Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-96-2013.pdf
PDF · 113.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/96/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľky: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. X, XXX XX N., v zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 238 232, so sídlom: Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: T. O., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v Q. D. S. R., S. W. XX, XXX XX R., o náhradu škody vo výške 15.995,20 Eur, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 15.038,40 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.06.2013, doplneným podaním doručeným súdu dňa 31.07.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu na splnenie povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 500 Eur ako náhradu škody spôsobenej odporcom na hnuteľných veciach a sumu 7 690 Eur titulom náhrady škody spôsobenej odporcom za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Návrh bol odôvodnený čo do požadovanej náhrady za škodu na hnuteľných veciach tým, že účastníci konania boli od augusta 2009 priateľmi, pričom navrhovateľka sa po dvoch mesiacoch známosti rozhodla od odporcu odísť, a to vzhľadom na jeho komplikovanú povahu, ktorá sa prejavovala nepredvídateľnými zmenami nálad sprevádzaných agresívnymi výbuchmi hnevu. V októbri 2009 navrhovateľka apelovala na odporcu, aby jej vrátil oblečenie, ktoré si u neho nechala, na čo odporca reagoval vrátením roztrhaných a rozrezaných vecí. Išlo o dámsky kostým, dva páry kožených lodičiek, dámske pyžamo, všetko v celkovej hodnote 500,- Eur.
Navrhovateľka na tejto časti návrhu nezotrvala, na základe čiastočného späťvzatia návrhu a súhlasu odporcu, súd Uznesením č.k. 49C 96/2013-138 zo dňa 12.06.2015, právoplatným dňa 08.07.2015 konanie v časti náhrady škody v sume 500 Eur zastavil.
K dôvodom požadovanej náhrady škody od odporcu za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľka v návrhu uviedla, že po skončení vzťahu s odporcom, po následnom psychickom terore vyústil konflikt s odporcom dňa XX.X.XXXX, kedy odporca fyzicky napadol navrhovateľku na pracovisku tak, že útokom jej spôsobil ľahký otras mozgu, viacpočetné podliatiny centrálnej časti tváre, pomliaždenie a odreniny krku, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenia hrudníka, čo si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, celkovo spolu 103 dní. Odporca za napadnutie navrhovateľky
zo dňa XX.X.XXXX a za ďalšie vyhrážania smerujúce k ublíženiu na zdraví a jej fyzickej likvidácie bol rozsudkom P. súdu N. L., sp. zn. XXT XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania a zločinu ublíženia na zdraví, za čo mu bol uložený úhrnný, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri a pol roka.
V návrhu zdôraznila, že uvedený fyzický útok a celkové predchádzajúce správanie odporcu sa odzrkadlilo aj na psychickom zdraví, utrpela postraumatickú stresovú poruchu, ktorá neskôr vyústila do depresívneho syndrómu. Navrhovateľka má strach z ľudí, trpí úzkosťou, napätím, neschopnosťou zvládať záťažové situácie, poruchami sústredenia, pocitmi zhoršovania pamäti a neodôvodniteľným strachom z nezistených situácií. Trpí bolesťami hlavy, únavou, nespavosťou a búšením srdca. Do dnešného dňa je nútená užívať psychofarmatiká a jej psychický stav sa nezlepšuje.
Navrhovateľkou uplatňovaný nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia pozostával zo sumy 7 690 €, ktorá vychádzala z bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku MUDr. W. O. - súdnej znalkyne v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, tá v bodovom zhodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia stanovila počet bodov 500, čo pri hodnote bodu pripadajúcom na rok 2011 v sume 15,38 Eur predstavuje sumu 7 690 Eur.
