Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csp-69-2021.pdf
PDF · 93.1 KB
Case nature
Area
Subarea
39Csp/69/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobcu: U. A., a.s., T.: XX XXX XXX, so sídlom M. 8, XXX XX K., proti žalovanému: V. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XX, E., o zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. J. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. A. p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava súdu dňa XX.XX.XXXX, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v zmysle zmluvy č. Q (ďalej len „J.“) a č. Q (ďalej len „J.“) a č. (ďalej len „J.“) vypožičal žalovanému Xks A. kariet, ktorá umožňujú žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, pričom A. kartám bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. J. riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške XXX,XX eura porušil zmluvné povinnosti a v zmysle V. k J. je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške XXX,XX eura. J. pokutu v sume XXX,XX eura si žalobca uplatňuje na základe V. k zmluve č. Q J. pokuta bola vypočítaná v súlade s článkom X.X dodatku k zmluve. J. pokutu v sume XX,XX eura si žalobca uplatňuje na základe V. k zmluve č. Q J. pokuta bola vypočítaná v súlade s článkom X.X dodatku k zmluve. J. pokuta sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodržal dohodnuté zmluvné podmienky. J. pokusom o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. J. na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. J. si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od XX.XX.XXXX. Q. dôkazy žalobca označil a predložil J. o poskytovaní verejných služieb č. Q V. k J. č. Q zo dňa XX.XX.XXXX, J. č. Q V. k J. č. Q zo dňa XX.XX.XXXX, faktúry, O. o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX, Z. podmienky. X. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dňa 16.06.2022, k tejto sa nevyjadril.
4. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,00 eur.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,00 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca a žalovaný dňa XX.XX.XXXX uzavreli J. o poskytovaní verejných služieb č. Q v zmysle ktorej bola žalovanému poskytnutá A. karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. V. XX.XX.XXXX žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu č. Q v zmysle ktorej bola žalovanému poskytnutá A. karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. O. o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume XXX,XX eura najneskôr do XX.XX.XXXX. V konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX na sumu XX,XX eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX na sumu XX,XX eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX na sumu XX,XX eura a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX na sumu XX,XX eura. Z uvedených faktúr si žalobca v konaní uplatňuje iba sumu XXX,XX eura.
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
12. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná. Strany sporu platne uzavreli zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb, z ktorej žalobcovi vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 6 bod X.X písm. b) všeobecných podmienok, a síce uhrádzať žalobcovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnil v lehote splatnosti. Z. k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami za dôvodný v požadovanej sume XXX,XX eura, a preto žalobe v uvedenej časti vo výroku I. vyhovel.
17. Súd priznal žalobcovi aj zvyšok uplatnenej istiny vo výške XXX,XX eura ( XXX,XX eura + XX,XX eura), hoci nie z titulu náhrady škody, ale z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty. Žalobca si túto časť istiny uplatnil vo výške, ktorá mala tvoriť škodu spôsobenú žalobcovi konaním žalovaného, teda tým, že nezotrval vo svojom zmluvnom záväzku počas dohodnutej doby viazanosti a riadne a včas neuhrádzal svoje splatné záväzky za poskytnuté služby. Sumu vzniknutej škody žalobca vyčíslil a výšku znížil v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným.
18. Súd v tejto súvislosti poukazuje na teoretickoprávne východiská vzniku zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je jednak porušenie právnej povinnosti zo strany povinného subjektu, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou. Ďalším predpokladom v zmysle koncepcie všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu ( § 420 OZ) je zavinenie na strane subjektu, ktorý svoju povinnosť porušil. V prípade nesplnenia ktoréhokoľvek z vyššie vymedzených predpokladov, nie sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a súd takto uplatnený nárok nemôže považovať za dôvodný a návrhu vyhovieť. Súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že v konaní žalobca nepreukázal existenciu ním tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného a to toho, že ten nezotrval počas celej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. V rámci svojho návrhu žalobca neuvádza, kedy z jeho strany došlo k odstúpeniu od zmluvy alebo jej vypovedaniu, ani nepredložil listinné dôkazy túto skutočnosť osvedčujúcu. V zmysle vyššie citovaných VP dochádza k odstúpeniu od zmluvy písomne a to deň nasledujúci po doručení písomného odstúpenia. Taktiež žalobca neosvedčil, že by došlo k ukončeniu trvania zmluvy výpoveďou zo strany žalovaného ( a túto skutočnosť rovnako v žalobe netvrdil).
