Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-28-2015.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/28/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa I.. Š. Š., M.. XX. T. XXXX, Q. Q., Š. B. XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Málkom, advokátom, Bratislava, Kraskova 2, IČO: 30 818 702, proti odporcovi L.. I. B., M.. XX. J. XXXX, Q. Q. Q., D. XX, zastúpenému JUDr. Zdenkom Ďurčíkom, advokátom, Banská Bystrica, Medený Hámor 7, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia nahradiť odporcovi trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v sume 209,40 Eur na účet jeho právneho zástupcu v TATRA BANKA, a.s., P.: A., Č.. I.: P..
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť ospravedlniť sa mu za zásah do jeho osobnostných práv ospravedlnením v znení petitu návrhu uvedeného v písomnom podaní právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 15. júla 2015 (č.l. 35 spisu). Tvrdí, že dňa 29. januára 2012 odporca na konferencii predsedov kynologických klubov nepravdivo vyhlásil, že v roku 2011 navrhovateľ ako prezident Slovenskej kynologickej jednoty (ďalej len „ SKJ“) kúpil pre SKJ nehnuteľnosť za kúpnu cenu 360 000 Eur (a nie za cenu 500 000 Eur, za ktorú bola kúpená), a že „...rozdiel medzi kúpnou cenou 360 000 Eur a 500 000 Eur si I.. Š. Š. ponechal pre svoju potrebu“.
Odporca žiada návrh zamietnuť. Odmieta, že by predniesol navrhovateľom citované vyjadrenia, ktorými by neoprávnene zasiahol do jeho práv. Pripustil, že ako viceprezident SKJ mal s navrhovateľom ako predsedom SKJ rozdielne názory na kúpu budovy a viackrát sa vyjadril, že navrhovateľ ju kúpil bez mandátu.
Súd vykonal dokazovanie osobným výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s písomnými podaniami ich právnych zástupcov, zápisnicou zo stretnutia zástupcov chovateľských klubov SKJ konaného dňa 29. januára 2012 v A. a prezenčnou listinou, a na tomto základe konštatuje nasledovné:
Navrhovateľ žiada od odporcu morálnu satisfakciu verejným ospravedlnením, v ktorom by bolo uvedené, že sú nepravdivé výroku odporcu prednesené dňa 29. januára 2012 na konferencii predsedov kynologických klubov, že navrhovateľ kúpil pre potreby SKJ nehnuteľnosť za kúpnu cenu 360 000 Eur a nie za kúpnu cenu 500 000 Eur, a že si „...rozdiel medzi kúpnou cenou 360 000 Eur a 500 000 Eur I.. Š. Š. ponechal pre svoju potrebu...“ Toto znenie vyhlásenia odporcu na konferencii predsedov kynologických klubov dňa 28. januára 2012 (zrejme pisárska chyba) v A. tvrdí navrhovateľ i v pôvodnom návrhu zo dňa 23. januára 2015.
Pred súdom navrhovateľ (poučený ako účastník konania) vypovedal, že sa odporca dňa 29. januára 2012 na konferencii predsedov kynologických klubov počas svojho prejavu rozčúlil a uviedol, že navrhovateľ kúpil bez schválenia budovu za kúpnu cenu 360 000 Eur s rečníckou otázkou „...kde je rozdiel medzi 360 000 Eur a 500 000 Eur, ktoré mali byť kúpnou cenou ...“. Potvrdil, že pri tomto vystúpení odporcu bol a počul, čo odporca povedal. Na výzvu, aby ešte raz zopakoval, čo konkrétne odporca povedal, navrhovateľ odpovedal, že odporca vyhlásil, že „...sa kúpila budova za 500 000 Eur, ale tá budova mala cenu len 360 000 Eur, a kde sú tie peniaze “. Po oboznámení obsahu spisu pred skončením dokazovania navrhovateľ túto svoju odpoveď doplnil a uviedol, že odporca počas prejavu položil i rečnícku otázku v znení „...a kde sú tie peniaze ? Koľko z toho mal !?...“
Odporca pred súdom (poučený ako účastník konania) tvrdil, že výroky, pre ktoré ho navrhovateľ žaluje, nevyriekol, čo dokazuje i zápisnica zo stretnutia.
