Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/108/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo FLÓRA, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 445/7, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. U. R. P., advokátka so sídlom Ľ. Podjavorinskej 445/7, 914 01 Trenčianska Teplá, proti žalovanému: Green Moon s. r. o., so sídlom Továrenská 4274/65, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Anton Kamas, advokát so sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 4.982,91 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.982,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne: zo sumy 2.257,39 eur od 17.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.140,74 eur od 22.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 367,99 eur od 01.08.2014 do zaplatenia a zo sumy 216,79 eur od 15.08.2014 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 957,77 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 223,98 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 733,79 eur.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 21.08.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 34,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 07.03.2014 do zaplatenia, sumu 197,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 17.03.2014 do zaplatenia, sumu 464,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 15.04.2014 do zaplatenia, sumu 1.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 30.07.2014 do zaplatenia, sumu 500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 16.05.2014 do zaplatenia, sumu 2.257,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 16.06.2014 do zaplatenia, sumu 2.257,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 21.07.2014 do zaplatenia, sumu vo výške 367,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 31.07.2014 do zaplatenia, sumu 216,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 14.08.2014 do zaplatenia, sumu 2.257,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 15.08.2014 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobcu odôvodnil tým, že žalovaný má na základe nájomnej zmluvy so žalobcom prenajaté priestory v sídle žalobcu. Žalobca sa so žalovaným dohodol na platení nájomného za prenájom priestorov a to mesačne vopred. Taktiež sa dohodli, že spotreba elektrickej energie sa bude fakturovať samostatne. Žalovaný dňa 29.04.2014 doručil žalobcovi výpoveď nájomnej zmluvy. Výpovedná lehota uplynula 31.07.2014. Žalovaný sa však k tomuto dátumu z prenajatých priestorov do dňa podania žaloby nevysťahoval, preto mu žalobca v súlade s dohodou, vystavil faktúru za prenájom priestorov aj za mesiac august. Žalobca na základe zmluvy

vystavil dňa 21.02.2014 faktúru č. FO2014021 ako vyúčtovanie spotreby elektrickej energie k 31.01.2014 so splatnosťou 07.03.2014 na sumu 34,79 eur. K zaplateniu faktúry zo strany žalovaného nedošlo. Dňa 03.03.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014030 za spotrebu elektrickej energie za mesiac február 2014 so splatnosťou 17.03.2014 na sumu 197,99 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 01.04.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014049 na zálohu za spotrebu elektrickej energie za mesiac apríl 2014 so splatnosťou 15.04.2014 na sumu 464,23 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 02.05.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014069 za nájom priestorov za mesiac máj 2014 so splatnosťou 16.05.2014 na sumu 2.257,39 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 02.05.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014071 na zálohu za spotrebu elektrickej energie za mesiac máj 2014 so splatnosťou 16.05.2014 na sumu 500,- eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 02.06.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014087 za nájom priestorov za mesiac jún 2014 so splatnosťou 16.06.2014 na sumu 2.257,39 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 07.07.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014108 za nájom priestorov za mesiac júl 2014 so splatnosťou 21.07.2014 na sumu 2.257,39 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 17.07.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014114 za vyúčtovanie spotreby elektrickej energie za mesiac jún 2014 so splatnosťou 31.07.2014 na sumu 367,99 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 31.07.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014126 za spotrebu elektrickej energie za mesiac júl 2014 so splatnosťou 14.08.2014 na sumu 216,79 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Dňa 01.08.2014 žalobca vystavil faktúru č. FO2014129 za nájom priestorov za mesiac august 2014 so splatnosťou 15.08.2014 na sumu 2.247,39 eur, k zaplateniu faktúry nedošlo. Žiadna z vyššie uvedených faktúr nebola do dňa podania žaloby uhradená a to ani čiastočne /okrem faktúry č. FO2014069 za nájom priestorov za mesiac máj 2014, ktorá bola uhradená čiastočne/, napriek písomným aj ústnym výzvam, ako aj viacnásobnému prísľubu žalovaného, že dlžnú sumu zaplatí.