Odporca v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil, čo do nároku na náhradu škody na hnuteľných veciach uviedol, že pred svedkyňou navrhovateľke vrátil obuv, k ostatných veciam poukázal na to, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala disponovanie takýmito vecami. Odborné vyjadrenie k výške škody na hnuteľných veciach zo 16.03.2011 považoval za irelevantné, nakoľko podľa neho nemá charakter znaleckého posudku ani nebolo vypracované oprávnenou osobou. K náhrade škody za sťaženie spoločenského uplatnenia poukazoval okrem iného na zrušenie pobočky spoločnosti, v ktorej navrhovateľka pracovala, čo bol dôvod ukončenia pracovného pomeru navrhovateľky a nie dôsledok incidentu medzi ním a navrhovateľkou. Zároveň zdôraznil, že náhrada škody bola navrhovateľke priznaná v sume 1 341 Eur v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava L. sp. zn. XXT XX/XXXX, teda existuje prekážka rozhodnutej veci res iudicata. Žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku dôkazov a prekážky rozhodnutej veci.
Uznesením č.k. 49C 96/2013-138 zo dňa 12.6.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2015 ( v časti pripustenia zmeny návrhu), súd pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorým navrhovateľka žiadala priznať za sťaženie spoločenského uplatnenia od odporcu sumu 15 995,20 Eur vychádzajúc zo znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne MUDr. I. O., ktorá ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky na 1 040 bodov. Navrhovateľka pri výpočte požadovanej náhrady vychádzala z hodnoty jedného bodu v sume 15,38 Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znalkyne MUDr. I. O., oboznámením obsahu listinných dôkazov, a to najmä: rozsudku P. súdu N. L. sp.zn. XXT XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, žiadosti OR PZ v Bratislave III o odborné vyjadrenie + odborného vyjadrenia MAKYTA čl. 7, odborného posudku SSU MUDr. W. O. č. 01_2013 čl. 11-14, obsahu pripojeného spisu P. N. L. sp.zn. XXT XX/XXXX, z ktorého súd vyhotovil fotokópie zápisnice o hlavnom pojednávaní z X.XX.XXXX , lekárskych správ navrhovateľky, oboznámením obsahu znaleckého posudku č. 23/2015 MUDr. I. O. ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil tento skutkový a právny stav:
P. súd N. L. rozsudkom sp.zn. XXT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, uznal odporcu vinným, za to, že
1/ dňa X.X.XXXX v čase približne o XX.XX hod. v N. na S. ul. č. XX vošiel do predajne svietidiel s názvom „C. Z.“ , kde následne prešiel k poškodenej V. M. so slovami , „že nebude dávať na neho trestné oznámenia a tieto má stiahnuť,“ na čo poškodená z obavy o svoju bezpečnosť chcela zavolať políciu , pričom obžalovaný jej telefón vytrhol z ruky , na to poškodená zobrala do ruky slzotvorný sprej na čo obžalovaný reagoval tým spôsobom, že jej vykrútil obe ruky so slovami „ toto chceš voči mne použiť?“ a zobral jej slzotvorný sprej z ruky , začal s ním mávať pred tvárou poškodenej a následne ho vystriekal do priestoru predajne, potom opäť chytil poškodenú a začal s ňou mykať následkom čoho jej spadli dioptrické okuliare a vypadla jej náušnica z ľavého ucha , poškodená vzhľadom na svoju telesnú konštrukciu sa nemala šancu brániť a preto začala kričať o pomoc, snažila sa utiecť z predajne,
v čom jej obžalovaný zamedzil , incidenty obdobného druhu spočívajúce v neustálych telefonátoch poškodenej ,posielanie výhražných SMS správ poškodenej pretrvávajú od X.X.XXXX a jeho konanie vyvrcholilo dňa XX.X.XXXX v popoludňajších hodinách kedy po opätovnom sledovaní a vyhrážaní sa poškodenej počas dopoludnia vošiel do predajne kde bola poškodená zamestnaná, pristúpil k pultu za ktorým stála a s vulgárnymi výhražnými slovami sa jej snažil vsunúť do úst trojhrannú žiarovku , ktorú mal v ruke v dôsledku čoho celkové správanie obžalovaného u poškodenej V. M. nar. X.X.XXXX trvale bytom N., D. C. č. XX vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie ako aj obavu o život a zdravie jej rodinných príslušníkov,
