Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9C-207-2013.pdf
PDF · 141.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/207/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch, pred samosudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci navrhovateľa: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXXX/XX, X. - M. F., t.č. U. XX, X., zastúpený: JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, so sídlom Školská č. 3, Nitra, proti odporkyni: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XX, X. - M. F., zast. JUDr. Liborom Hetmerom, so sídlom Turecká č. 49, Nové Zámky, o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, a protinávrh odporkyne o zvýšenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zo dňa 19.8.2013 z a m i e t a.
Súd z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 7P/267/2011-42 zo dňa 14.12.2011 v spojitosti s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 7P/267/2011-72 zo dňa 25.4.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoP/40/2012-87, 25CoP/41/2012 zo dňa 5.9.2012 tak, že z v y š u j e príspevok na výživu rozvedenej manželky zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc od 31.10.2013, ktorý je povinný platiť navrhovateľ odporkyni vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne.
Súd protinávrh odporkyne zo dňa 31.10.2013 vo zvyšku z a m i e t a.
Zročný príspevok na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 31.10.2013 do 9.12.2015 v sume 270,- Eur je p o v i n n ý navrhovateľ zaplatiť odporkyni mesačnými splátkami po 50,- Eur spolu s bežným príspevkom na výživu rozvedenej manželky, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.08.2013, prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia príspevku na výživu rozvedenej manželky voči odporkyni, ktorú mal určenú na základe rozsudku tunajšieho súdu pod sp. zn. 7P/267/2011-42 zo dňa 14.12.2011, podľa ktorého bol povinný prispievať odporkyni príspevkom na výživu rozvedenej manželke mesačne sumou 90,- eur, vždy do toho-ktorého mesiaca k rukám odporkyni, počnúc od 11.10.2011 a bolo rozhodnuté aj o zročnom výživnom za obdobie od 11.10.2011 do 30.11.2011 v sume 150,90 eur, ktoré bol povinný navrhovateľ zaplatiť k rukám odporkyni, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej bolo rozhodnuté o trovách konania a o náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým, že už 2 roky sú rozvedení s odporkyňou a preto príspevok na výživu rozvedenej manželky považuje za nedôvodné a to hlavne z dôvodu, že odporkyňa bola dňa 29.07.2013, vyradená
z evidencie uchádzačov o zamestnanie, na ÚPSVaR, pracovisko Šurany, na vlastnú žiadosť, nakoľko odmietla prácu, ktorá jej bola ponúknutá. Mal za to, že odporkyňa nechce pracovať a zneužíva jeho, aby jej platil výživné.
Odporkyňa sa vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 31.10.2013, v ktorom uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, lebo je znova zaradená na príslušnom ÚPSVaR ako nezamestnaná a uchádzačka o zamestnanie. Vyradená bola predtým, iba z dôvodu, lebo to navrhol Úrad práce za účelom znižovania stavu nezamestnanosti. Nemá žiadny príjem, a je odkázaná výživou na navrhovateľa. V porovnaní s navrhovateľom, ona nedostáva ani životné minimum a navrhovateľ má príjme 1500,- eur mesačne. Okrem toho v tomto podaní podala aj protinávrh, na zvýšenie príspevku na výživu rozvedenej manželky na sumu 300,- eur mesačne od podania tohto protinávrhu.
Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 2.5.2014 tak, že návrh navrhovateľa o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zo dňa 19.8.2013 zamietol a zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 7P/267/2011-42 zo dňa 14.12.2011 v spojitosti s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 7P/267/2011-72 zo dňa 25.4.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoP/40/2012-87, 25CoP/41/2012 zo dňa 5.9.2012 tak, že zvýšil príspevok na výživu rozvedenej manželky zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc od 31.10.2013, ktorý je povinný platiť navrhovateľ odporkyni vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne, súd protinávrh odporkyne zo dňa 31.10.2013 vo zvyšku zamietol a zročný príspevok na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 31.10.2013 do 9.12.2015 v sume 270,- Eur zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť odporkyni mesačnými splátkami po 50,- Eur spolu s bežným príspevkom na výživu rozvedenej manželky, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania, počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že o ňom rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýši príspevok na výživu odporkyne zo sumy 90,- eur na sumu 300,-- eur mesačne. Namietala, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nakoľko nesprávne vyhodnotil jej odôvodnené potreby na jednej strana a na druhej strany možnosti povinného a nesprávne určil výšku príspevku a splatnosť zročného príspevku. Súd správne vyhodnotil tú časť dokazovania, z ktorej vyplynulo, že je výživou odkázaná na príspevok od rozvedeného manžela a vecne správne rozhodol v zamietajúcej časti