Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_5CoE-290-2015.pdf
PDF · 69.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/290/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484 proti povinnej L. F., bytom U., U. XXXX/X, o vymoženie 1235,82 eur s prísl., vedenom u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Pavlika, Exekútorský úrad Brezová pod Bradlom, M. R. Štefánika 335/16, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. septembra 2015, č.k. 10Er/996/2012-30 jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu proti povinnej. Uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 19.09.2012 a vykonateľného exekučného titulu sa začalo proti povinnej exekučné konanie. Súd vydal dňa 28. septembra 2012 poverenie pre exekútora. Súdny exekútor následne doručil návrh povinnej, ktorým žiadala zastaviť exekúciu z dôvodu, že je nemajetná. Uviedla, že vymáhanú sumu uhradila dňa 29.05.2015 z finančných prostriedkov, ktoré jej na tento účel dali rodičia. Poukázala na to, že je bez domova, nedisponuje žiadnym majetkom, nepoberá žiadne dávky, okrem dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur, je dlhodobo psychicky chorá, čo jej znemožňuje vykonávať zárobkovú činnosť. Pre nedostatok odpracovaných rokov jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Na exekučnom súde je voči nej vedené veľké množstvo exekučných konaní. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že povinná dňa 29.05.2015 uhradila oprávnenému celú vymáhanú pohľadávku s tým, že súdny exekútor mal za to, že zastavenie exekúcie nie je vhodné, pretože z dlhodobého hľadiska je tu predpoklad uspokojenia trov exekúcie povinnou. Z tlačiva pre dokladovanie pomerov súd zistil, že táto je rozvedená, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, nachádza sa v ochrannej ambulantnej psychiatrickej liečbe, výdavky na lieky predstavujú 10 eur mesačne a má vyživovaciu povinnosť k jednému nezaopatrenému dieťaťu. Z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1Nt/10/2013 bolo zistené, že povinnej bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie v ústavnej forme, ktoré následne bolo zmenené na formu ambulantnú. Povinná poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur k 06.01.2015 ukončila živnosť s tým, že naposledy podala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2015. Z katastrálneho portálu neboli zistené žiadne nehnuteľnosti, ktorých by bola vlastníčkou povinná. Čo sa týka posledného zamestnávateľa tu bolo zistené, že rozviazala pracovný pomer v skúšobnej dobe a pracovala tu v čase od 19. januára do 27. februára 2015. Správy ošetrujúceho lekára MUDr. Stanislava Hastíka vyplýva, že povinná je liečená v psychiatrickej ambulancii pre trvalú duševnú poruchu, nediferencovanú schizofréniu bez perspektívy výrazného zlepšenia zdravotného stavu. Táto porucha jej bráni k vykonávaniu pracovnej činnosti v trvalom pracovnom pomere.
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. h/ a 58 ods. 1 exekučného poriadku, kedy dospel k záveru, že povinná je skutočne nemajetná. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľnosti, nemá finančné prostriedky na účtoch v bankách, je nezamestnaná,
evidovaná na úrade práce a jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Je síce v produktívnom veku 32 rokov, avšak trpí závažným trvalým psychickým ochorením, ktoré jej bráni riadnemu výkonu pracovnej činnosti. Nie je tu predpoklad výrazného zlepšenia zdravotného stavu. Pokiaľ oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie, čo dôvodil tým, že uhradila vymáhanú istinu v tomto smere súd uveril tvrdeniam povinnej, že peňažné prostriedky jej poskytli rodičia. Vzhľadom na osobnú príjmovú situáciu povinnej je nereálne, aby z vlastných finančných prostriedkov uhradila finančnú čiastku 1235,82 eur, pričom zároveň uhradila aj exekúciu na sumu 1097,45 eur. Finančné prostriedky takto nemohlo nadobudnúť ani z podnikateľskej činnosti. Na exekučnom súde sa vedie viacero exekučných konaní proti povinnej, a preto súd nevidí reálnu možnosť vymoženia zvyšnej vymáhanej sumy trov exekúcie. Preto súd v konečnom dôsledku po starostlivom zvážení a posúdení okolností danej veci dospel k záveru, že túto exekúciu je potrebné zastaviť. Naviac súd dodáva, že zastavenie exekúcie nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa preukáže, že nadobudla majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť. Pohľadávka bola v celom rozsahu uhradená dňa 29.05.2015 s tým, že neuhradené zostali trovy exekúcie. Majetkové pomery povinnej sa môžu vzhľadom na jej vek v budúcnosti zmeniť. Exekučné konanie prebieha 3 roky, pričom je možné, že v ďalšom období nadobudne povinná majetok, z ktorého bude môcť trovy exekúcie uhradiť. Poukázal tiež na ust. § 203 ods. 2 exekučného poriadku s tým, že keďže istina bola uhradená bude to oprávnený, ktorý bude povinný zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, na ktoré sa v celom rozsahu poukazuje bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že v prípade zastavenia exekúcie, pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného. V prejednávanej veci bolo dôsledne zistené majetkové pomery na strane povinnej, ktorá síce istinu uhradila, avšak nezaplatené zostávajú trovy súdneho exekútora. V prejednávanej veci s prihliadnutím na majetkovú situáciu na strane povinnej, ktorá je nezamestnaná, bez príjmu, s dávkami v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur, ale predovšetkým s prihliadnutím na tú skutočnosť, že je dlhodobo psychicky chorá, pričom v náväznosti na správu jej psychiatra, jej zdravotný stav je bez perspektívy výrazného zlepšenia, a táto porucha jej bráni vykonávaniu pracovnej činnosti bol v celom rozsahu dôvodný postup súdu prvého stupňa, ktorý použil ust. § 57 ods. 1 písm. h/ exekučného poriadku v kombinácii s § 58 ods. 1 exekučného poriadku. Je síce pravdou, že povinná je v produktívnom veku, avšak jej osobná sociálna a majetková situácia jej nedovoľuje, aby došlo k úhrade aj trov exekúcie, ktoré vznikli v súvislosti s týmto exekučným konaním, preto bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý dospel k záveru, že u povinnej sú dôvody na zastavenie exekúcie. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje aj s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že takéto rozhodnutie nebráni tomu, aby v budúcnosti, pokiaľ dôjde na strane povinnej k zlepšeniu jej majetkovej situácie bude možné podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie na zostávajúcu časť, ktorá bola predmetom tohto konania, teda na trovy exekúcie z úpravy ust. § 57 ods. 1 písm. h/ exekučného poriadku vyplýva za toho skutkového stavu, že povinná nemá majetok postačujúci na úhradu trov exekúcie, čo je prejednávaný prípad. Táto úprava vychádza z posúdenia existujúceho stavu a nie budúceho možného stavu s tým, že ak by sa mal zohľadniť možný budúci ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak by to bolo uvedené v texte daného zákonného ustanovenia.
Preto v konečnom dôsledku krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Trovami exekúcie, na ktoré v prejednávanej veci poukazoval oprávnený
sa odvolací súd nezaoberal, pretože tieto neboli predmetom rozhodovania ani zo strany súdu prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .