Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-88-2015.pdf
PDF · 131.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/88/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: I. D., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/XX, Y. T. R., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. januára 2015 č. UPS/US5/ SSVODPPKPC1/SOC/2015/1021/STR, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou zo dňa 26. 03. 2015 žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 01. 2015 č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2015/1021/STR a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 18. 08. 2014 o odňatí parkovacieho preukazu z dôvodu, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú, ani úplnú slepotu oboch očí.
V podanej žalobe uviedla, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože ním bola ukrátená na jej právach vychádzajúcich zo všeobecne záväzných predpisov, pričom poukázala na ust. § 3 ods. 3, 4 a ust. § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Zdôraznila, že v komplexnom posudku, ktorý bol pripojený k rozhodnutiu, chýba posúdenie jej psychického stavu, ktorý jej bráni v cestovaní verejnými hromadnými dopravnými prostriedkami. Naposledy takto mohla cestovať pred jeden a pol rokom a odvtedy má psychickú prekážku pri tomto spôsobe cestovania, hoci predtým takto občas, asi dvakrát v roku, cestovala. Napriek tomu žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že nemá žiadne psychické zmeny, pre ktoré by nezvládla cestovanie verejnými hromadnými prostriedkami, čo sa nezakladá na pravde a toto zistenie správneho orgánu nepotvrdil žiadny lekár. Cestovať hromadnými prostriedkami vôbec nemôže, pretože jej to spôsobuje veľkú psychickú traumu.
Žalobkyňa navrhla, aby súd preskúmal celý spisový materiál týkajúci sa predmetnej veci (vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa) ako i postup, ktorý prechádzal vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. 01. 2015 a toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.
Žalovaný na základe výzvy súdu podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 12. 06. 2015, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukázal na dôvody svojho žalobou napadnutého rozhodnutia ako i
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 08. 2014. Uviedol, že na základe rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 07. 2010 bol žalobkyni vyhotovený parkovací preukaz, pretože podľa posudku príslušného orgánu sa s mierou funkčnej poruchy 80 % považovala za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa určil kontrolu zdravotného stavu žalobkyne na júl 2014. Zdravotný stav žalobkyne bol teda prehodnotený a dňa 27. 07. 2014 bol vypracovaný komplexný posudok, ktorému predchádzalo vypracovanie lekárskeho posudku zo dňa 14. 07. 2014, podľa ktorého je žalobkyňa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, a preto nespĺňa podmienky pre vyhotovenie parkovacieho preukazu. Komplexný posudok bol podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 08. 2014, ktorým bol žalobkyni odňatý parkovací preukaz a bola jej uložená povinnosť vrátiť ho.
V rámci odvolacieho konania bol opätovne preskúmaný zdravotný stav žalobkyne a dňa 12. 01. 2015 žalovaný vydal lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre komplexný posudok zo dňa 20. 01. 2015. V lekárskom posudku bol zdravotný stav žalobkyne hodnotený ako stabilizovaný po odstránení nádoru ľavého prsníka v roku 2009 a následnej onkologickej liečbe (chemoterapii a rádioterapii), ktorá bola ukončená v máji 2010. Následná liečba pri remisii onkologického ochorenia je plánovaná do septembra 2015. Podľa predložených lekárskych nálezov žalobkyňa nemá dokumentovanú takú závažnú poruchu mobility, ani stuhnutie váhonosných kĺbov, závažnú psychickú, či zmyslovú poruchu (praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí), pre ktorú by nebola schopná premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť a vystúpiť z nich, resp. zvládnuť v nich inú situáciu. Na základe predložených odborných nálezov nebolo u žalobkyne preukázané také postihnutie, ktoré by spôsobovalo obmedzenú schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných, zmyslových alebo duševných funkcií, a preto nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný citoval ust. § 14 ods. 6, § 17 ods. 1, § 45 ods. 14 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uviedol, že podkladom pre hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne v lekárskom posudku žalovaného boli aktuálne odborné nálezy, ktoré predložila. Odborné nálezy, ktoré by poukazovali na psychické ochorenie, žalovaný nemal a ani nemá k dispozícii. Lekárske nálezy vyhotovené po termíne vydania komplexného posudku nemohli byť zohľadnené a táto skutočnosť