Na základe výzvy súdu žalobca podaním zo dňa 28.10.2014 dal súhlas s vydaním platobného rozkazu tak, aby mu bol priznaný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry, a to aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 34,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 08.03.20114 do zaplatenia, sumu 197,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 18.03.2014 do zaplatenia, sumu 464,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 16.04.2014 do zaplatenia, sumu 1.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 31.07.2014 do zaplatenia, sumu 500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 17.05.2014 do zaplatenia, sumu 2.257,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 17.06.2014 do zaplatenia, sumu 2.257,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 22.07.2014 do zaplatenia, sumu vo výške 367,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 01.08.2014 do zaplatenia, sumu 216,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 15.08.2014 do zaplatenia a sumu 2.257,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z tejto sumy od 16.08.2014 do zaplatenia.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 11.11.2014 platobný rozkaz č. k. -24. Dňa 02.12.2014 podal proti predmetnému platobnému rozkazu žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že namieta výšku svojho záväzku voči žalobcovi. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola zmluvnými stranami skončená ku dňu 31.07.2014 a to na základe podania výpovede zo strany žalovaného. Nemožno teda súhlasiť s oprávnenosťou fakturovania dojednaného nájomného za mesiac august 2014 vo výške 2.257,39 eur. Žalovaný po ukončení zmluvy nevyužíval prenajaté priestory. Pokiaľ sa žalobca návrhom domáha zaplatenia peňažnej sumy z titulu nájomného za obdobie mesiacov máj, jún, júl 2014 tieto nároky žalovaný uznáva, pričom o tejto skutočnosti svedčí aj čiastočná úhrada nájomného týkajúca sa mesiaca máj 2012. Námietky žalovaného ohľadom zaplatenia peňažnej sumy sa týkajú časti žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáha zaplatenia peňažnej sumy z titulu spotreby elektrickej energie. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že viackrát žiadal žalobcu o predloženie faktúr za spotrebu elektrickej energie, ktoré má žalobca od dodávateľa elektrickej energie. Podľa uzatvorenej zmluvy a článku III bod 5 je oprávnený nahliadať do účtovných dokladov, ktorými žalobca hradí cenu elektrickej energie dodávateľovi. Toto však žalovanému nebolo umožnené, avšak žalovaný je toho názoru, že spotreba elektrickej energie tak ako bola prefakturovaná zo strany žalobcu žalovanému nezodpovedá stavu skutočnej (reálnej) spotreby elektrickej energie žalovaným. Preto žiada, aby žalobca predložil súdu všetky vyúčtovania spotreby elektrickej energie, ktoré má s dodávateľom, za účelom preukázania dôvodnosti a oprávnenosti fakturovania peňažných súm, ktoré požaduje žalobca v tomto konaní zaplatiť z titulu spotreby elektrickej energie. Rovnako žalovaný namietol, že žalobca nebol oprávnený ani podľa nájomnej zmluvy a ani podľa iných všeobecných záväzných predpisov do vyúčtovaní elektrickej energie zahrňovať mesačné poplatky za distribúciu, ktoré požadoval od

žalovaného uhradiť. Na takúto fakturáciu je totiž nevyhnutné, aby mal žalobca licenciu podľa zákona č. 252/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnako žalovaný namietol, že podľa zmluvy bol žalovaný povinný hradiť zálohové preddavky vo výške 200,- eur, preto namietol oprávnenosť fakturovania faktúrou č. FO2014071 vo výške 500,- eur. Táto námietka sa potom týka aj faktúry č. FO2014049 vo výške 464,23 eur na základe ktorej je fakturovaná záloha za mesiac apríl 2014. Je potrebné rozlišovať fakturovanie zálohy a fakturovanie spotreby.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -52 zo dňa 27.03.2015 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.197,01 eur zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 125,30 eur.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -94 zo dňa 13.11.2015 súd konanie v časti o zaplatenie istiny 2 374,04 eur, úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 34,79 eur od 8.3.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 197,99 eur od 18.3.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 464,23 eur od 16.4.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,15 % ročne zo sumy 1 000 eur od 31.7.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 500 eur od 17.5.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,15 % ročne zo sumy 116,65 eur od 22.7.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,15 % ročne zo sumy 2 257,39 eur od 16.8.2014 do zaplatenia zastavil.

Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 25.03.2015 v ktorom uviedol, že žalovaný v odpore namieta výšku svojho záväzku voči žalobcovi vo výške 2.257,39 eur, fakturovanú žalobcom ako nájomné za mesiac august. Poukázal pritom, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol ukončený ku dňu 31.07.2014, kedy uplynula výpovedná doba, ktorá plynula od výpovede žalovaného a tvrdil, že v mesiaci august predmetnú nehnuteľnosť už neužíval. Toto sa však nezakladá na pravde. Je síce pravda, že výpovedná doba uplynula dňa 31.07.2014, avšak medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej dohody o ďalšom užívaní priestorov žalovaným a to až do ich vypratania, nakoľko tento nebol schopný realizovať do konca výpovednej doby. Prevádzka žalovaného v prenajatých priestoroch žalobcu fungovala nie len v mesiaci august, ale dokonca až do 17.09.2014. V časti námietok žalovaného týkajúcich sa spotreby elektrickej energie resp. jeho požiadavky o preukázanie rozsahu ním spotrebovanej energie dokladáme faktúry, v ktorých oboznámenie ako dôkaz žalovaný žiadal. Z faktúry ZSE za mesiac jún 2014 vyplýva, že žalobca v mesiaci jún spotreboval celkovo 2572 kWh. Za toto mu zo strany ZSE bola vystavená faktúra vo výške 632,49 eur bez DPH. Podľa odpočtu elektromera za mesiac jún je zrejmé, že žalovaný v tomto mesiaci spotreboval 1334 kWh. Pri prepočítaní na alikvotný pomer z celkovej spotreby žalobcu, tak je to 51,86 % z celkovej spotreby žalobcu. Nakoľko žalovaný sa podieľal na vzniku nákladov žalobcu spojených s elektrickou energiou je žalobca oprávnený požadovať od neho alikvotnú časť. Alikvotnou časťou júnovej spotreby pripadajúcou na spotrebu žalovaného /631,49 x 0,51866 = 328,05 bez DPH/. V predmetnom mesiaci tak žalobca bol zjavne oprávnený pri aplikovaní pomernej náhrady za spotrebovanú energiu fakturovať žalovanému vyššiu sumu ako požaduje v súdnom konaní. Z faktúry ZSE za mesiac júl 2014 vyplýva, že žalobca v mesiaci júl spotreboval celkovo 1615 kWh, za toto mu zo strany ZSE bola vystavená faktúra vo výške 357,33 eur bez DPH. Podľa odpočtu elektromera za mesiac júl je zrejmé, že žalovaný v tomto mesiaci spotreboval 43,491 % z celkovej spotreby žalobcu. Nakoľko žalovaný sa podieľal na vzniku nákladov žalobcu spojených s elektrickou energiou je žalobca oprávnený požadovať od neho alikvotnú ním spotrebovanú časť. V predmetnom mesiaci bola žalovanému fakturovaná sumu 180,66 eur bez DPH, čo zodpovedá sume 216,79 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že faktúry neobsahujú zmienku o fakturovaní distribúcie a aj s poukázaním na skutočnosť, že spotrebovanú energia v mesiacoch jún a júl 2014 aj po alikvótnom rozpočítaní na presné náklady žalobcu a spotrebu žalovaného presahuje fakturované náklady na elektrickú energiu, považuje žalobca námietku týkajúcu sa účtovania nákladov spojených za distribúciu za bezpredmetnú. Nakoľko žalovaným boli po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradené preddavkové platby za elektrickú energiu napriek tomu, že on ich dôvodnosť namieta, pokladá žalobca ich uhradenie za uznanie jeho dlhu v tejto časti.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti žalovaného, ktorému bol termín pojednávania doručený, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, a ktorý nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol k spornému obdobiu mesiaca august, že faktúra bola vystavená na základe dohody účastníkov.

