Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/148/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci navrhovateľky O. P., rod. R., nar. XX. 9. XXXX, bytom C., A. A. XXXX/XX, zast. F.. H. X., nar. XX. 1. XXXX, bytom Z. XX, C. proti odporcovi E. P., nar. XX. 7. XXXX, bytom A. A. T./XX, Zvolen, zastúpeného advokátom F.. F. Z. so sídlom S.. V. XX/XX, C. o vyporiadanie BSM takto

rozhodol:

Z vecí, ktoré mala navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i p a d á do vlastníctva odporcu:

- byt č. 7, nachádzajúci sa na IV. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX vo C., na ulici A. A. č. vchodu XX, vedeného na LV č. XXXX, katastrálne územie C., spolu so spoluvlastníckym podielom a spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo C., ktorého veľkosť je XXXX/XXXXXX - in v pomere k celku, pozemok LV č. XXXX-p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX mX na ulici A. A., spoluvlastnícky podiel v pomere XXXX/XXXXXX-in, vedených Okresným úradom Zvolen, odbor katastra.

- garáž, súp. č. XXXX, postavenej na p.č. XXXX/XXX o výmere XX m2, vedenej na LV č. XXXX Okresným úradom Zvolen, odbor katastrálny.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 19 349,50 Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 11. 8. 2009 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odôvodnením, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. -28, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 8. 2006. Uviedla, že počas trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov do BSM nadobudli nehnuteľnosti a to byt č. 7, nachádzajúci sa na IV. poschodí bytového domu vo C. na ulici A. A. XXXX, číslo vchodu XX, zapísaný na LV č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom a spoločnými časťami na zariadeniach bytového domu a pozemkom a ďalej garáž, súp. číslo XXXX, postavené na parc. č. XXXX/XXX o výmere XX m2, vedené na LV č. XXXX, spolu s pozemkom. Q. žiadala vyporiadavať aj hnuteľné veci, neskôr v priebehu konania uviedla, že tieto veci sú už bez hodnoty a tieto nežiada vyporiadávať.

Odporca uviedol, že oni takisto nežiadajú vyporiadavať hnuteľné veci, keďže tieto sú už bez hodnoty. Žiadali vyporiadať byt s poukazom, že tento bol pridelený odporcovi, ktorý následne účastníci konania užívali a tento aj kúpili. Treba však zohľadniť to, že z vlastných finančných prostriedkov odporca zaplatil členský podiel 28 000,- Sk a z vlastných finančných prostriedkov potom uhradil aj cenu pri kúpe 8 032,- Sk. Z vlastných finančných prostriedkov ešte urobil investície do bytu vo výške 40 000,- Sk. Po rozvode

sa on ako jediný z účastníkov konania staral o tento byt, keďže navrhovateľka sa odsťahovala, kúpila si vlastný byt a teda odporca z vlastných finančných prostriedkov robil údržbu a hradil aj príspevky do fondu opráv a údržby. Čiže aj tieto prostriedky by mali byť odpočítané. Ďalej uviedol, že do masy BSM patrí minimálne aj suma 114 844,- Sk, čo je suma zodpovedajúca rozdielu, ktorý mala zaplatiť ako svoju povinnosť navrhovateľka pri preberaní dedičstva a sumou, ktorou disponovala s vlastnými finančnými prostriedkami od svojich rodičov. Táto suma 114 844 Sk patrila do BSM a následne bola vložená do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Čo sa týka garáže s pozemkom tvrdil, že toto nepatrí do BSM a nemalo by to byť predmetom vysporiadania, pričom vychádzajú z výpovede svedkov. Z výpovedi vyplýva, že tento objekt bol postavený v roku 1971 v rámci výlučného vlastníctva pána odporcu a až následne v rámci schvaľovacieho stavebného procesu bola táto stavba vnesená do BSM. Preto si myslia, že táto garáž by nemala byť zahrnutá a vyporiadávaná. Všetky prostriedky so stavbou tejto garáže boli hradené výlučne z finančných prostriedkov odporcu, ktorý ich dostal od svojich rodičov. Predmetom vyporiadania by mala byť len finančná suma a byt + zastavaný pozemok a spoluvlastnícky podiel k nemu na spoločných častiach. Odporca súhlasil, že tento byt so spoluvlastníckym podielom aby bol prikázaný jemu a pokiaľ by súd bol toho názoru, že do BSM patrí aj garáž, žiadal prikázať do jeho majetku aj garáž a aby bol potom odpočítaný finančný obnos ako aj všetky vklady a investície do tohto majetku. Poukázal na to, že je starobný dôchodca, jeho jediným zdrojom príjmu je starobný dôchodok, čo je okolo 500,- Eur, nemá iný majetok , má vážne zdravotné problémy, predovšetkým kardiologické a preto žiadali, aby peňažné plnenie, ktoré by mal odporca zaplatiť navrhovateľke, bolo vykonávané v splátkach, ktorá by zohľadňovala finančné možnosti odporcu s tým, že by to mohla byť suma do 200,- Eur. Navrhovateľka uviedla, že ona súhlasí s tým, aby byt aj garáž boli radené do vlastníctva odporcu, nesúhlasí však so splátkovým kalendárom , pretože za tých 10 rokov, čo sú účastníci konania rozvedení si odporca už mohol našetriť finančné prostriedky. Súd z LV č. XXXX pre okres, obec a kat. úz. C. zistil, že účastníci konania sú vedení ako vlastníci bytu č. X na IV. poschodí, vchod XX, súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX na ulici A. A. a majú podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere . Súd z listu vlastníctva č. XXXX pre okres, obec a kat. úz. C. zistil, že účastníci konania sú vedení ako vlastníci pozemku v spoluvlastníckom podiele , parc. číslo XXXX o výmere XXX m2, XXXX o výmere XXX m2, XXXX o výmere XXXmX a XXXX o výmere XXX m2 ako zastavané plochy a nádvoria. Súd z listu vlastníctva č. XXXX pre okres, obec a kat. úz. C. zistil, že odporca je vedený ako vlastník pozemku, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, na parcele č. XXXX/XXX a garáže na parcele XXXX/XXX, súpisné číslo XXXX.

Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -28 zo dňa 9. 8. 2006 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené. Z oznámenia Mesta Zvolen o určení súpisného čísla súd zistil, že stavba garáže v obci Zvolen na ulici A. Hlinku na parcele XXXX/XXX bola dokončená pred 01.10.1976 a má pridelené súpisné číslo XXXX. Z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 18. 9. 1973 vyplýva, že bývalý MNV vo Zvolene zriadil právo osobného užívania pozemku odporcovi na parcelné číslo XXXX/XXX o výmere XX m2 výstavby garáže s tým, že uvedený pozemok patrí československému štátu, správe MNV Zvolen a bol mu pridelený do osobného užívania rozhodnutím Finančného odboru Okresného národného výboru vo Zvolene č. XXX/XXX/XXX/XX K1 zo dňa 12. 9. 1973. Z rozhodnutia Mestského národného výboru vo Zvolene zo dňa 26. 9. 1973 vyplýva, že bolo vydané odporcovi rozhodnutie o povolení stavby murovanej garáže na parcele č. XXXX/XXX s tým, že územné rozhodnutie bolo vydané odborom územného plánovania architektúry vo C. značka XXX/XXX/ XX zo dňa 19. 2. 1973. Z rozhodnutia Mestského národného výboru vo Zvolene zo dňa 8. 11. 1976 vyplýva, že bolo vydané rozhodnutie odporcovi na povolenie užívania budovy murovanej garáže na ulici C. potok, parcela č. XXXX/XXX, postavený na základe stavebného povolenia, vydaného odborom výstavby MSNV vo Zvolene zo dňa 26. 9. 1973.

Z čestného prehlásenia F. P., brata odporcu vyplýva, že pochádzajú z 5 súrodencov, pričom ich otec F. P. bol dlhodobo invalid s tým, že začiatkom 70-tych rokov otec vyhral v športke čiastku 60 000,- Kčs a môže potvrdiť, že otec z tejto výhry daroval odporcovi sumu 28 000,- Kčs. Túto sumu brat použil na vyplatenie členského podielu Stavebnému bytovému družstvu vo Zvolene, na základe čoho mu bol pridelený dvojizbový byt vo Zvolene na Zlatom Potoku. Vie tiež o tom, že brat postavil garáž vo Zvolene, pričom prostriedky na jej nadobudnutie a výstavbu poskytol otec. Samotnú garáž fyzicky postavil odporca, pričom on s otcom mu pomáhali.

Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca sa stal členom OSBD vo Zvolene dňa 11. 1. 1972, teda pred uzavretím manželstva. Odporcovi bol byt potom pridelený 31. 1. 1973 s tým, že bol zaplatený

členský vklad vo výške 28 000,- Sk. Tento zaplatil odporca z finančných prostriedkov ktoré mu daroval jeho otec, ktorý predtým vyhral v športke 60 000, Sk. Tento družstevný byt potom bol prevedený do vlastníctva účastníkov konania zmluvou z 31. 5. 2000, kde kúpna cena činila 8 032 Sk. Žiadal, aby bola zohľadnená suma, ktorú vynaložil odporca na získanie tohto bytu a to vo výške 28 000,- Sk. Ďalej finančné prostriedky, ktoré investoval odporca zo svojho do tohto bytu vo výške 40 000,- Sk a kúpnu cenu vo výške 8 032,- Sk, ktorú tiež dal odporca z vlastných finančných prostriedkov. Navrhovateľka ďalej k veci uviedla, že odporca sa stal členom bytového družstva ešte pred uzavretím manželstva ale byt mu bol pridelený až po uzavretí manželstva. Je pravdou, že vtedy odporca zložil finančné prostriedky vo výške 28 000,- Kčs s tým, že to boli odporcove peniaze, nakoniec bol baník, takže on peniaze mal. Navrhovateľka uviedla, že odporca v byte vymenil podlahy, dal nové gumy a tento byt vymaľoval a nastierkoval. Za šporák dal aj obkladačky, ale nevedela uviesť, koľko to stálo peňazí.

Zo znaleckého posudku Ing. F. D. č. 15/2010 vyplýva, že vypočítaná hodnota bytu a nebytových priestorov podľa polohovej diferenciácie, ktorý žiadali vyporiadávať účastníci konania je 44 015,94 Eur a pozemku 822,65 Eur. Vypočítaná hodnota garáže podľa polohovej diferenciácie je 4 333,50 Eur a pozemku 550,- Eur a pozemku 578,52 Eur. Voči tomuto znaleckému posudku mal výhrady odporca s tým, že tento znalecký posudok nepojednával o stavebno technickom stave a technické hodnotenie nehnuteľností ku dňu právoplatného rozsudku Okresného súdu 9. 8. 2006 sp. značka -28 a pri stanovení všeobecnej hodnoty bytu znalec počíta priemerný koeficient polohovej diferenciácie KP = 1,05 a pri garáži 0,95, pričom z posudku nie je zrejmé a zistené, odkiaľ takéto údaje získal a čerpal a výber použitej metódy znalcom pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vnímajú ako nepreskúmateľný a nie celkom korektný, keďže vybral metódu polohovej diferenciácie. Následne na to žiadali vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.