výroku. Súd nevzal do úvahy, že ona poberá sociálne dávky vo výške 114,-eur len ako náhradné výživné za rozvedeného manžela, pokiaľ tento nezačne znova platiť príspevok na rozvedenú manželku. Od tej doby bude navrhovateľ podľa výroku rozsudku platiť príspevok vo výške 100,- eur mesačne a od štátu ona bude poberať len zvyšok príspevku 14,- eur, v žiadnom prípade nie celých 114,- eur. Teda na výživu bude mať aj naďalej iba 114,- eur, ktorá suma je pod hranicou životného minima, nestačí na jej výživu. Doposiaľ poberanú sociálnu dávku bude ihneď povinná jednorázovo vrátiť štátu, čo samozrejme nebude schopná, keď súd zaviazal navrhovateľa platiť zročný príspevok mesačnými splátkami po 30,- eur, v dôsledku čoho jej bude hroziť exekúcia, preto je nevyhnutné, aby bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť zročné príspevok jednorazovou sumou zo svojho príjmu a úspor. Mala za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že suma 300,- eur mesačne je primeraná z hľadiska jej odôvodnených preukázaných mesačných nákladov a z hľadiska možností navrhovateľa. Namietala jej označenie zo strany navrhovateľa, ako závislý alkoholik. Poukázala na to, že je pravdou, že v čase rozvratu manželstva v roku 2011, keď ju navrhovateľ podvádzal s inou ženou a rozvrátil ich dlhodobo fungujúci manželský vzťah, v zúfalstve siahla po alkohole, ktorú skutočnosť navrhovateľ v pôvodnom konaní zneužil a navrhol vykonať voči nej znalecké dokazovanie znaleckým posudkom MUDr. Katonovej. Od tej doby úplne prestala požívať alkohol, je úplnou abstinentkou.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zamietne návrh navrhovateľky a vyhovie jeho návrhu. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, nakoľko z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že odporkyňa sama podala žiadosť o vyradenie z evidencie uchádzačov na príslušnom úrade práce v Šuranoch dňa 29.07.2013, čo odôvodnila tým, že jej to poradili príslušníci tohto úradu, avšak dokazovaním bolo vyvrátené toto tvrdenie odporkyne správou príslušného úradu práce. Následne dňa 01.10.2013 opätovne požiadala o zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie účelovo s poukazom na podanie návrhu navrhovateľa na zrušenie príspevku na výživu. Súd neprihliadal na predložené
dôkazy, čo sa týka výdavkov navrhovateľa, ktoré uznal len do výšky 481,- eur, na ďalšie výdavky neprihliadol. Dôvod kúpy motorového vozidla navrhovateľ jednoznačne uviedol na hlavnom pojednávaní a to že pneumatiky motorového vozidla, ktoré navrhovateľ a odporkyňa mali v BSM boli 32 krát prepichnuté odporkyňou, avšak polícia nemohla konať, pretože auto patrilo do BSM účastníkov. Tvrdenie odporkyne, čo sa týka ukončenia posledného pracovného pomeru neobstojí, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporkyňa ukončila tento pracovný pomer z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov, ktoré užíva dodnes. Mal za to, že ak súd dospel k záveru, že niektoré výdavky navrhovateľa sú nadštandardné, mal považovať aj požívanie alkoholických nápojov zo strany odporkyne za nadštandardné. Poukázal na to, že odporkyňa si nehľadá žiadne zamestnanie a doklady predložené odporkyňou v tomto smere do spisu sú len účelové. Odporkyňa mohla získať väčší finančný obnos vyporiadaním majetku patriaceho do BSM, čo odmieta. Sama užíva ich spoločný rodinný dom a on je nútený platiť si vysoký nájom.
Odvolací súd uznesením zo dňa 15.1.2015 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 odsek 1 písmeno f) O.S.P. s poukazom na ustanovenie § 221 odsek 2, § 212 odsek 1, § 214 odsek 2 O.S.P. V tomto uznesení uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je preskúmateľné, keď absentuje dostatok dôvodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Absenciu dostatku dôvodov videl odvolací súd v tom, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal dostatočne s hlavným a zároveň jediným dôvodom návrhu navrhovateľa na zrušenie príspevku na výživu odporkyne, a to, že odporkyňa bola vyradená z príslušnej evidencie ÚPSVaR, odbor služieb zamestnanosti dňa 29.7.2013 na vlastnú žiadosť, ktorá skutočnosť je podľa navrhovateľa dôvodom zrušenia jeho povinnosti prispievať na primeranú výživu odporkyne. Z dôvodov rozsudku nevyplýva relevantná odpoveď na tento skutkový dôvod návrhu navrhovateľa a rovnako z neho jasne a určite nevyplývajú ani tie skutočnosti, v ktorom období bola odporkyňa evidovaná v evidencii nezamestnaných v rokoch 2012 až 2014. Ďalej súd prvého stupňa vykonal predčasné skutkové a právne závery ohľadom majetkových pomerov účastníkov, resp. vlastníckych pomerov účastníkov k ich domovej nehnuteľnosti z hľadiska vyporiadania resp. nevyporiadania BSM dohodou účastníkov a z toho hľadiska kto a presne v akom rozsahu v roku 2013 a 2014 platil mesačné náklady spojené s jej užívaním i ohľadne ďalšej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje uvedenie tej skutočnosti, že v konaní vedenom pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 7P/267/2011 rozhodoval súd prvého stupňa vo veci samej aj dopĺňacím rozsudkom a rozhodoval v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu.
