Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_21P-157-2015.pdf
PDF · 89.84 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/157/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľa T. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., X. Č.. XX, prechodne bytom W., K. Č.. XX, proti odporkyni I. K., rod. Č.D., nar. XX.X.XXXX, bytom W., X. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Martinou Hopferovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Bajzova č. 2, za účasti maloletých detí K. - K., B.. X.X.XXXX a O., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
R o z v á d z a manželstvo navrhovateľa T. K., nar. XX.X.XXXX a odporkyne I. K., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. Č. W. - J. V., vo zväzku X, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
Na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti K. - K., nar. X.X.XXXX a O., nar. XX.X.XXXX do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Maloleté deti sa z v e r u j ú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že počas krátkeho pracovného týždňa matky - v párnom týždni v roku budú deti v starostlivosti matky s výnimkou stredy a štvrtka, kedy budú v starostlivosti otca a počas dlhého pracovného týždňa matky - nepárny kalendárny týždeň v roku budú deti v osobnej starostlivosti otca s výnimkou stredy a štvrtka, kedy budú v osobnej starostlivosti matky.
Rodičia si budú deti odovzdávať v krátkom pracovnom kalendárnom týždni od pondelka tak, že matka deti prevezme o 15,00 hod. v škole a škôlke, v stredu o 8,00 hod. ich odovzdá do školy a škôlky, v piatok o 15,00 hod. ich prevezme v škole a škôlke. V dlhom týždni v pondelok o 8,00 hod. ich odovzdá do školy a škôlky, v stredu o 15,00 hod. ich prevezme v škole a škôlke, v piatok o 8,00 hod. ich odovzdá v škole a škôlke.
Trvalé bydlisko maloletých detí bude na adrese W., X. Č.. XX.
Zo strany navrhovateľa u r č u j e pre maloletého K. výživné vo výške 150,- EUR mesačne a pre maloletého O. vo výške 100,- EUR mesačne, ktoré je navrhovateľ p o v i n n ý posielať odporkyni vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rodinné prídavky na maloleté deti bude poberať odporkyňa a daňový bonus si bude uplatňovať navrhovateľ.
Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 9.10.2015 navrhovateľ požiadal súd, aby jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol a rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým synom K. a O. tak, aby boli zverení do ich striedavej osobnej starostlivosti tak, aby boli dva po sebe idúce týždne v starostlivosti navrhovateľa a druhé dva týždne v mesiaci v starostlivosti odporkyne.
K rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva dospel po dlhej a dôslednej úvahe. Vo svojom návrhu uviedol, že ich vzťahy sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už neplní svoj účel a nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia.
Odporkyňa s návrhom na rozvod súhlasila. Nesúhlasila s návrhom na zverenie detí do striedavej starostlivosti tak, ako to navrhol navrhovateľ. Uviedla, že aj keď otec detí po odchode zo spoločnej domácnosti býva v rodičovskom dome spoločne s rodičmi, nezdržuje sa u nich sústavne, pretože mu to jeho pracovné povinnosti a výkon jeho prác nedovoľujú. V súvislosti s výkonom jeho práce je týždeň, aj dva mimo W..
So striedavou starostlivosťou súhlasila, pretože vzhľadom k jej pracovnému zadeleniu týždeň pracuje do neskorých večerných hodín a nemá rodičov, ktorí by sa v tom čase dokázali o ich deti postarať. Preto chcela, aby počas toho týždňa boli v osobnej starostlivosti a otca a v týždni, ktorý má krátky, by sa o deti starala ona. V párnom týždni, počas ktorého sa chce o deti starať však musí byť v práci v stredu a vo štvrtok od rána do neskorého večera a v nepárnom týždni, kedy by sa o ne mal starať otec, bude mať v stredu a štvrtok voľno. Vtedy by deti mali byť u toho rodičia, ktorý dokáže ich starostlivosť zabezpečiť.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť deti do striedavej starostlivosti tak, aby sa o ne mohli rodičia starať v čase, kedy im to ich pracovné povinnosti dovolia. O určení výšky výživného vzhľadom na rozdielne príjmy rodičov navrhol rozhodnúť podľa potrieb maloletých detí a schopností a možností rodičov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojenými listinnými dôkazmi, správou kolízneho opatrovníka a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. Č. W. - J. V., vo zväzku X, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
Obaja sú slovenskí štátni občania.
