Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-98-2010.pdf
PDF · 91.54 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/98/2010
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, proti povinným: 1/ G. J., X.. XX.X.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX V., 2/ Z. J., X.. XX.X.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX V., 3/ E. J., X.. X.X.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, X. L. V. XXX, XXX XX V., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o vymoženie 602,14 eur s príslušenstvom a trov exekúcie
rozhodol:
I. Exekúciu voči povinným vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúciu voči povinným z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie vo výške 15,94 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Oprávnený a povinní n e m aj ú n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok poverením č. 5703 024965 zo dňa 19.05.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29.01.2010. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
- platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č. k. Ro 1083/92 zo dňa 17.11.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.1992.
2. Tunajšiemu súdu bol doručený spoločný návrh povinných na zastavenie exekučného konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že exekúcia vedená súdnym exekútorom je neprípustná z dôvodu premlčania práva oprávneného vyplývajúceho z exekučného titulu na zaplatenie peňažnej sumy v ňom uvedenej, a vzhľadom k tomu žiadali, aby súd toto exekučné konanie zastavil. Keďže na premlčanie v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadne súd len na námietku dlžníka, na základe tohto ustanovenia vzniesol povinný 3/ námietku premlčania.
3. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK").
4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
5. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
6. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o: a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že ide o relatívnu výnimku, a teda nemohlo dôjsť k uplynutiu rozhodnej doby, nakoľko pred účinnosťou ZoUNEK povinní podali návrh na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len "Exekučný poriadok").
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,Civilného sporového poriadku") každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
11. Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku podanie povinných posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie.
12. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, k) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, l) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
14. Súd skúmal, či sú splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie namietali premlčanie nároku
oprávneného, a teda návrh na zastavenie exekúcie podali pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
15. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občianskeho zákonníka") právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
18. Z hľadiska premlčania má rovnaké právne dôsledky ako uplatnenie práva aj návrh na výkon rozhodnutia, ktorým sa oprávnený domáha výkonu rozhodnutia, ktorým mu bolo priznané právo (§ 112 druhá veta Občianskeho zákonníka).
19. V posudzovanej veci je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu- platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č.k. Ro 1083/92 zo dňa 17.11.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.1992. Tento súd bol prvostupňovým orgánom, ktorý mal právomoc žalobu oprávneného posúdiť a rozhodnúť o nej. Nakoľko je tento platobný rozkaz právoplatný a vykonateľný, je zrejmé, že povinní voči nemu nepodali opravný prostriedok, v dôsledku ktorého by bol uvedený platobný rozkaz zrušený. K tomuto bodu súd uvádza, že trojročná premlčacia doba sa nevzťahuje na nárok už súdom priznaný. Ak bolo uplatnené právo priznané veriteľovi právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu, premlčacia doba sa preruší (pretrhne), takže na časť premlčacej doby, ktorá už uplynula, sa neprihliada (táto časť sa stáva právne irelevantnou) a začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 OZ). Oprávnený si svoju peňažnú pohľadávku uplatnil v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby v civilnom konaní a následne si ju vymáhal prostredníctvom exekučného konania, keďže povinní dobrovoľne neplnili. Priznaním práva súdom (právoplatnosťou a vykonateľnosťou platobného rozkazu) začala plynúť nová 10 ročná premlčacia, doba počas ktorej si oprávnený mohol podať návrh na vykonanie exekúcie.
20. Z obsahu spisu je zrejmé, že samotný návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený u súdneho exekútora až dňa 29.01.2010, čo nespochybniteľne je po zákonnej 10 - ročnej premlčacej dobe, ktorá plynula od 16.12.1992 do 16.12.2002. Nakoľko zo strany povinných nedošlo k uznaniu práva priznaného platobným rozkazom a navyše povinní vzniesli námietku premlčania v rámci exekučného konania v zmysle ustanovení § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, išlo z ich strany o úspešné vznesenie námietky premlčania.
21. V prejednávanej veci aplikoval súd i právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený rozsudkom sp. zn. 4Cdo/222/2005, podľa ktorého premlčaním práv na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza k premlčaniu práva na dohodnuté úroky z omeškania za nesplnenie hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek (t. j. narastajúcim spôsobom za pokračujúce omeškanie), a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku.