Súd vykonal dokazovanie, a to prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchmi účastníkov konania a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: potvrdením ÚPSVaR, pracovisko Šurany zo dňa 29.10.2013, potvrdením o hľadaní zamestnania odporkyne, potvrdením navrhovateľa o jeho priemernom čistom mesačnom zárobku, kópiami režijných nákladov odporkyne s platbami domu, lekárskymi správami o zdravotnom stave odporkyne a kópiami príjmových pokladničných dokladov, rozhodnutiami ÚPSVaR, pracovisko Šurany o dávkach a príspevkoch v hmotnej núdzi, ktoré odporkyňa poberá 01.09.2013 a 01.12.2013, ďalšími potvrdeniami o tom, že odporkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdeniami o hľadaní práce odporkyne, poštovými poukážkami o platbách navrhovateľa ohľadom režijných nákladov za nehnuteľnosť, v ktorej býva odporkyňa a príjmové pokladničné doklady o platbách za daň z nehnuteľnosti, komunálny odpad, ktoré navrhovateľ vyčíslil na č. l. 13-19, PHM, krmivo na psa, daň za nehnuteľnosť, Zmluvou o predaji motorového vozidla, Zmluvou o nájme nehnuteľnosti, potvrdením ÚPSVaR, zo dňa 07.02.2014, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku navrhovateľa, výpismi z účtu navrhovateľa za obdobie od 01.09.2013 do 31.03.2014, Dohodou o pracovnej činnosti odporkyne zo spoločnosťou EAGLE IRISH CASTLE PUB s.r.o., spismi tun. súdu 12C/59/2011 a 7P/167/2011, uznesením odvolacieho súdu zo dňa 15.1.2015, správou ÚPSVaR z čl. 123, kópiami listinných dôkazov od navrhovateľa, ktoré preukazujú jeho platby za poistenie spoločného auta, komunálny odpad a daň z nehnuteľnosti, mesačnú zálohovitú úhradu za užívanie bytu navrhovateľa, zálohovité platby za spotrebu energie a plynu, rozhodnutím ÚPSvaR, odbor sociálnych vecí a rodiny z čl. 139, potvrdením navrhovateľa o priemernom čistom mesačnom zárobku za rok 2013, 2014 a 2015, potvrdením odporkyne o dočasnej PN od všeobecného lekára, originálom výpisu z účtu navrhovateľa za mesiace marec, jún, júl, august, september 2015, november 2014, marec 2014, február 2014, október 2013, september 201, november 2013, september 2013, jún 2014, október 2014, apríl 2013, august 2012, marec 2013, máj
2013, júl 2013, potvrdením o výške dôchodku pána navrhovateľa za roky 2014, 2013 a 2015 a zistil tento skutkový a právny stav:
Prednesom právneho zástupcu navrhovateľa bolo súdu preukázané, že v plnom rozsahu sa pridržiaval naďalej podaného návrhu, lebo mal za to, že účastníci konania sú štyri roky rozvedení. Príspevok na výživu rozvedenej manželky považoval za nedôvodný, a to s poukazom na to, že odporkyňa bola dňa 29.7.2013 vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR na vlastnú žiadosť. Tvrdenie odporkyne, že jej to navrhol samotný úrad, ktoré uviedla ako obranu v konaní podľa jeho názoru nebolo potvrdené ani preukázané. Mal za to, že odporkyňa nechce pracovať, nakoľko každú prácu odmietla, ktorá jej bola ponúknutá. Odporkyňa zneužíva navrhovateľa, aby jej platil výživné. Uviedol, že u navrhovateľa došlo k zmene majetkových pomerov v tom smere, že má nové bývanie, jedná sa o nájomný byt, kde platí nájomné mesačne v sume 175,- eur, zálohovité platby ZSE Energia sumou 17,35 eur a plynárňam sumou 76,- eur. V prípade úspechu žiadal priznať náhradu trov konania.
Výpoveďou navrhovateľa, bolo súdu preukázané, že sa pridržiaval prednesu svojho právneho zástupcu, ktoré doplnil tým, že s ním v spoločnej domácnosti nežije jeho priateľka, iba ho navštevuje a okrem nového bývania, kde má platby za nájomné a mesačné úhrady spojené s užívaním bytu musel zaplatiť aj finančnú zábezpeku k nájomnému bytu vo výške 954,- eur. Čo sa týka výšky jeho dôchodku a mesačného zárobku, nedošlo k žiadnej zmene a doložil do spisu aktuálne rozhodnutia o výške starobného dôchodku za roky 2014, 2015 s tým, že za rok 2013 sa v spise nachádzal a tak isto aj aktuálne potvrdenia o priemernom čistom mesačnom zárobku za roky 2013, 2014 a 2015. Uviedol, že čo sa týka nákladov spojených s nevysporiadanou domovou nehnuteľnosťou, tieto platil výlučne on sám za celý rok 2011 a 2012 a od roku 2013, 2014 a 2015 tieto účastníci konania platia na polovicu. Čo sa týka spoločného auta značky Felicia, ktorú majú účastníci nevysporiadanú v rámci BSM uviedol, že ide o 22 ročné auto, ktoré on nevie predať a vôbec ho nepoužíva, lebo on si kúpil iné auto, ktoré používa pre vlastnú potrebu. Čo sa týka protinávrhu odporkyne na zvýšenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, uviedol, že s ním nesúhlasí a navrhol ho tiež v celom rozsahu zamietnuť.
Prednesom právneho zástupcu odporkyne bolo súdu preukázané, že čo sa týka vyradenia odporkyne z evidencie uchádzačov o zamestnanie z ÚPSVaR zo dňa 29.7.2013 na jej vlastnú žiadosť uviedol, že podstatné bolo, že úrad práce má povinnosť znižovať stav nezamestnanosti a vtedy sa jednalo o celú skupinu ľudí v počte 30, ktorí prehovorili týchto ľudí, aby sa nechali vyradiť z evidencie, a preto došlo k jej vyradeniu na vlastnú žiadosť. Čo sa týka samotného príspevku na výživu rozvedenej manželky, uviedol, že navrhovateľ neplatí odporkyni 90,- eur tak, ako k tomu bol zaviazaný právoplatným rozhodnutím súdu, a preto odporkyňa dostáva náhradný príspevok od štátu vo forme dávky v hmotnej núdzi, ktorú bude musieť vrátiť ku dňu právoplatnosti rozsudku v tejto veci, preto navrhol, aby súd pri rozhodovaní nesčítaval príspevok na výživu rozvedenej manželky spolu s dávkou, lebo poberanie tej dávky bude mať zastavené ku dňu právoplatnosti tohto konania. Tvrdil, že podľa jeho vedomostí priateľka navrhovateľa s ním býva v spoločnej domácnosti, tak nech aj ona sa podieľa na úhradách spojených s užívaním bytu. Čo sa týka protinávrhu na zvýšenie