Zo znaleckého posudku Ing. U. Bartkoviča č. 242/2011 súd zistil, že ten použil na výpočet hodnoty nehnuteľnosti porovnávaciu metódu a stanovil hodnotu nehnuteľnosti bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam označeného bytového domu a pozemkom, na ktorých bytový dom stojí vo výške 39 800,- Eur a ďalej stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a to pozemku pod garážou a samotnej garáže vo výške 4 090,- Eur. S týmto znaleckým posudkom nesúhlasila navrhovateľka, pretože byt je porovnávaný s bytmi v iných lokalitách mesta Zvolen, nie na sídlisku C. Q.. So znaleckým posudkom nesúhlasil odporca s poukazom, že pri porovnávacej metóde nepostupoval znalec korektne v súlade s platnou právnou úpravou a znalec pri porovnávaní použil údaje z internetu a nie z reálnych skutočných predajov. Znalec Ing. Daniel Bartkovič na pojednávaní uviedol, že na znaleckom posudku trvá. Uviedol, že koeficient polohovej diferenciácie vyšiel počtom podľa metodiky, určenej ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, ktorá je schválená Ministerstvom spravodlivosti SR. Na strane 10 znaleckého posudku je uvedený priemerný koeficient polohovej diferenciácie 1,05. Tento si určuje sám znalec podľa histórií, ktoré sú odporúčané v tejto metodike. Stav, kde je uvádzaná metodika sa uvádza pre okresné mestá a mestá s vlastným štatútom priemerný koeficient polohovej diferenciácie 0,40 - 0,50 ale táto metodika je stará zhruba 12 rokov a v literatúre sa odporúča ten koeficient brať podľa trhu s nehnuteľnosťami v mieste obchodovania. Keby použil tento koeficient, cena by nebola 40 000,- Eur ale len 20 000,- Eur, to by bola nereálne nízka cena v tomto mieste. Ministerstvo spravodlivosti zatiaľ túto metodiku nemenilo a súčasný minister spravodlivosti odporúčal tento koeficient zvýšiť. Uviedol, že tento koeficient 0,40 - 0,50 v tabuľke je len odporúčací koeficient, nie je záväzný, ako aj tie ďalšie koeficienty, z ktorých sa potom vypočíta vlastný koeficient. Tie ďalšie výpočty, ktoré sú tam uvedené v tabuľke, v znaleckom posudku sú taktiež podľa uvedenej metodiky. Tieto kritériá, ktoré sú tam použité, sú záväzné. Metodika, ktorú použil, vychádzal zo zákona č. 490/2004. Táto metodika je v súlade s vyhláškou. Výšku priemerného koeficientu podľa diferenciácie stanovil na 1,05 odhadom podľa miesta trhu v čase ohodnotenia. Trval, že cena stanovená v znaleckom posudku spĺňa tieto kritériá určenia ceny podľa stanovenej vyhlášky, ktorá bola spomenutá, pretože si myslí, že tá cena 39 000, Eur alebo 40 000,- Eur za takúto cenu by ten byt bol predaný zhruba do 1 mesiaca. Všeobecná hodnota je tá, za ktorú by byt bolo možné predať. V znaleckom posudku na strane 14 uviedol, že porovnateľné objekty čerpá z ponúk na internete a preto ponukové ceny znížil o 10 %. Výšku 10 % stanovil podľa svojich skúseností, nakoľko pracuje aj pre klientov realitných kancelárií tak, že niektorí z nich mu povedia, za čo to skutočne kupujú. Tieto údaje nečerpal z katastra nehnuteľností, pretože jednoducho kataster nehnuteľností takéto zmluvy mu neukáže. Čo sa týka garáže na Zlatom Q. tak bol tam inzerát, že sa predáva garáž avšak táto garáž je už predaná. Z toho potom vyplýva, že pokiaľ niekto predáva garáž na Zlatom Q. tak s tým nemá problém, nepotrebuje vôbec inzerovať. Pokiaľ odporca aj hovoril, že maľoval byt, v podstate k tomuto chcem uviesť iba toľko, že byt sa maľuje pravidelne každých 5 rokov. Čo sa týka výmeny PVC podláh tak tak

do znaleckého posudku dal hodnotu PVC podláh v stave, v akých boli v čase, keď sa rozvádzali. Znalec uviedol, že pokiaľ sú iné stanovené hodnoty v znaleckom posudku č. 15/2010 oproti jeho znaleckému posudku je to tým, že boli použité rôzne pohľady znalcov na skutočnosti pri ich vyhodnocovaní s tým, že v znaleckom posudku 15/2010 bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností metódou polohovej diferenciácie a v jeho znaleckom posudku porovnávacou metódou.

Právny zástupca odporcu ďalej v priebehu pojednávania uviedol, že hodnota stavebného materiálu, ktorý poskytol otec odporcu pre odporcu je 12 000,- Kčs, teda 400,-Eur.

Svedok X. P. uviedol, že odporca je jeho brat. Uviedol, že si pamätá, že keď začali stavať s odporcom garáž, bol ešte slobodný. Keď sa garáž dokončila, bol už ženatý. Garáž sa stavala vyše roka. Na stavbu garáže chodieval robiť odporca, ich otec, on a brat F. a murár pán Z.. Materiál chodili nakupovať on s otcom, za materiál platil otec. Za tento materiál mohli dať okolo 10-12 000,- Kčs. Tiež si pamätal na to, že dali odporcovi 25 000,- alebo 28 000,- Sk na byt. Jednalo sa v podstate o zápisné do družstva.

Navrhovateľka uviedla, že súhlasí s tým, aby sa zohľadnila suma 400,- Eur na stavebný materiál na garáž, ktorú vynaložil z vlastných prostriedkov odporca.

Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. súd zistil, že bola vedená vkladná knižka staré číslo XX- XXXXXX a nové číslo XXXXXXXXXX/XXXX s názvom P. O. s tým, že bola založená ako anonymná vkladná knižka, táto bola založená dňa 16. 10. 1972. Z výpisu z tejto vkladnej knižky potom vyplýva, že dňa 15. 8. bol urobený bezhotovostný vklad z iného účtu na meno O. P., č. XXXXXXXXXX a následne bol urobený hotovostný výber vo výške 135 000,- Sk. Ďalej z tohto výpisu vyplýva, že dňa 14. 5. bol urobený bezhotovostný vklad na tento účet z iného účtu na meno O. P. č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Zo spisu Okresného súdu Brezno D 594/1998 vyplýva, že z osvedčenia o dedičstve po F. R. nadobudla celé dedičstvo navrhovateľka s povinnosťou výplaty pre N. R. v sume 264 844,- Sk do 31. 12. 1999.