nemôže byť ani dôvodom nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, pretože pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa ani v podanom odvolaní neuvádzala psychické ochorenia, ktoré by mohli preukazovať jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Žalobkyňa ako účastníčka správneho konania mala nielen právo, ale i povinnosť predkladať dôkazy, ktoré by preukázali jej tvrdenia o prípadnom zlom psychickom stave alebo inom ochorení, ktoré by spôsobovalo odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Predložené odborné lekárske nálezy boli dostatočné pre posúdenie jej zdravotného stavu a posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z týchto nálezov, preto vykonal posúdenie v neprítomnosti žalobkyne, ktorá ani nepožiadala o posúdenie zdravotného stavu v jej prítomnosti. Žalovaný bol toho názoru, že jeho rozhodnutie bolo dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnené i s prihliadnutím na námietky vznesené žalobkyňou v podanom odvolaní.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na konanie v predmetnej veci preskúmal v rozsahu dôvodov žaloby (ust. § 249 ods. 2 OSP) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 01. 2015 č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2015/1021/STR, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zo spisového materiálu žalovaného (súčasťou ktorého je i spis prvostupňového právneho orgánu) vyplýva, že žalobkyňa bola podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 28. 07. 2010 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom jej bol vydaný
parkovací preukaz, a to s poukazom na lekársky posudok zo dňa 09. 07. 2010, v ktorom bola miera funkčnej poruchy u žalobkyne určená na 80 % podľa kapitoly XIV., časť B, položka 4, písm. b/ prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (t. j. malígny tumor prsnej žľazy po odstránení v pokročilom štádiu, počas onkologickej liečby), ako i s poukazom na posudok zo dňa zo dňa 27. 07. 2010. V oboch posudkoch je uvedené, že žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom termín opätovného posúdenia jej zdravotného stavu bol určený na júl 2014.
V júni 2014 bola žalobkyňa vyzvaná, aby predložila odborné lekárske nálezy na posúdenie svojho zdravotného stavu. Následne predložila lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu zo dňa 30. 06. 2014 vypracovaný praktickou lekárkou a nález z RTG vyšetrenia hrudníka zo dňa 25. 02. 2014, z USG vyšetrenia orgánov brušnej dutiny zo dňa 25. 02. 2014, z mamografického vyšetrenia prsníkov a USG vyšetrenia prsníkov a oboch axíl zo dňa 25. 02. 2014, kožného vyšetrenia zo dňa 15. 07. 2013, onkologického vyšetrenia zo dňa 26. 02. 2014 a 21. 05. 2014, ako i chirurgického vyšetrenia zo dňa 12. 03. 2013. Dňa 14. 07. 2014 bol vypracovaný lekársky posudok, v ktorom posudkový lekár určil mieru funkčnej poruchy u žalobkyne na 50 %, a to podľa kapitoly XIV., časť B, položka 4, písm. d/ prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (t. j. malígny tumor prsnej žľazy po stabilizácii zdravotného stavu, po piatich rokoch od stabilizácie podľa veku), na základe čoho sa žalobkyňa považuje za osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Posudkový lekár v posudku uviedol, že podľa predložených odborných nálezov je zdravotný stav žalobkyne dlhodobo stabilizovaný, bez dôkazu recidív, s ambulantnou liečbou pod dohľadom onkológa a s redukovanou frekvenciou kontrol, pričom pohybové schopnosti nemá obmedzené a nie je riziko ani z hľadiska infekčného. Dňa 21. 07. 2014 bol so žalobkyňou vykonaný pohovor na správnom orgáne prvého stupňa, pričom uviedla, že sa pohybuje samostatne, bez opory ortopedických pomôcok, využíva prostriedky verejnej hromadnej dopravy, ale veľmi málo, raz do mesiaca chodí k lekárovi, denne na nákupy, raz do mesiaca ide za dcérou do Brna a podľa programu chodí do divadla, resp. podľa potreby navštevuje rodinu, pričom tieto aktivity si zabezpečuje prostriedkami verejnej hromadnej dopravy alebo osobným motorovým vozidlom. Následne dňa 23. 07. 2014 bol vypracovaný správnym orgánom prvého stupňa komplexný posudok, v ktorom správny orgán zotrval na určenej miere funkčnej poruchy u žalobkyne ako i na druhu zdravotného postihnutia s tým, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu, nemá zníženú pohybovú ani orientačnú schopnosť, pohybuje sa samostatne bez opory ortopedických pomôcok, jej preprava je zabezpečovaná aj prostriedkami verejnej hromadnej dopravy a v oblasti mobility nebola navrhnutá žiadna forma kompenzácie. Dňa 18. 08. 2014 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. LV1/OPČ/SOC/2014/45625, ktorým žalobkyni odňal parkovací preukaz, nakoľko podľa lekárskeho posudku zo dňa 14. 07. 2014 a komplexného posudku zo dňa 23. 07. 