Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/17/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. decembra 2015, v trestnej veci obžalovaného W. I., pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 13.5.2013, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. ukladá obžalovanému W. I., nar. X.XX.XXXX v D., trvale bytom D., U. Č.. XX, prechodne bytom Í., XX W. M., C., P. podľa § 213 ods.2 Tr. zák., za použitia § 41 ods.1 Tr. zák., § 38 ods.2, ods.4, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 13.5.2013, sp. zn. uznal obžalovaného W. I.Q. za vinného v bode 1/ obžaloby z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ obžaloby z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 31.7.2007 v priestoroch prevádzky H., S..X..F.. na ul. O. J. Č.. XX v D. uzatvoril Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. Y. so spoločnosťou H., S..X..F.. I. Č.. XXX, na podklade ktorej prevzal prenajaté motorové vozidlo F. C., EČV: D. XXX I., číslo karosérie J., číslo motora I. s príslušenstvom, pričom sa ho zaviazal vrátiť v auguste 2007, doposiaľ vozidlo nevrátil, faktúru v súvislosti s nájmom vozidla doposiaľ neuhradil, čím takto svojím konaním spôsobil spoločnosti H., S..X..F.. I. škodu vo výške 697.780,90 Sk (23.162,08 Eur),

2/ dňa 8.4.2005 uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX so S. S., W..S.. I. v pobočke v D. na ul. Š. Č.. X, na podklade ktorej mu bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 200.000,- Sk, pričom okrem troch splátok vo výške 4.498,- Sk doposiaľ zvyšnú časť splátok neuhradil a v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere predložil potvrdenie o príjme zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov od

firmy E., S..X..F.. Z. Č.. XX, D., kde v skutočnosti nepracoval, čím takto svojím konaním S. S., W..S.. I., Z. D., Q.. Š. Č.. X spôsobil škodu vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 Eur).

Za to mu okresný súd uložil podľa § 213 ods.2 Tr. zák., za použitia § 41 ods.1 Tr. zák., a s prihliadnutím na § 38 ods.2, ods.4, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods.1 Tr. por. poškodenú spoločnosť H., S..X..F.., S. S. I. Č.. XXX, IČO: XX XXX XXX odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods.1 Tr. por. poškodenú spoločnosť S. S., W..S.., so sídlom I., Q.. J. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav okresným súdom. Má za to, že okresný súd prijal právny záver iba na základe nedostatočne vykonaného dokazovania a nesprávne vyhodnotenej dôkaznej situácie. Rovnako tak okresný súd pochybil, ak v súvislosti s úmyslom viažuceho sa k právnej kvalifikácii podľa obžaloby nepreukázal túto subjektívnu stránku, pričom naďalej poprel, aby mal úmysel prisvojiť si prenajaté vozidlo. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa mal jeho konanie právne kvalifikovať ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods.1 Tr. zák. na rozdiel od kvalifikácie, ktorá je týmto odvolaním napadnutá. Zhodnotiac uvedené preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a vo veci sám rozhodol uložením miernejšieho trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Alternatívne však navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu prechádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného W. I. za vinného v bode 1/ obžaloby z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ obžaloby z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pretože si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu spôsobil väčšiu škodu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd tento záver oprel o výpovede jednotlivých svedkov, ako aj o listinné dôkazy, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu. Z uvedených dôkazov, ktoré okresný súd správne vyhodnotil rezonujú správne právne závery, majúce podklad nielen vo výpovedi samotného obžalovaného W. I. vo vzťahu ku skutku v bode 1/ rozsudku, ako aj vo vzťahu ku skutku uvedeného vo výrokovej časti rozhodnutia pod bodom 2/, ale aj vo výpovedí svedkov A. M., A. I. a prečítaných výpovedí svedkýň JUDr. K. Š. a Ing. A. S.. Ďalšie listinné dôkazy vrátane prečítaných výpovedí svedkov O. A. a Ing. E. T. objektivizujú samotný následok konania obžalovaného s vyčíslením škody pre spoločnosť H. S..X..F.. D..

Pri posúdení hore uvádzaných dôkazov i krajský súd zastáva názor, že práve uvedené dôkazy potvrdzujú zásadnú skutočnosť, že obžalovaný nikdy nebol zamestnaný vo firme E. S..X..F.. V danom prípade sa jedná o spoločnosť s fiktívnym konateľom a samotná výška príjmu obžalovaného je rovnako tak fiktívna, a taktiež aj doklady, ktoré obžalovaný predložil za účelom poskytnutia úveru v posudzovanej veci boli fiktívne.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže so závermi okresného súdu sa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Pokiaľ ide o trest, krajský súd sa nestotožnil s druhom trestu a jeho výškou. Po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí krajského súdu, súd podľa § 7 ods.1 Tr. por. posúdil odsúdenie obžalovaného W. I. vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn. v rámci fikcie vyjadrenej v ustanovení § 50 ods.5 Tr. zák., podľa ktorej, ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. V posudzovanej veci Okresný súd Košice I trestným rozkazom zo dňa 14.8.2007, sp. zn. , právoplatný dňa 4.12.2012, pre prečin podľa § 213 ods.1 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Skúšobná doba uplynula dňa 4.12.2014. V zmysle ustanovenia § 50 ods.4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil, inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu.

Vzhľadom ku skutočnosti, že okresný súd doposiaľ vo veci nerozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, platí fikcia osvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe, čo v konečnom dôsledku má pri ukladaní trestu obžalovanému zásadný význam.

S poukazom na vyššie uvedené preto krajský súd podľa § 321 ods.1 písm. e),ods.3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods.3 Tr. por. uložil obžalovanému W. I. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, majúc za to, že takto uložený trest splní kritéria vyjadrené v ustanovení § 34 Tr. zák. Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.