Navrhovateľka uviedla, že čo sa týka výplaty jej brata N. R. je pravda, že tohto vyplatila s tým, že peniaze na výplatu jej dala jej mama, čo vyplýva aj z výpisu z vkladnej knižky s tým, že na jej vkladnú knižku boli prevedené peniaze z inej vkladnej knižky. Tieto peniaze potom dala bratovi. Súdu predložila k nahliadnutiu vkladnú knižku č. XXXXXXXX na meno O. P. a z tej bolo zistené, že dňa 15. 8. 1998 bola urobená úhrada vo výške 130 000,- Sk a dňa 17. 8. 1998 bola vybratá suma 135 000,- Sk. Navrhovateľka ďalej uviedla, že mama jej poskytla aj ďalšie peniaze a to dňa 20. 5 1999 keď bola prevedená na jej vkladnú knižku suma 150 288,40 Sk a následne z tejto vkladnej knižky vybrala sumu 140 000,- Sk a tieto dala bratovi. Prečo na výpise, ktoré zaslala sporiteľňa boli uvedené iné dátumy, nevedela uviesť. Súd z originálu vkladnej knižky zistil, že dňa 20. 5. 1999 bola urobená úhrada vo výške 150 288,40 Sk a dňa 20. 5. 1999 bola vybratá suma 146 000,- Sk. Odporca uviedol, že matka navrhovateľky jej dala peniaze na výplatu svojho brata, ale bola to suma 150 000,- Sk a tieto potom odovzdala bratovi. Ona však mala vyplatiť brata vyššou sumou. Bolo to zhruba 260 000, Sk a zvyšné peniaze použila navrhovateľka tie čo našetrila za trvania BSM. Podľa neho navrhovateľka mala jednoducho dve vkladné knižky a jednu sumu peňazí, ktorú spomenula na dnešnom pojednávaní navrhovateľka si jednoducho previedla peniaze z jednej vkladnej knižky na inú vkladnú knižku. Právny zástupca odporcu poukázal na tú skutočnosť, že čo sa týka výpisu Slovenskej sporiteľne, z tohto vyplýva, že tie spomínané sumy 130 000,- Sk a 150 288,40 Sk išli z účtu O. P. na účet O. P.. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že na meno navrhovateľky bol vedený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX ako sporovklad s tým, že účet bol zrušený a ďalej účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sporovklad s tým, že účet bol zrušený. Navrhovateľka ďalej uviedla, že tie termínované vklady č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX boli vedené na jej meno, tieto peniaze jej darovala matka, ale keďže termín vyplatenia brata bol až 31. 12. 1999 tak tieto peniaze, ktoré dostala od matky vložila na termínovaný účet a potom tieto peniaze poslala na účet bratovi. Uviedla, že bola v Slovenskej sporiteľni v Brezne spolu so svojou mamou a tam urobili prevod. Peniaze išli na dvakrát z toho dôvodu , že takto rozhodla jej mama. Na to právny zástupca odporcu uviedol, že je otázne či navrhovateľka od mamy dostala len sumu 150 000,- Sk tak, ako to uviedol odporca alebo aj zvyšnú časť peňazí tak, ako to tvrdí ona.

Z ďalšieho oznámenia Slovenskej sporiteľni súd potom zistil, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX suma XXX 000,- Sk bola poukázaná vkladom v hotovosti 18. 11. 1997. Na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX suma 135 000,- Sk bola poukázaná vkladom v hotovosti dňa 17. 8. 1998. V roku 1998 bol na účet pripísaný úrok

vo výške 5 093,70 Sk, v roku 1999 boli na účet pripísané úroky vo výške 10 204,70 Sk. Poplatky za výpis boli vo výške 10,- Sk, hotovostný vklad + úroky - poplatok činí výšku 150 228,40 Sk. Z oznámenia VÚB či klientka X. R., matka navrhovateľky bola majiteľkou účtu ku vkladnej knižke č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorý bol evidovaný na pobočke VÚB, a.s. v Brezne uviedli, že tento účet bol založený dňa 5. 11. 1993 a zrušený dňa 2. 8. 1999. Nakoľko je banka povinná v zmysle platnej legislatívy archivovať dokumentáciu po dobu 5 rokov od uskutočnenia transakcie, resp. ukončenia obchodu ďalšie súvisiace informácie nie sú k dispozícii a tieto nemôžu poskytnúť.

Navrhovateľka uviedla, že od svojej matky dostala 133 000,- Sk , ktorá potom bola zúročená až na sumu 150 000,- Sk. Okrem toho dostala od rodičov aj sumu 213 000, Sk. Tieto peniaze dostala v roku 1996 a tieto peniaze potom použila na výplatu svojho brata. V tejto súvislosti žiadala vypočuť svoju matku X. R..

Svedkyňa X. R. uviedla, že ona je matkou navrhovateľky. Uviedla, že navrhovateľke dávala peniaze, keď bola v núdzi a na sviatky. To dávala všetkým. Na 50-te narodeniny jej dala 10 000,- Sk. Vyššiu sumu navrhovateľke nedala nikdy. Keď mal manžel 70 rokov tak dali dcére aj synovi po 40 000, Sk a keď ona mala 70 rokov tak jej dala ešte 30 000,-Sk. Peniaze potrebovala na údržbu domu, ktorý bolo potrebné opraviť ako aj na opatrovateľku. Vyššiu sumu peňazí jej nikdy nedala, pretože si musela udržiavať dom. Peniaze jej dávala v hotovosti do ruky. Mali dve vkladné knižky, jednu mala na svoje meno, na tejto bolo vyše 100 000,-Sk. Spolu s manželom mali ešte druhú vkladnú knižku, na tejto bolo okolo 200 000,- Sk. Z jej vkladnej knižky sa peniaze nevyberali, keď bolo potrebné vybrali sa peniaze zo spoločnej. Obe vkladné knižky rušila s navrhovateľkou po smrti manžela. Peniaze, ktoré na nich boli dala synovi na vyplatenie z domu, pretože povedala, že on sa na Jánošovku nevráti. Zvyšok peňazí použila na opravu domu. Tie peniaze išli synovi cez banku vo Veľkom Krtíši. Navrhovateľke tieto peniaze nedávala, ona zdedila dom. Na otázku, či dala navrhovateľke, teda svojej dcére v roku 1996 sumu 213 000,- Sk svedkyňa uviedla, že na nič také si nespomína. Odkaľ by také peniaze zobrala. VÚB ďalej uviedla, že účet č. XXXXXXXXXXXXX sa nenachádza v databáze účtov banky s tým, že banka údaj archivuje 5 rokov a následne sú skartované (vymazané). Z oznámenia X.. F. Žiaka, právnika VÚB zo dňa 22. 7. 2013 vyplýva, že vkladná knižka, ktorá bola vedená na pobočke VÚB, a.s. v Brezne v období od 5. 11. 1993 do 2. 8. 1999 na meno X. R. vkladanému účtu XXXXXXXXXXXXXX/XXXX údaje k tomu poskytnúť nemôže, pretože ich VÚB, a.s. nemá k dispozícii.