2/ dňa XX.X.XXXX v čase od XX.XX do XX.XX hod. v N. na S. ul. č. XX v predajni svietidiel s názvom „C. Z.“ vošiel do predajne kde pristúpil k poškodenej V. M. , ktorú zvalil na zem a začal ju škrtiť a biť päsťou , pričom vykrikoval že ju zaškrtí ako aj celú rodinu , poškodená sa útokom obžalovaného snažila brániť , ten však v ataku pokračoval pričom ju bil a kopal , v dôsledku čoho u poškodenej V. M. nar. X.X.XXXX trvale bytom N., D. C. č. XX , vzbudilo celkové správanie obžalovaného dôvodnú obavu o svoj život a zdravie ako aj obavu o život a zdravie jej rodinných príslušníkov a pri ataku utrpela otras mozgu ľahkého stupňa , podvrtnutie krčnej chrbtice , pomliaždenie hrudnej steny spredu a zozadu vľavo , pomliaždenie a odreninu ľavého lakťa , poškodená v priamom dôsledku opakovaných atakov zo strany obžalovaného ďalej trpí postraumatickou stresovou poruchou a depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa , pričom celkove si liečenie vyžiadalo objektívnu práceneschopnosť od XX.X.XXXX do X.X.XXXX t.j. 103 dní,
teda v bode 1/ sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom , že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a v v bode 2/ sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom , že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, uvedeným rozsudkom bol odporca uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania a zločinu ublíženia na zdraví, za čo mu bol uložený úhrnný, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri a pol roka nepodmienečne. Zároveň bola trestným rozsudkom odporcovi uložená povinnosť nahradiť navrhovateľke ako poškodenej sumu 1 341 Eur ako bolestné, so zvyšným nárokom na náhradu škody bola odporkyňa ako poškodená odkázaná na občianske súdne konanie.
Proti rozsudku P. súdu N. L. sp.zn. XXT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX odporca ako obžalovaný ani jeho obhajca odvolanie nepodali, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že kým nespoznala odporcu, nikdy psychiatra nepotrebovala, preto poprela tvrdenie odporcu o tom, že dôvody jej psychických problémov spočívajú z jej rodinného prostredia. Uviedla, že jej rodičia žili usporiadane, je zo štyroch súrodencov, každý z jej súrodencov i z jej štyroch detí žije vo svojom byte. K svojmu zamestnaniu poukázala na to, že mala počas života štyri zamestnania, v každom pracovala dlhú dobu, u posledného zamestnávateľa ( spol. C. Z.) pracovala viac ako 12 rokov, pričom nebola ani raz práceneschopná. Bola zaradená na pozícii vedúcej predajne, jej pracovný pomer bol ukončený dohodou, a to následne po jej práceneschopnosti ( z dôvodu útoku odporcu na jej osobu) , čomu ešte predchádzalo správanie odporcu spočívajúce v napadnutí jej kolegyne i telefonátov jej zamestnávateľovi. Zdôraznila, že ak by nedošlo k útoku odporcu na jej osobu, čoho dôsledkom bola jej práceneschopnosť a nevhodnému správaniu voči jej kolegyni a zamestnávateľovi , bol by predpoklad, že by pracovala naďalej pre túto spoločnosť. K svojmu zdravotnému stavu vypovedala, že z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov po útoku odporcu pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu a užíva lieky. Jej obmedzenie okrem iného spočíva i v tom, že keď niekam ide, potrebuje doprovod svojho dieťaťa.
Odporca vo svojej výpovedi tvrdil, že zamestnávateľ navrhovateľky zavrel v roku 2010 prevádzku predajne, kde pracovala navrhovateľka z dôvodu, že predajňa nevykazovala zisk a pravdepodobne spoločnosť ponechala v prevádzke iba predajňu v G.. Spochybnil správnosť znaleckému posudku, ktorý doložila v konaní navrhovateľka i jeho objektívnosť vzhľadom na skutočnosť, že švagor navrhovateľky rozváža lekárske pomôcky, teda mohol poznať lekárku, ktorá vypracovala znalecký posudok. Navrhol v konaní vykonať znalecké dokazovanie na preverenie bodového ohodnotenia.
