Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoKR-24-2015.pdf
PDF · 87.65 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/24/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: F. S., bytom C. XXX/X, XXX XX F. (pôvodne podnikajúcemu pod obchodným menom F. S. - MICES, s miestom podnikania Hollého 159/7, 015 01 Rajec, IČO: 33 372 462 - podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 20.1.2015), zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom, so sídlom D. Z. XX, XXX XX F., v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi 25/2013-130 zo dňa 22.6.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi 25/2013-130 zo dňa 22.6.2015 v napadnutom výroku, ktorým bolo konanie zastavené a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd prvým výrokom konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Samostatným výrokom rozhodol, že návrh žalovaného na priznanie náhrady podľa § 147a ods. 2 O.s.p. zamieta. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu zo dňa 28.3.2013, ktorou sa domáhal určenia popretej pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 1 v reštrukturalizačnom konaní žalovaného, vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 3R/1/2012. Podaním zo dňa 11.5.2015 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo uskutočniť dňa 12.5.2015. Uviedol, že návrh na začatie konania vezme späť z dôvodu, že pohľadávka bola uhradená. Podaním, doručeným okresnému súdu dňa 21.5.2015, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Okresný súd za aplikácie ust. § 96 ods. 1 O.s.p. a dispozitívneho úkonu žalobcu rozhodol o zastavení konania. Súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než okresný súd začal s prejednaním veci. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že dôvodne podaný návrh na začatie konanie berie späť pre správanie sa žalovaného. Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca a v súlade s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. svedčilo právo na náhradu trov konania žalovanému. Nakoľko však žalovaný návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal, okresný súd žalovanému náhradu trov nepriznal.
Okresný súd poukázal, že písomným podaním doručeným dňa 15.5.2015 si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie sumy 100 Eur podľa ust. § 147a ods. 2 O.s.p., na odôvodnenie ktorého nároku uviedol, že okresný súd po zistení neprítomnosti žalobcu na pojednávaní dňa 12.5.2015 a následnom oboznámení so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu, že úver bol splatený inými dlžníkmi, pojednávanie odročil na neurčito. Okresný súd poukázal na ust. § 147a ods. 1, 2, 6 O.s.p. a konštatoval, že nárok na priznanie náhrady podľa ust. § 147a ods. 2 O.s.p. vznikne účastníkovi zastúpenému advokátom, ktorý sa zúčastnil pojednávania, ktoré bolo odročené z dôvodu na strane advokáta protistrany. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že žalobca prevzal predvolanie na pojednávanie na termín 12.5.2015
do vlastných rúk dňa 20.3.2015. Na pojednávanie konané dňa 12.5.2015 o 9:30 hod. sa žalobca neustanovil. Žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní odôvodnenú tým, že návrh na začatie konania vezme späť, doručil okresnému súdu e-mailom dňa 12.5.2015 o 9:19 hod.. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu na strane účastníka konania. Vzhľadom k tomu, že pojednávanie bolo odročené z dôvodu na strane účastníka konania, okresný súd dospel k záveru, že podmienky pre priznanie nároku podľa ust. § 147a ods. 2 O.s.p. nie sú splnené, a preto nárok žalovaného na priznanie náhrady v sume 100 Eur zamietol.
Proti tomuto uzneseniu, a to proti prvému a druhému výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania a o náhrade trov konania, podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Pojednávanie nariadené na deň 12.05.2015 bolo odročené, nakoľko žalobca ospravedlnil svoju neúčasť tým, že z dôvodu úhrady pohľadávky vezme žalobu späť. Žalovaný očakával, že podanie žalobcu mu bude ako účastníkovi konania doručené na vedomie a prípadné vyjadrenie. Mal za to, že nie je povinnosťou účastníka konania vyčísľovať z opatrnosti trovy konania pri/po každom vykonanom úkone. Keby mu prvostupňový súd doručil podanie žalobcu o späťvzatí návrhu, ako je jeho povinnosťou, mohol by uplatniť svoje zákonné právo vyjadriť sa k takémuto úkonu a zároveň vyčísliť vzniknuté trovy. Späťvzatie žaloby bolo žalovanému doručené až s napadnutým uznesením. Žalovaný poukázal na to, že ako účastník konania má právo na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov, keď nedoručenie žalobcovho podania (späťvzatia) podľa žalovaného vytvorilo stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní. Okresný súd nedoručením podania žalobcu porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení uviedol, že súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než súd začal s prejednaním veci, tak s poukazom na ust. § 96 ods. 3 O.s.p. žalovaný mal za to, že jeho nesúhlas so späťvzatím by bol irelevantný, z čoho však nemožno vyvodiť, že okresný súd nemá povinnosť doručiť mu takýto procesný úkon. Naopak, zákon predpokladá, že žalovanému je späťvzatie návrhu doručené, inak by sa o ňom nedozvedel a nemohol by vyjadriť svoj prípadný nesúhlas (hoci postihovaný neúčinnosťou). Vo vzťahu k výroku o trovách prvostupňového konania žalovaný poukázal, že okresný súd skonštatoval, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca. Žalovaný bol presvedčený, že je spravodlivé, aby žalobca znášal trovy konania, ktoré mu vznikli v dôsledku podania žaloby. Nakoľko je žalovaný laik, musel na ochranu svojich práv využiť služby kvalifikovaného právneho zástupcu. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania, v tejto súvislosti žalovaný poukázal na uplatnené trovy konania podaním zo dňa 13.05.2015. Považoval za irelevantné, že sa jednalo v danom štádiu konania len o trovy podľa ust. § 147a O.s.p. a nie o výslovné uplatnenie všetkých vzniknutých trov konania, nakoľko z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nevyplýva žiadna špecifikácia návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Za daných okolností mal okresný súd postupovať podľa ust. § 151 ods. 4 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutých výrokoch zrušil a priznal mu trovy konania vo výške 1.822,34 Eur, ktoré jednotlivo vyčíslil.