príspevku na výživu rozvedenej manželky na sumu 300,- eur mesačne, na tomto trval a navrhoval mu vyhovieť a návrhu navrhovateľa na zrušenie výživného ako nedôvodný navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že odporkyňa bola iba krátkodobo vyradená na vlastnú žiadosť z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že samotný úrad práce ju priviedol do omylu, avšak tento omyl napravila a ihneď sa opakovane zaevidovala do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z potvrdení úradu práce je preukázané, že do dnešného dňa jej úrad práce nesprostredkoval žiadnu prácu. Vzhľadom na jej vek a najmä zdravotný stav spočívajúci v chorobe z povolania, ktorý sa neskôr zhoršil v priebehu konania v dôsledku úrazu, na základe ktorého je dlhodobo PN až doposiaľ, je preukázané, že nie je schopná sa zaradiť predovšetkým zo zdravotných dôvodov do pracovného procesu a objektívne je odkázaná na výživu od rozvedeného manžela, nakoľko nie je schopná sa sama živiť. Jej jediným mesačným príjmom je dávka náhradného výživného za navrhovateľa, ktorú poberá od štátu vo výške 117,40 eur s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia súdu bude táto dávka odňatá a odporkyňa bude nútená celú vyplatenú dávku vrátiť štátu a zostane bez akéhokoľvek príjmu. Z majetkových pomerov navrhovateľa vyplýva, že je schopný takúto sumu výživného na odporkyňu platiť. Keďže odporkyňa po strate zamestnania sa dostala do sociálnej núdze a nemá možnosť sa zamestnať práve zo zdravotných dôvodov, ktorých príčinou bol výkon zamestnania, je odkázaná objektívne na primerané výživné od rozvedeného manžela, ktoré by vo výške 300,- eur mesačne bolo dôvodne zvýšené. Ďalej navrhoval, aby súd zaviazal navrhovateľa k zaplateniu zročného, zameškaného príspevku na výživu rozvedenej manželky vypočítaného z rozdielu pôvodného výživného 90,- eur o sumu priznanú súdom v novom
rozhodnutí počnúc dňom 31.10.2013, a to jednorazovou sumou v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.
Výpoveďou odporkyne bolo súdu preukázané, že trvala na prednese svojho právneho zástupcu. K tomu dodala, že čo sa týka jej vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z úradu práce zo dňa 29.7.2013 uviedla, že navrhol jej to samotný úrad s tým, že platil za ňu sociálne odvody aj zdravotnú poistku a nebola na tomto zhromaždení iba sama. Bolo tam veľa nezamestnaných, okolo 30 ľudí a potom odporkyňa zistila, že nemá význam byť vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie, tak znova požiadala o zaradenie, pričom medzitým nebola nikde zamestnaná. Uviedla, že nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce od 29.7.2013 do 28.10.2013. Čo sa týka platieb spoločne nevysporiadanej nehnuteľnosti, súhlasila s vyjadrením navrhovateľa, že od roku 2013 ich platia v polovici, ale čo sa týka zálohovitých platieb spotreby elektriny, plynu a telefónu, tieto si platí odporkyňa sama, na tie jej navrhovateľ neprispieva. Uviedla, že jej jediným príjmom, ktorý v súčasnosti poberá je dávka v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur mesačne, ktorú poberá od 1.7.2015. Čo sa týka protinávrhu, ktorý podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zvýšenie príspevku na výživu rozvedenej manželky sumou 300,- eur mesačne od podania protinávrhu na ňom v celom rozsahu zotrvávala a žiadala, aby jej súd vyhovel. Keďže iný príjem ako dávku v hmotnej núdzi nemá a navrhovateľ si dobrovoľne neplní svoju povinnosť a neplatí jej mesačne 90,- eur tak, ako bol k tomu zaviazaný právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu č. k. 7P/267/2011.
Potvrdením ÚPSVaR, odbor služieb v zamestnanosti, pracovisko Šurany, bolo súdu preukázané, že odporkyňa si dňa 29.10.2013, podala žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Ďalším potvrdením tohto istého úradu zo dňa 17.3.2015 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, oddelenie služieb pre občana uviedol súdu, že odporkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.10.2013, ktorá evidencia stále trvá a predchádzajúca evidencia bola od 15.4.2011 do 28.7.2013, kedy odporkyňa nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, lebo bola z tejto evidencie vyradená a potvrdením tohto istého úradu zo dňa 1.10.2013 bolo súdu preukázané, že je vedená v evidencii záujemcov o zamestnanie od 1.10.2013.
Potvrdením Mestského podniku služieb X., bolo súdu preukázané, že navrhovateľ je zamestnancom tohto podniku s priemerným čistým mesačným zárobkom za rok 2012 v sume 676,43 eura, za rok 2013 v sume 694,55 eur, za rok 2014 v sume 694,55 eur a za rok 2015 v sume 707,- eur.
Lekárskou správou zo dňa 28.01.2014, všeobecnej lekárky MUDr. U. B., bolo súdu preukázané, že odporkyňa je dlhodobo liečená pre bolesti C a LS chrbtice, nevhodná práca je pre ňu taká, pri ktorej dochádza k zaťažovaniu chrbtice. Ďalšou lekárskou správou od tej istej lekárky zo dňa 24.4.2014 preukázala, že odporkyňa je dlhodobo v liečbe pre bolesti chrbtice.
Rozhodnutím ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Šurany, zo dňa 07.10.2013, bolo súdu preukázané, že odporkyňa poberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi mesačne v sume 118,30 eur, od 01.09.2013. Rozhodnutím ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Šurany, zo dňa 09.01.2014, bolo súdu preukázané, že odporkyni bola znížená dávka a príspevky v hmotnej núdzi mesačne na sumu 114,09 eur od 01.12.2013.
Potvrdeniami o hľadaní práce odporkyňa preukázala, že si hľadá prácu u rôznych firiem a spoločností.
Potvrdením ÚPSVaR, odbor služieb v zamestnanosti, pracovisko Šurany, zo dňa 01.10.2013, bolo súdu preukázané, že odporkyňa je vedená v evidencii záujemcov o zamestnanie.