Ďalej odporca tvrdil pred súdom, že navrhovateľka mala v rodine zlé pomery s dcérou, ktorá nepracovala, preto musela navrhovateľka živiť vnuka, nemala zariadený byt, spávali na zemi, preto nechcel navštíviť jej byt a stretávali sa s navrhovateľkou v jeho byte, keď sa vrátil zo služobných ciest,
tam vychovávali i jej vnuka. Mala už v tom čase užívať nejaké "prášky", príčinou jej traumy mali byť finančné problémy jej syna, ktorému pomáhala. Z toho dôvodu musela pracovať ako dôchodkyňa a celý dôchodok odovzdávať synovi. Uviedol, že v roku XXXX, keď bol prepustený z VTOS ju stretával v A., na prechádzkach, v hypermarketoch s veselým úsmevom na tvári, nakoľko zdedila peniaze po rodičoch.
V konaní navrhovateľka doložila znalecký posudok - Odborný posudok sťaženia spoločenského uplatnenia č. 01_2013 zo dňa XX.XX.XXXX MUDr. W. O. - súdnej znalkyne v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého záverov vyplýva, že navrhovateľke bola diagnostikovaná pretrvávajúca porucha osobnosti po katastrofickom zážitku ústiaca z prekonanej postraumatickej stresovej poruchy. Uvedená zmena osobnosti je trvalá, ireverzibilná s chronickým priebehom u premorbidne dostatočne diferencovanej a dobre komponovanej osobnosti. V posudku bolo uvedené, že navrhovateľka trpí depresívnou poruchou ľ. stupňa, v terapii antidpresívami a anxiolytikami. Z psychiatrického hľadiska možno jej zdravotný stav považovať za ustálený v mesiaci jún XXXX. Znalkyňa bodovo zhodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky na 500 bodov vychádzajúc z položky prílohy č. 1 časť II Dg 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii, v zmysle ust. § 10 ods. 4 Zák. č. 437/2004 Z.z. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, počet bodov nenavýšila. Bodové ohodnotenie zdôvodnila pretrvávajúcou poruchou osobnosti po katastrofickom zážitku, vzniknutá na podklade postraumatickej stresovej poruchy. K zhodnoteniu pracovného, osobného a spoločenského života po incidente v posudku bolo uvedené, že udalosť mala významný vplyv na kvalitu osobného a spoločenského života, poškodená musela v dôsledku incidentu ukončiť pracovný pomer, odvtedy nepracuje, je na starobnom dôchodku.
Súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie, nielen z dôvodu odporcovej námietky ohľadom možnej zaujatosti znalkyne, ale najmä z dôvodu preverenia bodového zhodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky v uvedenom znaleckom posudku. Ustanovená znalkyňa MUDr. I. O. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria v posudku č. 23/2015 na základe podkladov na vypracovanie znaleckého posudku a vlastného psychiatrického vyšetrenia skonštatovala u navrhovateľky postraumatickú stresovú poruchu a jej chronické vyústenie v pretrvávajúcu zmenu osobnosti po katastrofickom zážitku, ktorej osobnosť premorbídne bola diferencovaná a dobre komponovaná. Uviedla, že u navrhovateľky ide o klinicky zreteľa hodnú duševnú poruchu, ktorá je výrazná a má charakter nemenných a maladaptívnych rysov, pričom výrazne narúša kvalitu jej osobného a spoločenského života doteraz. Zhodne so znaleckým posudkom MUDr. W. O. v posudku bolo poukázané na dôvod skončenia pracovného pomeru, ako i potrebu sústavnej liečby a rehabilitácií navrhovateľky. Ďalej znalkyňa skonštatovala, že navrhovateľke boli ordinované anxiolytiká pre psychické obtiaže, ktoré súviseli s traumatizujúcou situáciou v máji 2010, od júna 2010 pre dominujúcu depresívnu symptomatiku v klinickom obraze jej boli obvodnou lekárkou predpísané antidepresíva, ktoré užíva doteraz, od začiatku novembra 2011 je liečená na psychiatrickej ambulancii, zatiaľ bez zlepšenia stavu. Znalkyňa pri Diagnóze - Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, pri ktorej je rozsah bodového hodnotenia v zmysle položky 255 z prílohy č. 1, časť II 260-1300 bodov použila výpočet /1300-260=1040/2=520x2=1040/, teda aplikovala ust. § 10 ods. 4 Zák. č. 437/2004 Z.z. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšila bodové hodnotenie vzhľadom na závažnosť duševnej poruchy, v dôsledku ktorej navrhovateľkina možnosť uplatniť sa v živote a v spoločnosti je výrazne znížená v porovnaní s úrovňou akú mala vo veku, keď utrpela poškodenie na zdraví.