K doručeniu odvolania žalobcovi nedošlo.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým konanie zastavil a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Bolo zrejmé, že napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Vo veci konajúca sudkyňa v predložení veci č.k. 5Cbi/25/2013-144 zo dňa 23.10.2015 uviedla, že odvolaniu postupom podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. nevyhovela.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p. posudzoval uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 10.07.2015.
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného, vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým okresný súd konanie zastavil, krajský súd poukazuje na ust. § 96 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Krajský súd uvádza, že ust. § 96 O.s.p. rešpektuje žalobcu ako dominus litis. Iba výnimočne, ak žalobca vezme návrh späť, súd konanie nezastaví. Je to tak iba v prípade, ak žalovaný so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím nie je účinný a z uvedeného nie je potrebné ani zisťovať stanovisko žalovaného, ak došlo k späťvzatiu návrhu skôr, ako sa začalo pojednávanie. V danom prípade, keď nesúhlas žalovaného so späťvzatím nie je účinný, je procesná situácia jednoznačná, teda je potrebné rešpektovať právo žalobcu ako osoby dominus litis, teda súd nemôže rozhodnúť inak, ako konanie zastaviť. Práve pre jednoznačnosť tejto situácie zákon č. 388/2011 Z.z. s účinnosťou od 01. januára 2012 uviedol do praxe 30-dňovú lehotu, v ktorej súd musí o späťvzatí návrhu rozhodnúť. Zvýrazňuje sa, že predmetná lehota sa počíta od doručenia späťvzatia návrhu, ktoré netrpí vadami.
Z obsahu spisového materiálu, konkrétne Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 12.05.2015 (č.l. 121 - 122 spisu), ktorého sa zúčastnil žalovaný, bolo zistené, že k otvoreniu pojednávania nedošlo, bolo len oboznámené elektronické podanie žalobcu, doručené okresnému súdu 12.05.2015 o 09,19 hod.. Z elektronického podania žalobcu na č.l. 118 spisu, v spojení s jeho doplneným originálom na č.l. 123 - 125 spisu bolo zistené oznámenie žalobcu, že vezme žalobu zo dňa 28.03.2013 späť z dôvodu, že pohľadávka je uhradená, z ktorého dôvodu žiadal, aby okresný súd v uvedenej veci neotvoril pojednávanie. Následne podaním zo dňa 11.05.2015, doručeným okresnému súdu dňa 21.05.2015 žalobca oznámil, že berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada, aby súd konanie zastavil. Z vyššie uvedeného priebehu konania pred prvostupňovým súdom bolo nepochybné, že k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo skôr, než začalo pojednávanie, a preto nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného vo vzťahu k vyjadreniu jeho súhlasu, resp. nesúhlasu so späťvzatím, pretože nesúhlas žalovaného za tejto situácie by nebol účinný. Naopak, nastúpila povinnosť okresného súdu o späťvzatí návrhu rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote podľa ust. § 96 ods. 3 posledná veta O.s.p., a to do 30 dní, ktorá sa počíta od doručenia späťvzatia návrhu. Z uvedeného, preto pokiaľ okresný súd žalovanému nedoručil späťvzatie žaloby žalobcom, nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Pokiaľ žalovaný v písomnom odvolaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 209/2014, vo vzťahu k povinnosti doručovať procesné návrhy účastníkov konania, je potrebné uviesť, že v danom prípade išlo o nedoručenie vyjadrenia účastníka k odvolaniu druhého účastníka, pričom išlo o konanie podľa ust. § 120 ods. 2 O.s.p., v rámci ktorého konania nemal tak odvolateľ možnosť oboznámiť sa s vyjadrením druhého účastníka konania k tomuto odvolaniu. V danom prípade išlo tak o inú, procesne odlišnú situáciu ako v tomto danom sporovom prípade.
K odvolaciemu dôvodu, týkajúcemu sa napadnutého výroku o náhrade trov prvostupňového konania, žalovaný namietal, že náhradu trov konania si uplatnil v podaní zo dňa 13.05.2015 a bol aj toho názoru, že okresný súd za daných okolností postupoval podľa ust. § 151 ods. 4 O.s.p..