Zo zápisnice zo stretnutia zástupcov chovateľských klubov SKJ, ktoré sa konalo dňa 29. januára 2012 v A. súd konštatuje, že „L.. B. tiež upozornil na skutočnosť, že budova SKJ bola zakúpená bez mandátu, pretože valná hromada, ktorá má právo schvaľovať rozpočet SKJ a tým aj kúpu budovy nebola zvolaná a ani nebola zvolaná samostatne za účelom schválenia kúpenia budovy. Ako je známe dodatočne nákup uvedenej budovy valná hromada neschválila. Rovnako nikdy prezídium SKJ neodsúhlasilo na svojom zasadnutí (ani korešpondenčnom) kúpu spomenutej budovy, o čom svedčia zápisnice prezídia SKJ. Vo vzťahu k budove ešte dodal, že nie je pravdou I.. Š. uvádzaná skutočnosť, že SPZ vypovedalo zmluvu o nájme Slovenskej kynologickej jednote a bolo v čase núdze potrebné tento stav riešiť, ale že podľa vyjadrenia prezidenta SPZ I.. A. C. výpoveď za SKJ dal I.. Š. Š. a o tejto skutočnosti údajne existuje zvukový záznam. I.. Š. Š. na informácie L.. B. reagoval v zmysle, že uvedené skutočnosti nie sú pravdivé. Poukázal na to, že zakúpenie budovy bolo so súhlasom členov prezídia SKJ a aj B. súhlas mal. Čo sa vynakladania finančných prostriedkov ako aj celé účtovníctvo súvisiace so svetovou výstavbou bolo podľa vyjadrenia I.. Š. podrobené auditu, ktoré potvrdilo bezchybovosť“. Nič iné v zápisnici o budove nie je.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Základným predpokladom úspechu žaloby na ochranu osobnosti je preukázanie skutku (tu navrhovateľom tvrdeného vyjadrenia odporcu na stretnutí dňa 29.januára 2012), ktorým malo byť zasiahnuté do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. rozhodne súd na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) je zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samú, alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia účastníkov.
Dôkazné bremeno preukázať, že výrok odporcu, ktorým mal zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa odznel ( a odznel v tvrdenom znení) je na navrhovateľovi.
Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že nie je preukázané, že odporca sa vôbec dopustil výroku, pre ktorý ho navrhovateľ žaluje. Nemožno prehliadnuť, že sám navrhovateľ si odporuje, keď v návrhu a jeho petite uvádza iný výrok, ako uviedol pred súdom na pojednávaní, pričom ním uvedené výroky sa líšia nielen v znení, ale najmä vo význame a závere, ktorých možno z nich učiniť. V zápisnici zo stretnutia, na ktorom mal tento výrok odznieť, sa takéto (ani len približné) vyjadrenie odporcu nenachádza, je z nej zrejmé len to, že odporca upozornil, že budova bola kúpená bez mandátu a schválenia príslušným orgánom SKJ, o tom, že by odporca hovoril o kúpnej cene niet v zápisnici ani slova. Za tohto stavu má súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal existenciu ním tvrdeného výroku, ktorým mal odporca zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Preto súd jeho návrh zamietol.
Súd dodáva, že nevyhovel návrhu účastníkov na výsluch navrhovaných svedkov, lebo z hľadiska hospodárnosti konania ich nepovažoval za významné pre rozhodnutie. Okrem faktu, že od stretnutia, na ktorom mal odporca svojim výrokom zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa, uplynuli takmer štyri roky (navrhovateľ podal návrh tri roky po stretnutí) považuje súd za dôležité, že z prezenčnej listiny a zápisnice je zrejmé, že okrem L.. L. Š. sa tohto stretnutia nezúčastnil ani jeden navrhovateľom navrhovaný svedok. Pretože súd rozhodol na základe neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom, nepovažoval súd za hospodárne vypočúvať ani svedkov navrhovaných odporcom.
Úspešnému odporcovi súd priznal (§ 142 ods. 1 O.s.p.) právo na náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava, vyjadrenie k návrhu a účasť na pojednávaní) v hodnote á 61,41 Eur s režijným paušálom (3x 8,39 Eur).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne dvojmo prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní musí byť uvedené kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie, c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.