Znalkyňa pred súdom na pojednávaní uviedla, že vyšetrila duševný stav navrhovateľky, oboznámila sa s ním, ako i so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky vrátane dokumentácie od obvodnej lekárky a po znaleckom vyšetrení skonštatovala, že u navrhovateľky ide o vážnu duševnú poruchu vzniknutú pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií. Ide o stav, ktorý vznikol z vyústenia postraumatickej stresovej poruchy, u navrhovateľky došlo k pretrvávajúcej zmene osobnosti po katastrofickom zážitku. Táto zmena osobnosti má charakter nemenných a maladaptívnych rysov, výrazne narúša kvalitu jej osobného a spoločenského života. Čo sa týka bodového hodnotenia v znaleckom posudku MUDr. O., k tomu znalkyňa poukázala na použitie položky 255 prílohy č. 1, časť II k Zák. č. 437/2004 Z.z, pri ktorej je bodové rozhranie od 260 do 1300 bodov. Znalkyňa uviedla, že ona vo svojom znaleckom posudku polovicu bodov navýšila v zmysle § 10 ods.4 Zák. č. 437/2004 Z.z. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
a to vzhľadom na závažnosť duševnej poruchy, v dôsledku ktorej navrhovateľka má znemožnenú možnosť uplatniť sa v živote a spoločnosti, pričom úroveň tohto uplatnenia je podstatne znížená, oproti stavu aký mala navrhovateľka vo veku, keď utrpela psychickú ujmu. K predpokladu ďalšieho vývoja zdravotného stavu navrhovateľky znalkyňa uviedla, že navrhovateľka je sústavne pod dozorom lekárov, je pod antidepresívami, sťažovala sa, že ju odporca kontaktuje písomne i z väzby, čo ju traumatizuje, teda bude záležať i od okolností, ale konštatovaný stav - porucha osobnosti, je stav trvalý, je to vyústenie postraumatickej stresovej poruchy. Na otázku odporcu znalkyni, či navrhovateľka uviedla skutočnosti, ktoré ju traumatizovali pred tým ako sa s odporcom spoznala a či uviedla pomery, v akých do roku 2009 žila, znalkyňa poukázala na to, že mala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu od Dr. G. a študovala, či navrhovateľka bola liečená na nejaké zmeny psychického stavu, ktoré mohli byť vyvolané psychotraumatizujúcimi situáciami, pre ktoré by bola nútená užívať medikamenty. Prvý záznam o predpise anksiolitika -lexaurínu je z mája 2010 v zdravotnej dokumentácii, nakoľko ten liek nezabral, boli následne ordinované antidepresíva Serlif.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu mala za to, že v danej veci sú naplnené všetky podmienky vzniku nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri určení hodnoty bodu vychádzala z hodnoty bodu v roku 2011, nakoľko zo znaleckého posudku, ktorý v konaní predložila vyplýva ustálenie jej zdravotného stavu v roku 2011, teda v tomto došlo k vzniku nároku, ktorý si v tomto konaní uplatňuje.
Súd v konaní nepovažoval za nevyhnutné vykonať iné dôkazy v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p.