Originálmi príjmových pokladničných dokladov, ktoré predložil navrhovateľ, bolo súdu preukázané, že za rok 2013, zaplatil daň z nehnuteľnosti v sume 15,04 eur, za komunálny odpad v sume 24,64 eur, za rok 2012 zaplatil daň z nehnuteľnosti v sume 28,25 eur, za komunálny odpad 48,65 eur, a v roku 2011 zaplatil daň z nehnuteľnosti v sume 27,46 eur, za komunálny odpad 46,35 eur. ZSE Energia, a.s., vykonával platby v roku 2011, týkajúce sa rodinného domu, v ktorom býva odporkyňa. Za rok 2015 navrhovateľ preukázal, že zaplatil za komunálny odpad 15,- eur a za daň z nehnuteľnosti 10,70 eur.
Originálmi príjmových pokladničných dokladov, ktoré predložila odporkyňa, bolo súdu preukázané, že za rok 2013 zaplatila daň z nehnuteľnosti v sume 14,- eur, a za komunálny odpad 12,30 eur, za spotrebu elektrickej energie platí mesačne 27,22 eur, za plyn zálohovite ako aj rozhlas a RTVS mesačne 52,64 eur, za službu mobilnému operátorovi Orange Slovensko, a.s. platila 9,10 eur. Za rok 2015 platí zálohovite mesačné platby za odber plynu, rozhlasu a TV, elektriny spolu 88,64 eur, poplatok za mobilný telefón spoločnosti Orange Slovensko a.s. v sume 4,96 eur, za lieky v lekárni mesačne 6,52 eur, za komunálny odpad 15,- eur ročne a za daň z nehnuteľnosti ročne 10,70 eur.
Podaním správy ÚPSVaR, odbor služieb v zamestnanosti, zo dňa 07.02.2014, bolo súdu preukázané, že odporkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.10.2013 naďalej. Menovaná pravidelne osobne preukazuje aktívne hľadanie zamestnania, spolupracuje s Úradom práce pri sprostredkovaní zamestnania. Počas evidencie nepreukázala záujem o poskytnutie vzdelávania a prípravy pre trh práce. Dňa 29.07.2013, sa uskutočnila na Úrade práce v Šuranoch, skupinová aktivita pre uchádzačov o zamestnanie vedených v evidencii Úradu práce, ktorého sa zúčastnila aj odporkyňa. Uchádzači boli informovaní o právach a povinnostiach poberania dávok v hmotnej núdzi, ktoré im vyplývajú zo Zákona o pomoci v hmotnej núdzi v nadväznosti na Zákon o službách v zamestnanosti.
Kópiami poštových poukážok, príjmových pokladničných dokladov z čísla listu 15-17, navrhovateľ preukázal, aké má mesačné výdavky, súvisiace nielen s bývaním. Zmluvou o predaji motorového vozidla zo dňa 11.12.2013, bolo súdu preukázané, že navrhovateľ kúpil osobne motorové vozidlo od fyzickej osoby za kúpnu cenu 5.300,- eur, tak, že v hotovosti uhradil 3.000,- eur, a zostatok kúpnej ceny sa zaväzuje uhradiť v mesačných splátkach po 300,- eur. Zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 01.02.2014, bolo súdu preukázané, že navrhovateľ takúto zmluvu uzatvoril s prenajímateľom manželmi Ivanovými, predmetom ktorej je nájom bytu pozostávajúceho z 1 obytnej miestnosti, kuchyne a príslušenstva o výmere 37,35 m2, s tým, že zmluvné strany sa dohodli na mesačnom nájomnom vo výške 260,- eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.02.2014 do 31.01.2015.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave zo dňa 05.12.2013, bolo súdu preukázané, že navrhovateľ poberá invalidný dôchodok za rok 2013 vo výške 523,90 eur, za rok 2014 vo výške 531,70 eur a za rok 2015 vo výške 536,30 eur.
Potvrdením o odmene za zárobkovú činnosť, odporkyňa preukázala, že bola zamestnaná v spoločnosti EAGLE IRISH CASTLE PUB, s.r.o., so sídlom v Nových Zámkoch od 29.11.2013 do 20.12.2013, a za mesiac 11/2013 zarobila hrubú mzdu 8,- eur. K tomuto preukázala aj Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 27.11.2013.
Výpismi z osobného účtu navrhovateľa, ktoré predložila odporkyňa, preukázala, aké príjmy má navrhovateľ, a čo uhrádza zo svojho účtu.
Spisom tunajšieho súdu č. k. 7P/267/2011, bolo súdu preukázané, že odporkyňa vystupovala v tom konaní ako navrhovateľka a žiadala priznať príspevok na výživu rozvedenej manželky a o jej návrhu súd rozhodol rozsudkom zo dňa 14.11.2011, č. k. 7P/267/2011-42, tak, že zaviazal odporcu - v tomto konaní navrhovateľa prispievať bývalej manželke na výživu príspevkom rozvedenej manželke mesačne sumou 90,- eur, počnúc od 11.10.2011, s tým, že tento rozsudok je právoplatný v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, pod č. k. 25CoP/40/2012-87 a 25CoP/41/2012 zo dňa 05.09.2012, dňom 10.09.2012.
