Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-206-2015.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/206/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčák v občianskoprávnej veci žalobcu : Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Bardejovská 6, Košice, IČO : 31 701 914, zastúpeného JUDr. Peter Frajt, advokát. s.r.o., Garbiarska 5, Košice, IČO : 47 240 369, proti žalovanému : G.. U. O., nar. XX.X.XXXX, W. X. XX, O., v konaní o zaplatenie 55,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11. februára 2015, č.k. 18C/248/2014-79 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 55,55 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % z dlžnej sumy ročne od 3.10.2012 až do zaplatenia, a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur v prospech zástupcu žalobcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a v zostávajúcom rozsahu žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 55,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 3.10. 2012 titulom nároku na zaplatenie cestovného vo výške 0,55 eur a prirážky k cestovnému vo výške 100-násobku základného cestovného 55,- eur s odôvodnením, že žalovaný dňa 2.10.2012 na linke električky č. 3 sa nevedel preukázať pri cestovnej kontrole platným cestovným dokladom, pretože predložil cestovný lístok nižšej hodnoty v cene 0,25 eur, aj keď nárok na zľavnené cestovné nepreukázal. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že mal nárok na zľavnené cestovné, pretože je invalidným dôchodcom s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, ktorú skutočnosť preukazoval kópiou rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.4.2010, na základe čoho mal za to, že mu prináležalo právo na cestovanie v hodnote zľavneného cestovného 0,25 eur.
Súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 760 Občianskeho zákonníka, ďalej z ustanovení § 2, § 6, § 8 a § 9 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, Prepravného poriadku žalobcu účinného od 1.6.2011 a platného v čase kontroly žalovaného, Tarify schválenej Mestským zastupiteľstvom v Košiciach platnej od 1.1.2009, ktorá platila aj v čase vykonania kontroly žalovaného. Konštatoval, že Tarifa žalobcu ako aj jeho Prepravný poriadok boli vydané v súlade so zmocnením vyplývajúcim z Občianskeho zákonníka a zákona č. 514/2009 Z.z. a schválené obecným zastupiteľstvom obce, na území ktorej žalobca vykonáva prepravu osôb. Žalovaný na účely preukazovania zľavy na cestovné
predložil prepravnej kontrole listinu vyhotovenú v kópii, a to rozhodnutie Sociálnej poisťovne - Ústredie zo dňa 30.4.2010 o priznaní invalidného dôchodku od 2.9.2008, na základe ktorého bol žalovaný za invalidného uznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Kópia rozhodnutia však nie je verejnou listinou, ktorou by sa osvedčovali skutočnosti v nej uvedené, a nespĺňa podmienky, na preukázanie nároku na zľavnené cestovné podľa Prepravného poriadku a Tarify žalobcu. Uzavrel, že žalovaný v čase prepravnej kontroly nedisponoval takým dokladom, ktorý by ho oprávňoval na prepravu za zľavnené cestovné. Z uvedeného dôvodu nárok žalobcu uplatnený v konaní považoval preto za zákonný a dôvodný.
Žalovaný bol povinný uhradiť cestovné a prirážku k cestovnému v čase prepravnej kontroly dňa 2.10.2012, teda od 3.10.2012 je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka žalobca má popri plnení tiež nárok na úroky z omeškania vo výške upravenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 vo výške 8,75 % ročne.
O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadol na skutočnosť, že žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 502,- eur, z ktorého sú mu vykonávané exekučné zrážky v rozsahu cca 134,- eur, z ktorého dôvodu mu bolo v konaní tiež priznané oslobodenie od úhrady súdnych poplatkov. Za takýchto okolností považoval za zodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu pomerov, ak žalovaný bude povinný len na náhradu nevyhnutných trov súdneho konania, spočívajúcich v trovách zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, čo odráža aj mieru procesnej zodpovednosti žalovaného za vedenie súdneho sporu. Nepriznanie náhrady trov žalobcovi v rozsahu 50,- eur nemôže žiadnym podstatným spôsobom zasiahnuť do jeho hospodárenia, ale je spôsobilým nepriaznivo ovplyvniť sociálne pomery žalovaného.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny. Namietal, že nepredložil len „nejaký papier“, ale originál rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým preukazoval, že je invalidným dôchodcom. Tiež namietal, že zdôvodnenie porušenia prepravných predpisov považuje za vytrhnuté z kontextu.
Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.12.2015 o 12.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 26.11.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu (§ 156 ods. 1 a 3 za použitia § 211 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalovaný dňa 2.10.2012 na linke električky č. 3 sa nevedel preukázať pri cestovnej kontrole platným cestovným dokladom, pretože predložil cestovný lístok nižšej hodnoty, aj keď nárok na zľavnené cestovné nepreukázal, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť cestovné, spolu s úhradou pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom s príslušenstvom.
Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu veci, preto odvolací súd na uvedené skutkové zistenia a použité právne normy súdom prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Iba na doplnenie dôvodov a k odvolacím námietkam dodáva:
Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave je uzatváraná konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nastúpení do príslušného dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy spočíva vo forme úhrady ceny za prepravu, ktorá môže byť paušálne zálohovaná alebo priama (platba vodičovi, alebo určený spôsob znehodnotenia vopred zakúpeného lístka pri nástupe do vozidla). Tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku, konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby. Mlčky pristupuje i na ďalšie, všeobecne známe vedľajšie ujednania zmluvy, a síce mať pri sebe platný cestovný lístok a na výzvu ho predložiť ku kontrole a ak cestuje za zľavnené cestovné,
preukázať nárok na zľavnené cestovné spôsobilým dokladom. Dopravca poskytuje dopravné služby podľa všeobecných prepravných podmienok (Prepravný poriadok), ktorý okrem iného obsahuje tarifu cestovného vo verejnej osobnej doprave. Tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby, najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat, motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.
Sankcia, ktorú môže poverená osoba dopravcu uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom (zľavneným cestovným lístkom s preukázaním nároku na zľavnené cestovné), je svojou povahou zmluvnou sankciou za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytované služby. Tým je zabezpečené, že cestujúci, ktorý sa rozhodne cestovať verejnou dopravou, a teda uzavrieť s dopravcom zmluvu o preprave, je predbežne oboznámený s ich podmienkami. Nastúpením do dopravného prostriedku je zmluva uzavretá s tým, že cestujúci pristúpil na podmienky dopravcu, včítane výšky a spôsobu uloženej prirážky k cestovnému v prípade, ak nedodrží podmienky vyplývajúce z uzavretej zmluvy.
Tvrdenie žalovaného, že mu nárok na zľavnené cestovné prináleží už tým, že je invalidným dôchodcom s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % neobstojí, pretože Prepravný poriadok a Tarifa žalobcu jednoznačným spôsob upravujú spôsob preukazovania nároku na zľavnené cestovné v prípade invalidných dôchodcov (BČK alebo kmeňovým listom dôchodcu vydaným žalobcom). Keďže žalovaný v čase prepravnej kontroly nedisponoval takým dokladom, ktorý by ho oprávňoval na prepravu za zľavnené cestovné, je povinný žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu spolu s jej príslušenstvom, predstavujúcim uplatnený úrok z omeškania.
Z týchto podstatných dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako aj súvisiaci výrok o trovách konania podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, lebo v odvolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.