2014 nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a tým ani na parkovací preukaz. Na základe odvolania žalobkyne (v ktorom poukazovala na to, že liečba jej spôsobuje nevládnosť, únavu, bolesť hlavy a nespôsobilosť fungovať ako zdraví ľudia, že parkovací preukaz využíva pri nákupoch a kontrolách u lekára, ktoré absolvuje skoro každý mesiac, že navštevuje dcéru v Brne, potrebuje parkovací preukaz a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom) proti tomuto rozhodnutiu bol posudkovým lekárom žalovaného vypracovaný dňa 12. 01. 2015 lekársky posudok, v ktorom zostala zachovaná 50 % miera funkčnej poruchy u žalobkyne, a posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil onkologické ochorenie podľa kapitoly XIV, časť B, položka 4, písm. d/ prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Taktiež vyhodnotil ochorenia žalobkyne uvedené v predložených odborných nálezoch so záverom, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Následne žalovaný dňa 20. 01. 2015 vydal komplexný posudok, v ktorom uviedol, že žalobkyňa sa s mierou funkčnej poruchy 50 % považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nemá zníženú pohybovú, ani orientačnú schopnosť, pohybuje sa samostatne, bez opory ortopedických pomôcok, je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať, udržať sa v nich počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť inú situáciu v nich a nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto jej nebola navrhnutá kompenzácia. Dňa 22. 01. 2015 vydal žalovaný rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a
potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 08. 2014 o odňatí parkovacieho preukazu z tam uvedených dôvodov.
Podľa § 2, ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.
Podľa § 11 ods. 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13 vyššie citovaného zákona, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (ods. 3) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. (ods. 4) Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. (ods. 5) Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. (ods. 6) Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. (ods. 7) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. (ods. 8) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. (ods. 9) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. (ods. 10) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. (ods. 11) Na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. (ods. 13)
Podľa § 14 ods. 6 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.
Podľa § 15 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.
Podľa § 17 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. Parkovací preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 9, je určený na uplatnenie výhod podľa osobitného predpisu. Doba platnosti parkovacieho preukazu je neobmedzená, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nezanikne nárok na parkovací preukaz.
Podľa § 43 ods. 9 vyššie citovaného zákona, nárok na parkovací preukaz vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o parkovacom preukaze, z ktorého vyplýva, že fyzická osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, alebo že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí.
Podľa § 45 ods. 14 vyššie citovaného zákona, príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie preukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací preukaz sa vyhotovil neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz alebo parkovací preukaz alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho odňatí.
Podľa § 53 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
Podľa § 55 ods. 1, 7, 10, 13 vyššie citovaného zákona, konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konanie o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho
výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze v prvom stupni. (ods. 1) Podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. (ods. 7) Príslušný orgán pred vypracovaním komplexného posudku podľa § 15 ods. 1 prerokuje s fyzickou osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu, ak o takéto prerokovanie požiadala písomne alebo podala žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. (ods. 10) Príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Pri peňažnom príspevku na opatrovanie doručí príslušný orgán účastníkovi konania rozhodnutie a fyzickej osobe, na ktorej opatrovanie účastník konania tento príspevok žiada, doručí komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. (ods. 13)
Podľa § 57 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. Skutočnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až e), h) a i) fyzická osoba preukazuje písomne alebo podaním elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom.
Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 01. 2015 č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2015/1021/ STR bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s právnym predpisom, a to zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, ktorý okrem iného upravuje i podmienky pre priznanie a odňatie nároku na parkovací preukaz.
Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 07. 2010 bolo vyhovené žiadosti žalobkyne o vydanie parkovacieho preukazu, nakoľko podľa lekárskeho posudku zo dňa 09. 07. 2010 a posudku zo dňa 27. 07. 2010 bola miera funkčnej poruchy u nej určená na 80 % podľa kapitoly XIV., časť B, položka 4, písm. b/ prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (t. j. malígny tumor prsnej žľazy po odstránení v pokročilom štádiu, počas onkologickej liečby) a žalobkyňa bola odkázaná na individuálnu prepravu motorovým vozidlom. Takéto posúdenie zdravotného stavu žalobkyne vychádzalo z dovtedy predložených odborných nálezov z vyšetrení z ambulancie klinickej onkológie (operácia prsníka dňa 09. 12. 2009 s potrebou ďalšej onkologickej liečby - chemoterapia od 18. 01. 2010 do 26. 03. 2010 a rádiologická liečba od 12. 04. 2010 do 19. 05. 2010) zo dňa 28. 12. 2009, 04. 06. 2010 a liečby začatej od 04. 06. 2010, resp. od 03. 09. 2010, ako i nálezu z chirurgického vyšetrenia zo dňa 02. 02. 2010. Dôvodom odkázanosti na individuálnu prepravu bola skutočnosť, že žalobkyňa sa po operácii zhubného nádoru podrobovala pravidelne ďalšej ambulantnej chemoterapeutickej a taktiež rádiologickej liečbe, čo vyžadovalo opakované a časté kontroly v ambulancii klinického onkológa, a teda cestovanie z miesta bydliska žalobkyne do miesta, kde sa ambulantnej liečbe, resp. kontrolám podrobovala. V lekárskom posudku zo dňa 09. 07. 2010 ako i v posudku zo dňa 27. 07. 2010 bol stanovený termín opätovného posúdenia zdravotného stavu na júl 2014.
Žalobkyňa k posúdeniu predložila nález RTG hrudníka, nález z USG vyšetrenia orgánov brušnej dutiny, z mamografického vyšetrenia prsníkov a USG vyšetrenia prsníkov a oboch axíl (všetky zo dňa 25. 02. 2014), z kožného vyšetrenia (zo dňa 15. 07. 2013 a 19. 07. 2013), nález z ambulancie klinickej onkológie (zo dňa 26. 02. 2014 a 21. 05. 2014) a z chirurgického vyšetrenia (zo dňa 12. 03. 2013 a 27. 06. 2014). Tieto lekárske nálezy na účely konania vo veciach kompenzácie považoval posudkový lekár za úplné, kompletné a dostatočné na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a na ich základe dňa 14. 07. 2014
vypracoval lekársky posudok, ktorý spĺňa náležitosti podľa ust. § 11 ods. 11 a 13 vyššie citovaného zákona a v ktorom určil mieru funkčnej poruchy u žalobkyne na 50 %, v dôsledku čoho sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a zároveň sa vyjadril, že žalobkyňa ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Vychádzal pritom najmä z onkologických vyšetrení (ktoré preukazujú stabilizáciu zdravotného stavu žalobkyne a jej ďalšiu hormonálnu liečbu) zo dňa 26. 02. 2014 a 21. 05. 2014, čomu zodpovedá posúdenie zdravotného stavu podľa kapitoly XIV., časť B, položka 4, písm. d/ prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (t.j. malígny tumor prsnej žľazy po stabilizácii zdravotného stavu, po piatich rokoch od stabilizácie podľa veku). Pri tomto zdravotnom postihnutí je miera funkčnej poruchy zákonom stanovená v rozpätí 40 % až 50 % a posudkový lekár ju určil u žalobkyne na 50 %. Takéto posúdenie zdravotného stavu žalobkyne správny orgán prvého stupňa v komplexnom posudku (ktorý bolo potrebné vypracovať z dôvodu, že žalobkyni boli v roku 2010 v súvislosti s odkázanosťou na individuálnu prepravu priznané i ďalšie formy kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré bolo potrebné prehodnotiť, vzhľadom na to, že zanikla jej odkázanosť na individuálnu prepravu) zo dňa 23. 07. 2014 i odôvodnil, a to s poukazom na ust. § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Žalobkyňa sa teda považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, v dôsledku čoho spĺňa základnú podmienku na poskytnutie, resp. ponechanie parkovacieho preukazu. Tento však možno poskytnúť, resp. ďalej ponechať len fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (za ktoré sa považuje zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %) v prípade, ak spĺňa i ďalšie zákonom stanovené podmienky (odkázanosť na individuálnu prepravu - ust. § 14 ods. 6 vyššie citovaného zákona).
