Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-37-2022.pdf
PDF · 77.74 KB
Case nature
Subarea
5S/37/2022
Uznesenie
Krajský súd v N. v právnej žalobcu: V. P., s. r. o., so sídlom C. dvor XXX, XXX XX B., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s. r. o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 821 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: 11811/2021-640, č. záznamu: 27610/2021 zo dňa 26.11.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.02.2022 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 15.02.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: 11811/2021-640, č. záznamu: 27610/2021 zo dňa 26.11.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/2061/23108/2016 zo dňa 06.07.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodla o neschválení poskytnutia podpôr formou jednotnej platby na plochu a o súčasnom uložení dodatočnej sankcie v sume 46.479,71 eura podľa ust. § 14 ods. 6 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 342/2014 Z. z.“) v spojení s ust. čl. 19a ods. 1 a ods. 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie v platnom znení (ďalej len „nariadenie EÚ č. 640/2014“), formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (ďalej len „platba za ekologizáciu“) podľa ust. § 14 ods. 6 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. v spojení s ust. čl. 23 ods. 1 písm. a), ust. čl. 24 a ust. čl. 26 nariadenia Komisie č. 640/2014 a formou doplnkovej vnútroštátnej platby na plochu (ďalej len „platba DPP“) podľa ust. 6 ods. 2 nariadenia vlády č. 152/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 152/2013 Z. z.“) v spojení s ust. čl. 19 ods. 1 nariadenia Komisie č. 640/2014.
2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to uložením dodatočnej sankcie v sume 46.479,71 eura žalobcovi hrozí závažná ujma, resp. finančná škoda tým, že voči žalobcovi môže byť v rámci výkonu rozhodnutia vedená exekúcia, ktorou môžu byť postihnuté aj hnuteľné a nehnuteľné veci v majetku
žalobcu a hrozí aj ekonomická likvidácia žalobcu. Priznanie odkladného účinku podľa názoru žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom.
3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 12.09.2022 a predložil správnemu súdu administratívne spisy. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemá oporu v ustanovení § 185 správneho súdneho poriadku, pretože samotné naplnenie dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nepostačuje. Zákon súčasne ustanovuje podmienku, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. Má za to, že výkon napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nemá za následok namietanú finančnú ujmu. Uložená dodatočná sankcia sa uplatňuje (započítava) na prípadné poskytnuté podpory, na ktoré by mal žiadateľ nárok podaním jednotnej žiadosti, v priebehu troch kalendárnych rokov nasledujúcich po roku 2016. Ak nebude možné v súlade s platnou legislatívou dodatočné sankcie uplatniť v plnej miere v priebehu troch kalendárnych rokov nasledujúcich po kalendárnom roku zistenia, nevyrovnaný zostatok zanikne.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú
škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy, resp. finančnej škody, ktorú však neosvedčil žiadnymi dokladmi. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu a aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, že uložená dodatočná sankcia sa započítava na prípadné poskytnuté podpory, na ktoré by mal žiadateľ nárok podaním jednotnej žiadosti, v priebehu troch kalendárnych rokov nasledujúcich po roku 2016 a prípadný nevyrovnaný zostatok po uplynutí troch rokov zanikne, nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej finančnej škody okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil ani svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie svojej celkovej majetkovej situácie súdom, a teda ani na posúdenie tvrdenej hrozby závažnej finančnej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej finančnej škody by bolo možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Len výška uloženej dodatočnej sankcie sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej finančnej škody na strane žalobcu. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok nijakým spôsobom neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil.
13. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).