V konaní bolo nevyhnutné sa zaoberať odporcovou námietkou veci rozhodnutej, ktorú súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko v konaní vedenom pred P. súdom N. L. sp.zn. XXT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo právoplatne v prospech navrhovateľky rozhodnuté o náhrade škody za bolestné, pričom v prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda nie totožného nároku, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Zb. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v platnom znení č. 581/2004 Zb., účinnom od 1.1.2005, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.
Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.
Pri ujme spôsobenej na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného. Ide o náhradu za nemateriálnu ujmu, ktorá je viazaná výlučne na osobu poškodeného. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť tiež primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. Sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, keď v konaní bolo preukázané splnenie podmienok pre priznanie žalovaného nároku spočívajúce v porušení povinnosti odporcu voči navrhovateľke, vznik škody ako i príčinná súvislosť medzi konaním a vznikom škody, rovnako zavinenie odporcu bolo v zmysle trestného rozsudku taktiež preukázané.
Na základe právoplatného trestného rozhodnutia bolo preukázané, že sa odporca voči navrhovateľke dopustil nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdraví. Právoplatným trestným rozhodnutím mal súd za preukázanú vinu odporcu a ustálené, že poškodenej navrhovateľke vznikla konaním inej osoby škoda ublížením na zdraví, za ktorú zodpovedá v plnej miere odporca, ktorý ublíženie na zdraví zavinil. Príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu a vážnou duševnou poruchou navrhovateľky, v dôsledku ktorej jej možnosť uplatniť sa v živote a v spoločnosti je výrazne znížená, ako jeden z ďalších zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, konštatovali vo vypracovaných posudkoch obe znalkyne. Súdom ustanovená znalkyňa MUDr. I. O. v posudku č. 23/2015 stanovila hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia na 1040 bodov. Súd sa stotožnil so znaleckými závermi a bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia znalkyňou MUDr. I. O., ktorá ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia zo svojho lekárskeho odvetvia, zohľadňujúc konkrétne okolnosti, diagnózu a zdravotné následky duševnej poruchy na uplatnenie navrhovateľky v jej živote a spoločnosti.
Zároveň sa súd stotožnil v danom prípade i so zvýšením bodového hodnotenia v zmysle ust. § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia , vychádzajúc zo závažnosti duševnej poruchy, v dôsledku ktorej navrhovateľka má znemožnenú možnosť uplatniť sa v živote a spoločnosti, pričom úroveň tohto uplatnenia je podstatne znížená, oproti stavu aký mala navrhovateľka vo veku, keď utrpela psychickú ujmu. Súd mal za to, že v danej veci boli dané dôvody umožňujúce mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia prihliadnuc na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu a zohľadnení vyššie uvedených následkov duševnej poruchy navrhovateľky.
Pri posudzovaní uplatňovaného nároku z hľadiska výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súd vychádzal predovšetkým zo súdnou znalkyňou stanoveného celkového počtu bodov, ktorým sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotila v lekárskom posudku č. 23/2015 počtom bodov 1040. Pri hodnote jedného bodu 14,46 Eur, keď táto suma predstavuje 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, priznal navrhovateľke sumu 1040x 14,46 Eur = 15 038,40 Eur. Súd mal za to, že nárok navrhovateľky voči odporcovi vznikol v roku 2010, keď došlo k traumatizujúcej udalosti majúcej za následok vznik vážnej duševnej poruchy (t.j. rozhodujúci okamih, kedy došlo k poškodeniu zdravia), z toho dôvodu pri hodnote jedného bodu vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárske SR za rok 2009, teda za rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol navrhovateľke nárok a vo zvyšnej časti uplatneného nároku návrh zamietol. Pre úplnosť súd uvádza, že i v prípade, ak by mal byť viazaný vznik nároku navrhovateľky voči odporcovi s ustálením jej zdravotného stavu v roku 2011, nebolo by možné vychádzať v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia z hodnoty bodu v roku 2011, ale z hodnoty bodu v roku 2010, keďže tento predchádzal roku, v ktorom podľa navrhovateľky došlo k vzniku nároku.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a contrario podľa § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).