Spisom tunajšieho súdu č. k. 11Ps/11/2011, bolo súdu preukázané, že U.. Y. X., dcéra odporkyne, podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony na odporkyňu, svoju matku, s tým, že toto konanie bolo uznesením zo dňa 20.03.2012 zastavené, lebo navrhovateľka zobrala svoj návrh späť v celom rozsahu. V tomto konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. Líviou Katonovou, z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: farmácia, ktorá v tomto posudku, okrem iného uviedla, že odporkyňa trpí závislosťou na alkohole a začínajúcimi zmenami osobnosti a intelektu vplyvom závislosti na alkohole, kedy sa nejedná o prechodný stav. Odporkyňa akúkoľvek liečbu odmietala s tým, že znalkyňa uviedla, že vhodnou liečbou a následnou dlhodobou abstinenciou je možné predpokladať, že príde k zmierneniu uvedenej psychiatrickej choroby. Ďalej uviedla, že vzhľadom na závislosť na alkohole a jej dôsledky, odporkyňa nie je schopná sa správne starať o svoje psychické a telesné zdravie, nie
je schopná správne rozhodovať o nutnej alebo potrebnej liečbe, a nie je schopná správne nakladať s hnuteľným aj nehnuteľným majetkom presahujúcim sumu 100,- eur, kedy znalkyňa odporučila na uvedené schopnosti jej spôsobilosť odobrať.
Spisom tunajšieho súdu č. k. 12C/59/2011, bolo súdu preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom č. k. 12C/59/2011-34 zo dňa 23.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.09.2011, kde nie sú uvedené príčiny a dôvody rozvratu manželstva, pretože bol vykonaný procesný postup podľa § 157 ods. 3 O.S.P., keď sa účastníci konania po vyhlásení rozsudku vzdali práva na podanie odvolania, a v takýchto prípadoch súd uvedie v písomnom odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Navrhovateľ v tomto konaní považoval za príčiny rozvratu manželstva nadmerné požívanie alkoholických nápojov zo strany odporkyne, ktoré sa začali prejavovať už pred rokom 2009. Už počas trvania manželstva sa odporkyňa podrobila protialkoholickému liečeniu vo Veľkom Záluží, kde bola tri mesiace. Odporkyňa zase považovala za príčinu rozvratu ich manželstva neveru zo strany navrhovateľa, a že to bolo príčinou toho, že ona začala užívať alkoholické nápoje.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, ods. 1, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. ods. 2, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulí čas, spotrebované výživné sa nevracia. ods. 3, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 97 ods. 1, 2 a 3, O.S.P., ods. 1, odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom, ods. 2, vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie veci, ods. 3, na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.
Súd na základe doplneného dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho súdu sa vysporiadal s hlavným a zároveň jediným dôvodom návrhu navrhovateľa na zrušenie príspevku na výživu odporkyne, a to, že odporkyňa bola vyradená z príslušnej evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky dňa 29.7.2013 na vlastnú žiadosť, ktorá skutočnosť je podľa navrhovateľa dôvodom na vyhovenie jeho návrhu. Súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal tak, že si opätovne vyžiadal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, oddelenia služieb pre občana správu o tom, v ktorom období bola odporkyňa evidovaná v evidencii nezamestnaných v rokoch 2012 - 2014, kedy bola v roku 2012 vyradená z tejto evidencie, z akého dôvodu, kedy bola v roku 2013 opätovne zaradená do tejto evidencie s tým, že úrad práce odpovedal súdu správou zo dňa 17.3.2015 z čísla listu 123 a uviedol, že odporkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.10.2013, ktorá trvá aj do podania tejto správy a predchádzajúcu evidenciu mala vedenú tak, že od 15.4.2011 do 28.7.2013 bola vyradená z evidencie na vlastnú žiadosť. Toto potvrdenie samotného úradu práce nekorešponduje s ďalšími správami a potvrdeniami, ktoré sa v spise nachádzajú, a to s poukazom na potvrdenie zo dňa 1.10.2013 z čísla listu 34, keď úrad práce uviedol, že potvrdzuje, že odporkyňa je vedená v evidencii záujemcov o zamestnanie od 1.10.2013. Ďalšie potvrdenie resp. podanie správy z tohto istého úradu zo dňa 7.2.2014 z čísla listu 43 potvrdzuje, že odporkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.10.2013 naďalej. Tiež úrad práce uviedol, že dňa 29.7.2013 sa uskutočnila v zmysle § 42 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov skupinová aktivita pre uchádzačov o zamestnanie vedených v evidencii na ÚPSVaR Nové Zámky, pracovisko Šurany, ktorého sa zúčastnila aj odporkyňa. Ďalej bolo konštatované na tomto stretnutí uchádzačov, že podľa ustanovenia § 14 odsek 1 vyššie citovaného zákona vyplýva, že občan má právo na prístup k zamestnaniu využitiu služieb zameraných na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce. V prípade, že na základe osobne podanej písomnej žiadosti je zaradený do evidencii uchádzačov o zamestnanie, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti. Tak, ako má občan právo rozhodnúť sa o využití služieb a požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, má právo rozhodnúť sa aj o zotrvaní v evidencii príslušného úradu práce. Z tohto potvrdenia resp. podania správy nevyplýva skutočnosť, že odporkyňa bola vyradená z evidencie nezamestnaných na dobrovoľnú žiadosť, alebo že konkrétne na tomto skupinovom zasadnutí by sa vyjadrila v tom smere, že žiada o vyradenie z
