Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-2231-2015.pdf
PDF · 72.74 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/2231/2015
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Martin Rišian, so sídlom Pivovarská 1069, Žilina, vo veci oprávneného: Dopravný podnik mesta Žilina, s.r.o., so sídlom Kvačalova 2, Žilina, IČO: 36 007 099, zastúpený: JUDr. Karol Gordík, so sídlom Pivovarská 20, Žilina, proti povinnej: N. X., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXXX/XX, Ž., C.. Č.. Ú. N. M. C. Y. B. C., W. XXX/PAL, XXX XX C., o podaných námietkach proti exekúcii, takto
rozhodol:
I. Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a .
II. Námietky povinnej proti trovám exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
V danom exekučnom konaní súd vydal poverenie č.5511 189411dňa 24.06.2015.
Dňa 28.09.2015 bolo tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené podanie povinného zo dňa 14.09.2015. Povinná v odôvodnení uviedla, že žiada o zrušenie zaplatenia sumy 241,05 eur, nakoľko sa nachádza v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v Trenčíne a jej pracovná odmena predstavuje v mesačnom priemere maximálne 20 eur, čo znamená, že nie sú zákonom splnené podmienky na to , aby túto náhradu trov finančne uspokojila. Ďalej namietala, že po prepustení v roku 2017 sa jej ťažko bude zháňať zamestnanie, nakoľko jej výpis z registra trestov je poznačený a po výkone trestu bude určite v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bude čakateľom na sociálnu pomoc v hmotnej núdzi a nebude schopná uhradiť určenú čiastku. Žiada o zrušenie exekúcie.
Súd toto podanie vyhodnotil ako námietky proti exekúcii.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“): „Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.“ Podľa § 50 ods. 2 EP: „O námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).“
Inštitút námietok povinného proti exekúcii v zmysle § 50 EP je inštitútom, prostredníctvom ktorého povinný môže realizovať svoju procesnú obranu v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Súd na podklade podaných námietok povinného proti exekúcii skúma to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že námietky povinného proti exekúcii sú procesným prostriedkom obrany povinného v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, prostredníctvom ktorých môže povinný preukázať že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, prípadne existujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd po dôkladnom preštudovaní námietok povinnej a preskúmaní celého spisového materiálu konštatuje, že povinná vo svojich námietkach proti exekúcii neuviedla žiadne skutočnosti odôvodňujúce záver, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo nastali iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Samotná skutočnosť, že povinná je vo výkone trestu odňatia slobody a jej finančná situácia nie je priaznivá, nie je relevantným dôvodom, pre ktorý by súd jej námietkam vyhovel. K nemajetnosti súd uvádza, že je predovšetkým na súdnom exekútorovi aby ako nestranný verejný činiteľ vykonal kompletnú lustráciu majetku povinného a sám posúdil či je tu predpoklad vymoženia pohľadávky oprávneného alebo sú tu dané dôvody na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že exekúcia začala dôvodne a povinná nepreukázala ďalšie okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku ani dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a preto súd podľa § 50 ods. 1 EP námietky povinnej proti exekúcii zamietol ako neopodstatnené.
Podľa § 200 ods. 1 EP: „Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.“ Podľa § 201 ods. 1 EP: „Predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.“ Podľa § 201 ods. 2 EP: „Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.“ Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov: „Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.“ Podľa § 5 ods. 1 cit. vyhlášky: „Odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.“ Podľa § 5 ods. 2 cit. vyhlášky: „Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa ods. 1.“ Podľa § 5 ods. 3 cit. vyhlášky: „Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.“
Súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vyčíslil trovy exekúcie v prípade ak dôjde k úhrade pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 70,10 eur (odmena súdneho exekútora 33,19 eur + DPH 20% 6,64 eur, náhrada hotových výdavkov 30,27 eur). Zároveň upozornil povinnú, že v prípade neuhradenia pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môžu predbežné trovy exekúcie môžu byť (odmena súdneho exekútora 34,50 eur + DPH 20 % náhrada hotových výdavkov 166,- eur).
Súd má za to, že súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní predbežných trov exekúcie podľa citovaných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z., výšku odmeny správne vypočítal a predpokladané hotové výdavky určil primerane výške vymáhanej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že ide o predbežné trovy exekúcie, ich úplné vyúčtovanie a preukázanie musí exekútor vykonať po vymožení pohľadávky v prospech oprávneného, a to k rukám povinnej. Prípadný preplatok na trovách exekúcie bude povinnej vrátený.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.