Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-45-2014.pdf
PDF · 147.64 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/45/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Pribinova 25, P.O.BOX 41, Bratislava, proti odporkyni: H. Š.F., X.. X.XX.XXXX, L. J. X. XXXX/XX, L. F., zastúpená advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Y. S. J. R., S. B., R. R. Š. X.. X, L., A.: XX XXX XXX, B. C.: E.. J. J., R. R. B. XX, L., o zaplatenie sumy 900,20 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 63,51 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 63,51 eur od 22.3.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 29,30 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporkyne.
IV. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 102,48 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14.11.2013, doručeným súdu dňa 7.2.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 900,20 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 32,15 eur od 17.2.2011 do 7.4.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.3.2011 do 7.4.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.4.2011 do 9.5.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.5.2011 do 9.6.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.6.2011 do 7.7.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.7.2011 do 9.8.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.8.2011 do 8.9.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.11.2011 do 8.12.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 32,15 eur od 17.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 32,15 eur od 17.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 32,15 eur od 17.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 771,60 eur od 22.3.2012 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 600 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 600 eur, len 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 900,20 eur do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 14.11.2013, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.
8100031322 zo dňa 3.8.2010, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. verzia platná 1.7.2010, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 3.8.2010, Kartou klienta č. zmluvy 8100031322, oznámením o zosplatnení zo dňa 28.2.2012, fotokópiou doručenky, pokusom o zmier zo dňa 28.8.2012, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zo dňa 5.3.2015, vyjadrením odporkyne zo dňa 28.5.2015, údajmi zo stránky www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> o priemernej úrokovej miere z úverov bánk pri spotrebiteľskom úvere, ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril dňa 3.8.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100031322, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 600 eur, ktorý úver spolu s úrokom sa odporkyňa zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 32,15 eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti odporkyne sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli na jednorazovom odklade splátky č. 13 pôžičky a túto sa odporkyňa zaviazala splatiť ako splátku č. 43. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 6, napokon zaplatila len sumu 450,10 eur. Pretože bola odporkyňa v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo jej doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka bolo odporkyni doručené dňa 5.3.2012. V súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu sankcie straty výhody splátok dňa 21.3.2012, kedy bola odporkyňa povinná uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková suma dlhu odporkyne voči navrhovateľovi predstavuje súčet neuhradených splátok úveru, t. j. sumu 900,20 eur. Pretože sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením svojich povinností, navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065 % denne z jednotlivých súm za dané obdobia. Navrhovateľ si zároveň zo sumy omeškaných splátok uplatňuje aj úrok z omeškania tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa z. č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Navrhovateľ si preto uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania vo výške 3,275 % ročne so súm omeškaných splátok za dané obdobia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie odporcu so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 600 eur, navrhovateľ odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 900,20 eur do zaplatenia. Pretože zo strany odporkyne napriek opakovaným výzvam a upomienkam nedošlo k splneniu jej záväzkov, navrhovateľ žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel.
Vedľajší účastník na strane odporkyne, vstúpil do konania svojím oznámením o vstupe dňa 30.12.2014. Navrhovateľ podal námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd uznesením č. k., 22C/45/2014-36 zo dňa 27.7.2015 rozhodol, že vedľajšie účastníctvo združenia Y. S. J. R. je prípustné. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2015.
Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2015 uviedol, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 3.8.2010 je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 ods. 1,2,3 a 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. d) a § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukazoval na proces kontraktácie Zmluvy o revolvingovom úvere a skutočnosť, že možno mať pochybnosti o vzniku Zmluvy vzhľadom na neurčitosť návrhu resp. akceptácie. Odporkyňa podala žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorú navrhovateľ schválil. Až schválením žiadosti predkladá navrhovateľ návrh na uzavretie zmluvy s odporkyňou. Toto sa však nestalo, navrhovateľ odovzdal podpísanú žiadosť/ zmluvu odporkyni po tom, čo ju schválila bez ďalšieho, pričom mala nasledovať druhá fáza akceptácie návrhu odporkyňou. To z dôvodu, že návrh podával navrhovateľ, ale najmä z dôvodu, že pôvodná žiadosť odporkyne bola vyplnená bez bodu 6. žiadosti. Žiadosť/
Zmluva trpí vnútorným obsahovým rozporom návrhu a akceptácie, a to rozporom v bode 5 a 6 ohľadom predpokladanej RPMN úveru za úver, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Je zrejmé, že návrh odporkyne nebol akceptovaný obsahovo rovnakým úkonom. Tým nemohlo dôjsť k akceptácii návrhu navrhovateľom, ale len k novému návrhu na uzavretie zmluvy. Tento nový návrh však nikdy nebol akceptovaný odporkyňou. Zmluva nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy. Odporkyňa preto mala povinnosť iba vrátiť poskytnuté prostriedky odo dňa nasledujúceho po poskytnutí finančných prostriedkov, teda v auguste 2010. Od tohto momentu plynie aj premlčacia doba. Ak navrhovateľ vymáha plnenie zo zmluvy, ktorá nevznikla, posudzovalo by sa plnenie vymáhané navrhovateľom ako vrátenie plnenia bez právneho dôvodu, preto si nemôže uplatňovať v tomto konaní ani úroky, ani poplatky za poskytnutie finančných prostriedkov, preto by mu odporkyňa bola povinná vrátiť len istinu vo výške 513,61 eur spolu s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po poskytnutí tejto sumy. Vedľajší účastník preto vzniesol námietku premlčania celého uplatneného práva. Navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky v sume 531,61 eur v období 8/2010, návrh vo veci samej podal až dňa 7.2.2014, teda po uplynutí objektívnej trojročnej, ako aj subjektívnej dvojročnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade, že by sa súd nestotožnil s týmto právnym záverom, vedľajší účastník uviedol, že navrhovateľ má nárok na zaplatenie istiny úveru, ale bez poplatkov a úrokov za poskytnutie úveru. Všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria prílohu k zmluve. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným poplatkom taký dopad, že úroky z úveru a ostatné poplatky obsiahnuté v obchodných podmienkach sa nestávajú súčasťou zmluvy. Obsah zmluvy v zmysle dodatkov a jej niektoré podmienky sa javia neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda neplatnými ex tunc. Spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsah zmluvy nebol individuálne dojednaný, nakoľko spotrebiteľ nemohol pred podpisom ovplyvniť jej obsah. Odporkyňa teda mohla iba podpísať, resp. nepodpísať zmluvu, ktorej súčasťou je aj dojednanie o úrokoch, poplatkoch a iné. Odporkyňa ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatila požičanú istinu úveru a preto je plnenie uplatnené navrhovateľom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník poukazoval na to, že výška ročnej úrokovej sadzby revolvingu prevyšuje 30 %. Takáto dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, svojou povahou ide o úžeru. Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Navrhovateľovi by tak vzniklo právo iba na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých odporkyni, pretože odporkyňa vrátila navrhovateľovi sumu 450,10 eur, zanikla povinnosť odporkyne vrátiť finančné prostriedky v tejto výške, pričom ostala iba povinnosť vrátiť rozdiel medzi 531,61 eur a 450,10 eur, t. j. 63,51 eur, keďže v časti 450,10 eur si odporkyňa splnila svoj záväzok. Navrhovateľ si uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne z neuhradenej výšky istiny. Zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda neplatnou ex tunc. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná, výška zmluvnej pokuty by v prípade omeškania s platením splátok bola ročne až vo výške 23,75 %, preto je neprimerane vysoká. Ustanovenie o zmluvnej pokute je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Vedľajší účastník na strane odporkyne preto navrhoval, aby súd ustanovenie o zmluvnej pokute vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vedľajší účastník na strane odporkyne navrhoval, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia.