Žalovaný spochybňuje iba časť uplatneného nároku, avšak zvyšnú časť, ktorú nespochybňuje rovnako neuhradil. Čo sa týka sporného mesiaca august, k uzatvoreniu dohody došlo ústnou formou a to tým spôsobom, že pán K. prišiel za našou manažérkou pani P. s tým, že sa nestíha z priestorov žalobcu vysťahovať. Bola uzatvorená dohoda s tým, že žalovaný môže využívať priestory žalobcu do konca augusta, následne mu bola ešte začiatkom augusta vystavená faktúra za toto užívanie, faktúra bola zaslaná žalovanému. Žalovaný sa v skutočnosti vysťahoval až 17.09.2014. Zamestnanci žalovaného pracovali v areáli žalobcu. Čo sa týka fakturácie elektrickej energie, táto bola fakturovaná zo strany žalobcu v súlade so zákonom, z uvedeného dôvodu v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalobcu. Čo sa týka dobropisu vo výške 116,65 eur, tento dobropis nie je sporný, nepopiera ho. Čo sa týka ústnej dohody manažérka je oprávnená k uzatváraniu ústnych dohôd, pričom písomne táto dohoda nebola uzatvorená preto, lebo to považovali za výpomoc žalovanému. Odvtedy si na všetko dáva žalobca pozor a všetko sa uzatvára písomne. Dôvod, prečo nefakturovali energie a nájom za september, bol ten že predpokladali, že to nebude uhradené, v prípade fakturácie museli by odviesť z tejto faktúry daň a následne by boli v strate. V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu uviedol, že keďže medzi účastníkmi po čiastočnom späťvzatí žaloby a čiastočnom zastavení konania zostali iba nesporené veci, žiada, aby bolo rozhodnuté tak, ako bolo uvedené v podaní z 11.11.2015, aby súd priznal žalobcovi uplatnený nárok spolu s úrokom z omeškania, náhradou trov konania a to súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalovaného k podanej žalobe uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odpore a vyjadreniach v ňou uvedených. Sporným v uvedenom spore je oprávnenosť fakturácie zo strany žalobcu za mesiac august 2014. V uvedenom prípade aj z predložených vyjadrení zo strany žalobcu je zrejmé, že sa účastníci dohodli na ukončení nájomného vzťahu k 31.07.2014. Žalovaný si splnil všetky povinnosti, ktoré mal z titulu nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom s tým, ale že si je vedomý toho, že bol v omeškaní s platením nájomného. Po ukončení nájomného vzťahu došlo postupne k úhrade viacerých faktúr, ide o faktúry, ktoré predchádzajú mesiacu august 2014. Žalovaný namieta oprávnenosť fakturácie nájomného za mesiac august 2014, pričom vzniká tu otázka, prečo v uvedenom prípade nebola uzatvorená písomná dohoda, prípadne nebol uzatvorený písomný dodatok k prechádzajúcej zmluve. S. vzniká otázka, prečo žalobca nefakturoval žalovanému elektrickú energiu, keď tvrdí, že žalovaný užíval priestory žalobcu v rozhodnom období, pričom v predchádzajúcom období boli tieto fakturácie uskutočňované. K tvrdeniu o ústnej dohode uviedol, že iba z ústnej dohody nie je zrejmé na aké obdobie táto ústna dohoda mala byť uzatvorená a v akej výške malo byť nájomné dohodnuté. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný mal v priestoroch uložené nejaké veci, nešlo by o nájomnú zmluvu, ale o zmluvu o skladovaní. Žalovaný popiera existenciu akejkoľvek dohody o nájomnej zmluve v období od 31.07.2014. Nie je zrejmé či manažérka spoločnosti môže dojednať ústne nájomnú zmluvu, nakoľko predchádzajúci postup medzi účastníkmi bol iný. Rovnako poukázal na to, že bol vydaný dobropis na jednu faktúru vo výške 116,65 eur, pričom o túto sumu by sa mala ponížiť žalovaná suma, pričom zo strany žalobcu bolo žalovanému oznámené, že tento dobropis neuznáva. Z knihy záväzkov žalovaného je zrejmé, že žalovaný dlží sumu 7.240,30 eur, z ktorej žalovaný neuznáva sumu 2.257,39 eur, ktorá je predmetom sporu medzi účastníkmi. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, právny zástupca poukázal na to, že žalobca dostal licenciu na fakturovanie distribučných poplatkov až v júni 2013, pričom žalovanému tieto poplatky fakturoval aj v predchádzajúcom období. Faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania sú za obdobie roku 2014, kedy už žalobca predmetnú licenciu mal, preto v tomto rozsahu uplatnený nárok žalovaný nespochybňuje. V nájomnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi bolo výslovne dohodnuté, že nájomnú zmluvu možno meniť iba písomne, pričom predchádzajúca nájomná zmluva bola účastníkmi riadne písomne uzatvorená, bol v nej dohodnutý spôsob ukončenia nájmu, tento spôsob bol dodržaný, nájom bol ukončený k 31.07.2014 a nájomná zmluva medzi účastníkmi zanikla. Preto následne na základe ústnej dohody nie je možné aplikovať účinky už zaniknutej nájomnej zmluvy. Pokiaľ sa nepreukáže existencia zmluvy a to konkrétnej zmluvy s konkrétnou výškou nájomného súdia sa tu o niečo čo nie je možné preukázať. Opakovane poukázal na to, že zmluva mala byť menená len písomne, ak bola uzatvorená ústna dohoda, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá výpomoc nemožno fakturovať a žiadať nájomné, pretože žiaden nájomný vzťah medzi účastníkmi neexistoval. Akákoľvek ústna dohoda za účelom uzatvorenia dohody o pokračovaní nájmu po ukončení nájomnej zmluvy je preto nulitná. Na základe takejto ústnej dohody nemôže žalobca požadovať zaplatenie nájomného. Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že pokiaľ ide o predmet konania žalovaný nenamieta svoj záväzok, naopak žalovaný sa domáhal uzatvorenia zmieru so žalobcom, pričom žalovanému vzhľadom k postoju žalobcu nebolo vyhovené. Má za to, že účelnosť úkonov uskutočnených zo strany právneho zástupcu žalobcu je sporná, pričom má za to, že