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Návrh vo veci samej bol podaný na tunajšom súde dňa 19.8.2013, to znamená, že v tom období bola odporkyňa vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa tvrdenia úradu práce na vlastnú žiadosť, ale od 29.10.2013 bola zaradená opäť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, teda jedná sa o krátku dobu, kedy bola odporkyňa vyradená z evidencie na vlastnú žiadosť aj keď jednotlivé správy úradu práce dostatočným spôsobom nepreukazujú dôvodnosť, odkedy- dokedy bola odporkyňa vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a kedy bola vyradená z tejto evidencie, keď na jednotlivých správach úrad práce uvádza iné dátumy najmä s poukazom na správu z čísla listu 34, kde úrad práce uviedol, že od 1.10.2013 bola vedená v evidencii záujemcov o zamestnanie. V ostatných potvrdeniach udáva, že od 29.10.2013 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Táto skutočnosť však nemení na rozhodnutí súdu o tom, že sú tu dôvody na zamietnutie návrhu navrhovateľa o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, nakoľko od tej doby, či už od 1.10.2013 alebo od 29.10.2013 je stále odporkyňa vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jej jediným mesačným príjmom je dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberá od ÚPSVaR v sume 117,40 eur mesačne, ktorú poberá od 1.7.2015. Z tejto sumy preukázala odporkyňa, že platí zálohovité platby za plyn, elektrinu, rozhlas a TV na spoločne nevyporiadanej nehnuteľnosti z BSM v sume 88,64 eur, poplatok spoločnosti Orange Slovensko, a.s. v sume 4,96 eur a poplatok za lieky v lekárni mesačne v sume 6,52 eur. Na živobytie jej zostáva 17,28 eur a je odkázaná na výživné od navrhovateľa. Ďalším dôvodom, pre ktorý si nevie nájsť odporkyňa riadnu prácu a zamestnať sa, sú jej zdravotné dôvody, keď podľa lekárskej správy zo dňa 28.1.2014 všeobecnej lekárky MUDr. U. B. je odporkyňa dlhodobo liečená pre bolesti C a LS chrbtice, nevhodná práca je pre ňu taká, pri ktorej dochádza k zaťažovaniu chrbtice. Z týchto dôvodov súd nevzhliadol žiaden dôvod k tomu, aby zamietol návrh navrhovateľa o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Dôvod vyradenia z evidencie nezamestnaných odporkyňa nepreukázala, že v roku 2013 bola vyradená z dôvodu, že úrad práce by jej uviedol, aby sa kvôli štatistickým údajom a poklesu nezamestnanosti dala na vlastnú žiadosť z tejto evidencie vyradiť. Podľa tvrdenia odporkyne, že vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie na vlastnú žiadosť by bola učinila z dôvodu, že ju úrad práce priviedol do omylu sa nepreukázal. Jednoznačne však z podaných správ úradu práce vyplýva, že zo strany odporkyne išlo o krátkodobé vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie a následne jej evidencia trvá, či už od 1.10.2013 alebo od 29.10.2013, a preto sú tu dôvody, pre ktoré súd návrh navrhovateľa o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zo dňa 19.8.2013 zamietol. Tieto súd vzhliadol v dlhotrvajúcej nezamestnanosti odporkyne ako aj skutočnosti, že neuplynulo 5 rokov od právoplatnosti rozsudku, ktorým súd určil navrhovateľovi platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky. Čo sa týka skutočností, na ktoré odvolací súd poukázal vo svojom uznesení, že sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nevyporiadal s tým, ako platili účastníci konania mesačné náklady spojené s užívaním spoločne nevyporiadanej nehnuteľnosti z BSM v roku 2013 a 2014, súd toto doplnil následným dokazovaním, keď účastníci konania zhodne prehlásili, že v rokoch 2011 a 2012 platil všetky tieto náklady výlučne navrhovateľ aj za odporkyňu a od roku 2013, 2014 a 2015 tieto platia účastníci konania na polovicu. Tieto skutočnosti zároveň preukázali originálmi aj kópiami príjmových pokladničných dokladov, ktorými platia tieto platby a tieto nenamietali. Následne súd doplnil dokazovanie vo výroku napadnutého rozhodnutia, keď citoval presné číslo konania dopĺňacieho rozsudku v spojitosti s opravným uznesením ohľadom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7P/267/2011.
Čo sa týka majetkových pomerov účastníkov konania, jednoznačne bolo preukázané, že v čase rozhodovania vo veci určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky, odporkyňa poberala od 15.4.2011 dávku v nezamestnanosti od príslušného úradu práce mesačne sumou 272,- eur. Navrhovateľ v tom čase poberal invalidný dôchodok mesačne v sume 497,30 eur a plat ako zamestnanec v sume 681,55 eur, spolu mal príjem 1.178,85 eur. V tom čase tak ako súd vyššie uviedol, navrhovateľ platil všetky poplatky a náklady spojené s užívaním spoločnej nehnuteľnosti mesačne v sume 280,25 eur. Tieto skutočnosti boli preukázané zo spisu tunajšieho súdu 7P/267/2011.
V súčasnosti navrhovateľ naďalej poberá invalidný dôchodok vo výške 536,30 eur za rok 2015, v roku 2014 poberal vo výške 531,70 eur a v roku 2013 poberal vo výške 523,90 eur. Navrhovateľ je zamestnaný naďalej v Mestskom podniku služieb X. ako riaditeľ s priemerným čistým mesačným zárobkom za rok 2015 v sume 707,- eur, za rok 2014 v sume 694,55 eur a tak isto za rok 2013 v sume 694,55 eur, to znamená, že čistý mesačný príjem navrhovateľa je v súčasnosti 1.243,30 eur. Z tejto sumy platí navrhovateľ nájomné a ostatné úhrady spojené s užívaním predmetného bytu v sume 175,- eur, zálohovitú platbu za odber elektriny mesačne sumou 17,50 eur a zálohovitú platbu za
odber plynu mesačne spoločnosti SPP a.s. v sume 76,- eur. Pri prevzatí bytu do nájmu navrhovateľ zložil na účet prenajímateľa finančnú zábezpeku vo výške 6 mesačného nájomného t. j. 954,- eur. Po odpočítaní nákladov nájomného, odberu elektriny a plynu, zostáva navrhovateľovi 1.149,95 eur s tým, že navrhovateľ má ešte aj ďalšie výdavky, keď platí ročné poistné na spoločne nevyporiadané auto spoločnosti ČSOB poisťovňa a.s. sumu 73,52 eur, ďalej polovicu ročnej dane z nehnuteľnosti spoločne nevyporiadanej v sume 10,70 eur a za komunálny odpad ročne 15,- eur.