V priebehu konania prevzal právne zastúpenie odporkyne, právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to dňa 28.5.2015. Dňa 29.5.2015 bolo súdu doručené jeho písomné vyjadrenie, ktoré bolo obsahovo zhodné s vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 5.3.2015.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 900,20 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne z jednotlivých súm a za obdobia vymedzené navrhovateľom v návrhu zo dňa 14.11.2013.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (t. j. ku dňu 3.8.2010), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 OBZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (okrem iného, pozn.) tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 8 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je iba čiastočne dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 3.8.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100031322, s obsahom uvedeným v bode 5. Zmluvy, na ktorom sa zhodli navrhovateľ i odporkyňa. Na základe tejto Zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni revolvingový úver vo výške 600 eur, z ktorého odporkyňa čerpala 513,61 eur, pričom úrok bol dohodnutý vo výške 70,02 % ročne. Odporkyňa sa zaviazala splatiť uvedený úver s príslušenstvom v 42 mesačných splátkach vo výške 32,15 eur. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 70,02 % a priemerná RPMN predstavovala 51,49 %. Odporkyňa zaplatila navrhovateľovi z poskytnutého revolvingového úveru sumu 450,10 eur, pričom sa s plnením mesačných splátok dostala do omeškania. Oznámením o zosplatnení zo dňa 28.2.2012 upozornil navrhovateľ odporkyňu na možnosť zosplatnenia dlhu. Toto oznámenie odporkyňa prevzala dňa 5.3.2012. Pokusom o zmier oznámil navrhovateľ odporkyni, že došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok dňa 21.3.2012.
Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 OZ, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení. V zmluve sa uvádza len výška splátky 32,15 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úkony a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto je v časti 5. uvedená iba ako predpokladaná. Presná výška RPMN je uvedená až v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvedené schválenie však odporkyňa neprijala písomnou formou, preto ho nemožno považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov považoval súd údaj o RPMN za v zmluve neuvedený. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úverov, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol navrhovateľom uvedený až v listine pod názvom Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 3.8.2010, ktoré oznámenie však odporkyňa neprijala písomnou formou, a preto ho nemožno považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľom odporkyni sa považuje v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani poplatku/odplaty za odklad splatnosti splátok revolvingu, ale len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré odporkyňa z úveru čerpala. Keďže odporkyňa zaplatila z poskytnutého (vyplateného) úveru vo výške 513,61 eur sumu 450,10 eur, navrhovateľ má nárok na zaplatenie rozdielu, t. j. zvyšnej časti poskytnutých prostriedkov v sume 63,51 eur (t. j. 513,61 eur -450,10 eur). Vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa na zaplatenie požadovanej istiny zamietol.
V danom prípade námietka premlčania vznesená odporkyňou a vedľajším účastníkom na strane odporkyne nebola dôvodná, nakoľko súd mal za to, že Zmluva o revolvingovom úvere bola medzi účastníkmi platne uzavretá v znení jej bodu 5., ( t. j. bez obsahu uvedeného v bode 6. zmluvy, ktorý
odporkyňa neprijala). K zosplatneniu úveru došlo dňa 21.3.2012, preto všeobecná trojročná premlčacia doba (§ 101 OZ) pre uplatnenie nároku na súde v čase podania návrhu na súd dňa 7.2.2014 ešte neuplynula.
Pre úplnosť súd dodáva, že zameral pozornosť aj na súlad dohodnutej výšky zmluvných úrokov s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v auguste r. 2010 priemerná úroková miera z úverov bánk pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti od 1 roka do 5 rokov bola 12,58 % a pri nových obchodoch (t. j. pri nových úverových zmluvách) bola v tomto období 11,76 % (zdroj: www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>). S poukazom na uvedené skutkové zistenie súd dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 70,02 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podstatným spôsobom, viac ako päťnásobne prevyšuje úrokovú mieru, pri ktorej banky poskytovali spotrebiteľské úvery za rovnakých podmienok v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012 vyslovil názor, že neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci zákon výslovne najvyššiu prípustnú výšku úrokov z úveru neupravuje, neznamená to, že výška úrokov je ponechaná len na dohodu strán a neexistujú žiadne jej obmedzenia. Pri dohode o úrokoch z úveru tiež platí ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky pri zmluvách o úvere (a zvlášť pri spotrebiteľských) sú považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám zmluvách, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené je treba zvlášť posudzovať pri spotrebiteľských úveroch, keď spotrebiteľ je prevažne odkázaný na poskytnutie úveru vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, pričom predkladané zmluvy majú charakter formulára (ako to bolo aj v tomto prípade), sú dodávateľom vopred pripravené, pričom spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť.
Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v Zmluve o revolvingovom úvere vo výške 70,02 %, je preto vzhľadom na priemernú úrokovú mieru z úverov bánk pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti od 1 roka do 5 rokov k 8/2010 vo výške 12,58 %, potrebné kvalifikovať ako rozporný s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto je Zmluva v časti dohodnutého úroku neplatná, pričom ide o absolútnu neplatnosť. Z absolútne neplatného právneho úkonu (v konkrétnej veci zmluvné dojednanie, ktorým sa odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi úroky za poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 70,02 % ročne) nemôže vzniknúť navrhovateľovi žiadne právo a odporkyni zodpovedajúca povinnosť.
Navrhovateľ si uplatňoval tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 22.3.2012, keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa 21.3.2012, a preto má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, odo dňa 22.3.2012. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka navrhovateľa len na zaplatenie sumy 63,51 eur, bolo možné priznať navrhovateľovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Odporkyňa sa dostala do omeškania dňa 22.3.2012, keď výška základnej úrokovej sadzby ECB k uvedenému dňu bola 1 %. Navrhovateľ tak má popri dlžnej istine i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % (8,00 % + 1,00 %) ročne z dlžnej sumy 63,51 eur odo dňa omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu t. j. odo dňa 22.3.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.
Ďalej predmetom sporu zostala požiadavka navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si navrhovateľ uplatnil podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065% denne zo sumy zo sumy 32,15 eur od 17.2.2011 do 7.4.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.3.2011 do 7.4.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.4.2011 do 9.5.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.5.2011 do 9.6.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.6.2011 do 7.7.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.7.2011 do 9.8.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.8.2011 do 8.9.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.11.2011 do 8.12.2011, zo sumy 32,15 eur od 17.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 32,15 eur od 17.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 32,15 eur od 17.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 32,15 eur od 17.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 771,60 eur od 22.3.2012 do zaplatenia.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že odporkyňa si nesplnila povinnosť riadne a včas splácať jednotlivé splátky úveru, keď z bodu 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100031322 zo dňa 3.8.2010 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).
Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. i o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi.
Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v tomto prípade považoval súd za neopodstatnený. Medzi účastníkmi totiž k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty nedošlo. V danom prípade Zmluva o revolvingovom úvere urobila svojou súčasťou Zmluvné dojednania formou odkazu na ne. Tieto obsahujú v článku 14 ods. 14.1 ustanovenie o zmluvnej pokute. Zmluvné dojednania sú napísané veľmi malým a hustým písmom, dojednanie o zmluvnej pokute nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení. Zmluvné podmienky sa pritom mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky uvedenej na konci zmluvy. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je uvedená menším písmom ako zmluvné podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, nakoľko spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom stačí hrozba tohto rizika, že menším písmom je písaný text, ktorý nemá veľký význam a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo súčasťou zmluvy, a preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvných podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Funkcia zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 40 ods. 1 OZ, a preto súd návrh v časti zmluvnej pokuty zamietol.
Navyše takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí ani v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Formulár Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. verzia platná 1.7.2010, tvoriace neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100031322 zo dňa 3.8.2010, bol navrhovateľom evidentne vyhotovený vopred, odporkyňa zmluvu o revolvingovom úvere podpísala bez možnosti ovplyvniť text tohto formulára, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok odporkyne ako spotrebiteľa, v prípade porušenia jeho povinností podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% z dlžnej sumy za každý deň omeškania do zaplatenia. Odporkyňa ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah Zmluvných dojednaní tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere vrátane dojednania o zmluvnej pokute, mohla iba uvedenú Zmluvu spolu so Zmluvnými dojednaniami odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania o zmluvnej pokute, a preto predmetné dojednanie
o zmluvnej pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia povinností navrhovateľa ako veriteľa nie je v Zmluvných dojednaniach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom vôbec dojednaný prípadný nárok odporkyne ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľom ako veriteľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade nebola individuálne dojednaná a len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše predmetná sankcia je neprimerane vysoká, keďže vyžaduje od odporkyne v prípade omeškania s úhradou splátok úveru alebo jej časti zaplatiť sumu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, to je celkom 23,729 % ročne, ktorá výška zmluvnej pokuty, je aj vzhľadom na obvyklú výšku úrokov v danom období, ako bolo uvedené vyššie (cca 12,58 % ročne) ako sankcia neprimerane vysoká. Ustanovenie o zmluvnej pokute v Zmluvných dojednaniach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Predmetná zmluvná pokuta pritom už bola viacerými právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov SR judikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda ju nie je možné uplatňovať.
Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporkyni povinnosť plniť, a preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty považoval za nedôvodný a zamietol ho.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok navrhovateľa za dôvodný iba v časti o zaplatenie sumy 63,51 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 63,51 eur od 22.3.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti (požadovanej istiny, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty), súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a v konaní prevažne úspešnejšej odporkyni priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 900,20 eur, bol úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 63,51 eur s príslušenstvom a v časti konania o zaplatenie sumy 836,69 eur s príslušenstvom bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech navrhovateľa v rozsahu 7,06 % (63,51 eur : 900,20 eur x 100) a hrubý úspech odporkyne v rozsahu 92,94 % (100 % - 7,06 %) a tým daný prevažný čistý úspech odporkyne v rozsahu 85,88 % (92,94 % - 7,06%), čo v konečnom dôsledku znamená právo odporkyne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. V priebehu konania prevzal dňa 28.5.2015 právne zastúpenie odporkyne JUDr. Patrik Podhorský, ktorý je rovnako právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Pri plnom úspechu odporkyne by jej prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 34,12 eur, a to za 1 úkon právnej služby á 51,45 eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 28.5.2015 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení), ktorý úkon právnej služby však súd znížil o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., nakoľko išlo o spoločný úkon pri zastupovaní dvoch osôb (odporkyňa a vedľajší účastník), t. j. odporkyni súd priznal za tento úkon sumu 25,73 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.). Súd pri určení tarifnej hodnoty veci vychádzal z návrhu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia, ktorý za tarifnú hodnotu veci považoval len nárok na zaplatenie istiny v sume 900,20 eur. Súd odporkyni nepriznal náhradu za jeho právnym zástupcom uplatnený úkon právnej pomoci - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28.5.2015, nakoľko toto vyjadrenie je obsahovo totožné s vyjadrením, ktoré podával právny zástupca za vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Tento úkon právnej služby bol teda neúčelný. Celkom tak trovy právneho zastúpenia odporkyne predstavujú sumu 34,12 eur (25,73 eur+ 8,39 eur). Vzhľadom na čiastočný úspech odporkyne v rozsahu 85,88 % priznal súd odporkyni právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 29,30 eur (85,88 % z 34,12 eur). S poukazom na ustanovenie 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania odporkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporkyne podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka, právo na náhradu trov konania vzniklo v zmysle vyššie uvedeného aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešnejšej odporkyne. Súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 18.12.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení) po 51,45 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), za písomné
vyjadrenie zo dňa 5.3.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) po 51,45 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), celkom tak trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú 119,33 eur. Vzhľadom na čiastočný úspech odporkyne v rozsahu 85,88 % priznal súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 102,48 eur (85,88 % z 119,33 eur). Súd pri určení tarifnej hodnoty veci vychádzal z návrhu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia, ktorý za tarifnú hodnotu veci považoval len nárok na zaplatenie istiny v sume 900,20 eur. S poukazom na ustanovenie 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že pomoc vedľajšieho účastníka odporkyni v spore bola účelná, keď vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2015 poukázal na všetky nedostatky Zmluvy o revolvingovom úvere, jeho obrana odporkyne v spore bola účinná. Zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne advokátom bolo rovnako účelné, jeho písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 5.3.2015 bolo konkrétne, vzťahujúce sa na daný prípad.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 24 veta prvá O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, S. B. Y. S. J. R. má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom ust. § 24 O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 7 Cdo 93/2012, zo dňa 19. júla 2012 uviedol, že názor, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, alebo má aj vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania. V predmetnej veci súd návrh navrhovateľa zamietol aj vzhľadom na právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pretože bola odporkyňa v konaní úspešnejšia ako navrhovateľ, súd navrhovateľa v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.