Žalobkyňa s mierou funkčnej poruchy 50 % určenej podľa kapitoly XIV., časť B, položka 4, písm. d/ prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (t. j. malígny tumor prsnej žľazy po stabilizácii zdravotného stavu, po piatich rokoch od stabilizácie podľa veku) však nie je odkázaná na individuálnu prepravu, nakoľko s poukazom na ňou predložené lekárske nálezy je schopná samostatnej chôdze a je schopná sa premiestniť k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, je schopná do nich nastupovať a vystupovať z nich, udržať sa v nich, a to na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Dôvodom takéhoto posúdenia bola stabilizácia zdravotného stavu (onkologického ochorenia) žalobkyne potvrdená ňou predloženými odbornými lekárskymi nálezmi. Na tomto závere nič nemení ani potreba ďalšej liečby (kompletná hormonálna blokáda), ktorej sa žalobkyňa podrobovala, resp. podrobuje, nakoľko táto už nevyžaduje tak časté kontroly, resp. vyšetrenia v onkologickej ambulancii, ako vyžadovala pravidelná chemoterapeutická, resp. rádiologická liečba. Uvedené potom znamená, že došlo k zmene rozhodnutých skutočností pre trvanie nároku na parkovací preukaz, ktorý je určený na uplatnenie výhod v cestnej premávke.
Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa podľa lekárskeho posudku zo dňa 14. 07. 2014 a komplexného posudku zo dňa 23. 07. 2014 nie je odkázaná na individuálnu prepravu, bolo potrebné rozhodnúť i o odňatí parkovacieho preukazu (ktorý bol žalobkyni vydaný na základe rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 10. 2010), nakoľko sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na tento preukaz. Zmena skutočností nastala v tom, že v súvislosti s potrebou opätovného posudzovania zdravotného stavu žalobkyne stanoveného (v lekárskom posudku zo dňa 09. 07. 2010 a v posudku zo dňa 27. 07. 2010) na júl 2014 bolo zistené, že žalobkyňa už nie je odkázaná na individuálnu prepravu (s poukazom na ňou predložené odborné nálezy), pričom práve táto odkázanosť je jednou z podmienok na jeho vydanie, ako i ďalšie trvanie nároku naň. Bez trvania odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nie je možné ani trvanie nároku na parkovací preukaz.