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 4 O.s.p., ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.
Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a prípadne predložiť vyčíslenie tejto náhrady, v prípade, ak účastníka zastupuje advokát, je povinný vyčísliť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Na to, aby sa priznala náhrada trov konania, je potrebné takýto návrh uskutočniť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, z ktorého zistil, že okresný súd uznesením č.k. 5Cbi 25/2013-101 zo dňa 02.04.2014 uložil žalovanému povinnosť vyjadriť sa písomne v lehote 15-tich dní k žalobe doručovanej spolu s týmto uznesením a v tomto písomnom vyjadrení uviesť, či nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu uznáva a ak nárok neuznáva, tak zároveň uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa vo vyjadrení odvoláva, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré má súd na pojednávaní vykonať. Predmetné uznesenie zároveň obsahovalo poučenie podľa ust. § 118 ods. 1, 2 O.s.p. a bolo žalovanému doručené podľa doručenky na č.l. 100 spisu dňa 21.05.2014. Podaním zo dňa 09.06.2014, osobne doručeným Okresnému súdu v Žiline, žalovaný uskutočnil vyjadrenie k žalobe, v rámci ktorej uviedol, že nárok uplatnený v návrhu na začatie konania odmieta a neuznáva v celom rozsahu. Zároveň odkázal na dôvody, pre ktoré reštrukturalizačný správca JUDr. Vladimír Herich, PhD. poprel pohľadávku žalobcu, nakoľko sa s nimi nestotožnil. Ďalej uviedol, že k právnej stránke veci sa bližšie vyjadrí na súdnom pojednávaní, na ktorom zároveň, v prípade potreby predloží dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Súčasne požiadal o nariadenie pojednávania. Okresný súd vytýčil termín pojednávania na deň 12.05.2015 o 09,30 hod.. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.05.2015 sa ho osobne zúčastnil žalovaný, ktorý bol oboznámený s elektronickým podaním žalobcu, doručeným okresnému súdu dňa 12.05.2015, predmetom ktorého bolo oznámenie, že žalobca vezme žalobu späť z dôvodu, že pohľadávka bola uhradená. Následne žalovaný podaním zo dňa 13.05.2015, osobne podaným Okresnému súdu v Žiline dňa 15.05.2015, podľa ust. § 147a ods. 2 O.s.p. uplatnil voči žalobcovi trovy konania vo výške 100 Eur a zároveň navrhol, aby okresný súd rozhodol o jeho práve na náhradu uplatnených trov v zmysle ust. § 147a ods. 6 O.s.p.. O tomto práve žalovaného bolo rozhodnuté tretím výrokom uznesenia okresného súdu č.k. 5Cbi 25/2013-130 zo dňa 22.6.2015 tak, že návrh žalovaného na priznanie náhrady podľa § 147a ods. 2 O.s.p. bol zamietnutý, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.7.2015.
Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplývalo, že žalovaný neuskutočnil návrh na náhradu trov konania v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuskutočnil návrh na priznanie trov prvostupňového konania, nebolo povinnosťou okresného súdu postupovať podľa ust. § 151 ods. 4 O.s.p., teda vyzvať účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Pokiaľ okresný súd nepostupoval v zmysle ust. § 151 ods. 4 O.s.p., vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu nevyplýval žalovaným podaný návrh na rozhodnutie o trovách, jeho postup bol vecne správny.
K tvrdeniu žalovaného, že si uplatnil trovy konania v podaní zo dňa 13.05.2015, po oboznámení sa s obsahom tohto podania žalovaného odvolací súd konštatuje, že žalovaný v tomto podaní výlučne uplatnil právo podľa ust. § 147a ods. 2 O.s.p.. Zvýrazňuje krajský súd, že v ustanovení § 147a O.s.p. bol zavedený sankčný mechanizmus, ktorý má účastníkov a ich zástupcov odradiť od spôsobovania obštrukcií v súdnom konaní. Na základe žiadosti jedného účastníka má potom druhý účastník, vystupujúci ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo požadovať od účastníka, kvôli ktorému bolo pojednávanie odročené, sankciu. O týchto nárokoch súd rozhoduje samostatným výrokom, nejedná sa o rozhodnutie o trovách konania, tento nárok nie je rozhodnutím o trovách konania a ich uplatnenie alebo neuplatnenie ani nemá vplyv na rozhodnutie o trovách konania, čo vyplýva i z ust. § 147a ods. 6 veta druhá O.s.p., podľa ktorého toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade
trov konania. Z uvedeného preto odvolacia námietka, spočívajúca v tvrdení, že žalovaný podal návrh na rozhodnutie o trovách konania v podaní zo dňa 13.05.2015, bola zhodnotená ako nedôvodná.
Z vyššie uvedených, len doplnených záverov, bolo preto uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bolo konanie zastavené a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V tomto odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov tohto odvolacieho konania a v konečnom dôsledku z obsahu spisu ani vznik takýchto trov nevyplýval, preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalobcovi sa náhrada trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.