Svedok N. R. uviedol, že on je bratom navrhovateľky. O finančnú situáciu svojich rodičov sa nezaujímal. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by jeho rodičia dali nejaké finančné prostriedky navrhovateľke. Bolo prejednané dedičstvo po jeho otcovi s tým, že majetok nadobudla navrhovateľka a jeho mala vyplatiť sumou. Sumu uviesť nevedel. Jemu navrhovateľka dala peniaze za dedičstvo po otcovi zhruba 2 roky po otcovej smrti. Nevedel povedať, odkiaľ jeho sestra mala peniaze na výplatu. Nepoznal finančnú situáciu ani sestry ani rodičov.

Stavebné bytové družstvo Zvolen uviedlo, že cena bytu účastníkov konania vo výške 8 032,- Sk bola uhradená nadobúdateľmi dňa 17. 4. 2000. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 31. 5. 2000 vyplýva, že SBD Zvolen previedlo na účastníkov konania žalovaný byt s tým, že cena bola dohodnutá vo výške 8 032,- Sk. Z rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 31. 1. 1973 vyplýva, že SBD pridelilo odporcovi žalovaný byt s tým, že výška predbežného členského podielu predstavuje 28 000,- Kčs. Z fotokópie ústrižku zo dňa 16. 2. 1973 vyplýva, že odporca vyplatil sumu 28 000,- Kčs Okresnému stavebnému bytovému družstvu Zvolen ako členský podiel. Z členskej knižky odporcu Okresného stavebného družstva vyplýva, že táto bola vydané dňa 17. 6. 1976. Navrhovateľka opakovane uviedla, že ona uznáva, že sumu 28 000,- Kčs vyplatil za byt odporca z vlastných peňazí ale sumu 8 032,- Sk za kúpu bytu, túto neuznávala s tým, že sa jednalo o spoločné peniaze. Z oznámenia SBD vyplýva, že úhrada členského podielu vo výške 28 000,- Kčs bola urobená 6. 2. 1973. Dňa 7. 4. 2000 bola úhrada ceny bytu vo výške 8 032,- Sk s tým, že sa jednalo o prevod bytu do osobného vlastníctva. Doklady o týchto úhradách k dispozícii nemajú.

Svedok X. P. uviedol, že je bratom odporcu, v uvedenej veci už vypovedal, na svojej výpovedi trvá. Pokiaľ jeho rodičia chceli niekomu peniaze darovať, alebo finančne pomôcť vždy to jemu povedali, na jednom stretnutí kde boli bratia s rodičmi, rodičia povedali, že odporca potrebuje peniaze na odkúpenia bytu, či s tým súhlasíme. Nepamätá sa presne, aká to bola suma, bolo to nejakých 28 000, - Kčs alebo 25 000,- Kčs. Vtedy s týmto súhlasil, že mu peniaze môžu dať, ale pod podmienkou a to takou, že mu to potom budú krátiť, keď sa budú vyplácať peniaze z domu. Potom dal ešte odporcovi pri výplate z domu

sumu 78 000,- Kčs. Myslí si, že v tom čase účastníci konania boli ešte manželia. Nevedel uviesť, kedy presne kupoval dom. Svedok uviedol, že si potom odporca ešte pýtal nejakých 10 000,- korún na byt. Nevedel uviesť, za čo to malo byť. Nevedel povedať ani rok, v ktorom sa to stalo. Pýtal tieto peniaze od mamy a mama mu ich dala.

Svedkyňa L. G. uviedla, že ona spolu s účastníkmi konania pracovala v jednej organizácii. Keď ich spoznala, neboli ešte zosobášení. Stavať garáž začali v roku 1971. Manželstvo účastníci konania uzatvorili v roku 1972. Túto garáž staval odporcov otec s jeho bratom. V tom čase aj ona stavala garáž, stavala spolu s nimi. Vedela uviesť, že spolu stavali základy. Potom sa robili aj múry. Garáže majú hneď vedľa seba. Majú spoločnú stenu. Boli spolu dokonca v tehelni pre materiál a tento financoval otec odporcu. Stavbu garáže tiež dokončievali spoločne. Táto sa dokončievala postupne a jej výstavba sa ukončila v roku 1971. Nejaké úpravy potom boli ešte robené v roku 1972. Pokiaľ sa týka bytu vedela o tom, že odporca požiadal o byt ešte za slobodna. Jej povedal odporcov otec, že mu dal na byt 8 000,- Sk. Nevedela uviesť, v ktorom roku byt odporca dostal. Čo sa týka kolaudácie garáže, táto bola robená niekedy v roku 1971, alebo 1972.