22. Možno konštatovať, že z akcesorickej povahy úrokového záväzku možno vyvodiť, že jeho osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj úrokový záväzok, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom úrokov z omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Z toho vyplýva, že ak sa dlžník môže brániť proti rozhodnutiu o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti uplatneniu práva na úroky z omeškania za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. To znamená, že záväzok platiť úroky z omeškania ako akcesorický zabezpečovací záväzok sleduje osud hlavného záväzku.
23. Vzhľadom na uvedené, súd predmetnú exekúciu voči povinným vyhlásil za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomné závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a účelu exekučného konania.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na výkon exekúcie v čase, keď pohľadávka na základe platobného rozkazu Okresného súdu Poprad č.k. Ro 1083/92 zo dňa 17.11.1992 bola premlčaná, súd má za to, že oprávnený podal nedôvodný návrh, teda zavinil aj následné zastavenie, preto je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to súdneho exekútora.
25. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
26. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
27. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
28. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
29. Zákon pozná výnimky (3), kedy povinnosť platiť trovy exekúcie prechádza na oprávneného. V zmysle § 203 Exekučného poriadku sú nimi zavinenie zastavenia exekúcie oprávneným, nemajetnosť povinného a napokon vyhlásenie konkurzu na majetok povinného.
30. V danom exekučnom konaní došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného z dôvodu jeho nedôvodného návrhu na vykonanie exekúcie, preto povinnosť zaplatiť trovy exekúcie vznikla oprávnenému.
31. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
32. Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "vyhláška"), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
33. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
34. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
35. Podľa § 15 ods.1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
36. Súdny exekútor si na základe výzvy súdu zo dňa 25.01.2013 uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil a špecifikoval nasledovným spôsobom:
získanie poverenia na vykonanie exekúcie ...................................................................3,32 eur doručenie príkazu na začatie exekúcie .........................................................................3,32 eur doručenie upovedomenia o začatí exekúcie .................................................................3,32 eur doručenie exekučného príkazu .....................................................................................3,32 eur exekučný príkaz (zriadenie zál. práva na nehnuteľnosť) ............................................33,19 eur
DPH 20 %......................................................................................................................9,29 eur Celkom spolu.............................................................................................................55,76 eur
37. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vo výške 33,19 eur, ktorú súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súd exekúciu v predmetnej veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil, čo znamená, že odmena súdneho exekútora sa určí spôsobom ustanoveným v § 14 ods. 1 vyhlášky. Ustanovenia § 14 až § 16 Exekučného poriadku, podľa ktorých sa v prípade zastavenia exekúcie postupuje pri výpočte odmeny súdneho exekútora, totiž neumožňujú priznať súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti podľa § 6 vyhlášky. Uvedené stanovisko zaujal aj Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení č. k. 16CoE/126/2011-42 zo dňa 11.04.2012. Na základe toho súd odmenu súdnemu exekútorovi za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nepriznal.
38. Vo vyúčtovaní si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 13,28 eur, aj keď podľa § 14 ods. 1 vyhlášky by mu mala patriť odmena v minimálnej výške, teda vo výške 33,19 eur. Keďže rozhodovanie o odmene súdneho exekútora je návrhovým konaním súd nemôže ísť nad rámec toho, čo si uplatňuje súdny exekútor. Súd preto v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 4 úkony exekučnej činnosti vo výške 13,28 eur (4 x 3,32 eur).
39. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 13,28 eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 15,94 eur.
40. V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdneho exekútora má oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekučného konania. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách exekúcie tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,94 eur.
41. O trovách konania oprávneného a povinných súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. V tomto prípade zavinenie na zastavení konania možno pričítať oprávnenému, ktorý podal nedôvodný návrh na výkon exekúcie. Povinní nežiadali priznať náhradu trov exekučného konania, a tak súd o trovách konania rozhodol tak, že oprávnený a povinní nemajú nárok na náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Kežmarok.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti výroku III. a IV. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.