Správny orgán prvého stupňa dňa 18. 08. 2014 v súlade s vyššie citovaným zákonom správne rozhodol, keď žalobkyni odňal parkovací preukaz, a to s poukazom na závery lekárskeho posudku zo dňa 14. 07. 2014 a komplexného posudku zo dňa 23. 07. 2014, v zmysle ktorého nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Správne rozhodol i žalovaný, keď dňa 22. 01. 2015 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18. 08. 2014 potvrdil a odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol. Žalovaný takto rozhodol z dôvodu, že žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila
na posúdenie svojho zdravotného stavu také lekárske nálezy, ktoré by odôvodňovali zmenu tohto posúdenia v zmysle odkázanosti na individuálnu prepravu. Posudkový lekár žalovaného v odvolacom konaní opätovne posudzoval žalobkyňou predložené odborné nálezy (rovnaké ako v prvostupňovom konaní, nakoľko žalobkyňa k podanému odvolaniu žiadne iné nepredložila) a za najzávažnejší z nich považoval onkologický nález (tumor presnej žľazy), pričom mieru funkčnej poruchy opätovne určil na 50 %, teda podľa prílohy č. 3 k vyššie citovanému zákonu, kapitola XIV, t. j. pohlavné orgány, časť B, t. j. ženské pohlavné orgány, bod 4, písm. d/, t. j. malígny tumor prsnej žľazy po stabilizácii zdravotného stavu, po piatich rokoch od stabilizácie podľa veku. Žalobkyňa sa tak i naďalej považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale s poukazom na ňou predložené posudzované lekárske nálezy nie je odkázaná na individuálnu prepravu. Posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkový lekár v odvolacom konaní v lekárskom posudku zo dňa 12. 01. 2015 i riadne zdôvodnil (s poukazom na to, že žalobkyňa nemá postihnutie pohybového aparátu, srdcovú, ani pľúcnu nedostatočnosť, resp. iné zmyslové postihnutie a ani psychické zmeny, pre ktoré by nezvládla cestu vo verejných hromadných prostriedkoch), pričom tento lekársky posudok obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti podľa ust. § 11 ods. 13 vyššie citovaného zákona. Posudkový lekár taktiež uviedol, že v dôsledku sprievodných ťažkostí pri chemoterapii a rádioterapii bolo v roku 2010 dôvodné priznanie odkázanosti na individuálnu prepravu s potrebou kontroly naplánovanej na júl 2014. Podľa predložených odborných nálezov je však zdravotný stav žalobkyne stabilizovaný, čomu zodpovedá i miera funkčnej poruchy a prehodnotenie kompenzácií, vrátane nároku na parkovací preukaz. Komplexný posudok bol vypracovaný z dôvodu, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný i v súvislosti s inými kompenzáciami, ktoré jej boli priznané z dôvodu odkázanosti na individuálnu prepravu.
V prípade preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. 01. 2015 súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie vychádza zo správneho a riadneho zistenia skutkového stavu, pričom zdravotný stav žalobkyne bol náležite posúdený z medicínskeho hľadiska. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia v odvolacom konaní bol lekársky posudok zo dňa 12. 01. 2015 (ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti vrátane vyjadrenia, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu) a komplexný posudok vydaný žalovaným dňa 20. 01. 2015, ktorý je riadne zdôvodnený a podľa ktorého sa žalobkyňa s mierou funkčnej poruchy 50 % považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu. Súd sa stotožnil so zisteniami i právnym záverom žalovaného a nezistil nezákonnosť jeho postupu, ani rozhodnutia. Oba správne orgány pri posudzovaní nároku žalobkyne na odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (v súvislosti s plánovaným posúdením zdravotného stavu žalobkyne, ktoré bolo v roku 2010 určené na júl 2014) správne postupovali podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a dospeli k zhodnému záveru, že žalobkyňa nespĺňa jednu z podmienok pre ponechanie parkovacieho preukazu, a to odkázanosť na individuálnu prepravu, v dôsledku čoho zanikol i dôvod na ďalšie trvanie nároku na parkovací preukaz.
Žalovaný teda správne rozhodol, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, čo podrobne rozviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vyporiadal sa logicky a vecne správne so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie trvania nároku žalobkyne na parkovací preukaz. Posudkoví lekári posudzujúci zdravotný stav žalobkyne v správnom konaní mohli vychádzať len zo žalobkyňou predložených odborných nálezov (najmä onkologického) a nemali pochybnosti o správnosti diagnostických záverov v nich uvedených. Komplexné posudky a lekárske posudky posudkových lekárov vyhotovené v konaní, boli dostatočne podložené aj obsahom pripojenej zdravotnej dokumentácie a o vecnej správnosti a odbornej úrovni ich záverov nemal súd pochybnosti. Pohybové, duševné, ani zmyslové postihnutie nebolo dôvodom na priznanie odkázanosti na individuálnu prepravu ani v roku 2010, pričom tieto ochorenia nepotvrdzujú ani žalobkyňou predložené odborné nálezy posudzované v roku 2014, resp. žalovaným v roku 2015. Ani v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila žiadne nálezy, ktoré by preukazovali jej pohybové, duševné, resp. zmyslové postihnutie, v dôsledku čoho žalovaný mohol posudzovať len tie odborné nálezy, ktoré mal k dispozícii a z ktorých po stabilizácii onkologického ochorenia nemožno vyvodiť záver o potrebe jej odkázanosti na individuálnu prepravu motorovým vozidlom, teda o tom, že nie je schopná cestovať prostriedkami hromadnej dopravy a je nútená používať osobné motorové vozidlo.