Súd zo spisu OS Zvolen zistil, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k -28 zo dňa 9. 8. 2006 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené s tým, že rozsudok sa stal právoplatným dňa 21. 8. 2006. Z rozsudku tiež vyplýva, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 8. 4. 1972.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí, získaných dedičstvom alebo darom ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí, vydaných v rámci predpisov o reštrikcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú veci vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 8. 4. 1972. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen -28 zo dňa 9. 8. 2006 s tým, že tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 21. 8. 2006. Návrh na vyporiadanie BSM manželov bol tunajšiemu súdu doručený dňa 17. 8. 2009. Zo zhodného vyjadrenie účastníkov konania mal súd za to, že hnuteľné veci, ktoré účastníci konania nadobudli počas trvania manželstva sú v súčasnej dobe bez hodnoty s tým, že zhodne uviedli, že tieto nežiadajú z tohto dôvodu vyporiadať. Z dôvodu, že účastníci konania zhodne uviedli, že hnuteľné veci nežiadajú vyporiadať a tieto sú v súčasnej dobe už bez hodnoty súd nevyporiadal v rámci podaného návrhu na vyporiadanie BSM hnuteľné veci. Účastníci konania zhodne uviedli, že žiadajú, aby súd radil do masy BSM byt č. 7, nachádzajúci sa na IV. poschodí bytového domu, súpisné číslo 2431 vo C., na ulici A. A. č. vchodu XX, vedeného na LV č. XXXX, katastrálne územie C., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo Zvolene, ktorého veľkosť je T.X/XXXXXX-in v pomere k celku, pozemok LV č. XXXX p.č. XXXX o výmere XXX mX, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2, p.č. XXXX o výmere XXX m2 na ulici A. A., spoluvlastníckom podiele v pomere XXXX/XXXXXX. Z vykonaného dokazovania a to z vyjadrení účastníkov konania ako aj z pripojených dokladov od bývalého OSBD Zvolen a súčasného SBD Zvolen mal súd za to, že odporca ešte pred uzavretím manželstva požiadal o pridelenie bytu. Z rozhodnutia o pridelení bytu OSBD Zvolen

zo dňa 31. 1. 1973 vyplýva, že odporcovi už za trvania manželstva s navrhovateľkou bol pridelený žalovaný byt s tým, že bola stanovená výška predbežného členského podielu zálohovo v sume 28 000,- Kčs. Z pripojeného poštového ústrižku zo dňa 16. 2. 1973 vyplýva, že odporca v uvedený deň uhradil členský podiel vo výške 28 000,- Kčs. Takisto SBD Zvolen súdu oznámilo, že dňa 16. 2. 1973 bola urobená úhrada členského podielu vo výške 28 000,- Kčs. O tejto sume odporca tvrdil, že išlo o jeho výlučné finančné prostriedky, ktoré získal od svojich rodičov, čo potvrdil aj brat odporcu, ktorý bol vypočúvaný v konaní. Nakoniec samotná navrhovateľka uznala, že sumu 28 000,- Kčs odporca uhradil z vlastných finančných prostriedkov. Toto uviedla na pojednávaní dňa 10. 7. 2014 a na pojednávaní dňa 23. 3. 2010. Odporca ďalej tvrdil, že on z vlastných finančných prostriedkov uhradil aj sumu 8 032,- Sk ako kúpnu cenu bytu. V konaní bolo preukázané a to jednak správou od SBD Zvolen ako aj zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania, že bola urobená úhrada ceny bytu vo výške 8 032,- Sk dňa 17. 4. 2000. Navrhovateľka však uviedla, že v tomto prípade nešlo o výlučné finančné prostriedky odporcu a že táto suma bola uhradená zo spoločných finančných prostriedkov. Nakoľko odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom úhrady ceny bytu vo výške 8 032,- Sk, že išlo o jeho výlučné finančné prostriedky, súd nezohľadnil sumu 8 032,- Sk pri vyporiadaní BSM. Nakoľko účastníci konania sa nevedeli dohodnúť na všeobecnej hodnote bytu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a k pozemkom súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Najprv znalcom Ing. F. D., pričom z jeho znaleckého posudku 15/2010 vyplýva, že stanovil všeobecnú hodnotu bytu zo spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku podľa metódy polohovej diferenciácie, pričom stanovil sumu 44 938,59 Eur. Voči záverom tohto znaleckého posudku mal výhrady odporca, ktorý namietal najmä to, že znalec pri výpočte ceny použil metódu polohovej diferenciácie. Z tohto dôvodu súd vo veci nariadil kontrolný znalecký posudok. Z kontrolného znaleckého posudku Ing. Daniela Bartoviča č. 42/2011 vyplýva, že tento stanovil pri výpočte všeobecnej hodnoty bytu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a s pozemkom porovnávaciu metódu a takto stanovil všeobecnú hodnotu na sumu 39 800,- Eur. Hoci aj voči tomuto znaleckému posudku mali účastníci konania výhrady, v tejto súvislosti však nežiadali vykonať ďalšie dokazovanie a preto sa súd stotožnil so závermi znalca Ing. Daniela Bartkoviča. Tento dostatočne odôvodnil závery svojho znaleckého posudku. Odporca žiadal, aby súd zohľadnil pri byte aj tú skutočnosť, že on z vlastných finančných prostriedkov investoval do tohto bytu ďalších 40 000,- Sk. Poukázal na tú skutočnosť, že tento byt vymaľoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie znalca Ing. Daniela Bartkoviča, ktorý uviedol, že byt by sa mal premaľovať pravidelne každých 5 rokov. Súd mal teda za to, že pokiaľ odporca dal byt aj vymaľovať, nešlo o zhodnotenie tohto bytu. Čo sa týka výmeny PVC podláh, tu súd znova poukazuje na vyjadrenie znalca Ing. Daniela Bartkoviča, ktorý uviedol, že vo svojom znaleckom posudku uviedol hodnotu PVC podláh v stave, aké boli v čase, keď sa účastníci konania rozvádzali. Teda o túto investíciu nebola zvýšená hodnota bytu účastníkov konania. Nakoniec súd poukazuje na to, že odporca ani neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by bol do zhodnotenia bytu investoval vlastných 40 000,- Sk. V tejto súvislosti ani odporca nežiadal vykonávať dokazovanie. Pri vyporiadávaní bytu odporca ďalej žiadal, aby súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že z vlastných finančných prostriedkov odporca hradil príspevky do fondu opráv a údržby. Súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že samotný odporca ani len neuviedol, akú sumu z vlastných finančných prostriedkov dal do fondu opráv a údržby a teda súd nemal ako tieto finančné prostriedky zohľadniť. Okrem toho súd poukazuje na tú skutočnosť, že to, že niekto platí príspevky do fondu opráv a údržby ešte automaticky neznamená, že hodnota bytu sa tým zvýšila. Navrhovateľka žiadala, aby súd vyporiadal aj garáž, súp. číslo 9369, postavenú na p.č. 2000/195 o výmere XX m2, vedenej na LV č. XXXX. W. dokazovaním bolo preukázané, že stavba tejto garáže začala v roku XXXX, teda ešte pred uzavretím manželstva účastníkov konania. Túto stavbu začal pôvodne stavať odporca so svojím otcom a bratom. Odporca z tohto dôvodu uviedol, že on žiada, aby táto garáž nebola radená do masy BSM. Z vyjadrení účastníkov konania a svedkov nie je zrejmé, kedy bola stavba tejto garáže dokončená. Či to bolo ešte pred uzavretím manželstva alebo až po uzavretí manželstva. Z oznámenia mesta Zvolen o určení súpisného čísla však vyplýva, že tejto garáži bolo pridelené súpisné číslo XXXX a že stavba garáže bola dokončená pred 1. 10. 1976. Z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku Mestského národného výboru vo Zvolene zo dňa XX. 9. 1973 vyplýva, že pozemok parc. číslo N X000/195 o výmere 18 m2 k výstavbe garáže vlastnil československý štát v správe X. Zvolen a bol pridelený odporcovi do osobného užívania rozhodnutím finančného odboru ONV vo Zvolene č. XXX/XXX-XXX/XX K1 zo dňa 12. 9. 1973, teda až po uzavretí manželstva účastníkov konania . Z rozhodnutia Mestského národného výboru vo Zvolene zo dňa 8. 11. 1976 vyplýva, že Mestský národný výbor vo Zvolene povolil odporcovi užívanie budovy, murovanej garáže vo Zvolene, Zlatý Potok, parc. č. XXXX/XXX, postavený na základe stavebného povolenia,

