie spôsobom, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie súdu o znížení výživného, pokiaľ otec v písomne podanom návrhu poukazoval na skončenie jeho pracovného pomeru v spoločnosti G. je to skutočnosť, ktorá súdom bola zohľadňovaná už v čase predchádzajúcej úpravy výživného, keďže už v čase rozhodovania súdu v januári 2012 bolo hodnotené toto skončenie pracovného pomeru s uvedeným zamestnávateľom, tak ako je to uvedené vyššie. Naopak, súdom v tomto konaní bolo zistené, že otec v poslednom období, krátko pred týmto sporným obdobím, skončil ďalšie dva pracovné pomery, z pohľadu posudzovania jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, bez vážnych dôvodov, pričom v týchto pracovných pomeroch, ako je uvedené vyššie, dosahoval podstatne vyššie príjmy než bol potencionálny príjem, ktorý bol zohľadňovaný na strane otca pri poslednej úpravy výživného v januári 2012, keďže oba pomery v spoločnosti L. K..Q..X.. E. a S., K.. K. Q..X.. E. skončil v podstate sám dohodou, ako jediný dôvod uviedol nezrovnalosti a nedostatočnú komunikáciu s vedeniami týchto spoločností, čo z pohľadu citovaných ustanovení § 62 ods. 2 veta prvá a § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine nemôže byť vyhodnocované v neprospech dieťaťa takéto skončenie pracovných pomerov bez vážnych dôvodov. V neposlednom rade súd zároveň musí konštatovať, že otec ako jediný konateľ a jediný spoločník spoločnosti, ako uviedol sám vo svojej výpovedi, vypláca si mesačnú odmenu v tejto svojej spoločnosti 600 - 700 €, čo je minimálne výška príjmu z ktorého súd vychádzal pri ostatnej úprave výživného, pričom, ako bol poučený aj v rozhodnutí súdu v januári 2012, výsledky činnosti spoločnosti vyplývajúce z daňového priznania nie sú smerodatnými pri posudzovaní možností a schopností povinného rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa, keďže nie všetky výdavky spoločnosti postačujúce pre daňové priznanie súd v konaní pri stanovovaní výživného môže považovať za odôvodnené a nevyhnutné výdavky. V neposlednom rade sa zmenili majetkové pomery otca, ktorý na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného nadobudol do výlučného vlastníctva garáž a pozemok v C., tak ako je to uvedené vyššie, navyše k dispozícií má motorové vozidlo, náklady na ktoré hradí prostredníctvom svojej spoločnosti a teda náklady sa odrážajú vo výdavkoch tejto spoločnosti. Pre úplnosť súd poznamenáva, že na strane matky prihliadol k tomu, že matka medzičasom nadobudla taktiež motorové vozidlo Peugeot 206.

Vzhľadom na všetky tieto uvedené skutočnosti súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný, keďže, ako vyplýva z uvedených zistených skutočností, na strane otca ani dieťaťa nenastala žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného, bolo jednoznačne preukázané, že príjem otca v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného sa neznížil, naopak na strane otca došlo k potencionálnemu zvýšeniu jeho príjmov a zlepšili sa jeho majetkové pomery.

Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie rozsahu jeho styku s dieťaťom, aj v tejto časti návrh otca bol zamietnutý, keďže jednoznačne bolo preukázané, že dieťa má k otcovi pozitívny citový vzťah, na stretnutia s otcom sa teší, žiadne problémy týkajúce sa ich stretnutí súdom zistené neboli a skutočnosti udávané otcom, ktorými odôvodňoval svoj návrh v tejto časti z pohľadu podieľania sa rodičia na starostlivosti o dieťa sa javia ako nepodstatné, otec argumentoval rozsahom svojich prác v rámci svojej spoločnosti a tým, že v Košiciach nemá príbuzenstvo alebo iné osoby, ktoré by mu so starostlivosťou o dieťa pomohli, otec si musí uvedomiť, že ako rodič dieťaťa si musí svoju situáciu zariadiť tak, aby sa mohol plnohodnotne, aspoň v rámci upraveného styku, podieľať na výchove svojho maloletého dieťaťa obdobne, ako je to na strane matky, ktorej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, ale ktorá si tiež musí svoje časové aktivity upravovať tak, vrátane pracovných povinností, aby mohla zabezpečovať v podstate každodennú celodennú starostlivosť o dieťa nad rámec dní, ktoré dieťa trávi s otcom. Otec neuviedol žiadne podstatné skutočností, ktoré by ním podaný návrh v tejto časti zdôvodňovali. Pre úplnosť súd poznamenáva, že otec pokiaľ poukazuje pri ním podanom návrhu v oblasti výživného na výdavky, ktoré s dieťaťom má v čase osobných stretnutí, ide o štandardnú situáciu, ktorú súd samozrejme bral do úvahy aj v čase poslednej úpravy výživného, kedy zároveň upravoval aj styk otca s dieťaťom, ako je ustálené a ako vyplýva aj zo všeobecne známych skutočností, rodič ktorý trávi s dieťaťom čas počas ich stretnutí, je povinný hradiť s tým súvisiace výdavky.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).