súd by mal na to prihliadať a právnemu zástupcovi takéto neúčelné úkony nepriznať. Po prejednaní veci po otvorení pojednávania bolo uskutočnené čiastočné späťvzatie žaloby v sume 2.374,04 eur, v tejto časti bol žalovaný jednoznačne úspešný, preto žiada aby súd priznal žalovanému tieto trovy. Ak napriek uvedenému súd vyhodnotí, že žalobca má nárok na náhradu trov konania apeluje na súd, aby prihliadol pri priznaní trov na to, že predmetom sporu pri podaní žaloby bola suma 9.553,96 eur a k dnešnému dňu je to menej ako 5.000,- eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: faktúra č. FO2014129, faktúra č. FO 2014126, faktúra č. FO2014114, faktúra č. FO2014108, faktúra č. FO2014087, faktúra č. FO2014071, faktúra č. FO2014069, faktúra č. FO2014049, faktúra č. FO2014030, faktúra č. FO2014021, predžalobná výzva z 04.08.2014, nájomná zmluva z 01.04.2012, kniha záväzkov k 13.03.2015, faktúra č. 7130871419, príloha k faktúre č. 7130871419, faktúra č. 7160697051, príloha k faktúre č. 7160697051, výpis z obchodného registra na žalobcu z 23.06.2015, výpis z obchodného registra na žalovaného z 23.06.2015, výpis z obchodného registra na žalobcu z 18.08.2015, výpis z obchodného registra na žalovaného z 18.08.2015, kniha záväzkov k 13.03.2015, čestné prehlásenie E. J., čestné prehlásenie E. C., čestné prehlásenie R. E., čestné prehlásenie H. Q., čestné prehlásenie E. H., výpis z obchodného registra na žalobcu z 12.10.2015, výpis z obchodného registra na žalovaného, výpis z obchodného registra na žalobcu z 07.12.2015, výpis z obchodného registra na žalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

Žalobca a žalovaný dňa 01.04.2012 uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorou prenajal žalobca žalovanému nehnuteľnosť, špecifikovanú v prílohe č. 1 tejto nájomnej zmluvy, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve žalobcu, za účelom výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, a okrem samotného vymedzenia zmluvných strán, účelu nájmu obsahovala aj výšku nájmu, práva a povinnosti nájomcu a prenajímateľa, poistenie, spôsoby skončenia nájmu a záverečné ustanovenia. Uvedená nájomná zmluva bola podpísaná žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom.