vydaného odborom výstavby X. vo C. dňa XX. 9. 1973. Z rozhodnutia Mestského národného výboru vo Zvolene zo dňa 26. 9. 1973 vyplýva, že odporcovi sa povolila novostavba murovanej garáže na parc. č. 2000/195 s tým, že územné rozhodnutie bolo vydané odborom územného plánovania a architektúry vo Zvolene zo dňa 19. 2. 1973. Z uvedených listinných dôkazov teda vyplýva, že dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku pod touto garážou ako aj vydanie rozhodnutí Mestského národného výboru vo Zvolene zo dňa 26. 9. 1973, ktorým bolo vydané rozhodnutie o povolení novostavby murovanej garáže a z rozhodnutia Mestského národného výboru vo Zvolene zo dňa 8. 11. 1976 o povolení na užívanie budovy, murovanej garáže, že tieto boli urobené až potom, ako bolo uzavreté manželstvo účastníkov konania. Z týchto listinných dôkazov má teda súd za to, že garáž bola postavená až po uzavretí manželstva účastníkov konania. Z tohto dôvodu má súd teda za to, že uvedená garáž s pozemkom patrí do BSM, nakoľko táto bola nadobudnutá za trvania manželstva. Odporca súčasne žiadal, že ak súd bude mať za to, že garáž s pozemkom je potrebné radiť do masy BSM, aby zohľadnil hodnotu stavebného materiálu, ktorý zakúpil z vlastných finančných prostriedkov na stavbu tejto garáže a to vo výške 400,- Eur. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 22. 11. 2011 uviedla, že súhlasí s tým, aby sa zohľadnila suma 400,- Eur na stavebný materiál na garáž, ktorú vynaložil z vlastných finančných prostriedkov odporca. Z týchto dôvodov súd zohľadnil uvedenú sumu 400,- Eur pri vyporiadaní masy BSM. Účastníci konania sa ani tu nevedeli zhodnúť na všeobecnej hodnote tejto garáže s pozemkom. Súd teda nariadil znalecké dokazovanie aj v tomto smere. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Jána Čierneho č. 15/2010 vyplýva, že ten použil na stanovenie všeobecnej hodnoty garáže s pozemkom metódu polohovej diferenciácie s tým, že stanovil sumu 4 912,02 Eur. Odporca nesúhlasil so znaleckým posudkom s tým, že opätovne namietal najmä použitú metódu polohovej diferenciácie. Súd teda nariadil kontrolné znalecké dokazovania Ing. Danielom Bartkovičom a na stanovenie všeobecnej hodnoty garáže s pozemkov. Z kontrolného znaleckého posudku znalca Ing. Daniela Bartokoviča č. 42/2011 vyplýva, že ten použil na stanovenie všeobecnej hodnoty garáže s pozemkom metódu porovnávaciu a stanovil všeobecnú hodnotu garáže s pozemkom na sumu 4 090,- Eur. Súd teda pri vyporiadávaní garáže s pozemkom použil práve stanovenú hodnotu 4 090,- Eur. Účastníci konania ohľadom všeobecnej hodnoty garáže s pozemkom v sume 4 090,- Eur nenavrhli vykonávať iné dokazovanie. Odporca okrem toho žiadal, by súd radil do masy BSM aj sumu 114 844,- Sk čo je suma zodpovedajúca rozdielu, ktorý mala zaplatiť ako svoju povinnosť navrhovateľka pri vyporiadaní dedičstva a sumou, s ktorou disponovala ako s vlastnými prostriedkami od svojich rodičov. Čiže táto suma 114 844,- Sk patrila do BSM a následne bola vynaložená vo výlučného vlastníctva navrhovateľky. Z osvedčenia o dedičstve D 147/1998 zo dňa 10. 7. 1998 vyplýva, že celé dedičstvo po Jánovi R., otcovi navrhovateľky zdedila navrhovateľka s povinnosťou výplaty pre brata Ľubomíra R. v sume 264 844,- Sk do 31. 12. 1999. Z vykonaného dokazovania bolo aj preukázané, a to z vyjadrení účastníkov konania ako aj z výpovede brata navrhovateľky, Ľubomíra R., že tieto finančné prostriedky navrhovateľka Ľubomírovi R. vyplatila. Navrhovateľka sa však bránila v tom smere, že uvedené finančné prostriedky dostala od svojej matky, resp. od svojich rodičov s tým, že poukazovala na to, že tieto finančné prostriedky mala na svojich účtoch v Slovenskej sporiteľni. Súd z oznámení Slovenskej sporiteľni, a.s., z fotokópie vkladných knižiek Slovenskej sporiteľni, a.s. zistil, že navrhovateľka mala vedený účet v Slovenskej sporiteľni č. XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že účet bol zrušený a takisto mala vedený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a takisto aj tento účet bol zrušený. Ďalej bolo preukázané, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bola poukázaná suma 130 000,- Skk vkladom v hotovosti dňa 18. 11. 1997. Na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bola poukázaná vkladom dňa 17. 8. 1998 suma 135 000,- Sk. Z týchto správ a listinných dôkazov nebolo možné zistiť, že uvedené finančné prostriedky navrhovateľka získala od svojej mamy alebo od svojich rodičov. Zo správy VÚB súd zistil, že matka navrhovateľky, X. R. bola majiteľkou účtu ku vkladnej knižke č. XXXXXXXXXXXXXX s tým, že tento účet bol založený dňa 5. 11. 1993 a bol zrušený 2. 8. 1999 a viac informácií banka nemá k dispozícii a teda ich nemôže poskytnúť. V tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie aj výsluchom matky navrhovateľky, pani Margity R., ktorá uviedla , že navrhovateľke dávala peniaze keď bola v núdzi a na sviatky tak ako dávala všetkým. Na jej 50-te narodeniny jej dala sumu 10 000,- Sk, keď mal manžel 70 rokov tak dali dcére aj synovi po 40 000,- Sk a keď ona mala 70 rokov tak jej dala 40 000,- Sk. Peniaze ona potrebovala na údržbu domu, ktoré bolo potrebné opravovať a súčasne dávala peniaze aj na opatrovateľku. Nikdy nedala navrhovateľke vyššiu sumu peňazí. Podľa názoru súdu teda navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by bola dostala na výplatu svojho brata od svojej mamy alebo rodičov celú sumu 264 844,- Sk. Odporca však na pojednávaní dňa 2. 2. 2012 uviedol, že je pravda, že matka navrhovateľky jej dala peniaze na výplatu brata s tým, že to bola suma okolo 150 000,- Sk a tieto potom odovzdala bratovi. Ona však potrebovala brata vyplatiť sumou zhruba 260 000,- Sk a zvyšné peniaze použila navrhovateľka z tých, čo našetrila za trvania BSM. Súd teda zohľadnil, že na výplatu brata navrhovateľky, navrhovateľka použila finančné prostriedky vo výške