19. Súd ale preskúmal obsah samotných zmlúv ako aj ich dodatkov ( zmluvy aj dodatky boli podpísané žalovaným) a to najmä článku 2 bodu 2.5. bodu a) dodatkov v zmysle ktorých ak účastník poruší počas doby viazanosti povinnosť uhradiť cenu za služby riadne a včas, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v jednotlivo stanovených výškach, pričom v tomto ustanovení zároveň pri stanovení výšky zmluvnej pokuty prihliadol poskytovateľ na zostávajúcu dobu viazanosti účastníka, pričom výška zmluvnej pokuty sa mala znižovať práve v závislosti od uplynutia doby viazanosti (resp. od času zostávajúceho do uplynutia doby viazanosti). Túto zmluvnú pokutu si sporové strany v podstate dohodli práve v súvislosti s poskytnutím mobilného telefónov za značne zľavnenú cenu v porovnaní s cenou trhovou. Táto zmluvná pokuta teda mala kompenzovať aj prípadnú škodu, spôsobenú žalovaným tým, že hoci mu boli poskytnuté mobilné telefóny v pomerne vysokej hodnote, on si svoje povinnosti platiť za poskytované služby neplnil. Zmluva predstavuje právny úkon, zakladajúci dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, v zmysle ktorého žalobca poskytol žalovanému mobilné telefóny a telekomunikačné zariadenia za zľavnenú cenu za určitých podmienok. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, v prípade porušenia povinnosti žalovaným platiť za služby riadne a včas, pričom táto zmluvná pokuta v sebe reflektuje aj skutočnosť poskytnutia zľavneného mobilného telefónu. Zmluva ako konsenzus, resp. výsledok prejavov vôle dvoch zmluvných strán, postavený na princípe zmluvnej voľnosti, predstavuje v prípade oboch zmluvných strán, rámec, ktorý určuje ich vzájomné práva a povinnosti. Ak raz obsahom zmluvy bolo dojednanie zaplatenia zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom táto bola dohodnutá písomne (priamo v dodatku podpísanom oboma zmluvnými stranami a obsah dojednania reflektoval skutočnosť, že k porušeniu povinnosti môže dôjsť v rôznom časovom úseku od začiatku plynutia doby viazanosti až do jej skončenia), len skutočnosť, že zmluvná pokuta bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve, nie je dôvodom na konštatovanie neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania. Tieto časti dodatku k zmluvám boli okrem toho zvýraznené hrubým písmom a orámované, teda dostatočne zreteľné a nebolo možné toto zmluvné dojednanie prehliadnuť. Ak teda žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti, pričom pritom užíval nové
mobilné telefóny, ktoré zostali v jeho vlastníctve a ktorých kúpna cena tvorila značne zľavnené sumy, súd považuje zmluvné pokuty uplatnené žalobcom v konaní za primerané. Na ich zaplatenie sa zaviazal žalovaný priamo v zmluvnom dojednaní, ktoré svojim obsahom nespĺňa obsah neprijateľnej podmienky, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
20. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške a v rozsahu, v akom boli uplatnené v návrhu na začatie konania. Žalovaný sa dostal s plnením svojho dlhu (v časti zaplatenia ceny za poskytované služby) do omeškania a to podľa názoru súdu už dňom nasledujúcim po dátumoch splatnosti jednotlivých vystavených faktúr. Nakoľko si ale žalobca uplatnil úrok z omeškania až od dátumu XX.XX.XXXX, teda od dátumu uplynutia lehoty na zaplatenie ceny služieb ako aj zmluvnej pokuty (v pokuse o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX), súd nemohol priznať viac, ako bolo žalobou uplatnené. Zároveň súd uvádza, že výška uplatneného úroku z omeškania je v vypočítaná v súlade so znením vyššie citovaných zákonných ustanovení. V čase vzniku omeškania žalovaného bola základná úroková sadzba určená ECB 0,00%, súd preto priznal žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania zo sumy XXX,XX eura vo výške X,XX% (X,XX% + 5) ročne odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia.
21. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)
22. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta prvá CSP na plnenie zákonnú lehotu 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
26. Podľa Čl.17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
27. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd dospel k záveru, že v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, keďže súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).