U oboch ide o prvé manželstvo.
Z ich manželského zväzku sa dňa X.X.XXXX narodil syn K. a O. sa narodil XX.X.XXXX.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že sa s odporkyňou spoznali pred deviatimi rokmi, narodil sa im syn K.. Manželstvo uzavreli po troch rokoch spolužitia. Odporkyňa už poznala jeho povahu a jeho problémy, ktoré mal najmä v práci, pretože si nedokázal hneď nájsť stále zamestnanie. Neskôr sa im narodil druhý syn O.. Žili spolu najprv u rodičov odporkyne. Potom sa presťahovali do rodinného domu jeho rodičov, ani tam neboli dlho. Rodičia im dali k dispozícii svoj byt a vtedy začali medzi nimi najväčšie problémy. Začali mať úplne iné názory na vedenie domácnosti, na výchovu ich detí. Stále sa hádali. Keďže nechcel, aby deti boli toho svedkom, v máji 2015 opustil spoločnú domácnosť.
V súčasnosti býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na stravu. Skoro polovicu mesiaca trávia deti u jeho rodičov. Myslí si, že keď uhrádza výdavky na domácnosť, čo sa týka nájomného a inkasných poplatkov v byte, kde zostala bývať jeho manželka, tak si aj touto formou plní svoju vyživovaciu povinnosť.
Pracuje vo firme U. U., a.s. ako stavebný majster. Z opisu jeho mzdového listu súd zistil, že jeho hrubá mzda bola v januári 920,- EUR; vo februári - 1.033,- EUR;
v marci - 830,- EUR; v apríli - 2.181,- EUR; v máji - 1.135,- EUR; v júni - 1.324,- EUR; v júli - 1.809,- EUR; v auguste - 885,- EUR; v septembri - 903,- EUR a v októbri - 1.684,- EUR. Základný plat má vo výške 900,- EUR a 60% z tohto platu poberá v mesiacoch december až marec, kedy stavebná činnosť ešte neprebieha v takom rozsahu ako v lete. V týchto mesiacoch nikde nepracuje, je doma a nebolo potrebné, aby si zháňal brigádu, lebo mu vždy pomohli rodičia, alebo netrpeli finančným nedostatkom. Navrhovateľ taktiež predložil výpočet svojich výdavkov. Platí za basketbal pre ich syna na päť mesiacov 100,- EUR a registráciu 15,- EUR. Za umeleckú školu pre K. za tri mesiace zaplatil 24,- EUR a zaplatil zápisné 15,- EUR. Na pohonné hmoty mesačne vynaloží 150,- EUR. Náklady na bývanie má vo výške 180,- EUR a na stravovanie detí vynakladá 120,- EUR. V čase, keď sú polovicu mesiaca deti u neho, resp. u jeho rodičov, prispieva im na stravu pre deti. Platí deťom životné poistky Junior v sume 29,20 EUR mesačne pre jedno dieťa. S O. je pripoistený aj jeho brat Ľ.G. K.. K. uhrádza poistku vo výške 42,99 EUR.
Z výpovede odporkyne súd zistil, že súhlasí s tým, aby súd ich manželstvo rozviedol. Je už natoľko vážne rozvrátené, že nemá význam, aby ho sa pokúšali obnovovať, alebo zotrvávať v ňom. Manžel voči nej vystupoval niekedy agresívne a raz ju aj fyzicky napadol. Myslí si, že veľkú rolu zohrala pri zhoršovaní ich vzťahov aj matka jej manžela, ktorá sa im do všetkého miešala a dennodenne k nim chodila, vyberala im poštu a riešila za nich aj také veci, ktoré si chceli a mali vybaviť sami.