150 000,- Sk, ktoré získala darom od svojej matky tak, ako to uznal odporca. Vo zvyšnej časti však navrhovateľka nepreukázala, že z výlučne svojich finančných prostriedkov vyplatila svojho brata aj v ďalšej výške a to 114 844, Sk čo je v prepočte 3 812,- Eur. Nakoľko zhodne obaja účastníci konania uviedli, že žiadajú, aby uvedené nehnuteľnosti boli radené do vlastníctva odporcu súd určil, že byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemkov a takisto garáž s pozemkom pripadajú do vlastníctva odporcu. Všeobecná hodnota týchto nehnuteľností tak, ako súd skôr uviedol bola 39 800,- Eur a 4 090,- Eur. Od tejto sumy súd potom odpočítal čiastku 400,- Eur, keďže súd zohľadnil hodnotu stavebného materiálu na garáž, ktorú vynaložil odporca z vlastných finančných prostriedkov, čo odporkyňa uznala a takisto sumu 929,- Eur (28 000,- Kčs), ktorú odporca dal z vlastných finančných prostriedkov, čo uznala aj navrhovateľka na vyplatenie členského podielu za tento byt. Súd odpočítal aj sumu 3 812,- Eur (114 844,- Sk) ako spoločné finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené na výplatu brata navrhovateľky v rámci získania dedičstva po svojom otcovi ako výplata za uvedené dedičstvo. Zo sumy 43 840 ,- Eur teda súd odpočítal sumu 400,- Eur, 929,- Eur a 3 812,- Eur a takto bola stanovená výška 38 699,- Eur, z ktorej je odporca povinný vyplatiť navrhovateľke polovicu, teda 19 349,50 Eur. Odporca žiadal o možnosť splatiť sumu na vyrovnanie jej podielu v splátkach po 200,- Eur s poukazom že je dôchodca, poberá dôchodok vo výške 500,- Eur, je to jeho jediný zdroj príjmu , nemá žiadny iný majetok, má vážne zdravotné problémy. S týmto však nesúhlasila navrhovateľka, ktorá žiadala výplatu poskytnúť do 3 dní. Súd neumožnil odporcovi splácať sumu na vyrovnanie podielu v splátkach po 200,- Eur , pretože v takom prípade by to musel splácať 97 mesiacov, čo je podľa názoru súdu neprimerane dlhá doba. Súd sa v tomto smere stotožnil s názorom navrhovateľky, že manželstvo účastníkov konania je už rozvedené 9 rokov, návrh na vyporiadanie BSM je na tunajšom súde už 6 rokov, odporca od počiatku uvádzal, že žiada nehnuteľnosti radiť do jeho vlastníctva a teda si mohol našetriť finančné prostriedky na výplatu navrhovateľky. Súčasne však súd nestanovil lehotu na výplatu v dĺžke 3 dní tak, ako to žiadala navrhovateľka, pretože to sa javilo súdu ako neprimerane krátka lehota. Preto súd stanovil povinnosť výplaty do 6 mesiacov, nakoľko súd je toho názoru, že takáto dĺžka nie je neprimerane dlhá pre navrhovateľku a odporca bude mať dostatok času zabezpečiť si finančné prostriedky na výplatu navrhovateľky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 práv veta O.s.p. ) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)