Žalobca vystavil žalovanému na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy faktúry a to dňa 21.02.2014 faktúru č. FO2014021 ako vyúčtovanie spotreby elektrickej energie k 31.01.2014 so splatnosťou 07.03.2014 na sumu 34,79 eur, dňa 03.03.2014 faktúru č. FO2014030 za spotrebu elektrickej energie za mesiac február 2014 so splatnosťou 17.03.2014 na sumu 197,99 eur, dňa 01.04.2014 faktúru č. FO2014049 na zálohu za spotrebu elektrickej energie za mesiac apríl 2014 so splatnosťou 15.04.2014 na sumu 464,23 eur, dňa 02.05.2014 faktúru č. FO2014069 za nájom priestorov za mesiac máj 2014 so splatnosťou 16.05.2014 na sumu 2.257,39 eur, dňa 02.05.2014 faktúru č. FO2014071 na zálohu za spotrebu elektrickej energie za mesiac máj 2014 so splatnosťou 16.05.2014 na sumu 500,- eur, dňa 02.06.2014 faktúru č. FO2014087 za nájom priestorov za mesiac jún 2014 so splatnosťou 16.06.2014 na sumu 2.257,39 eur, dňa 07.07.2014 faktúru č. FO2014108 za nájom priestorov za mesiac júl 2014 so splatnosťou 21.07.2014 na sumu 2.257,39 eur, dňa 17.07.2014 faktúru č. FO2014114 za vyúčtovanie spotreby elektrickej energie za mesiac jún 2014 so splatnosťou 31.07.2014 na sumu 367,99 eur, dňa 31.07.2014 faktúru č. FO2014126 za spotrebu elektrickej energie za mesiac júl 2014 so splatnosťou 14.08.2014 na sumu 216,79 eur a dňa 01.08.2014 faktúru č. FO2014129 za nájom priestorov za mesiac august 2014 so splatnosťou 15.08.2014 na sumu 2.247,39 eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi faktúru č. FO2014021 v sume 34,78 eur, faktúru č. FO2014030 v sume 197,99 eur, faktúru č. FO2014049 v sume 464,23 eur, faktúru č. FO2014069 v sume 1.000,- eur a faktúru č. FO2014071 v sume 500,- eur. K úhrade ostatných vystavených faktúr zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca mal voči žalovanému pohľadávku z titulu vystaveného dobropisu v sume 116,65 eur. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 odsek 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523261'&ucin-k-dni='31.12.2010'> a <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523261'&ucin-k-dni='31.12.2010'>, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa § 3 odsek 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Podľa § 3 odsek 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 odsek 1zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Podľa § 5 odsek 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

Podľa § 5 odsek 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov a zmluvy, súd vec právne posúdil takto:

Žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom platne uzatvorili nájomnú zmluvu, v ktorej si vymedzili vzájomne rozsah svojich práv a povinností. Žalobca aj žalovaný uzatvorili zmluvu ako podnikatelia. Záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, pokiaľ sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, sa

spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého plnenie je predmetom tohto konania, vznikol medzi podnikateľmi a týkal sa ich podnikateľskej činnosti. Nakoľko nájomné zmluvy osobitne neupravuje, aplikujú sa na nároky z týchto zmlúv ustanovenia Občianskeho zákonníka resp. osobitného zákona. V zmysle uvedeného súd posudzoval aj právny vzťah žalobcu a žalovaného.