Súd po oboznámení sa so samotnými dôvodmi žaloby a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 22. 01. 2015 žalobkyňa nemohla byť poškodená na svojich právach. Záver, ktorý urobil správny orgán prvého stupňa zo zistených skutkových okolností (pokiaľ ide o odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu a s tým
súvisiaci nárok na parkovací preukaz) v rozhodnutí zo dňa 18. 08. 2014 a žalovaný ustálil v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 22. 01. 2015, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V postupe správnych orgánov vo vzťahu k žalobkyni súd nezistil žiadne pochybenia ani porušenie základných pravidiel a zásad správneho konania. Pokiaľ žalovaný pri ustálení skutkového stavu uvážil, že žalobkyňa netrpí žiadnym zmyslovým postihnutím, ani takými obmedzeniami v mobilite, pre ktoré by nebola schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do nich, vystupovať z nich, udržať sa a zvládnuť inú situáciu v nich, táto správna úvaha nevybočila z rámca logického myslenia, medzí a hľadísk zákona a je potom dôvodný záver, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
V súvislosti s námietkami žalobkyne v podanej žalobe, (že v komplexnom posudku chýba posúdenie jej psychického stavu, ktorý jej bráni v cestovaní verejnými dopravnými prostriedkami, pričom naposledy takto mohla cestovať pred jeden a pol rokom a má teda psychickú prekážku v takomto spôsobe cestovania, že sa nezakladá na pravde ani konštatovanie správnych orgánov, že nemá žiadne psychické zmeny, pre ktoré by nezvládla cestovanie verejnými hromadnými prostriedkami, že toto konštatovanie nepotvrdil ani jeden lekár) je potrebné poukázať na ust. § 11 ods. 6 a ust. § 57 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne mohol a musel vychádzať len zo žalobkyňou predložených lekárskych nálezov z roku 2014, pretože iné nemal k dispozícii, pričom nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z týchto vyšetrení (žalobkyňa ani v podanom odvolaní nenamietala žiadne duševné, resp. psychické postihnutie, pohybové, ani zmyslové postihnutie) a nepovažoval za potrebné overovať ich objektívnosť a úplnosť, a preto postupoval podľa ust. § 11 ods. 9 vyššie citovaného zákona a zdravotný stav žalobkyne posúdil v jej neprítomnosti. Záver posúdenia zdravotného stavu, pokiaľ ide o určenie miery funkčnej poruchy a rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyňa v priebehu správneho konania a ani v podanej žalobe nenamietala. Na základe tohto komplexného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne správne orgány dospeli k záveru, že žalobkyňou predložené odborné nálezy v priebehu správneho konania nepreukazujú jej odkázanosť na individuálnu prepravu, čo je jednou z podmienok pre ďalšie trvanie nároku na parkovací preukaz. Ani k podanej žalobe zo dňa 26. 03. 2015 žalobkyňa nepripojila žiadne odborné nálezy, ktoré by príp. odôvodňovali priznanie odkázanosti na individuálnu prepravu. Je potrebné uviesť, že s poukazom na ust. § 14 ods. 6 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do takýchto vozidiel alebo prostriedkov, udržať sa v nich počas jazdy a vystupovať z nich alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Žalobkyňa v priebehu správneho nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by takýmto postihnutím, odôvodňujúcim priznanie odkázanosti na individuálnu prepravu, trpela. Pokiaľ na pojednávaní predložila nálezy zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 12. 08. 2015 a 23. 11. 2015 (teda vystavené viac ako pol roka od vydania rozhodnutia žalovaného), na tieto nálezy nebolo možné prihliadať, nakoľko neboli a logicky ani nemohli byť predmetom posudzovania zo strany posudkových lekárov a pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Je potrebné konštatovať, že v tom čase žalobkyňa ani podľa názoru súdu nepredložila na posúdenie také odborné nálezy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo žalovaný vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 22. 01. 2015 riadne a v súlade so zákonom zdôvodnil.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).