Naproti tomu odporkyňa má mesačný príjem dávku v hmotnej núdzi, ktorú poberá od ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Šurany v sume 117,40 eur od 1.7.2015. Z tejto sumy tak ako súd vyššie uviedol odporkyňa platí 88,64 eur zálohovité platby za plyn, elektrinu, rozhlas a TV, ďalej 4,96 eur poplatok za mobilný telefón spoločnosti Orange a 6,52 eur poplatky za lieky v lekárni a okrem toho polovicu tých istých nákladov, čo sa týka dani z nehnuteľnosti a komunálneho odpadu zo spoločne nevyporiadanej nehnuteľnosti ako navrhovateľ, pretože tieto platby realizujú na polovicu.
Z vyššie uvedených dôvodov súd jednoznačne dospel k takému záveru, že zmena pomerov ako na strane povinného, teda navrhovateľa, tak aj na strane oprávnenej, teda odporkyni, bola preukázaná. U navrhovateľa došlo k zvýšeniu mesačného príjmu oproti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o príspevku na výživu rozvedenej manželky o 64,45 eur a u odporkyni došlo k zníženiu mesačného príjmu o 154,60 eur. Okrem toho z výpisu z osobného účtu navrhovateľa bolo jednoznačne súdu preukázané, že za obdobie od 1.9.2013 do 31.3.2014 mal stav účtu od 8.572,28 eur do 3.610,67 eur a v decembri 2013 vykonal jednorazový výber v sume 4.000,- eur, naproti tomu odporkyňa nepreukázala v konaní žiadny výpis z účtu, iba rozhodnutia ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky o poberaní dávok v hmotnej núdzi s rôznymi sumami podľa jednotlivých období. Od podania návrhu navrhovateľ preukázal, že si zabezpečil nové bývanie vo forme nájomného bytu, pretože nemieni čakať na majetkové vyporiadanie s odporkyňou, ktorá nie je ochotná pristúpiť na žiadny kompromis. Okrem toho navrhovateľ preukázal, že vlastní svoje osobné motorové vozidlo, okrem spoločne nevyporiadaného motorového vozidla, za ktoré platí ročné poistné a preukázal, že má neporovnateľne vyšší mesačný príjem oproti odporkyni. Navrhovateľ má príjem 1.243,30 eur (536,30 eur dôchodok + 707,- eur čistý mesačný príjem ako zamestnanec) a odporkyňa má oproti tomu príjem iba dávku v hmotnej núdzi mesačne vo výške 117,40 eur. Odporkyňa v tomto konaní preukázala, že má problém nájsť si prácu a zamestnať sa, keď prácu si aktívne hľadá, čo bolo preukázané potvrdeniami príslušného ÚPSVaR odbor služieb zamestnanosti, stále pracovisko Šurany, ale lekárskymi správami preukázala, že má dlhodobé zdravotné problémy a je liečená na chrbticu a v súčasnosti hradí v jednej polovici režijné náklady spojené z tohto nízkeho príjmu s užívaním predmetnej nehnuteľnosti a ďalšie mesačné poplatky tak, ako to súd vyššie citoval.
Z vyššie uvedených dôvodov, vyvodiac zo všetkého tohto, čo súd zistil a čo mal preukázané, rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zo dňa 19.08.2013 na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zamietol ako nedôvodný, lebo navrhovateľ má nepomerne vyšší mesačný príjem oproti odporkyni, a preto bola preukázaná jednoznačná zmena pomerov podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia u oboch účastníkov konania, a však viac v prospech odporkyne, u ktorej bolo preukázané oveľa väčšie zníženie mesačného príjmu oproti pôvodne stanovenému rozhodnutiu tunajšieho súdu o príspevku na výživu rozvedenej manželky, pričom výška životného minima v súčasnosti predstavuje sumu 198,09 eur, a okrem toho súd pri rozhodovaní veci bral do úvahy aj tú možnosť, že odporkyňa napriek svojím zdravotným problémom a aj iným je schopná sa zamestnať, aktívne si prácu hľadá a sú u nej predpoklady, aby si ju našla. Nie je celkom odkázaná iba na príjem od navrhovateľa, a preto súd túto skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o protinávrhu odporkyne, a preto súd rozhodol tak, že čiastočne mu vyhovel a to tak, že zvýšil príspevok na výživu rozvedenej manželky zo sumy 90,- eur na 100,- eur, počnúc od 31.10.2013, teda od jeho podania, ktorý je povinný platiť navrhovateľ odporkyni vždy do 15. dňa, toho - ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne, čím vlastne zmenil rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch, pod sp. zn. 7P/267/2011-42 zo dňa 14.12.2011, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 25CoP/40/2012-87 a 25CoP/41/2012-87 zo dňa 05.09.2012. Z týchto dôvodov vlastne aj zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni. Keďže zvýšením príspevku na výživu rozvedenej manželky zo sumy 90,- eur mesačne na 100,- eur mesačne počnúc od 31.10.2013, došlo k zročnému príspevku za obdobie od 31.10.2013 do 9.12.2015 v sume 270,- eur (október, november, december 2013 - 30,- eur; 3 x po 10,- eur za každý mesiac, rok 2014
- 120,- eur, rok 2015 - 120,- eur), ktorý zročný príspevok povolil súd navrhovateľovi zaplatiť odporkyni
mesačnými splátkami po 50,- eur, spolu s bežným príspevkom na výživu rozvedenej manželky, pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Pod stratou výhody splátok znamená, že pokiaľ nezaplatí čo i len jednu splátku, stane sa zročnou celá zvyšná suma, ktorá podlieha exekúcii.
S poukazom na všetko vyššie uvedené a najmä s poukazom na doplnenie podľa uznesenia odvolacieho súdu mal súd za to, že dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie a doplnil dokazovanie tak, ako to nariadil odvolací súd a preukázal rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré rozhodol vo veci tak, ako rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že o nich rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.