Žalobca so žalovaným platne uzatvorili písomne nájomnú zmluvu v zmysle § 3 odsek 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, pričom uzatvorenie zmluvy, jej obsah, medzi účastníkmi neboli sporné. Žalobca ako prenajímateľ, v súlade s uzatvorenou nájomnou zmluvou, prenechal žalovanému ako nájomcovi do užívania nehnuteľnosť špecifikovanú v zmluve na účel podnikateľskej činnosti žalovaného. Zmluva obsahovala podrobne špecifikované práva a povinnosti zmluvných strán. Žalovaný ako nájomca užíval predmet nájmu v súlade so zmluvou, ale nezaplatil dohodnutú výšku nájomného teda nesplnil si svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej nájomnej zmluvy. Zmluva obsahovala výšku nájomného, spôsob jej výpočtu. Žalobca v súlade so zmluvou vyfakturoval žalovanému základné nájomné, ako aj náklady spojené s predmetnom nájmu v súlade s článkom III odsek 5 nájomnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška nájomného a úhrad súvisiacich s nájmom nebytových priestorov, neboli sporné jednotlivé čiastkové, žalobcom vyúčtované (po čiastočnom späťvzatí žaloby a v časti späťvzatia zastavení konania), sumy nájomného resp. nákladov spojených s nájomným.

Samotnú výšku jednotlivých zložiek nájomného, vyfakturovanú žalobcom žalovanému, žalovaný nerozporoval. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy, poskytnutiu riadneho plnenia zo strany žalobcu v podobe prenechania predmetu nájmu žalovanému do užívania, prevzatiu predmetu nájmu a užívaniu predmetu nájmu žalovaným a následného neuhradeniu nájomného zo strany žalovaného, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobcovi splnením povinnosti vyplývajúcej z uzavretej nájomnej zmluvy vzniklo právo na zaplatenie dohodnutej výšky nájomného, ktorú mu žalovaný dobrovoľne nezaplatil. Súd po čiastočných späťvzatiach či už zapríčinených žalovaným po uskutočnení čiastočných úhrad, či už bez zavinenia žalovaného, súd žalobcovi priznal uplatnený nárok z nájomnej zmluvy fakturovaný faktúrou č. FO2014126 vo výške 216,79 eur, faktúrou č. FO2014114 vo výške 367,99 eur, faktúrou č. FO2014108 vo výške 2.140,74 eur (čiastočné späťvzatie v sume 116,65 eur) a faktúrou č. FO2014087 vo výške 2.257,39 eur. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania nebol určený a dohodnutý v zmluve, preto si žalobca v žalobe uplatnil zákonný úrok a to v zákonnej výške podľa splatnosti jednotlivých faktúr, a preto súd pri stanovení jeho výšky vychádzal za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka z predpisov občianskeho práva a výšku úroku z omeškania určil v súlade s citovaným ustanovením nariadenia vlády. Žalovaný neuhradením peňažného záväzku, v lehote splatnosti počas obdobia od dňa 11.06.2014 do 09.09.2014 je povinný uhradiť úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne z dlžnej sumy (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola od 11.06.2014 do 09.09.2014 vo výške 0,15 % zvýšená o osem percentuálnych bodov) a to až do zaplatenia. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne, zrejme aplikáciou novej právnej úpravy v zmysle nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.. K uvedené súd poukazuje na to, že v zmysle § 3 predmetného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Vzhľadom k tomu, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol dňa 01.04.2012, bude sa aj omeškanie riadiť podľa predpisov platných a účinných do 01.02.2013, v zmysle ktorých súd žalobcovi úrok z omeškania priznal, vo zvyšku nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a to tak že, žalovanému priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech. Súd vyhodnocoval úspech žalobcu aj podľa jednotlivých čiastočných zastavení konania a príčiny zastavenia konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uznesením č. k. -52 zo dňa 27.03.2015 bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie 2.197,01 eur s príslušenstvom to z dôvody