Odporkyňa pracuje ako čašníčka v L. L. na Ž. D. v W. a jej mesačný príjem je 400,- EUR. Poberá rodinné prídavky na dve deti. Pracuje v 12 hodinových smenách tak, že v krátkom týždni má voľno päť dní a v dlhom týždni dva dni. V ostatné dni je v práci od rána od 9,00 hod. do 22,00 hod.. V taký čas sa o ich deti starajú starí rodičia detí - rodičia navrhovateľa, keďže jej rodičia už nežijú. Odporkyňa predložila súdu potvrdenie o svojich výdavkoch. Na domácnosť, za internet a za televíziu platí 48,- EUR; za benzín platí 50 - 70,- EUR; oblečenie pre deti 100,- EUR; za telefón platí 40,- EUR; za telefón K. platí 5,- EUR; za stravu pre celú rodinu 200,- EUR; za drogériu platí 60,- EUR. Mesačne spláca úver vo výške 169,- EUR. Zobrala si úver vo výške 12.000,- EUR. Mesačné nájomné platí vo výške 240,- EUR a za lieky a vitamíny vynakladá 50,- EUR. Matka detí doteraz všetky potreby detí financovala sama, otec občas kúpil deťom nejaké oblečenie, ktoré užívajú, keď sú u jeho rodičov, ale poplatky do školy, či už na triedny fond, alebo ZRPŠ a stravovanie pre deti zabezpečovala ona. Preto žiadala, aby jej otec prispieval na potreby detí už len vzhľadom k tomu, že jej príjem je minimálne o polovicu nižší ako príjem otca.
Súhlasila s tým, aby deti boli v ich striedavej starostlivosti aj keď túto starostlivosť vykonávajú starí rodičia, keďže aj jej manžel má takú prácu, že chodí na turnusy a je mimo W..
Kolízna opatrovníčka vykonala šetrenie v rodine oboch rodičov a zistila, že u oboch sú vhodné podmienky na starostlivosť o deti. Stará matka obetavo pristupuje k tomu, že sa o svoje vnúčatá bude starať, keď to nebude môcť zabezpečovať ich otec, ktorý občas chodí na turnusy mimo W.. Z toho dôvodu a najmä preto, že matka má dlhý týždeň, kedy je od rána do večera v práci a z jej strany sa nedá očakávať pomoc rodiny, je nevyhnutné deťom nariadiť striedavú starostlivosť. Bolo by dobré, keby matka mala u seba deti v čase, keď má krátky týždeň a naopak, keď má dlhý týždeň, aby boli v starostlivosti otca. Stará matka takisto rozprávala s kolíznou opatrovníčkou a uviedla, že je ochotná sa o deti postarať. Deti majú veľmi dobrý citový vzťah k starým rodičom, aj k staršiemu bratovi ich otca, ktorý je slobodný, žije spolu s nimi a venuje sa im vo voľnom čase. Rovnako deti majú veľmi dobrý citový vzťah k obom rodičom. Najradšej by boli, keby rodičia zostali naďalej spolu a tvorili by spoločnú rodinu, čo vzhľadom k prednesom oboch rodičov už do budúcnosti nebude možné. Uviedla, že rodičia by si mali uvedomiť, že komunikovať navzájom budú musieť slušne a efektívne tak, aby to bolo na prospech ich maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania podľa ustanovenia § 23 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania.
Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva vážny a nenapraviteľný rozvrat. Manželstvo účastníkov je trvale a nenapraviteľne rozvrátené a preto ani jeden z nich nemá záujem na jeho zachovaní, či obnovení. Z toho dôvodu súd toto manželstvo rozviedol. Zároveň súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, aby mali rovnakú možnosť sa o deti starať, vychovávať ich. Deti veľmi citlivo prežívajú rozvrat rodiny, matka so starším synom musí navštevovať psychologičku. Aj ona navrhla, aby rodičia neriešili svoje nedorozumenia pred deťmi a aby sa im obaja rodičia venovali v rovnakej miere. Preto súd zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, aby čas trávili s každým rodičom v rovnakom rozsahu.
Keďže medzi príjmami rodičov je veľký rozdiel a otec detí podstatne viac zarába, súd určil z jeho strany výživné tak, aby deti, keď budú v starostlivosti matky netrpeli nedostatkom.
Podľa ustanovenia § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.