úhrady predmetného nároku zo strany žalovaného, t. zn. zastavenie konania zapríčinil žalovaný, t. zn. žalobca v tejto časti bol úspešný. Avšak v časti o zaplatenie sumy 2.374,01 eur s príslušenstvom súd zastavil konanie uznesením č. k. -94 zo dňa 13.11.2015 výlučne z dôvodu jeho späťvzatia žalobcom, pričom išlo o časť uplatneného nároku spochybňovanú žalovaným, odmietanú žalovaným, od ktorej žalobca bez bližšieho uvedenia dôvodu ustúpil, t. zn. v uvedenej časti nebol žalobca úspešný. Zhrnúc uvedené súd vyhodnotil úspech žalobcu a žalovaného tak, že žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie 7.179,92 eur a žalovaný mal v konaní úspech v časti o zaplatenie 2.374004 eur. Žalobca mal teda v konaní úspech 75,15 % a žalovaný mal v konaní úspech 24,85 %, tzn. žalobca mal celkový úspech v konaní vo výške 50,03 % (75,15 - 24,85). Podľa uvedeného rozsahu úspechu žalobcu súd priznal aj náhradu trov konania.

Trovy konania, ktoré žalobcovi v tomto konaní vznikli pozostávajú zo zaplateného a nevráteného súdneho poplatku vo výške 447,70 eur / súdny poplatok zaplatený a nevrátený po rozhodnutí o čiastočnom vrátení súdneho poplatku uznesením č. k. -32 vo výške 441,- eur + 6,70 eur ako nevrátená časť súdneho poplatku/ a trov právneho zastúpenia vo výške 1.466,70 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za šesť úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba zo dňa 21.08.2014, vyjadrenie k odporu zo dňa 16.03.2015 spolu s čiastočným späťvzatím žaloby, účasť na konaní pred súdom dňa 18.08.2015, 13.10.2015 a 08.12.2015. Za každý z týchto úkonov /okrem úkonu zo dňa 13.10.2015/ patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 10 ods. 1, ods. 2 § 13a ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške 253,94 eur. Vzhľadom k tomu, že pojednávanie dňa 13.10.2015 bolo odročené bez prejednania veci, má právny zástupca nárok v zmysle § 13a ods. 4 nárok na 1 základnej odmeny t. zn. vo výške 63,48 eur. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá patrí právnemu zástupcovi žalobcu predstavuje za rok 2014 sumu 8,04 eur. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá patrí právnemu zástupcovi žalobcu predstavuje za rok 2015 sumu 8,39 eur. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu v roku 2015 je 13,98 eur, preto patrí právnemu zástupcovi, ktorého sídlo je v Trenčianskej Teplej, náhrada za stratu času vo výške ním uplatnenej, a to 13,98 eur za každú účasť na pojednávaniach vo výške za každé pojednávanie po dvoch polhodinách t. zn. v celkovej výške 83,88 eur.

Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní celkový úspech vo výške 50,03 % (úspech žalobcu 75,15 %

- úspech žalovaného 24,85 %) súd priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa celkového úspechu v spore a to v sume 957,77, ktorá pozostáva zo súdneho poplatku 223,98 eur (50,03 % z 447,70 eur) a z trov právneho zastúpenia 733,79 eur (50,03 % z 1.466,70).

Súd vyhodnocoval v súvislosti s uskutočnenými úkonmi právnej služby hospodárnosť a účelnosť uskutočnených úkonov, pričom mal za to, že odmena za úkony, za ktoré bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná, predstavuje účelne uskutočnené úkony v predmetnej veci. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečného návrhu apeloval na súd, aby prihliadol na tú skutočnosť, že predmetom konania po čiastočných späťvzatiach bola v čase rozhodnutia z pôvodne žalovanej sumy 9.553,06 eur iba suma menej ako 5.000,- eur. Súd uvedené vzal do úvahy, a vyhodnocoval príslušné zastavenia konania podľa ich príčinnosti a zavinenia jednotlivými účastníkmi, a podľa toho aj určil % úspechu v spore. V zmysle uvedeného, súd žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi 50,03 % trov, t. zn. zohľadnil súd aj skutočnosť na ktorú poukazoval právny zástupca žalovaného.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.